Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-78-2021.pdf
PDF · 122.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/78/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: E. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. S., P. C. XXX, XXX XX P., p r o t i žalovanej: I. T., S.. Z., F.. XX.X.XXXX, T. R. XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Jozef Pirkovský, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o určenie neplatnosti závetu, listiny o vydedení zo dňa 21.11.2018 a o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 20.12.2018 a 27.4.2020 a prísl. takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že listina o vydedení žalobcu poručiteľkou I. Z., S.. P., zomrelou XX.XX.XXXX zo dňa 20.12.2018 j e n e p l a t n á.
II. Žalobu o určenie neplatnosti závetu a o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia v listinách o vydedení zo dňa 20.12.2018 a 27.4.2020 z a m i e t a.
III. V spore o určenie neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 20.12.2018 žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok n e p r i z n á v a .
IV. V spore o určenie neplatnosti závetu o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia v listinách o vydedení z 20.12.2018 a 27.4.2020 m á žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.10.2021 žiadal určiť, že závet poručiteľky I. Z., S.. P.Š., zomrelej XX.XX.XXXX (správne XX.XX.XXXX) zo dňa 21.11.2018 a listina o jeho vydedení zo dňa 20.12.2018 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a žiadal tiež určiť, že nie sú dané dôvody na jeho vydedenie v listina o vydedení zo dňa 20.12.2018 a 27.4.2020. Žalobu odôvodnil tým, že závet a listinu o vydedení z 20.12.2018 neboli písané vlastnou rukou poručiteľky a teda neboli spísané v predpísanej forme. Zároveň uviedol, že dôvody vydedenia uvedené v listinách o vydedení sú v rozpore so skutočnosťou a nenastal žiadny zákonný dôvod pre jeho vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že trvale žije v Českej republike a o svoju matku sa staral a poskytoval jej potrebnú pomoc, prejavoval o ňu záujem, nebol odsúdený pre úmyselný trestný čin a nevedie trvalo neusporiadaný život, pričom ako dôkaz o tomto tvrdení predložil 3 fotografie.
2. Na výzvu súdu žalobca doložil rukou písanú listinu o vydedení zo dňa 20.12.2018 a 27.4.2020, ako aj závet zo dňa 21.11.2018 a tvrdil, že tieto listiny písala jeho sestra - žalovaná a ako dôkaz predložil jej písomné vyjadrenie adresované notárovi. Keďže súd ho vyzval na predloženie rukopisu poručiteľky, žalobca predložil písomnosť, ktorá obsahovala len meno, priezvisko a adresu poručiteľky, navyše adresa bola napísaná tlačeným písmom.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a považovala ju za zmätočnú. Uviedla, že listina o vydedení je písaná, podpísaná poručiteľkou a dvoma svedkami, je v nej uvedený presný dátum napísania a dôvody vydedenia a teda je vyhotovená v súlade so zákonom. Dodala, že žalobca po skončení strednej školy odišiel do Čiech a domov prichádzal len pre peniaze, lebo mal dlhy. Keď mu rodičia odmietli peniaze dať, hádal sa s nimi až kým mu ich nedali, aby mali pokoj. Rodičom nikdy nič nepriniesol, nezaujímal sa ako žijú, či nie sú chorí, či nepotrebujú nejakú pomoc. Keď mu raz žalovaná povedala, že už nevládze sa o rodičov starať, povedal jej, aby ich dala do ústavu a dom predala. Vyjadril sa tak, že za nič na svete by sa o nich nestaral, že smrdia a obaja sú plienkovaní. Na adresu rodičov chodilo množstvo písomných výziev na úhradu rôznych dlhov žalobcu od roku 2009 do roku 2018 úhrnne vo výške okolo 50.000 Eur, z čoho asi polovicu uhradila poručiteľka. Žalovaná poukázala na to, že žalobca je taký dobrý syn, že ani nevie kedy zomrela jeho mama, keďže dátum 29.1.2000, ktorý uviedol v žalobe, je nesprávny. Uviedla tiež, že o listine o vydedení nevedela, keďže v apríli 2020 bola hospitalizovaná v nemocnici ako doprovod s otcom. Obaja rodičia mali problémy so srdcom, potrebovali kľud a žalobca svojim správaním im len skracoval život. Doložila písomné vyjadrenie svedkýň U. T. a JUDr. F. Š., v ktorých popísali správanie sa žalobcu k rodičom, jeho nezáujem o nich, ale tiež okolnosti spísania listiny o vydedení, ktorú napísala D.. Š. u poručiteľky na jej požiadanie, poručiteľka ju podpísala a následne aj ony ako svedkyne. Žalovaná doložila aj množstvo rôznych výziev od rôznych spoločností žalovanému na úhradu jeho dlhov od roku 2001 do roku 2017. Napr. od spoločnosti Pohotovosť v roku 2017 na úhradu dlhu z úveru vo výške 9.109,49 Eur, z roku 2012 od Platiť sa oplatí na zaplatenie sumy 6.553,02 Eur, výzvy Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úhradu nedoplatkov na poistnom z roku 2013 vo výške 1.466,98 Eur, z roku 2015 vo výške 6.338,84 Eur a podobne, celkovo išlo o 22 listov.
4. Žalobca v replike na toto vyjadrenie zotrval na svojom tvrdení a navrhol znalecké dokazovanie na overenie pravosti podpisu a rukou písaného závetu a listiny o vydedení z roku 2018. Potvrdil, že odišiel zo Slovenska, aby sa osamostatnil, uznal si chyby v súvislosti s dlhmi, ale poprel, že by všetky jeho dlhy vyplatili jeho rodičia. Uznal, že o rodičov sa starala žalovaná a že jej patrí väčší podiel na dedičstve. Doložil čestné prehlásenie matky o odkázaní sumy 7.000 Eur a navrhol uzavretie zmieru tak, aby žalovaná mu vyplatila 42.000 Eur a on by potom zobral túto žalobu späť.
5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, rozhodne poprela, že by ona spísala napadnuté listiny, uviedla, že o vydedení žalobcu sa dozvedela až v dedičskom konaní a rozhodne nesúhlasila s požiadavkou žalobcu na zaplatenie sumy 42.000 Eur.
6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ich výpoveďami, výpoveďami svedkov D.. F. Š., D. T.P., E. T., závetom poručiteľky zo dňa 21.11.2018, listinami o vydedení zo dňa 20.12.2018 a 27.4.2020, písomným vyjadrením svedkyne U. T., čestným prehlásením I. Z. zo dňa 30.1.2020, upovedomením o začatí exekúcie, vyúčtovaním exekúcie, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Predmetom sporu sú dve listiny o vydedení žalobcu jeho matkou písané ručne, zjavne tou istou osobou. Prvá je z 20.12.2018, je bez svedkov, v nej sa uvádza, že žalobca odišiel do Čiech asi v roku 1998 po veľkej hádke s matkou a vôbec sa jej neozval, hoci bola chorá a potrebovala jeho pomoc. Prvýkrát sa ukázal až v roku 2015 s tým, že potrebuje peniaze, lebo sa ide ženiť a zdržal sa len krátko. Prišiel až o nejaký čas s tým, že má dcéru Katarínu a že sa neoženil, opäť chcel len peniaze. Po hádke, aby mala pokoj, mu peniaze dala a on bez poďakovania odišiel. V listine bolo uvedené aj to, že poručiteľka mu požičala 50.000 SK, ktoré jej nevrátil a pre toto jeho správanie sa ho rozhodla vydediť.
8. Žalovaná až na pojednávaní uznala neplatnosť tejto listiny o vydedení pre nedostatok jej zákonnej formy, keďže potvrdila, že uvedenú listinu nepísala vlastnou rukou poručiteľka.
9. Druhá listina o vydedení žalobcu poručiteľkou je zo dňa 27.4.2020, je na nej podpis I. Z. - nepochybne písaný inou osobou ako text listiny, ktorú písala D.. F. Š., ktorá je v nej uvedená aj ako svedkyňa. Uvedenú listinu podpísala aj menovaná ako svedkyňa spolu s ďalšou svedkyňou U. T.. V tejto listine o vydedení poručiteľka uviedla, že má nepodareného syna - žalobcu, ktorý nepracuje, má nemanželskú dcéru a neoženil sa. Je v Českej republike a na adresu poručiteľky sú doručované listy na zaplatenie jeho dlhov, mnohé z nich vyplatila, aby ho nezavreli. Viackrát telefonoval, aby mu poslala peniaze na úhradu dlhov a niekoľkokrát prišiel za tým účelom aj domov. Ak mu peniaze odmietla dať, bol drzý a nadával jej. Bála sa ho a aby nebola v strese a nemusela volať políciu, peniaze mu dala. On potom išiel za kamarátmi a opil
sa. Holdoval alkoholu a finančne ju vydieral. Keď prišiel domov, nikdy jej nič nedoniesol, ani len sladkosť, nepýtal sa ako sa má, či niečo nepotrebuje. Hoci bola niekoľkokrát hospitalizovaná, nikdy ju nenavštívil. Uvedené je aj to, že je dlhodobo chorá, má problémy so srdcom, vysoký tlak, ťažkú cukrovku, chorý je aj manžel a o nich oboch sa stará len ich dcéra (žalovaná). Keď sa niekedy dovolala žalobcovi, lebo len niekedy zdvihol mobilný telefón a prosila o pomoc pri zbere ovocia alebo pokosení záhrady, vždy to odmietol, že on nemá čas. V listine uviedla aj to, že žalobcu neuznáva za syna a z dôvodu, že jej neposkytol potrebnú pomoc v starobe a chorobe a to ani keď ho o to požiadala, trvalo neprejavuje o ňu opravdivý záujem ako syn o matku a vedie neusporiadaný spôsob života, vydeďuje ho, ako aj jeho dcéru Katarínu. V závere sa uvádza, že túto listinu dáva do rúk D.. F. Š..
10. Predmetom sporu je aj rukou písaný závet poručiteľky zo dňa 21.11.2018. V ňom sa uvádza, že poručiteľka celý svoj majetok v prípade smrti a to polovicu konkrétneho rodinného domu aj so zariadením odkazuje dcére - žalovanej. Žalovaná opäť až na pojednávaní potvrdila, že tento závet nepísala vlastnou rukou poručiteľka.
11. Z čestného prehlásenia poručiteľky z 30.1.2020, ktoré predložil žalobca vyplýva, že žalobcovi poukázala poistnú zmluvu uzavretú v Kooperatíve a to sumu 7.491,10 Eur s tým, že ide o zmluvu pre prípad jej smrti, suma bude vyplatená do 4 rokov od jej smrti a v závere sa uvádza, že táto suma predstavuje finančnú výplatu z rodinného domu v Prešove pre syna.
12. Žalovaná založila do spisu okrem už spomínaných mnohých výziev na úhradu dlhov žalobcu aj dva doklady o exekúcii vedenej proti žalobcovi. Jeden je upovedomenie o začatí exekúcie EX 2461/2006 na vymoženie pohľadávky Orange Slovensko a.s. vo výške 14.132 SK istiny, ale aj denného úroku z omeškania od 5.7.2002 vo výške 0,05%, čo podľa tvrdenia žalovanej hneď vyplatila jej matka tak ako aj exekúciu EX 3556/2013 na vymoženie pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 1346,94 Eur.
13. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že s rodičmi nemal dobré vzťahy. Mal pôvodne záujem prebudovať vrchnú časť ich domu pre svoje bývanie, jeho mama však nesúhlasila s tým, aby sa niečo búralo. Preto sa pohádali a on sa odsťahoval do Čiech, čo bolo asi v roku 2002. Štyri roky sa rodičom vôbec neozval, potom za nimi prišiel, keď dostal list o tom, že otec mal tretí infarkt. Za rodičmi potom chodieval raz alebo dvakrát do roka, vždy približne na týždeň a pomáhal im ako mohol, konkrétne robil nákupy a vozil mamu kde bolo treba. Častejšie ich navštevovať nemohol, keďže bol zamestnaný a mal aj živnosť. Zároveň však uznal, že počas pobytu v Prešove nie vždy býval u rodičov, vadil mu totiž neporiadok v dome a zápach, čo mame vytýkal a potvrdil, že kvôli tomu sa s ňou často hádal. Tvrdil, že pri týchto návštevách niekedy mame priniesol bonboniéru. Uviedol, že bol s ňou v telefonickom kontakte, v posledných troch rokoch si telefonovali častejšie, raz za dva týždne alebo za mesiac. Stále sa jej pritom pýtal na to, že ako sa má. Vedel totiž o jej zdravotných problémoch, ale o jej viacerých hospitalizáciách nebol informovaný a o nich sa dozvedel až po ich ukončení. Poprel, že by ho niekedy mama požiadala o jeho pomoc. Nevedel nič o nejakých výzvach na splatenie jeho dlhov a o tom, že by niektoré z nich mala uhradiť jeho mama. Potvrdil aj to, že asi pred 25 rokmi mu rodičia požičali 50.000 SK, ale tvrdil, že mama nechcela, aby ich vrátil. Poprel aj to, že by niekedy pýtal od nej peniaze a nesúhlasil s tým, čo bolo uvedené v listine o vydedení.
14. Žalovaná, ktorá sa starala o oboch rodičov, bola pri každej návšteve žalobcu a prehlásila, že nikdy nič im nepriniesol, okrem jedného prípadu v roku 2019, keď prvýkrát priviedol svoju dcéru, ktorá v tom čase už mala 4 roky a z výletu priniesol mame medovníkové srdce. Raz bol u nich aj na Vianoce, ale rodičom nepriniesol žiadny vianočný darček, čo sa ich mamy veľmi dotklo. Tvrdila, že za rodičmi žalobca chodil len zriedka, asi raz za 3 roky, pritom trávil u nich málo času, lebo väčšinou bol s kamarátmi a domov chodil v noci pod vplyvom alkoholu. Tvrdila aj to, že mame v ničom nepomáhal, ani s nákupmi, nikdy za ňou neprišiel do nemocnice, okrem jedného prípadu, aj keď mama jej hovorila, že stále žalobcovi telefonicky oznámila, že je hospitalizovaná. V nemocnici ju navštívil len raz, asi v roku 2010 na internom oddelení, opäť sa však pohádali a mama jej povedala len to, že radšej nemal prísť, lebo ju len rozčúlil. Uviedla, že k veľkej hádke medzi žalobcom a jeho mamou došlo v lete 2008, dôvod nevedela, po nej mama dostala infarkt a v decembri 2008 bola operovaná na srdce. Potvrdila aj to, že mama žiadala žalobcu, aby urobil nejaké práce na záhrade, on jej však v ničom nepomohol. Poukázala aj na to, že žalobca bol agresívny, ak jedol v kuchyni, nikto iný tam nemohol byť, všetci museli chodiť po špičkách.
15. Žalobca pravdivosť tejto výpovede žalovanej poprel. Na preukázanie svojich tvrdení, však nenavrhol žiadne dôkazy na rozdiel od žalovanej, ktorá navrhla výsluch troch svedkov.
16. Svedkyňa D.. F. Š. bola známou poručiteľky I. Z., ktorú poznala 30 rokov, občas sa stretávali a telefonovali si. Pri rozhovoroch sa menovaná stále sťažovala na žalobcu, že sa nestará o svojich rodičov, aj keď obaja sú chorí a ich opateru zabezpečuje len dcéra - žalovaná. Spomínala, že o žalobcovi dlho nič nevedeli, že odišiel po ukončení strednej školy a keď po nejakom čase prišiel za rodičmi, vždy od nich pýtal peniaze, ktoré mu stále chýbali. Pri jednom telefonickom rozhovore svedkyne s I. Z. niekedy v marci alebo apríli 2020 ju táto vyzvala, aby ju navštívila aj so sesternicou p. T.P., že chce urobiť nejaké rozhodnutie. Stretnutie sa realizovalo, I. Z. pri ňom jej oznámila, že chce žalobcu vydediť, že sa necíti dobre a že keď boli s manželom v nemocnici ani raz za nimi nebol. Povedala tiež, že keď ho pri jeho návšteve požiadala o nejaké práce na záhrade, nebol ochotný ich urobiť a vždy mu išlo len o peniaze. Keď mu ich nechcela dať, bol agresívny a preto, aby mala pokoj, napokon stále mu peniaze dala. Poručiteľka svedkyni hovorila čo má uviesť do listiny o vydedení, svedkyňa ju podľa toho spísala, potom jej celý text prečítala a následne poručiteľka túto listinu podpísala a potom ju podpísali obe svedkyne, teda aj H.. T..
17. Svedok D. T. - bývalý manžel žalovanej potvrdil, že žalobca sa nikdy o svojich rodičov nestaral, vždy len žalovaná a keď tá bola 4 - 5 mesiacov hospitalizovaná a aj keď žalobcu I. Z. mala telefonicky požiadať, aby sa o nich postaral, čo svedok vedel z jej rozprávania, nestalo sa tak, z toho bývalá svokra bola nazlostená a preto po celý čas hospitalizácie manželky svedka sa o jej rodičov staral svedok aj so svojim synom. Svedok uviedol aj to, že so žalovanou sa rozviedol v roku 1999, potom dlhší čas sa s ňou nestýkal, ani s jej rodičmi, to sa zmenilo asi pred 13 rokmi, keď sa zhoršil ich zdravotný stav. Svedok začal im pomáhať, vykonával rôzne práce okolo domu, vozil ich po lekároch. Za uvedenú dobu bol žalobca v Prešove asi 4 - 5 krát, u rodičov z toho býval len dvakrát, v podstate u nich len prespával a chodil po výletoch. Rodičom v ničom nepomáhal, s mamou sa nevedel pekne porozprávať, stále mu išlo len o majetky. O ničom inom sa nebavil. Svedok bol pritom, keď žalobca sa s mamou rozprával zvýšeným tónom. Bolo to stále kvôli tomu, že pýtal peniaze, pretože stále musel niečo zaplatiť, alebo nahradiť nejakú škodu. Svedok uviedol aj to, že bývalá svokra mu povedala, že každú svoju hospitalizáciu telefonicky oznámila žalobcovi.
18. Svedok E. T. - syn žalovanej potvrdil, že žalobca so svojou mamou nemal dobrý vzťah, často sa hádali, o príčine hádok však svedok nevedel. Potvrdil, že babka sa mu sťažovala, že žalobca dlhé roky za ňou nebol, že sa o svojich rodičov a ani o dom nestaral. Spomenul si len to, že raz pred smrťou babky žalobca opravil v dome vypínače a vymenil zámok.
19. Žalovaná navrhla ako svedkyňu vypočuť aj U. T., ktorá však svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila pre svoj zlý zdravotný stav. Žalovaná však predložila jej písomné vyjadrenie zo dňa 4.12.2021, v ktorom uviedla, že poručiteľka bola jej sesternicou a mali dobrý vzťah. Na žalobcu sa stále sťažovala, že má iba dlhy a chodí pýtať peniaze, v ničom im nepomáha, háda sa s nimi a uráža ich. Keď za nimi príde, chce iba peniaze a napriek tomu, že je chorá a potrebuje sústavnú starostlivosť, v ničom jej nepomáha a všetku opateru jej poskytuje len dcéra. Potvrdila, že na požiadanie poručiteľky ju navštívila spolu so svatkou Natáliou, pričom poručiteľka im oznámila, že vzhľadom na správanie sa syna ho chce vydediť. Svatka Natália spísala listinu o vydedení, ktorú podpísala poručiteľka a následne ona s ďalšou svedkyňou Natáliou.
20. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
21. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
22. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
23. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
24. Podľa § 476e Občianskeho zákonníka svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
25. Podľa § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
26. Podľa § 480 Občianskeho zákonníka (1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. (2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
27. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
28. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>.
29. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a 480 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
30. Zákon teda rozlišuje tri druhy závetu a s poukazom na § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka aj listiny o vydedení a to napísaný vlastnou rukou (holograficky závet), vyhotovený v inej písomnej forme (alografický závet) a spísaný vo forme notárskej zápisnice.
31. Súd sa predovšetkým zaoberal platnosťou listín o vydedení, pretože podľa ich posúdenia záviselo vyhodnotenie toho, či žalobca má naliehavý právny záujem aj na žalobe o určenie neplatnosti závetu.
32. Žalobca žaloval neplatnosť jednej listiny o vydedení, teda ako neplatnosť právneho úkonu a to listiny o vydedení zo dňa 20.12.2018, ktorá bola spísaná rukou bez svedkov, pričom žalovaná uznala, že ju nepísala poručiteľka a preto s poukazom na § 476a v spojitosti s § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka je táto listina o vydedení absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie zákonom stanovenej formy.
33. Žalobca žiadal zároveň o určenie, že v spomínanej listine o vydedení zo dňa 20.12.2018 neboli dané zákonné dôvody vydedenia. Keďže však súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu, čo znamená, že došlo k jeho zrušeniu od začiatku, absentuje naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, teda aby súd určil, že neboli dané dôvody vydedenia v spomínanej listine o vydedení, keďže daný právny úkon je absolútne neplatný. Žalobou o určenie, že neboli dané dôvody vydedenia by sa súd mohol meritórne zaoberať len vtedy, ak by išlo o platný právny úkon pri spomínanej listine o vydedení, čo však nebol tento prípad. Súd teda žalobu v tejto časti, pre už spomínanú absenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že nie sú dané dôvody vydedenia v listine zo dňa 20.12.2018 s poukazom na § 137 písm. c/ CSP zamietol.
34. Žalobca sa domáhal tiež určenia, že v listine o vydedení zo dňa 27.4.2020 neboli naplnené zákonné dôvody vydedenia, ktoré sú vymenované v § 469a ods. 1 písm. a/ - d/ Občianskeho zákonníka, pričom postačuje naplnenie len jedného zákonného dôvodu.
35. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.
36. V napadnutej listine o vydedení zo dňa 27.4.2020 poručiteľka dostatočne konkrétne popísala správanie sa žalovaného, ktoré sa jej veľmi citlivo dotýkalo, keďže vôbec neprejavoval o ňu trvalo záujem ako o matku od roku 1998, prišiel za ňou len sporadicky a len za účelom vymámenia peňazí, čo bolo spojené s hádkami, nadávkami na jej adresu a v záujme toho, aby dosiahla pokoj, keďže mala vážne zdravotné problémy, ktoré vyžadovali vyhýbanie sa stresu, mu peniaze odovzdala. Niekoľkokrát bola hospitalizovaná, ani raz ju nenavštívil. Mala problém sa s ním telefonicky spojiť, telefón jej zdvihol len niekedy a keď ho požiadala o pomoc pri údržbe záhrady, odmietol to. Keď za ňou prišiel, nikdy jej nepriniesol ani len sladkosť, nikdy sa jej neopýtal ako sa má, či niečo nepotrebuje. Mala výhrady aj k jeho spôsobu života, k jeho zadlženosti a uviedla, že mnohé jeho dlhy za neho zaplatila. Tieto skutočnosti, ktoré poručiteľka uviedla v listine o vydedení potvrdila nielen žalovaná, ale aj svedkovia D.. F. Š., D. T. a do určitej miery aj E. T.. Žalobca síce všetky tieto tvrdenia, či už uvedené v listine o vydedení alebo výpovede spomínaných svedkov namietal, ale žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil a neoznámil okrem troch nič nevypovedajúcich fotografií.
37. V sporovom konaní, akým je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplní. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
38. Žalobca si v tomto prípade svoju dôkaznú povinnosť vôbec nesplnil, pretože dôkazné bremeno bolo na ňom, aby preukázal, že neexistovali dôvody pre jeho vydedenie uvedené v § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, teda že prejavoval opravdivý záujem o svoju matku, ktorý ako potomok mal prejavovať a že jej poskytol potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktoré bolo rozporné s tým, čo bolo uvedené v listine o vydedení jeho matkou, pričom na druhej strane pravdivosť výhrad poručiteľky voči žalobcovi k spomínanej listine o vydedení potvrdili vypočutí svedkovia. Súd mal za preukázanú dôvodnosť vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 a/, b/ Občianskeho zákonníka, keďže žalobca trvalo o poručiteľku neprejavoval opravdivý záujem, ktorý ako potomok by mal prejavovať, navštívil ju len vtedy, keď potreboval peniaze, ktorých sa navyše domáhal neprijateľným spôsobom a psychickým nátlakom a to napriek tomu, že vedel o jej vážnych zdravotných problémoch, v dôsledku ktorých bolo nevyhnutné, aby sa vyhýbala stresu a hádkam, čo však nerešpektoval. Keď ho požiadala o pomoc, odmietol ju a to aj vtedy, keď žalovaná, ktorá obom rodičom poskytovala opateru, bola niekoľko mesiacov hospitalizovaná. Je preto zarážajúce, ak za týchto okolností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil, naďalej odmieta rešpektovať poslednú vôľu svojej matky. Počas jej života napriek tomu, že trpela vážnymi zdravotnými problémami nedokázal jej prejaviť lásku a pomoc a to napriek tomu, že za neho uhradila mnohé jeho dlhy. Počas jej života jej spôsoboval len sklamanie a napriek tomu ho poručiteľka zrejme v poistnej zmluve o životnom poistení určila za prijímateľa poistného plnenia, čo vyplýva z jej čestného prehlásenia, ktorým však potvrdila aj to, že tým má byť vyplatený z jej rodinného domu a že teda nechce, aby po nej dedil. Súd preto žalobu o určenie, že neboli dané dôvody pre vydedenie v listine o vydedení zo dňa 27.4.2020 ako nedôvodnú zamietol.
39. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma svojím potomkom ako neopomenuteľným dedičom právo na ich povinné dedičské podiely. Pre všetky zákonom stanovené dôvody vydedenia je charakteristické určité negatívne správanie sa potomka ešte pred spísaním listiny o vydedení. Súdna prax a judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na osobitosti a variabilitu rodinných vzťahov nevyhnutné zisťovať a posudzovať s prihliadnutím na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu a v intenciách normy dobrých mravov. Pri dôvode uvedenom v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka musí byť naplnený aj ten predpoklad, že poručiteľ o záujem potomka a náležitý príbuzenský vzťah stál, čo v tomto prípade nepochybne bolo naplnené, opak ani žalobca netvrdil. Samotná poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že žalobcu neuznáva za syna, pričom citlivo popísala jeho nevhodné správanie sa voči nej, ktoré sa jej dotýkalo. Je teda zrejmé, že správanie sa žalobcu sa dotýkalo jej citov, vnímala ho ako nepriaznivý a neželaný stav. Vzťah poručiteľky a žalobcu podľa zistenia súdu vybočoval z rámca všeobecnej predstavy správania syna k matke v súlade s dobrými mravmi, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov. Dôležitá nie je ani tak frekvencia osobných návštev poručiteľky zo strany žalobcu, ale úprimnosť ich účelu a prejavenie skutočného záujmu, čo však u žalobcu zistené nebolo. Svedkovia potvrdili to, čo uviedla v listine o vydedení samotná poručiteľka, teda že žalobca ju navštívil len vtedy, ak potreboval od nej peniaze a nikdy neprejavil o ňu opravdivý záujem. Súd pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť vierohodnosť výpovedí svedkov, hoci len sprostredkovali skutočnosti, ktorými disponovali priamo od poručiteľky. Napokon aj zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že s poručiteľkou nemali dobrý vzťah a pri jeho návštevách sa stále hádali, hoci nepriznal, že to bolo kvôli peniazom, ktoré od nej požadoval, to však vyplynulo z toho, čo uviedla samotná poručiteľka v listine o vydedení a čo potvrdili aj svedkovia. Už samotná skutočnosť, že žalobca sa s matkou hádal, hoci vedel o tom, aké má vážne zdravotné problémy, že dokonca bola na operácii srdca, svedčí o kvalite jeho vzťahu k nej a o tom, že sa hádkam s ňou nevyhýbal, hoci si mal byť vedomý toho, že poručiteľka sa musí vyhýbať stresom. Sám tiež potvrdil, že často pri návštevách ani nebýval o rodičov, ale v hotely alebo na chate, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by rodičov navštevoval tak často ako uviedol (raz alebo dvakrát do roka), keďže to rozhodne poprela žalovaná, ale aj svedok D. T., keď uviedol, že za posledných 13 rokov bol žalobca v Prešove len asi 4 alebo 5 krát. Žalobca pritom sám priznal, že po odsťahovaní sa od rodičov nedal o sebe vedieť asi 4 roky, takže všetky tieto skutočnosti vyplývajúce z jeho vlastnej výpovede preukazujú, že žalobca trvalo neprejavoval o svoju matku opravdivý záujem, ktorý by jej mal ako syn prejavovať a neposkytol jej pomoc v starobe a chorobe, keď to potrebovala, najmä počas niekoľkomesačnej hospitalizácie žalovanej. Aj keď žalobca sa bránil tým, že o tejto skutočnosti nevedel, súd mu neuveril, pretože ak bol žalobca v tak častom telefonickom kontakte s matkou ako tvrdil, nepochybne by ho matka, ktorá bola odkázaná na pomoc iných osôb informovala o danej situácii a žiadala o pomoc, čo napokon potvrdil aj svedok D. T.. Žalobca však túto pomoc poručiteľke neposkytol, čo je nesporné a tú jej musel poskytnúť v tom čase pre ňu cudzí človek - bývalý manžel žalovanej. Súd dodáva, že nemal dôvod neveriť výpovediam všetkých vypočutých svedkov, ktorí boli poučení o trvalých následkoch krivej výpovede, navyše ich výpovede sa zhodovali aj s vyjadrením samotnej poručiteľky, ktoré je obsiahnuté v listinách o vydedení.
40. Následne bolo potrebné posúdiť aj žalobu o neplatnosť závetu. Vecne aktívnym legitimovaným na podanie takejto žaloby je len dedič poručiteľky, len on má totiž naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu, ktorý sa vyžaduje podľa § 137 písm. c/ CSP. Pri závere o platnosti vydedenia žalobcu listinou z 27.4.2020 je však potrebné prijať aj záver o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti závetu, pretože aj keby bol závet z nejakého dôvodu neplatný, nijako to neovplyvní právne postavenie žalobcu, ktorý je z dedenia vylúčený platnou listinou o vydedení zo dňa 27.4.2020. Súd preto zamietol aj žalobu o určení neplatnosti závetu pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na danej určovacej žalobe.
41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal zo skutočností, že žalobca jednou žalobou uplatnil vlastne 4 nároky a to neplatnosť závetu, neplatnosť listiny o vydedení z 20.12.2018 a určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia v listine o vydedení zo 20.12.2018 a zo dňa 27.4.2020. Preto súd posudzoval úspešnosť každej strany v spore o tom ktorom nároku. V spore o určenie neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 20.12.2018 bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto nárok na náhradu trov konania vznikol jemu, avšak na pojednávaní sa žalobca tohto nároku vzdal a preto súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. Ohľadom ďalších troch uplatnených nárokov teda neplatnosti závetu a určenia, že nie sú dané dôvody vydedenia v už spomínaných dvoch listinách o vydedení bola v celom rozsahu úspešná žalovaná a preto
súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov daného konania voči neúspešnému žalobcovi, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.