Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-361-2017.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
14Co/361/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XX, za účasti na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, o zaplatenie sumy 310,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/296/2014-146 zo dňa 2. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/296/2014-146 zo dňa 02. 05. 2017 v časti výroku II., ktorým súd priznal osobitnému subjektu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške m e n í tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 421 76 778, p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vzniknutých do dňa 30. 06. 2016 voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
II. Vo zvyšnej časti zostáva výrok II. rozsudku n e d o t k n u t ý .
III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému a osobitnému subjektu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške (výrok II.). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalovaný, ako aj osobitný subjekt, mali v spore plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom špecifikoval, že odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania osobitnému subjektu. Upresnil, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu o trovách konania, kedy súd v rozpore s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal Združeniu právo na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 255 CSP, na jeho presné znenie, v ktorom je uvedené, že súd prizná náhradu trov konania strane konania. V tejto súvislosti poukázal na § 60 CSP, v ktorom je uvedené, že stranami konania sú žalobca a žalovaný. Ďalej poukázal na prechodné ustanovenia CSP obsiahnuté v § 470 a uviedol, že súd rozhodoval za účinnosti CSP, a preto bol v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a teda ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 až 264 CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade
stranou sporu, a preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu (t. j. žalovanému a žalobcovi) a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Súd teda o trovách konania Združenia rozhodnúť mohol, avšak len tak, že Združeniu náhradu trov konania neprizná, nakoľko podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná. Žalobca má za to, že priznanie náhrady trov konania nemožno podložiť ani ustanovením § 470 ods. 2 CSP, ktoré sa týka len účinkov úkonov vykonaných pred dňom účinnosti CSP, avšak vôbec nepojednáva o trovách konania, ani sa ich nijakým spôsobom nedotýka. Preto žalobca zastáva názor, že súd svoje rozhodnutie, ktorým priznal právo na náhradu trov konania, nemá ani ako právne zdôvodniť a oprieť o príslušné zákonné ustanovenia a z tohto hľadiska sa následne rozhodnutie súdu javí ako nepreskúmateľné a zmätočné, resp. v rozpore so súčasnou právnou úpravou. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že Združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca zároveň uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie na ochranu občana HOOS, prostredníctvom právneho zástupcu, pričom poukázal na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP a uviedol, že pokiaľ právnická osoba, v ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník, ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania, a nebolo potrebné podávať nový návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením „osobitný subjekt konania“. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP svojím obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a preto ostáva procesná kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, žiadal, aby odvolací súd priznal Združeniu na ochranu občana v súlade s § 262 ods. 1 CSP náhradu trov konania za obdobie minimálne do 30.06.2016 a podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2015. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný aj v dôsledku aktivity Združenia HOOS, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia HOOS, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Uviedol, že je to práve žalobca, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi v obdobných konaniach. Trovy právneho zastúpenia sú príjmom združenia, bez ktorého by bola logicky vylúčená reálna možnosť podporiť spotrebiteľa združením. Právne zastúpenia Združenia HOOS možno preto hodnotiť ako dôvodné a účelné, sledujúce legitímny cieľ. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/360/2013-135 zo dňa 29.11.2013, ktoré ustálilo, že s poukazom na procesnoprávne aspekty uplatňovania hmotného práva v občianskom súdnom konaní sú trovy právneho zastúpenia združenia advokátom účelné, ktoré zastúpenie je zároveň na prospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 6Co/327/2013-139 zo dňa 31.07.2013 a tiež na početné rozhodnutia krajských súdov. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil ako správne a uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov ich odvolacieho konania.
4. Na vyjadrenie Združenia k odvolaniu sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) v dôsledku odvolania podaného žalobcom vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (pričom rozhodnutie o trovách konania má povahu uznesenia) podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v časti, ktorá bola napadnutá odvolaním podaným zo strany žalobcu, t.j. v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal osobitnému subjektu (v zmysle výroku rozsudku súdu prvej inštancie) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. Odvolací súd opätovne uvádza, že rozhodnutie (súdu) o trovách konania má povahu uznesenia, preto odvolací súd v dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval rovnako uznesením (§ 392 CSP).
8. Odvolací súd uvádza, že nespochybňuje argument odvolateľa, že ako občianske združenie, zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vstúpilo do konania legitímne a to zahlásením vstupu do konania podaním zo dňa 16. 10. 2013, pričom jeho vstup umožňovala v tej dobe platná a účinná procesná úprava ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, čím tento subjekt nadobudol procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného - spotrebiteľa. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 3C/296/2014 -91 zo dňa 29. 04. 2015, pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, pričom predmetné uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/649/2015-124 zo dňa 29.11.2016. Takéto procesné postavenie občianskeho združenia, zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, však zodpovedalo právnej úprave platnej a účinnej do 30. 06. 2016.
9. Civilný sporový poriadok, platný a účinný od 01. 07. 2016, už procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje a nepozná. Okrem strany sporu (ako hlavného účastníka sporu), Civilný sporový poriadok upravuje intervenienta, ako subjekt, ktorý sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, avšak má právny záujem na výsledku konania (§ 81 CSP), a tiež iné subjekty zúčastňujúce sa konania, medzi ktoré patria aj tzv. osobitné subjekty, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 CSP orgány verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak výlučne za predpokladu, že s tým strana, na ochranu práv ktorej má takýto osobitný subjekt vystupovať, súhlasí. Civilný sporový poriadok ďalej upravuje možnosť spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch (2. Hlava 3. časti CSP) dať sa v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu (§ 291 ods. 1 CSP), takéto zastúpenie však vyžaduje udelenie plnomocenstva spotrebiteľa pre takýto subjekt.
10. Pokiaľ aj občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa nadobudlo na základe vlastného procesného úkonu - zahlásenia vstupu do konania - procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - spotrebiteľa, v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016, nadobudnutím účinnosti procesnej úpravy Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 sa však vedľajší účastník netransformoval na intervenienta a ani mu bez ďalšieho neprislúcha postavenie osobitného subjektu v zmysle § 95 CSP.
11. Odvolací súd poukazuje i na pravidlo ultraaktivity spočívajúce v tom, že ak by zákonodarca mal v úmysle nechať nejaký procesný inštitút „dožiť“ upravil by to explicitne v prechodných ustanoveniach novej procesnej normy. Od 01. 07. 2016 však výslovná úprava v Civilnom sporovom poriadku upravujúca postavenie vedľajšieho účastníka absentuje úplne, v čom je zrejmý legislatívny zámer zákonodarcu. Z hľadiska nutnosti rešpektovania aktuálnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase odvolacieho konania, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania subjektu - vedľajšiemu účastníkovi konania v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku do času, pokiaľ mu takéto postavenie vyplývalo z platnej a účinnej právnej úpravy, t.j. do dňa 30. 06. 2016. Podporne odvolací súd poukazuje v tejto otázke na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22. 11. 2016, v ktorom bolo konštatované, že „na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 01. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované“.
12. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom rozhodovacej činnosti je otázka samotného nároku na náhradu trov konania, pričom v tejto bolo ustálené, že takémuto subjektu reálne v konaní náklady vzniknúť môžu a teda má nárok na ich náhradu. Posúdenie účelnosti a výšky jednotlivých vzniknutých trov (účelnosť, počet jednotlivých úkonov a nákladov vynaložených v súvislosti s vedením konania) bude predmetom osobitného prieskumu a posúdenia pri otázke rozhodovania o výške priznaných trov. Tu je potrebné uviesť, že úkony smerujúce k tomu, aby osobitný subjekt (resp. vedľajší účastník v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy) vstúpil do konania a tiež úkony smerujúce k tomu, aby sa v prebiehajúcom konaní udržal, možno mať za úkony účelné a potrebné na riadne bránenie práva nakoľko len za takého predpokladu - udržania osobitného subjektu v konaní je možné, aby tento náležitým spôsobom chránil záujmy strany, na obranu ktorej do konania pristúpil. Odvolací súd však opakovane zdôrazňuje, že posúdenie účelnosti jednotlivých úkonov a výšky vzniknutých trov bude predmetom posúdenia a rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o samotnej výške priznávaných trov konania, pričom v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní ( § 255 ods. 2 CSP) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to s poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia. Keďže v odvolacom konaní tak bol čiastočne procesne úspešný žalobca a čiastočne subjekt, ktorý t.č. nie je stranou sporu, pričom súd je oprávnený priznať náhradu trov konania výlučne len strane sporu ( § 255 CSP), odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).