Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-3-2018.pdf
PDF · 108.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matka: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, otec: A. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12P/124/2016-94 zo dňa 27. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 12P/124/2016 - 103 zo dňa 1. augusta 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne počnúc od 4.4.2016 a určil splatnosť výživného vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 4.4.2016 do 27.6.2017 vo výške 596 eur otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/108/2013-103 zo dňa 29.10.2013 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine (ďalej len ZoR) vecne odôvodnil tým, že pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V § 78 ods. 3 ZoR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
3. Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/108/2013-103 zo dňa 29.10.2013, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o takmer 4 roky, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb s prihliadnutím na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletý V. V. má toho času 12 rokov a 6 mesiacov. V čase posledného rozhodnutia navštevoval 3. ročník základnej školy, od septembra 2017 už bude navštevovať 7. ročník základnej školy. Je zdravý, pričom jeho výdavky súd považuje za bežné a veku primerané.
4. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol bez príjmu, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Toho času je zamestnaný u zamestnávateľa L. N. N., a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 742,64 eura. Na strane otca teda došlo k zvýšeniu jeho príjmov ( + 742,64 eura). Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a s jej synom. Ďalšia vyživovacia mu nepribudla. Jeho mesačné výdavky tvoria platby za telefón vo výške 58,56 eura, za plyn vo výške 45 eura, za elektriku vo výške 63 eur, za nájom vo výške 181 eur. Matka v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 679,27 eura. Toho času poberá invalidný dôchodok vo výške 139 eur mesačne. Od 3.4.2017 je zamestnaná na dobu určitú u zamestnávateľa U. Z. A. ako predavačka. V mesiaci apríl dosiahla príjem z tejto činnosti vo výške 311 eur. Okrem uvedeného poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Iný príjem nemá. U matky teda došlo k miernemu poklesu jej príjmov (- 229,27 eura). Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojim rozvedeným, zamestnaným partnerom a s maloletým synom v trojizbovom obecnom nájomnom byte. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Svoje celkové mesačné náklady vyčíslila na sumu 352,74 eura (platba za elektriku vo výške 96 eur, nájomné vo výške 145,58 eura, poplatok za vodu, vodné a stočné vo výške 27,34 eura, príspevok do fondu bývania 6,50 eura, telefón vo výške 52,52 eura, platba za internet vo výške 10,80 eura a platba za televíziu vo výške 14 eur). Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
5. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, teda od 4.4.2016, t.j. zo sumy 80 eur na sumu 120 eur a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. V zmysle ustálenej súdnej praxe na výživu maloletého, ktorý má 12 rokov a 6 mesiacov, by mal otec prispievať výživným v rozsahu 15 - 19 % zo svojho príjmu. Zo sumy 742,64 eura tak 15 - 19 % predstavuje sumu 111,39 eura až 141,10 eura. Otec okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie bežného výživného na maloletého, na ktorého výživu otec v minulosti riadne neprispieval, pričom výživné sa toho času vymáha exekučne. Inak ako hradením výživného však sa na jeho výchove a na jeho výdavkoch nepodieľa. So svojim synom má narušené vzťahy, nakoľko ho dieťa odmieta. Aktuálne na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 16P/370/2016 o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, predmetné konanie však nemá vplyv na výsledok tohto konania, v ktorom sa rozhoduje o zvýšení výživného, preto súd neakceptoval návrh otca, ktorým navrhol, aby sa v tomto konaní pokračovalo až po skončení konania o úprave styku s tým, že pokiaľ sa táto situácia nezmení, nemieni prispievať vyšším výživným na maloletého. Podľa názoru súdu je však v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou, pričom ustálenú výšku zvýšeného výživného súd považuje za adekvátnu. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 120 eur a matka prispeje sumou 60 eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 203,52 eura mesačne (120 + 60 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého. Súd mal za to, že ustálená výška zvýšeného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
6. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 4.4.2016 do 27.6.2017 vo výške 596 eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 40 eur (120 eur - 80 eur), alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2016 predstavuje 40 eur : 30 dní v mesiaci = 1,33 eura/ deň, teda 27 dní v mesiaci apríl 2016 x 1,33 eura = 36 eur + 40 eur/mes. x 14 mesiacov (5/2016 až 6/2017) = 560 eur). Súd otcovi v súlade s § 232 ods. 3 CSP povolil zaostalé výživné zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/108/2013-13, zo dňa 29.10.2013 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné dlžné výživné vymáhať.
7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého syna. Odvolanie odôvodnil tým, že súd mu procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces, súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Pojednávanie bolo nariadené na deň 4.6.2017 a bolo odročené. Následne bolo otcovi telefonicky oznámené, že ďalšie pojednávanie je nariadené na deň 29.6.2017. Uvedeného pojednávania sa chcel otec zúčastniť a dostavil sa na súd. Na súde sa dozvedel, že pojednávanie bolo 27.6.2017. Týmto postupom bolo otcovi znemožnené riadne uplatňovať a brániť svoje práva, vo veci sa vyjadriť, navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k dôkazom matky. Vo veci chcel otec uviesť, že matka mu už tri roky neumožňuje sa so synom stretávať napriek tomu, že styk je upravený neobmedzene po dohode s matkou. Matka takúto úpravu rešpektovala do roku 2014. Voči konaniu matky podal otec trestné oznámenie a vo veci samej je vedené konanie o úpravu styku s maloletým synom. Doklady a dôkazy, ktoré matka predložila na preukázanie výdavkov na výživu a výchovu maloletého dieťaťa a jej zárobkových pomerov sú neúplné a čiastočne klamlivé, čo otcovi nebolo možné preukázať. Vzhľadom na príjem otca 700 eur mesačne a jeho výdavky nevyhnutné na živobytie nie je schopný výživné vo výške 120 eur platiť. Z uvedených dôvodov otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Matka maloletého syna vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s tvrdeniami otca v odvolaní nesúhlasí, rozsudok považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca uvedené v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie a či došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa pojednávania dňa 27.6.2017.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
13. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Otec v odvolaní poukazoval na to, že súd mu telefonicky oznámil nesprávny dátum pojednávania a preto sa pojednávania nemohol zúčastniť a súd takto odňal otcovi právo konať pred súdom. Je pravdou, že otec sa pojednávania dňa 27.6.2017 nezúčastnil, ale návrh matky na zvýšenie výživného s prílohami, poučenie o jeho procesným právach si prevzal dňa 15.3.2017. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril, súdu predložil rozpis výdavkov a potvrdenia o príjme. Vo vyjadrení namietal, že matka mu neumožňuje styk s maloletým synom a navrhol, aby bolo o výživnom rozhodnuté až potom, keď súd upraví styk otca s dieťaťom. Aj keď súd na pojednávaní dňa 27.6.2017 konal a rozhodoval v neprítomnosti otca, súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca a prihliadol na všetky dôkazy predložené oboma rodičmi maloletého dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že aj keď súd prvej inštancie neumožnil otcovi účasť na pojednávaní, táto vada konania nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto odvolací súd v súlade s citovaným § 67 CMP na túto vadu konania neprihliadol. Otec ani v odvolaní neuvádza žiadne také argumenty, ktoré by boli také podstatné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
15. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať nasledovné:
16. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 ZoR i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
17. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZoR).
18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/108/2013-103 zo dňa 29.10.2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa vyživovacia povinnosť otca zvýšila z 49,79 eura na 80 eur. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Na strane rodičov dieťaťa došlo tiež k zmene pomerov, u otca k podstatnému nárastu príjmu, u matky k poklesu príjmu, počet ich vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi došlo k výraznej zmene pomerov a existujú dôvody pre zvýšenie výživného.
20. Otec dieťaťa v odvolaní namietal najmä to, že matka mu neumožňuje sa so synom stretávať už tri roky a prebieha konanie o úpravu styku. Súd prvej inštancie ale správne uzavrel, že rozsah styku, resp. nestretávanie sa otca s maloletým synom nemá vplyv na platenie výživného, preto súd nebol oprávnený čakať s rozhodnutím o návrhu matky o zvýšenie výživného až potom, keď súd rozhodne o úprave styku. Otec tiež namietal, že matka si na maloletého syna uplatnila neprimerane vysoké náklady a jej výdavky spojené so starostlivosťou o syna nie sú také vysoké ako to matka tvrdí. Odvolací súd je však toho názoru, že keď otec bude platiť výživné na maloletého syna 120 eur mesačne a matka 60, ako uviedol súd prvej inštancie, pretože ďalšia časť výživného matky je kompenzovaná jej starostlivosťou o dieťa, dieťaťu sa zabezpečia len tie najnevyhnutnejšie potreby spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním a návštevou školy. Okrem toho dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Sám otec tvrdí, že jeho príjem je 700 eur a výdavky spojené len s bývaním a telefonovaním vyčíslil otec na sumu asi 350 eur, na druhej strane ak má synovi poskytnúť 120 eur (ide pritom o sumu nie len na bývanie, ale všetky ostatné náklady), tak tvrdí, že je to veľa. Tvrdenie otca tak nemožno považovať za objektívne a výdavky na 13 ročné dieťa v celkovej výške 180 eur mesačne za primerané a bežné, ktoré nie je potrebné nijako výnimočne preukazovať (podľa § 186 CSP sa skutočnosti všeobecne známe nepreukazujú). Je potrebné tiež uviesť, že s poukazom na § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec zo svojho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.
21. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov dieťaťa s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletého V. V. zo sumy 80 eur na sumu 120 eur a to s účinnosťou od 4.4.2016, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov. Takto určená výška výživného zodpovedá i odôvodneným potrebám dieťaťa a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o dieťa.
22. Vzhľadom na zvýšenie výživného s účinnosťou od 4.4.2016, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 4.4.2016 do 27.6.2017, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil a rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 20 eur pod následkom straty výhody splátok.
23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
25. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).