Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-36-2015.pdf
PDF · 176.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: J. G., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, D. H., zastúpený opatrovníkom Ľ. G., r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom C. XX, D. H., zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítkova 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.012,84 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49.790,50 Eur a to k rukým jeho opatrovníčky Ľ. G., nar. XX.X.XXXX, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 30.1.2015 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s jeho liečením za obdobie od 1.2.2013 do 31.10.2014 a nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 17.8.1995 utrpel poškodenie zdravia v dôsledku porušenia dôležitých povinností pracovníkov žalovaného, vyplývajúcich z ich povolania. Zodpovednosť žalovaného za poškodenie zdravia žalobcu je nespochybniteľne daná s poukazom na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C 275/99. Vzhľadom na nemožnosť vypracovania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, žiadal žalobca, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia bodového hodnotenia.
2.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2015 k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej v rozsudku len "SSU") poukázal na skutočnosť, že samotné bodovanie nie je odvodené od lekárskeho posudku a je neprípustné, aby si bodové hodnotenie vytvoril sám žalobca. Mal za to, že žalobca ako poškodený mal podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. podať návrh na uzavretie dohody o náhrade za SSU, čo však neurobil, pričom uplatnenie nároku zo dňa 19.1.2015 nemôže byť za takýto návrh považované. Ak by aj súd považoval toto písomné uplatnenie za relevantný návrh predmetnej dohody, ten bol žalovanému doručený až dňa 26.1.2015, čo znamená, že nárok si žalobca mohol uplatniť na súde až po 26.4.2015. Ďalej tvrdil, že je absolútne neprípustné , aby bol zaviazaný na náhradu SSU tej istej osoby, vychádzajúc z toho istého zdravotného stavu dva krát. Okrem toho žalovaný poukázal na nekorektnosť postupu právneho zástupcu žalobcu, ktorý napriek tomu, že v uplatnení nároku zo dňa
19.1.2015 stanovil žalovanému nereálnu lehotu 5 dní na uspokojenie uplatňovaného nároku, žalobu podal len 2.deň stanovenej lehoty.
3.Podaním, doručeným súdu dňa 12.3.2015 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 6.012,87 Eur z titulu náhrady nákladov spojených s liečením späť a to z dôvodu, že žalovaný dňa 12.2.2015 predmetnú sumu uhradil. Uznesením č.k. 13C 36/2015-97 zo dňa 20.3.2015 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 6.012,84 Eur s príslušenstvom zastavil. Pôvodne bola v konaní ako žalobkyňa v 2.rade označená p. Ľ. G., avšak vzhľadom na jej späťvzatie žaloby, súd konanie uznesením č.k. 13c 36/205-125 zo dňa 19.10.2015 zastavil.
4.V priebehu súdneho konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu špecifikoval uplatňovaný nárok po skutkovej ako aj právnej stránke. Domáhal sa náhrady SSU a jeho mimoriadneho zvýšenia.
5.Súd sa oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 158/2014 zo dňa 9.5.2017, vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Úlohou znaleckej organizácie bolo po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie žalobcu a obsahom posudku I.. I. H. zo dňa 29.1.2007 zodpovedať nasledovné otázky: 1. Opíšte zdravotný stav navrhovateľa pred operáciami dňa 11.1.2013 a 29.1.2013 a uveďte, či realizácia operácií v dňoch 11.1.2013 a 29.1.2013 bola nutná a či tieto boli realizované správne. 2. Uveďte, či v posudku I.. I. H., v časti bodového ohodnocovania sťaženia spoločenského uplatnenia, bola pri tomto zohľadnená nutnosť vykonania ďalších operačných zákrokov v súvislosti so zhoršovaním zdravotného stavu navrhovateľa v budúcnosti a či sa táto skutočnosť prejavila v podobe navýšenia bodového hodnotenia. 3. Uveďte, či zákroky v dňoch 11.1.2013 a 29.1.2013 bolo nutné vykonať v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa, ku ktorému došlo dňa 17.8.1995, resp. či potreba týchto zákrokov bola vyvolaná inými faktormi. 4. Bolo spoločenské uplatnenie navrhovateľa výkonom operácií dňa 11.1.2013 a 29.1.2013 alebo ich následkami sťažené oproti spoločenskému uplatneniu navrhovateľa pred ich výkonom? 5. Ak dospejete k záveru, že možnosť budúcej realizácie zákrokov v dňoch 11.1.2013 a 29.1.2013 nebola zohľadnená v pôvodnom posudku I.M.. H. a tieto sú následkom poškodenia zdravia navrhovateľa zo dňa 17.8.1995, vykonajte bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ktoré bolo zapríčinené výkonom predmetných operácií. Znalecká organizácia v obsahu znaleckého posudku konštatovala, že žalobca utrpel poškodenie zdravia dňa 17.8.1995. Samotné vyšetrenie žalobcu znalec vykonal dňa 14.10.2016. V znaleckom posudku bolo konštatované, že v roku 2013 došlo u žalobcu k rozvoju respiračného zlyhávania na podklade zápalu pravého pľúcneho krídla a pravej pohrudnice, došlo k progresii stavu a k zlyhávaniu dýchania, preto bola realizovaná orotracheálna intubácia a žalobca bol následne napojený na pľúcnu ventiláciu. Vzhľadom k pretrvávaniu slabosti a nedostatočného dýchania bola dňa 11.1.2013 správne indikovaná a realizovaná tracheostómia- chirurgické zavedenie kanyly do priedušnice. Zároveň vzhľadom k celkovému nepriaznivému stavu a vzhľadom k limitovanej spolupráci bol pacientovi chirurgicky zavedený PEG ( perkutánna endoskopická gastrostómia- zavedenie vyživovacej sondy cez brušnú stenu do žalúdka) určený na zabezpečenie nutrície u pacientov s prehĺtacími obtiažami. U pacienta je potrebná špeciálna ošetrovateľská starostlivosť, ktorej úkony sú realizované za účelom udržania jej priechodnosti, adekvátnej polohy a prevencie infekcie. Toho času je žalobca závislý od prístrojovej podpory dýchania, ktorá je realizovaný prostredníctvom neprenosného domáceho ventilátora spojeného s koncetrátorom kyslíka v nepretržitom režime. Odpájanie od ventilátora je limitované len na krátky čas, určený na výkon základných opatrovateľských, respektíve ošetrovateľských úkonov. Zabezpečenie dýchacích ciest tracheostomickou kanylou vyžaduje dôslednú náročnú ošetrovateľskú starostlivosť. Umelá pľúcna ventilácia v podpornom režime, aká je realizovaná u žalobcu, zabezpečuje adekvátnu minútovú ventiláciu v situácii, kedy pacient zostal neschopný ju zabezpečiť svojou vlastnou svalovou prácou. Pacient na umelej pľúcnej ventilácii má limitované možnosti ďalšej rehabilitácie. Tracheostómia na jednej strane umožňuje realizovať umelú pľúcnu ventiláciu a dôslednejšiu toaletu dýchacích ciest ale na druhej strane zvyšuje riziko vzniku akútnych infekcií a chronického zápalového procesu dolných dýchacích ciest, znižuje kvalitu života. Ďalší invazívny vstup do integrity organizmu PEG vyžaduje ďalšiu špeciálnu ošetrovateľskú starostlivosť. Znalec zdôraznil, že súčasný stav pacienta, plne odkázaného na prístrojovú podporu, si vyžaduje nepretržitý monitoring životných funkcií (sýtenie krvi kýslíkom, pulz), funkčnosti ventilátora a kompexnú intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, avšak realizované
výkony ( intubácia, umelá pľúcna ventilácia a následne zavedenie tracheostómie a PEG) boli indikované správne, realizované v správnom čase a boli nevyhnutné vzhľadom k celkovému stavu pacienta. Znalec odpovedal na zadané otázky nasledovne: 1. Zavedenie tracheostómie dňa 11.1.2013 a zavedenie PEG dňa 29.1.2013 boli indikované a realizované správne. 2. V posudku I.. I. H., v časti bodového ohodnocovania SSU nebola pri tomto zohľadnená nutnosť vykonania ďalších operačných zákrokov v súvislosti so zhoršovaním zdravotného stavu žalobcu v budúcnosti a táto skutočnosť sa neprejavila v podobe navýšenia bodového hodnotenia. 3. Zákroky dňa 11.1.2013 a 29.1.2013 bolo nutné vykonať v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, ku ktorému došlo dňa 17.8.1995, potreba týchto zákrokov nebola vyvolaná inými faktormi. 4. Spoločenské uplatnenie žalobcu je výkonom operácií dňa 11.1.2013 a 29.1.2013 a i následkami sťažené oproti spoločenskému uplatneniu žalobcu pred výkonom týchto operácií. 5. Znalec obodoval SSU nasledovne s odkazom § 10 zákona č. 437/2004: Položka 299 - diagnóza stav po tracheostómii s trvale zavedenou kanylou- počet bodov 700- zvýšenie 80%, spolu 1260 bodov ( zvýšené vzhľadom k veku v čase poškodenia zdravia) Položka 303- diagnóza stav po zavedené PEG- počet bodov 300, zvýšenie 80%, spolu 540 bodov ( zvýšené vzhľadom k veku v čase poškodenia zdravia). Celkový počet bodov 1800. Stav považoval k hodnoteniu za ustálený jeden rok od vykonania operačných zákrokov- t.j. k mesiacu február 2014.
6.Na výzvu súdu sa k obsahu znaleckého posudku vyjadril žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 7.6.2017. Plne sa s jeho závermi stotožnil, pričom zdôraznil, že je preukázané, že operáciami v dňoch 11.1.2013 a 29.1.2013 došlo u žalobcu k SSU v porovnaní s predchádzajúcim zdravotným stavom. Znalecké obodovanie SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. a to položka 299 vo výške 700 bodov a položka č. 303 vo výške 300 bodov zodpovedá aj hodnoteniu uvedených položiek podľa vyhlášky č. 32/1965, kde táto hodnotila stav po tracheostómii s trvalo zavedenou kanylou položkou č. 297 v rozpätí 500-700 bodov a položka 303 bola pôvodne hodnotený pod položkou 301- píšťala pažeráka 200-300 bodov. Hodnotenia podľa vyhlášky č. 32/1965 a zákona č. 437/2004 sú v bodovom hodnotení identické. Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyčíslil svoj nárok nasledovne. Základné SSU je 1000 bodov x 30,-Sk= 0.9958 Eur= 995,812 x 50 násobok ( ods. 3 citovanej vyhláška) t.j. 49.790,50 Eur. Žiadal preto zaviazať žalovaného na úhradu sumy 49.790,50 Eur. Okrem toho zdôraznil, že uplatnený nárok nie je premlčané, nakoľko s poukazom na § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalobca o škode dozvedel až doručeným znaleckého posudku dňom 29.5.2017, žaloba bola podaná dňa 28.1.2015, zdravotný stav žalobcu bol ustálený k mesiacu február 2014.
7.Na pojednávaní dňa 6.9.2017 žalovaný k obsahu znaleckého posudku žiadal dovypočuť označeného konzultanta a to pre účely zistenia následkov v rodinnom, spoločenskom živote žalobcu, resp. k otázke ich zhoršenia, ktoré mali nastať po realizácii oboch operácií. Mal totiž za to, že už pred operáciami bol zdravotný stav žalobcu veľmi zlý a neumožňoval mu žiadne spoločenské uplatnenie, čo bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11 C 275/1999-561, kde sudca konštatoval úplne SSU v maximálnej možnej miere. Na tomto pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v znení: " Žalovaný je povinný zaplatiť k rukám opatrovníčka žalobcu sumu 49.790,50 Eur a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku."
8.V písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2017 žalovaný opätovne poukázal na závery a odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 11C 275/99. Súd v tomto konaní jasne konštatoval, že pred vykonaním operácií bol žalobca zo spoločnosti absolútne vylúčený. Žalovaný si preto nedokázal vysvetliť, ako mohla znalecká organizácia súdu predložiť záver, že SSU žalobcu, ktorý už bol raz uznaný za absolútne vylúčeného zo spoločnosti, sa vykonaním nejakej operácie ešte zhoršilo. Mal za to, že znalecká organizácia sa buď neoboznámila s obsahom spisu a obsahom pôvodného rozsudku alebo sa len alibisticky držala zákona č. 437/2004 a iba stroho, bez hodnotenia okolností, posúdila úkony, ktoré boli žalobcovi spravené a obodovala ich rovnako, ako by ich obodovala zdravému človeku. Právny zástupca žalobcu argumentuje, že po operáciách sa SSU určite zhoršilo, nakoľko sa o neho matka musí starať viac ako predtým. Aj v predchádzajúcich konaniach však právny zástupca argumentoval skutočnosťou, že sa musí o žalobcu matka starať 24 hodín denne.
9.Vzhľadom na vznesené námietky žalovaného voči správnosti znaleckého posudku, súd na pojednávaní dňa 6.12.2017 vykonal výsluch konzultanta znaleckej organizácie I.. T. I., C. ( pre účely ďalšieho písomného textu ďalej len "znalec"). Potvrdil, že pre účely vypracovania znaleckého posudku sa znalecká organizácia oboznámila aj s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C 275/99. Položky SSU, ktoré znalecká organizácia obodovala v znaleckom posudku jednoznačne v predchádzajúcom posudku zohľadnené neboli a tieto predstavovali novú medicínsku okolnosť, ktorá u žalobcu nastala v súvislosti s primárnym poškodením zdravia v roku 1995 a zároveň s nespochybniteľnými dvomi medicínskymi úkonmi datovanými v roku 2013. Potreba treacheostómie u žalobcu nastala v dôsledku postupnej zhoršujúcej sa zmeny zdravotného stavu pokiaľ ide o dýchanie, kedy mal najskôr kyslíkovú podporu dýchania, neskoršie dlhodobú podporu dýchania aj s režimom monitoringu dychovej aktivity ( pred rokom 2013). V roku 2013 v dôsledku opakovaného zlyhávania dýchania si stav vyžiadal ďalší stupeň arteficiálnej podpory dýchania, čo je umelá pľúcna ventilácia v domácom prostredí. Ďalšou operáciou bolo zavedenie vývodu do žalúdka cez brušnú stenu, čo súviselo s tracheostómiou. Najvýznamnejší dôvod na zavedenie PEG bola enormná strata hmotnosti. Najbazálnejšou zložkou osobnosti človeka sú jeho zachované vitálne funkcie, teda dýchanie, srdcová činnosť, ďalšou oblasťou elementárnych potrieb je príjem potravy a vylučovanie nestrávených zvyškov. Znalec prijal záver, že management pacienta po roku 2013, t.j. jeho kvalita života bola zhoršená. Už len pri porovnaní pohybových možností a s tým spojených možností emocionálneho prejavu pacienta po zavedené tracheostomickej kanyly je rozhodne nižší ako len v prípad použitia ceznosových okuliarov. Znalec potvrdil, že pred zavedením tracheostomickej kanyly v podstate žalobca dýchal sám a po jej zavedení za neho "dýcha" prístroj. Spresnil, že po zavedení tracheostomickej kanyly sa jedná o prístrojovú podporu dýchania, kedy prístroj zabezpečuje, aby pľúca fungovali a zároveň znižuje aktivitu svalstva podieľajúceho sa na dýchaní. Pred tracheostómiou pacient síce dýchal tiež s podporou, avšak bola to podpora okysličenia teda oxigenácie nie podpora dýchacíh pohybov tak, ako je tomu teraz. Po zavedení PEG došlo k priamemu vstupu potravy do žalúdka, teda odstráneniu vplyvu ústnej dutiny, z dôvodu, že bolo sťažené prehĺtanie a hlavne pacient začal kriticky uberať na váhe. Z medicínskeho hľadiska pohybový aparát v stave obrny nezaznamenal významnú zmenu. Istým obmedzením môžu byť pasívne pohyby, ich rozsah a miera, ktorú môžu byť obmedzené PEG a riadeniu ventiláciou, avšak nie je možné nájsť kritérium, ako by to vedel zhodnotiť pred a po roku 2013. Pacient bol pred rokom 2013 rehabilitovaný, boli s ním vykonávané cviky na spomalenie tvorby kontraktúr svalov. Po operáciách sa možnosti tejto rehabilitácie mohli znížiť. Znalec bližšie opísal spôsob fungovania prístrojov na dýchanie tak, že do roku 2013 to bol management, ktorý zabezpečoval oxigenáciu, potom nočný management proti apnoickým pauzám a potom čiastočne management koncového tlaku. Po roku 2013 je to management domácej umelej pľúcnej ventilácie. Nevedel sa vyjadriť k otázke vnemov žalobcu, ako chuti, prejavenia radosti, tešenia sa z prítomnosti inej osoby. Na otázku žalovaného, ako by hodnotil SSU u zdravého chlapca, ktorému by bola spravená tracheostómia a PEG, znalec uviedol, že o takejto situácii nie je možné ani modelovo uvažovať. Ak by bola otázka položená tak, či po dopravnej nehode pri obdobnom poškodení zdravia by bolo treba priznať tieto položky a rovnako ich obodovať, tak by povedal, že áno. Je bežné, že aj v iných prípadoch, keď sa následne objaví preukázateľná medicínska okolnosť, ktorá súvisí s pôvodnou poruchou zdravia, táto sa následne obodováva. Znalec konštatoval, že akčný rádius pacienta je po operáciách obmedzený len na jednu izbu, ktorú môže opustiť len na pár minút. V podstate nie je rozdiel medzi ním a pacientom na ARO v nemocnici. Pred tým žalobca mohol chodiť von, resp. byť vo vonkajšom prostredí, cítiť vzduch, slnko, čo teraz nemôže.
10.V rámci listu, doručeného súdu dňa 19.1.2018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 6.012,84 Eur vo výške 9 % ročne odo dňa 1.2.2015 späť.Na pojednávaní dňa 26.2.2018 žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.
11.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12.Nakoľko žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd konanie v časti zaplatenie príslušenstva zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Žalovaný vyjadril s čiastočným späťvzatím súhlas, preto súd konanie zastavil.
13.V rámci záverečného vyjadrenia právny zástupca žalobcu zdôraznil, že v priebehu konania bolo preukázané, že u neho došlo k ďalšiemu sťaženiu spoločenského uplatnenia a v súčasnosti je jeho prežívanie plne závislé od prístrojov a 24 hodinovej starostlivosti matky. Trval na úhrade SSU vo výške závislej od priznaného počtu bodov 700 + 300 a zároveň je dôvodné priznať a mimoriadne zvýšenie SSU na 50 násobok základného bodového hodnotenia s prihliadnutím na osobitosti prípadu.
14.Žalovaný zhrnul svoju argumentáciu v záverečnom vyjadrení zo dňa 30.1.2018. Podľa jeho názoru nebolo v konaní preukázané, že k zdravotným komplikáciám došlo v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v roku 1995. Aj keby príčinná súvislosť existovala je v tomto konaní daná nevyvrátiteľná prekážka už rozhodnutej veci. V rozsudku Okresného súdu Braitslava V sp. zn. 11C 275/99 zo dňa 21.5.2008 bolo stanovené, že SSU žalobcu je maximálne a je absolútne vylúčený zo spoločnosti a že z tohto dôvodu mu súd prisúdil maximálny počet bodov za sťaženie SSU a priznal mu nárok 50x. Poukázal na odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku, kde bolo predpokladné, že v budúcnosti sa u žalobcu môžu pridružiť ďalšie problémy, že tento je celkom vyradené zo spoločenského života, individuálne predpoklady sa uplatniť v živote a spoločnosti sú celkom stratené. Ďalším dôvodom nemožnosti vyhovenia žalobe je skutočnosť, že SSU žalovaného sa výkonom predmetných operácií v roku 2013 nijakým spôsobom nezhoršilo. Už pred tým prežíval vo vegetatívnom stave, bol ležiacim pacientom s nulovou hybnosťou, trpiaci stratom zraku, ťažkou hluchotou. Ak teda aj pred predmetnými operáciami išlo o pacienta slepého, hluchého a nehybného, vo vegetatívnom stave, ktorý nekomunikoval, nevnímal a v spoločnosti sa nemal ako uplatniť, ak ho aj jeho matka presunula z izby pred dom, neznamená to, že sa tým spoločensky uplatnil. Žalobca už pred operáciami nevykonával žiadne životné úkony, neuspokojoval žiadne životné ani spoločenské potreby. Zdôraznil, že predmetom tohto konania je spoločenské uplatnenie žalobcu a nie jeho matky. Znalecká organizácia v tomto prípade nezohľadnila predchádzajúci zdravotný stav žalobcu a obodovala SSU tak, ako by ho obodovala chlapcovi, ktorý bol pred zásahom do zdravotného stavu zdravý. V rámci doplnenia záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.2.2018 uviedol, že ak súd bude konanie hodnotiť podľa vyhlášky č. 32/1965, poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok organizácie forensic.sk vykonal bodové hodnotenie podľa zákona č. 437/2004 a teda vychádzal z nesprávneho právneho predpisu. Znalecký posudok nie je preto relevantný pre toto konanie.
15.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, predložených tak žalobcom ako aj žalovaným. Zároveň si prehral na pojednávaní CD nosič, založený v spise na č.l. 232 a oboznámil sa s obsahom vyššie špecifikovaného znaleckého posudku. Po vykonanom dokazovaní bolo možné ustáliť nasledovný skutkový stav.
16.Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51Ps 3/2013-56 zo dňa 14.5.2014 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník p. Ľ. G., matka.
17.Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T 23/2008-577 zo dňa 7.3.2008 boli obžalovaní ( lekári a sestra pôsobiaci na S. Y. na H. O.. D. H.) uznaní za vinných, nakoľko inému ( žalobcovi J. G.) z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví ( trvalé poškodenie zdravia spočívajúce vo výraznej atrofii mozgu charakteru ťažkého difúzneho poškodenia oboch veľkých pologúľ mozgu pri celkovej zmenšení tkanica a zabrzdení vývoja centrálnej nervovej sústavy so stavom vodnatieľka mozgu, v hluchote, slepote, v zastavení psychomotorického vývoja maloletého poškodeného na úrovni 1.-2. mesiaca života, v opakovane diagnostikovam ťažkom stupni hypotónie charakteru ťažkej chyby pohybového ústrojenstva a v epilepsii) preto, že porušili dôležitú povinnosť, vyplývajúcu im z ich povolania, čím spáchali trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona.
18.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 275/99-561 zo dňa 21.5.2008 súd zaviazal Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava ( ako žalovaného) na zaplatenie sumy 10.128.000,-Sk z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia J. G. ( žalovanému v 1.rade). V odôvodnení
súdneho rozhodnutia ( pri posudzovaní nároku na náhradu sa SSU) súd vychádzal z bodového hodnotenia I.. H.. Táto konštatovala, že poškodený mal predpoklady na úplne normálny vývoj, avšak pre hrubé devastačné zmeny mozgového tkaniva v dôsledku chybnej liečby žalobca vlastne prežíva vo vegetatívnom stave s ťažkým postihnutím všetkých mozgových funkcií a nie je žiadna perspektíva na zlepšenie. Naopak budú sa pridružovať komplikácie, ktoré súvisia s ťažkým postihnutím všetkých systémov a funkcií ležiaceho a imobilného pacienta. U maloletého žalobcu konštatovala prítomnosť ťažkého problému s podávaním stravy, kŕmenia, prehĺtania stravy, problémy s udržaním sánky a presunom potravy, ktorá musí byť mixovaná, viac tekutá. Súd konštatoval, že žalobca je pacient s nulovou hybnosťou, je inkontinentný, pridružila sa epilepsia, utrpel stratu zraku obojstranne, ťažkú sluchovú poruchu. Maloletý je úplne vylúčený zo spoločenského uplatnenia, zostali mu trvalé následky, pričom podľa posudku lekára môžu sa v budúcnosti pridružiť ďalšie problémy z jeho nehybnosti. Súd zhrnul, že následky poškodenia zdravia žalobcu celkom vyradili zo spoločenského života. Súd priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie odškodnenia a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za SSU vo výške 50 násobku základného bodového hodnotenia a to z dôvodu, že zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 na dvojnásobok je vzhľadom na vylúčenie žalobcu zo spoločenského uplatnenia nedostačujúce. Priznal mu teda sumu 9.797.500 Sk ( 6.525 bodov x 30,-Sk x 50). Konštatoval, že rozsah zvýšenia na 50-násobok lekárskeho hodnotenia považoval za primerané povahe následkov poškodenia zdravia a ich predpokladanému vývoju. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zaplatenie náhrady za SSU potvrdil.
19.Súd pre účely rozhodnutia vo veci si pripojil spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C 275/99 a vyhotovil si z neho kópiu lekárskeho posudku I.. H. o bolestnom a SSU. V rámci hodnotenia SSU celkovo lekárka obodovala viaceré položky, pričom určila celkovú výšku bodov 6525. V rámci odôvodnenia lekárka konštatovala, že žalobca prežíva vo vegetatívnom stave s ťažkým postihnutím všetkých mozgových funkcií a nie je žiadna šanca na zlepšenie. Naďalej sa budú pridružovať komplikácie. Preto bodované ako najvyššie bodové hodnotenie v položkách, ku ktorým bolo možné postihnutie priraďovať. Lekárka konštatovala, že spoločenské uplatnenie pacienta nie je žiadne, starostlivosť o neho je náročná nielen fyzicky ale aj psychicky. Každé dieťa s takýmto t.j. najťažsím postihnutím zdravia, môže mať ďalšie pridružujúce sa problémy z nepohyblivosti, budú sa týkať rôznych systémov.
20.Z obsahu prepúšťacej správy Detskej kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny DFNsP v Bratislave súd zistil, že žalobca bol prijatý dňa 30.12.2012 pre progresiu respiračného zlyhávania pri pravostrannej pleuropneumónii. Dňa 11.1.2013 bolo indikované zavedenie TCHS. 29.1.2013 bol, vzhľadom na celkový stav a nespoluprácu, zavedený PEG. Od 31.1. bol žalobca napojený na domácu umelú pľúcnu ventiláciu a dňa 14.2.2013 bol prepustený do domácej starostlivosti s poznámkou, že matka je zacvičená do problematiky DUVP, odsávania z DC, výmeny TCHS kanyly.
21.Listom zo dňa 26.1.2015 vyzval žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, na úhradu nároku na náhradu škody žalovaného. Uplatnil si, okrem iných nárokov, aj nárok na náhradu za SSU a to podľa pol. 229 zákona č. 437/2004- stav po tracheotómii s trvale zvedenou kanylou, pričom s poukazom na § 5 ods. 5 a § 6 zákona si uplatnil zvýšenie bodového hodnotenia, celkovo sumu 16.905,-Eur. Právny zástupca v liste konštatoval, že uvedený nárok nevie preukázať, keďže nikto z kompetentných nie je ochotný vypracovať posudok o SSU, preto požiadal žalovaného o zabezpečenie vypracovania znaleckého posudku. Okrem náhrady za SSU žiadal aj náhradu za náklady vynaložené s súvislosti s liečením v konkretizovanej výške 6.012,84 Eur, pričom sumu žiadal uhradiť do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 26.1.2015. V maily zo dňa 30.1.2015 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že sa k uplatneným nárokom nestihne v lehote 5 dní vyjadriť, nakoľko k výzve musí zaujať stanovisko viacero organizačných úsekov žalovaného. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že prevodom zo dňa 12.2.2015 uhradil žalobcovi uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 6.012,84 Eur.
22.Súdu bolo zaslané písomné vyjadrenie matky žalobcu p. Ľ. G. zo dňa 1.11.2017. V rámci jeho obsahu porovnala dôsledky na osobný, rodinný život, životné úkony, uspokojovanie životných, spoločenských a kultúrnych potrieb, možnosti vzdelávania u žalobcu a to pred operáciami v roku 2013 a po nich. Matka žalobcu uviedla, že pred operáciami syn potreboval od útleho veku prístroj CPAP, ktorý eliminoval jeho apnoické pauzy v spánku počas noci, jednalo sa o jednoduchý prístroj, niečo ako inhalátor. Neskôr v súvislosti s návštevou školy a teda väčšou fyzickou záťažou potreboval žalobca kyslíkový prístroj- niečo ako malý kufrík na kolieskach s rúčkou a hadičkou okolo uší a nosa, tzv. kyslíkové okuliare.
S týmto prístrojom sa dajú robiť bežné aktivity. V prípade respiračných ochorení sa syn pripájal na výrobník kyslíka, čo je už stroj značných rozmerov, nie je bežne prenosný. Pred operáciami v roku 2013 chodil syn na invalidnom vozíku na prechádzky prírodou, do obchodov, na poštu a úrady, do parku a lesa na nenáročný terén. Ako rodičia ho zobrali na hríby, ku kamarátom na chatu, chodil s otcom na rybačku, chodili na dovolenky hoci iba po Slovensku a dokonca aj na lyžovačky, lebo mal vozík s lyžami namiesto koliesok. Absolvovali so žalobcom rodinné stretnutia, oslavy, navštevoval lekárov, zdravotné strediská, absolvoval rehabilitácie, terapie, mohol ísť do bazéna a vírivky. Nastúpil aj školskú dochádzku, ktorú absolvoval v špeciálnej škole a to 7 a pol ročníka. Na prelome rokov 2012/2013 prestal dýchať, odviezli ho do nemocnice, kde skolaboval. Bol zaintubovaný na pľúcnej ventilácii. Takto ho liečili pár týždňov a potom ho mali extubovať, no nedokázal dýchať, veľmi trpel. Bola naplánovaná tracheostómia a PEG. V nemocnici bol viac ako mesiac a vybavovala sa domáca pľúcna ventilácia a tiež jej zaškoľovanie. Doma boli inštalované všetky potrebné prístroje a zariadenia, polohovateľná posteľ, antidekubitný matrac, odsávačka hlienov, kyslíkový koncetrátor, resuscitačný set a podobne. Odrazu bola doma jednotka intenzívnej starostlivosti. J. odvtedy potrebuje k životu 4 prístroje a resuscitačný set a v prípade výpadku energie benzínový generátor na výrobu vlastnej elektriny. V tomto stave je nemožné, aby syn absolvoval čokoľvek- iba na výmenu kanyly idú s ním traja ľudia- záchranári, ide na nosidlách v RZP sanitke vybavenej na každú situáciu, to isté sa deje, keď ide k lekárovi na vyšetrenie. J. je už iba ležiaci, nevie si sadnúť a nedá sa s ním pohnúť mimo dosahu elektrickej siete. Tieto skutočnosti ho celkom vylúčili zo spoločenského života a značne aj s rodinného života, pretože rodina nežije len medzi štyrmi stenami tak, ako musí teraz on. Znemožnilo to žalobcovi ďalej navštevovať školu, ako aj rehabilitačné a liečebné procedúry. Pred operácou jedával žalobca síce mixovanú stravu, no jedával pri stole s ostatnými kŕmený lyžičkou. Z domu prinesenú stravu jedával aj v reštaurácii. Od zavedenia PEG je cez hadičku vedenú priamo do žalúdka. J. teda necíti čo je, pred tým, keď jedlo nechcel, tak ho vypľul. Už nejedáva pri rodinnom stole. Slabšie povahy v rodine sa nedokážu pozerať na to ako dostáva jedlo, boja sa ho deti, keď vidia koľko hadíc z neho vychádza a počujú toľko pípajúcich prístrojov. Pohľad na neho nie je príjemný aj z dôvodu, že mu neustále vyteká hlien z nosa. Pred tým ho mali deti radi. Značné obmedzenia po operáciách nastali aj pri základnej hygiene. J. nemožno kúpať z dôvodu dvoch netesniacich otvorov v tele. Z tohto dôvodu sa iba umýva alebo s najväčšou opatrnosťou sprchuje v nafukovacej vani na posteli. Prístroj pľúcnej ventilácie nesmie byť používaný vo vlhkom prostredí. Celá táto situácia znemožnila kúpeľnú liečbu- rehabilitácie v bazénoch, masáže vo vírivých vaniach, čo sa prejavilo aj na J. skelete, kde nastali vážne deformácie, ktoré vyústili do stavu, že sa nedokáže ani posadiť pre celkovú stuhlosť. Pred operáciami mal obe nohy na invalidnom vozíku v normálnej polohe. Z dôvodu, že mu z tela trčia dýchacie trubice a hadička PEG mu musí uväzovať zdravú ruku, pretože si touto niekoľko krát vytiahol kanylu z krku. Jeho rany sú stále živé, granulujú a tvorí sa na nich živé mäso, čo musí bolieť. Kvalita života žalobcu sa zásadne zmenila. Uvedenú správu p. G. podala písomne s odôvodnením, že sa nemôže zúčastniť súdneho pojednávania, nakoľko sa stará o syna 24 hodín denne, okrem toho sa stará aj o chorú matku, manžel jej zomrel v apríli a nemá sa o syna kto postarať.
23.Súd sa oboznámil aj s obsahom CD, založeného v prílohovej obálke spisu na č.l. 232. Na jednotlivých fortografiách je zobrazený žalobca od útleho veku až po súčasnosť. Je na nich v kruhu rodiny a známych, na oslave, v detskom kočiari, invalidnom vozíku ( nachádzajúcom sa zjavne v exteriéri), v automobile v polohe sediac. Následne je na CD séria fotografií a video, zobrazujúce žalobcu v čase po operáciách. Je na nich zobrazený na polohovateľnej posteli, ležmo, viditeľné sú prístroje, tracheostomická kanyla, ako aj PEG.
24.Podľa § 420 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobený podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 12 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov ( ďalej len "citovaný zákon") zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z.
Podľa § 11 ods. 1 a 2 citovaného zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistený pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.
Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
Podľa § 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, znení novely č. 47/1995 Z.z. ( ďalej len "vyhláška"), bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
Podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 vyhlášky Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.
Podľa § 207 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.
Podľa § 153 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
25.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podrobil súd zistený skutkový stav skúmaniu z hľadiska existencie dôvodnosti nároku uplatňovaného v tomto konaní. Predmetom konania, resp. predmetom meritórneho skúmania zostal nárok na náhradu za SSU a to v rámci základného bodového hodnotenia a jeho mimoriadneho navýšenia. Skutkové okolnosti sporu boli špecifické, vzhľadom na to, že žalobcovi už bol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu priznaný nárok na náhradu za SSU.
26.V konaní nebolo sporné, že žalovaný, konaním svojich zamestnancov, spôsobil škodu na zdraví žalobcu. Za tento skutok ( kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví tým, že z nedbanlivosti spôsobili inému ťažkú ujmu na zdraví) boli zamestnanci žalovaného právoplatne odsúdení a bola im uložená sankcia v podobe trestu. Už z popisu spôsobených poškodení v rámci skutkovej vety vydaného trestného rozkazu je zrejmé, že následky na zdraví žalobcu boli vážne a rozsiahle. Nakoľko súd je viazaný výrokom súdneho rozhodnutia o spáchaní trestného činu ako aj o tom, kto tento spáchal, je možné bez ďalšieho konštatovať, že žalovaný ( v zmysle § 420 ods. 2 OZ) spôsobil vznik škody na zdraví žalobcu.
27.Pri poškodení zdravia vznikajú poškodenému rôzne nároky uplatniteľné v súdnom konaní, medzi nimi, v prípade osvedčenia danosti a dôvodnosti, aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( v ďalšom odôvodnení len "SSU"). Vo všeobecnosti platí, že odškodnenie za SSU predstavuje náhradu, ktorá v sebe nesie satisfakčnú aj reparačnú funkciu, a ktorej úlohou je odškodniť a zmenšiť rozsah nepriaznivých následkov, prejavujúcich sa v spoločenskej, rodinnej, emocionálnej, športovej, pracovnej i ekonomickej oblasti života poškodeného. Znamená to, že následok v podobe poškodenia zdravia nepriaznivo vplýva na možnosti uplatnenia sa poškodeného v bežnom živote, obmedzuje ho v prežívaní a realizácii základných ľudských potrieb, ako aj v možnostiach emocionálneho a rodinného vyžitia.
28.Úlohou súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu za SSU je vychádzať z ustálenej a osvedčenej existencie podmienok pre priznanie náhrady škody. V tomto prípade, bolo porušenie povinnosti žalovaného jednoznačne konštituované v rámci výroku právoplatného rozhodnutia trestného súdu. Žalovaný v konaní namietal, že nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou v podobe samotného sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri skúmaní tejto právnej argumentácie si v prvom rade súd musel ustáliť predmet konania, teda zistiť, aké poškodenie na zdraví u žalobcu nastalo a či toto vyvolalo u neho následok v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca si v konaní uplatnil nárok za dva operačné zákroky, realizované dňa 11.1.2013 ( kedy došlo k zavedeniu kanyly do priedušnice, ďalej len "tracheostómia") a dňa 29.1.2013 ( kedy došlo k zavedeniu vyživovacej sondy cez brušnú stenu do žalúdka, ďalej len " zavedenie PEG"). Oba tieto zákroky predstavujú novú medicínsku okolnosť, a teda prijatie záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, stojí na vedeckých medicínskych poznatkoch v rozsahu, v akom nimi súd sám nedisponuje. Aj z tohto dôvodu súd v rámci znaleckého dokazovania dopytoval znalca, či oba operačné zákroky bolo nutné vykonať v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, ku ktorému došlo v auguste 1995 alebo či potreba týchto zákrokov bola vyvolaná inými faktormi. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že sporné zákroky bolo nutné vykonať v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, ku ktorému došlo v auguste 1995. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj v rámci výsluchu. Tvrdenie žalovaného o neosvedčení príčinnej súvislosti preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a najmä sa neopiera o žiadne relevantné odborné posúdenie. Rovnako v konaní súd ustálil aj vznik samotnej škody v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu.
29.Pre účely ustálenia vzniku samotnej škody ako aj jej výšky, súd vychádzal z viacerých teoretickoprávnych východísk. V prvom rade sa musel vyporiadať s námietkou žalovaného, že náhrada za SSU predstavuje jednorazové odškodnenie, ktoré sa priznáva poškodenému po ustálení jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti je nepochybne adekvátne odkázať aj na zákonné znenie či už Občianskeho zákonníka alebo aj citovanej vyhlášky, ktoré vo svojej úprave rovnako konštatujú, že tento nárok sa odškodňuje jednorázovo. Súd ale v tomto prípade odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj praktickú stránku posúdenia a následnej aplikácie tejto právnej úpravy. Je nutné zohľadniť skutočnosť, že hoci zákon v tomto prípade, bez konkretizácie možnosti výnimiek, stanovuje náhradu za SSU ako jednorazové plnenie, v medicínskej praxi, kedy ľudský organizmus predstavuje jedinečnú a neopakovateľnú sústavu fungujúcich systémov, je niekedy obtiažne paušálne a bez možnosti odchýlky odhadnúť ustálenie zdravotného stavu toho ktorého jedinca. V praxi sa viackrát vyskytujú prípady, kedy sa následne ( po obodovaní SSU) objaví preukázateľná medicínska okolnosť, ktorá súvisí s pôvodnou poruchou zdravia a táto sa následne obodováva, čo konštatoval aj znalec na pojednávaní dňa 6.12.2017. Uvedené reflektovala aj súdna prax, ktorá sa následne premietla aj do teoreticko právnych záverov, kedy ak po skončení liečenia v súvislosti s poškodením zdravia sa vykoná operačný úkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za SSU, ak vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal. Poškodený má teda nárok na ďalšie odškodnenie. Súd sa s takýmto výkladom plne stotožňuje a považuje za spravodlivé odškodniť prípadné následky aj vtedy, ak sa vyskytli neskôr a neboli zohľadnené v prípadnom predchádzajúcom bodovom hodnotení. Nakoľko je zrejmé, že žalobcovi už bola priznaná náhrada za SSU a to právoplatným súdnym rozhodnutím, súd zisťoval splnenie podmienok a predpokladov na priznanie SSU za nové medicínske zákroky v podobe oboch operácií. V znaleckom posudku, predloženom v tomto konaní, znalec konštatoval, že v predchádzajúcom posudku I.. H. ( na základe ktorého došlo k určeniu výšky SSU v súdnom konaní vedenom na OSBA V sp. zn. 11C 275/99), v časti bodového ohodnocovania SSU nebola zohľadnená nutnosť vykonania ďalších operačných zákrokov v súvislosti so zhoršovaním zdravotného stavu žalobcu v budúcnosti a táto skutočnosť sa ani neprejavila v podobe navýšenia bodového hodnotenia. Z uvedeného je zrejmé, že obe operácie predstavovali nové medicínske okolnosti, ktoré neboli v prechádzajúcom posudku obodované a teda na ich základe nedošlo k plneniu povinnosti nahradiť spôsobenú škodu na zdraví žalobcovi žalovaným. Obe tieto operácie preto bolo v konaní nutné podrobiť skúmaniu z hľadiska vzniknutých následkov v podobe spôsobenia sťaženia spoločenského uplatnenia na strane žalobcu. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie aj v rozsahu určenia bodového hodnotenia za oba medicínske zákroky. V tejto súvislosti treba podotknúť, že žalovaný namietal aj existenciu prekážky res iudicata, teda nemožnosti rozhodnúť v tej istej veci opätovne. Súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, jednak odkazujúc na vyššie opísanú koncepciu reálnej možnosti poskytnúť náhradu za SSU aj v prípade, že poškodenému bol tento nárok priznaný už predtým, ale tiež z dôvodu, že argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone. Žalovaný namietal, že už v prechádzajúcom rozsudku bolo v odôvodnení konštatované, že žalobca je absolútne vylúčený zo spoločnosti a preto mu súd prisúdil maximálny počet bodov ako aj nárok na jeho 50 násobné navýšenie. Mal za to, že už v tomto rozsudku sa predpokladalo pridruženie ďalších problémov, čo viedlo ku konštatáciu, že možnosť žalobcu uplatniť sa v spoločnosti je celkom stratená. K uvedenému súd v prvom rade konštatuje, že nie je viazaný odôvodnením napadnutého rozsudku, ale len jeho výrokom. Je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V pri svojom rozhodnutí vychádzal zo spomínaného posudku I.. H., ktorá s následnými operáciami ( tracheostómia, zavedenie PEG) nepočítala, a možnosť ich realizácie nebola zohľadnená pri výške určenia bodového hodnotenia. Ak by súd aplikoval názor žalovaného, znamenalo by to absolútne vylúčenie možnosti obodovania ďalších zdravotných prejavov a následkov, ktoré vznikli neskôr a s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Ak aj Okresný súd Bratislava V v rozsudku konštatoval, že žalobca je úplne vylúčený zo spoločnosti a jeho uplatnenie v budúcnosti neexistuje, vychádzal z mantinelu počtu bodov, stanoveného vo vtedy aktuálnom lekárskom obodovaní. Ak by teoreticky došlo k operačným úkonom tracheostómie a zavedenia PEG skorej ( v čase pôvodného bodovania I.. H.), tieto by boli bodované ako ďalšie položky a teda by navýšili základnú výšku SSU ako aj jeho mimoriadne zvýšenie. Okresný súd Bratislava V vychádzal z vedomostí a medicínskych záverov, ktoré mal k dispozícií v čase rozhodovania a ak prijal záver o absolútnom vylúčení žalobcu zo spoločnosti, neznamená to, že v prípade vzniku ďalších zdravotných komplikácií, ktoré obmedzili žalobcu v jeho živote, nemohlo dôjsť k ešte intenzívnejšiemu zásahu, resp. k zúženiu možností realizácie žalobcu v rámci jeho spoločenského uplatnenia. Tu je práve nutné poukázať na to, že zdravotný stav jedinca je individuálny a preto prijímanie absolútnych záverov o definitívnom vyradení zo spoločnosti sa v tomto prípade ukázali ako predčasné. Aj s poukazom na ďalší obsah odôvodnenia tohto rozsudku, kde
súd porovná spoločenské uplatnenie žalobcu pred a po operáciách v roku 2013, preto nemožno prijať záver o existencii prekážky veci rozhodnutej.
30.Vznik SSU v súvislosti s oboma operáciami jednoznačne konštatoval znalec v znaleckom posudku, kedy obodoval stav po tracheostómii podľa položky 299 základným počtom bodov 700 a stav po zavedené PEG podľa položky 303- počet bodov 300. Z uvedeného je zrejmé, že k SSU na strane žalobcu došlo a nakoľko si žalobca uplatnil aj jeho mimoriadne navýšenie, súd skúmal splnenie zákonných podmienok tohto nároku. V súvislosti s otázkou bodovania, sa súd musel vysporiadať s otázkou aplikácie rozhodnej právnej normy na ustálený skutkový stav. Podľa názoru súdu na posúdenie uplatňovaného nároku je nutné aplikovať vyhlášku č. 32/1965 Z.z. v znení novely č. 47/1995 Z.z. Tento záver súd prijal po výklade a následnej aplikácii prechodného ustanovenia § 11 zákona č. 437/2004 Z.z . Toto ustanovenie uvádza, že na SSU v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Súd vychádzal v prvom rade z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia. Zákon jednoznačne uvádza, že SSU sa posudzuje podľa toho predpisu, ktorý bol účinný ku dňu poškodenia zdravia, ktorého následkom bolo SSU. Teda za rozhodný časový moment, určujúci použitie tej ktorej právnej normy, zákon etabluje okamih poškodenia na zdraví ( a nie okamih vzniku SSU ako takého). Ak teda k poškodeniu zdravia došlo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 z.z., na posúdenie nároku na náhradu SSU sa vzťahujú doterajšie predpisy- logicky vyhláška š. 32/1965 Z.z. účinná v čase, kedy k poškodeniu došlo. V tomto prípade nebolo sporné, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo konaním žalovaného v auguste 1995. V tomto období došlo k zásahu do organizmu žalobcu takým spôsobom, že vznikli rozsiahle negatívne následky, ktorých odškodnenie bolo následne predmetom súdnych konaní. Aj v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na náhradu za SSU, ktoré bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v roku 1995. Podľa názoru súdu samotné SSU je len následkom poškodenia zdravia. Súd prijal takýto záver napriek tomu, že mu bol známy výklad sporného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 3.10.2011. Ten konštatoval, že: " V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K SSU dochádza, ak následkom poškodenia zdravia, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. SSU teda vzniká až v tejto dobe a neexistuje rozumný dôvod, prečo by výška náhrady za SSU mala byť posudzovaná podľa vyhlášky v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli a treba pri jej určení vychádzať zo znenia predpisu v čase vzniku odškodňovaného SSU." S týmto názorom sa súd v tomto konaní nestotožnil, nakoľko tento výklad by v podstate znamenal, že rozhodným okamihom, určujúcim použitie rozhodného znenia právnej normy, by bol okamih ustálenia zdravotného stavu. Zákonodarca však v rámci legislatívneho procesu, ktorého výsledkom bolo prijatie znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004, neetabloval do sporného ustanovenia ako rozhodujúci moment ustálenie zdravotného stavu, ani vznik SSU ale vyslovene okamih poškodenia zdravia. Takýto výklad nemožno prijať ani z toho dôvodu, že práve ustálenie zdravotného stavu pre posúdenie nárokov na náhradu SSU, je zjavne otázkou medicínskou, ktorá je závislá od individuálnych a veľmi špecifických podmienok toho ktorého prípadu. Bežne sa stáva, ako aj v tomto prípade, že aj po predpokladanom ustálení zdravotného stavu a náhrade SSU, dochádza k takým zmenám v zdravotných následkoch, že vzniká u poškodeného ďalší nárok na odškodnenie, nakoľko zjavne predchádzajúce prijatie záveru o ustálení zdravotného stavu bolo nesprávne. Teoreticky by to znamenalo, že na posúdenie náhrady SSU a jej výšky by sa použili dve rôzne právne úpravy, čo je podľa názoru súdu neprípustné ( aj v tomto prípade by to znamenalo, že časť nárokov z SSU by bola žalobcovi posudzovaná a vyčíslovaná podľa vyhlášky č. 32/1965- v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Bratislava V a časť podľa zákona č. 437/2004 Z.z.- v tomto súdnom konaní).
31.Po prijatí záveru o aplikácii rozhodnej právnej normy sa súd nemohol stotožniť s argumentáciu žalovaného o nutnosti zamietnutia žaloby z dôvodu, že žalobca nepodal žalovanému návrh na uzavretie dohody o náhrade za SSU v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa totiž nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov nevzťahuje § 6 ods. 3 zákona. Okrem toho, hoci žalobca nepodal vyslovene návrh na uzavretie dohody, predsa len sa pred podaním žaloby obrátil na žalovaného listom zo dňa 26.1.2015, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody, okrem iného aj nároky vyplývajúce z SSU, tieto však nevedel presne kvantifikovať. Hoci takéto podanie nespĺňa náležitosti riadneho návrhu dohody, predsa len by bolo, aj vzhľadom na
postoj žalovaného v konaní, v rámci ktorého nepripúšťal možnosť opätovného plnenia nároku na SSU, v rozpore so zásadou spravodlivosti, vyvodzovať voči žalobcovi sankciu v podobe zamietnutia žaloby. Priebeh súdneho konania, dĺžka jeho trvania i stanoviská sporových strán vylučovali možnosť uzavretia dohody medzi stranami sporu a preto bolo nevyhnutné upraviť vzťahy meritórnym súdnym rozhodnutím.
32.Ako už bolo vyššie uvedené žalobca v konaní vychádzal z bodového hodnotenia znalca, resp. určenia základného počtu bodov. Tento počet bodov vynásobil sumou 30,-Sk ( tak ako uvádza citované ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky), a zároveň v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky žiadal o zvýšenie odškodnenia na 50 násobok ( t.j. 1000 bodov x 0,9958 Eur x 50), t.j. vyčíslil si výšku náhrady na sumu 49,790,- Eur. K otázke bodovania sa súd musel vysporiadať s námietkami žalovaného, ktorý tvrdil, že znalecká organizácia postupovala nesprávne, ak bodovala jednotlivé položky ako u zdravého človeka. Súd však ustálil, že znalecká organizácia postupovala správne, nakoľko zo zákona nevyplýva, že v prípade ďalšieho bodovania SSU ( spôsobeného jediným poškodením zdravia) by mal znalec porovnávať stav poškodeného v čase pôvodného bodového hodnotenia a stav ustálený. Podľa názoru súdu je logické, že sa aj v prípade novoobjavených následkov, musí vychádzať zo zdravotného stavu pred poškodením. Ak by totiž došlo k správnemu určeniu ustálenia zdravotného stavu ( a teda v konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 11C 275/99 rozhodovanie o nároku na SSU žalobcu by zahrňovalo aj položky za zavedenie tracheostómie a PEG), v rámci neho by boli obodovávané všetky položky naraz a rovnako, teda ako u zdravého človeka. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala skutočnosti, že znalec vykonal bodové hodnotenie podľa zákona č. 437/2004 a teda vychádzal z nesprávneho právneho predpisu. K tejto argumentácii súd uvádza, že skutočnosť, že bude vec posudzovať podľa vyhlášky ( a nie podľa zákona) predniesol stranám už pri predbežnom právnom posúdení veci, realizovanom na pojednávaní dňa 19.10.2015 ( súd odkazuje na obsah nahrávky z pojednávania). Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, vyhotovený znalecký posudok a dokonca bol znalec dovypočutý na pojednávaní. Žalovaný sa k obsahu znaleckého posudku písomne, napriek výzve súdu zo dňa 16.5.2017, nevyjadril. Údajnú nesprávnosť bodovania z dôvodu aplikácie nesprávneho právneho predpisu, nenamietal ani na následnom pojednávaní a dokonca s týmto svojim názorom nekonfrontoval znalca ani pri jeho výsluchu. Túto námietku vzniesol až v rámci prednesenia záverečnej reči. Hociv tomto konaní sa nemôže uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie absolútne, vzhľadom na znenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, predsa len je nutné poukázať na oneskorenosť obrany žalovaného. Súd v tomto konaní však musí aplikovať zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, ktorá vo svojom praktickom vyjadrení okrem iného znamená, že strany sporu sú povinné na preukázanie svojich tvrdení navrhovať súdu dôkazy. Súd nemôže v sporovom konaní pristúpiť k vykonaniu iných dôkazov, ako tých, ktoré navrhnú strany a jedine z dôkazov nimi predloženými musí vychádzať. Preto aj tomto prípade vychádzal z obsahu znaleckého posudku, v ktorom došlo k obodovaniu jednotlivých položiek. Znalecký posudok aj v tomto prípade prestavuje výsledok vedeckého posúdenia a aplikácie odborných poznatkov, ktorý v konaní nebol relevantne spochybnený iným odborným vyjadrením. Hoci teda žalovaný namietal nesprávnosť aplikácie zákona, nenavrhol žiadny dôkaz na osvedčenie nesprávnosti samotného bodovania. Súd preto vychádzal z predloženého znaleckého posudku a z počtu bodov, ktoré znalec za jednotlivé položky priznal. Okrem uvedeného, položke 299 v zákone č. 437/2004 Z.z. ( rozmedzie 500-700 bodov) zodpovedala položka 297 vyhlášky č. 32/1965 Z.z.( rovnako rozmedzie 500-700 bodov) a položke 303 píšťala pažerákav zákone ( rozmedzie bodov 200-300) zodpovedala položka 301 vyhlášky ( rovnako v rozmedzí 200-300 bodov). Rozmedzie počtu bodov bolo v právnych úpravách za sporné položky identický a v oboch prípadoch dával znalcovi rovnaké možnosti pre relevantné určenie počtu bodov.
33.Súd priznal teda žalobcovi nárok na náhradu za SSU v rozsahu základného bodového ohodnotenia 1000 bodov x 0,9958 Eur. Výšku odškodnenia však mimoriadne navýšil na 50 násobok z dôvodu že boli splnené podmienky v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky. U žalobcu možno jednoznačne ustáliť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy jeho spoločenské uplatnenie je v súčasnej dobe zredukované na absolútne minimum. Po zavedení tracheostomickej kanyly a PEG je v podstate žalobca pripútaný na lôžko, bez reálnej možnosti samostatného pohybu. Je zrejmé, že je plne odkázaný na prístroje a to tak pri dýchaní ako aj prijímaní potravy. Pred zavedením tracheostomickej kanyly žalobca dýchal prostredníctvom kyslíkovej podpory dýchania a neskoršie fungoval v režime monitoringu dychovej aktivity. Rovnako pred zavedením PEG vedel prijímať potravu perorálne. Toto mu umožňovalo, ako je zrejmé z vyjadrenia pani Ľ. G. ako aj konštatácie znalca, zúčastňovať sa rodinného a spoločenského diania, teda vedel jesť s rodinou pri stole, absolvovať rodinné stretnutia, menej náročné výlety, rehabilitácie, navštevovať školu. Hoci aj v tomto čase bolo jeho vnímanie všetkých okolností obmedzené ( žalobca je postihnutý slepotou a hluchotou), predsa len mu to umožňovalo
určitý kontakt s inými ľuďmi, zabezpečovalo zmenu prostredia a teda aj zmenu v podobe vnímania okolia inými zmyslami. V súčasnej dobe, je jeho akčný rádius obmedzený na jednu izbu, ktorú môže opustiť len s veľkými ťažkosťami a len na pár minút, nevie prijímať pevnú stravu, a je plne odkázaný na prístroje, zabezpečujúce mu základné životné funkcie. Už len púhym porovnaním je zrejmé, že došlo k značnej regresii možností spoločenského uplatnenia. Tvrdenie žalovaného, že ani pred oboma operáciami žalobca neuspokojoval žiadne životné a spoločenské potreby, je preto minimálne skreslené. Spoločenské uplatnenie, u takto ťažko zdravotne postihnutého človeka, nepredstavuje len jeho možnosti realizovať sa v spoločnosti, komunikovať s ľuďmi, pracovať a rozvíjať sa, ale aj možnosť realizácie základných životných funkcií, ako prijímanie stravy a cítenie chuti, dýchania vzduchu, možnosť byť prítomný v kruhu svojej rodiny, zúčastňovať sa bežného života. Oboma operáciami došlo k podstatnej zmene možností žalobcu, dokonca aj v jeho obmedzenom rozsahu, spoločensky sa uplatňovať. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že už v prechádzajúcom rozsudku Okresného súdu Bratislava V bolo konštatované absolútne vyradenie žalobcu zo spoločenského uplatnenia. Na základe vyššie uvedeného, a vzhľadom na to, že žalobca utrpel poškodenie zdravia, ktoré ho pozbavilo možnosti pohybu, komunikácie, možnosti plnohodnotného vnímania, súd má za to, že navýšenie náhrady SSU na 50 násobok, je absolútne primerané.
34.Záverom je nutné zdôrazniť, že nárok žalobcu, uplatňovaný v konaní je nielen v súlade so zákonom, ale najmä so zásadou spravodlivosti, kedy finančné vyjadrenie spôsobenej ujmy predstavuje len peňažnú satisfakciu, avšak nemôže v sebe obsiahnuť náhradu následku v podobe ľudského utrpenia žalobcu. Súd len dodáva, že uplatňovaný nárok, vzhľadom na záver znaleckého posudku o ustálení zdravotného stavu žalobcu k mesiacu február 2014, nie je premlčaný.
35.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,§ 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný uhradil po podaní žaloby istinu vo výške 6.012,87,- Eur a z toho dôvodu žalobca zobral žalobu v tejto časti späť, možno konštatovať na strane žalovaného procesné zavinenie zastavenia konania. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je strana ktorá procesne zavinila zastavenie konania povinná uhradiť trovy konania protistrane. Rovnako bol žalobca úspešný aj v časti o zaplatenie sumy 49.790,-Eur, kde súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.