Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-19-2017.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bardejove sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci manželky: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, B.. Č.. V.Ý. T. XX, P., právne zastúpená JUDr. Evou Hudákovou, advokátka, Dlhý rad 17, Bardejov, proti manželovi: J. Q., V.. XX.X.XXXX, L. XX, o rozvod manželstva t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo J.Á. Q., nar. XX.X.XXXX a J. Q., I.. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev R. N. Y. V. L., vo zväzku č. S., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným 15.12.2017 sa manželka - navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré s manželom uzavrela X.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. V. L. L. O.. S., roč. XXXX na str. XX pod por. č. XX.
2. Návrh odôvodnila tým, že sa s manželom zosobášila preto, že sa mali radi a chceli si založiť rodinu. Od začiatku manželstva bývali spolu v obci L. v dome, ktorý si kúpil manžel. Prvé názorové nezhody sa mali objaviť už po narodení prvej dcéry, avšak tieto sa mali stupňovať počas rizikového tehotenstva s druhou dcérou a potom aj následne, pričom manžel jej spolužitie vôbec neuľahčoval. Od januára 2017 začala bývať v P., kde odišla s obidvoma dcérami zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že s manželom nie je v kontakte, rovnako tak ani jej dcéry a ak im manžel zavolá, tak len preto, aby si mohol zariadiť svoje veci. V súčasnom období hodnotí svoj život ako spokojný, vylučuje možnosť prípadného obnovenia manželského spolužitia a obnovenia spoločnej domácnosti. Záverom uviedla, že návrh podala po zrelej úvahe a s presvedčením, že vzájomné vzťahy sa už ani pri najlepšej vôli nedajú zachrániť.
3. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 3.1.2018 vyjadril podaním doručeným 10.1.2018, v ktorom uviedol, že manželstvo uzavrel v roku 1993 z lásky, avšak postupom času sa medzi ním a manželkou mali začať prejavovať nezhody, ktoré mali najskôr vyplývať z navrhovateľkinho negatívneho postoja, k nasťahovaniu jeho matky do spoločnej domácnosti. Aj keď so spoločným bývaním s jeho matkou manželka spočiatku súhlasila, táto neskôr mala zmeniť názor. Svoju nespokojnosť so vzniknutou situáciou prejavovala nielen vo vzťahu k nemu, ako aj matke, čo vyvrcholilo odchodom manželky zo spoločnej domácnosti k jej rodičom. Keďže matka manžela nechcela byť dôvodom rozvratu vzťahu, odsťahovala sa do domova dôchodcov. Manželka však bola napriek tomu neustále s niečím nespokojná, dištancovala sa od obhospodarovania spoločnej domácnosti, odmietala sa finančne podieľať na zveľaďovaní domu, ktorý bol v jeho vlastníctve. Ďalej uviedol, že s manželkou sa vzájomne odcudzili a počas ich spolužitia u navrhovateľky nikdy nepostrehol záujem riešiť vzniknutú situáciu odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti s deťmi a podaním návrhu na rozvod. Zároveň
potvrdil, že si bol vedomý citového ochladenia a viaznucej komunikácie avšak bez toho, aby sa s ním navrhovateľka pokúsila urovnať situáciu a predísť rozvratu manželstva. Bez akéhokoľvek vysvetlenia, či varovania mala navrhovateľka využiť jeho neprítomnosť v spoločnej domácnosti, pobaliť si osobné veci a spolu s dcérami sa odsťahovať. Jediné na čo sa navrhovateľka zmohla, bolo zaslanie sms správy prostredníctvom staršej dcéry, v ktorej mu bolo oznámené, že sa spolu s dcérami odsťahovala. Od tohto okamihu, konkrétne od 17.07.2017 s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a ani spolu nekomunikujú. Vzťahy medzi nimi považuje za trvalo rozvrátené. Manželstvo si toho času neplní svoj účel, deti sú dospelé a ako to deklarovala sama navrhovateľka, s rozvodom nášho manželstva súhlasia. Vychádzajúc z podaného návrhu, na strane navrhovateľky niet najmenšieho záujmu zachrániť manželstvo, a po tom všetkom, ako sa ku nemu navrhovateľka zachovala, o jeho záchranu manžel nestojí. Jeho city k navrhovateľke natrvalo ochladli, manželstvo sa stalo len formálnym záväzkom, preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s podaným návrhom vyjadril súhlas.
4. Súd vykonal vo veci pojednávanie 26.2.2018 na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky, výsluchom manžela, oboznámením originálu sobášneho listu a ostatných listín predložených do spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Z výsluchu manželky súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa s manželom poznali spolu asi dva roky, pričom manželstvo uzavreli v roku 1993 z lásky a dobrovoľne. Počas celého manželstva mala manželka zažívať zo strany manžela manipuláciu, psychické týranie ako aj fyzické útoky (facku) a počas tehotenstva s druhou dcérou mala byť manželom zbitá. Tvrdila, že počas celého manželstva chýbala manželovi empatia, nepociťovala od neho porozumenie, nerozprával sa s ňou ani deťmi, viackrát neprišiel počas noci po pracovnej zmene domov, opakovali sa u neho slovné vyhrážky, odmietal, že by spoločné dcéry boli jeho a mal mať problém s alkoholom. Počas manželstva mala s ním vo vzájomných vzťahoch problém najmä mladšia dcéra. Dlhodobo vytváral nervóznu atmosféru vo vzájomnom spolužití ako aj pri vedení domácnosti, keď sa vrátila po 12-hodinovej pracovnej zmene vyžadoval od manželsky bez oddychu prácu v domácnosti a to aj po nočnej zmene. Zo spoločnej domácnosti odišla s obidvoma deťmi v júli 2017 do podnájmu na súčasnú adresu prechodného bydliska. Prvý krát mala odísť zo spoločnej domácnosti pred 23 rokmi na tri mesiace ku svojim rodičom, ale odporca ju presvedčil k návratu. Obdobne asi pred 12 rokmi mala jeden mesiac bývať u brata, avšak nakoniec sa vrátila. Pred 12-timi rokmi tiež na manžela podala trestné oznámenie, to však vzala späť po tom, ako ju odporca presvedčil, že bude mať pre toto stíhanie problémy v práci. V súčasnosti s ňou býva mladšia dcéra, staršia dcéra sa v septembri 2017 vydala a žije v samostatnej domácnosti. Od toho času sa s manželom stretli iba jedenkrát vo vlaku, aj to jej mal počas stretnutia vynadať. Prezentovala, že nevidí žiadnu možnosť obnovenia manželského spolužitia.
6. Z výsluchu manžela vyplynulo, že z jeho strany bolo uzavreté manželstvo z lásky. V čase keď manželstvo uzatvárali bola manželka tehotná, ale o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až po uzavretí manželstva. Tvrdil, že o spoločnú domácnosť sa staral ako najlepšie vedel. Pripustil pravdivosť tvrdenia manželky, že niekedy po pracovnej zmene nedošiel v noci domov, k dôvodom čoho uviedol, že sa večer o 23.00 hod. nemohol dostať verejnou dopravou do miesta trvalého bydliska a z toho dôvodu prespal na pracovisku. Vo vzťahu k manželke poukazoval na to, že v manželstve od nej nevidel žiadnu pomoc. Sám si varil z dôvodu, že mu nenavarila manželka. Potvrdil, že manželka párkrát odišla zo spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti nepociťuje voči manželke lásku a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. Z dôvodu, že zo spoločnej domácnosti odišli ako manželka, tak aj dcéry, sa mu mal zhoršiť zdravotný stav natoľko, že mu hrozí operácia na žalúdočné vredy. Po tom, ako odišli zo spoločnej domácnosti, začal navštevovať psychológa, pretože sa so vzniknutou situáciou nevedel vysporiadať, avšak nie z dôvodu snahy obnoviť manželské spolužitie. K vzťahu s mladšou dcérou uviedol, že táto bola sama problémový typ, chodila domov opitá a aj inak mala problematické správanie. Prezentoval obavy zo spôsobu vyporiadania majetkových pomerov na čas po rozvode manželstva a preto na pojednávaní nevyjadril súhlas s rozvodom. Zároveň však uviedol, že nebude manželku presviedčať, aby sa ku nemu vrátila a doma ju mať nechce. Uviedol tiež, že aj manželka mala mať problém s alkoholom, kvôli čomu ju malo zraziť auto a on jej mal pomôcť dostať sa z cesty.
7. Z predloženého sobášneho listu manželov bolo zistené, že medzi účastníkmi konania - J. Q., nar. XX.X.XXXX a J. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX bolo manželstvo uzavreté dňa X.X.XXXX, pričom je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Y. V. L., vo zväzku č. S., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
8. Z predložených rodných listov detí vyplýva, že v manželstve sa narodili dve deti, a to V. Q., nar. XX.XX.XXXX a J. Q., nar. XX.X.XXXX. Obidve deti boli v čase rozhodovania súdu o návrhu plnoleté.
9. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
10. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Podľa vyššie citovaných ustanovení relevantných právnych noriem je predpokladom rozvodu manželstva existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (R 6/1970).
17. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní svoj účel. Manželia už pomerne dlhú dobu (minimálne 7 mesiacov) spolu nežijú, z dokazovania vyplýva, že vzájomne nerešpektujú svoju dôstojnosť, v ničom si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o deti, ktoré už dosiahli dospelosť, pričom jedno spoločné dieťa žije v spoločnej domácnosti len s manželkou, ktorá sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a otec sa o ňu nestará. Manželia medzi sebou nedokážu vytvoriť zdravé rodinné prostredie, ani jeden z nich si nevie ďalšie spolužitie predstaviť, odmietajú ho pre nahromadené vzájomné krivdy a postoje, povahové rozdiely a minulé skúsenosti zo spolužitia vytvárajúce vzájomnú traumu, ktorá je prekážkou akejkoľvek formy pokračovania ich manželského vzťahu. Vzájomné odlúčenie účastníkov znamená odcudzenie oboch manželov v každej oblasti manželského života. Zistené skutkové okolnosti podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, riešenie ktorého by si vyžadovalo zásadný ústupok na strane oboch manželov, ku ktorému však nie je žiaden z nich ochotný.
18. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Pre rozhodnutie súdu o návrhu nie sú podstatné ani obavy manžela o majetkové vysporiadanie po zániku manželstva,
pretože táto otázka nemá podľa platného práva vplyv na ustálenie dôvodov relevantných pre posúdenie návrhu na rozvod manželstva a rozhodnutie o návrhu. Po zániku manželstva rozvodom totiž právne predpisy umožňujú riešenie aj prípadného vyporiadania niekdajšieho spoločného majetku bývalých manželov, ak počas manželstva takýto majetok vznikol a trvá aj po zániku manželstva.
19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol v zmysle výroku rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.