Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cpr-5-2016.pdf
PDF · 113.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cpr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobkyne: H. U., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. I. Č.. X, XXX XX Z., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: ALEXANDRA & BV, s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 44 167 326, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.06.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.06.2016, domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa 02.05.2016 je neplatné a pracovný pomer trvá.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.01.2016 bola zamestnaná u žalovaného ako marketingový konzultant. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby. Medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného boli niekoľko rokov osobné spory, pretože konateľ žalovaného je manžel žalobkyne. Dňa 14.04.2016 bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú, a to až doposiaľ. Túto skutočnosť oznámila žalovanému dňa 15.04.2016 mailom a následne mu dňa 18.04.2016 doklad o práceneschopnosti zaslala aj poštou. Žalovaný si tento doklad prevzal dňa 09.05.2016. Dňa 20.04.2016 žalovaný zaslal žalobkyni mailom Upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že ak si nezačne riadne plniť svoje povinnosti do 7 dní odo dňa prevzatia upozornenia, bude ju považovať za nadbytočného zamestnanca. Dňa 10.05.2016 žalobkyňa obdržala od žalovaného oznámenie, že doklad o jej práceneschopnosti je pre potreby zamestnávateľa nepoužiteľný, nakoľko neobsahuje podpis a pečiatku ošetrujúceho lekára. Zároveň jej v uvedenom liste oznámil, že ku dňu 02.05.2016 so žalobkyňou skončil pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016. Ku dňu 03.05.2016 žalovaný žalobkyňu odhlásil zo sociálneho poistenia. Žalobkyňa zaslala dňa 24.05.2016 žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť zo strany zamestnávateľa riadne doručené zamestnancovi do vlastných rúk a musí v ňom byť presne uvedený dôvod, a to v zmysle § 70 Zákonníka práce. Keďže žalovaný žalobkyni nedoručil žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru, nemohol s ňou platne rozviazať pracovný pomer, preto žalobkyňa žiadala súd, aby určil, že jej pracovný pomer so žalovaným stále trvá.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2016, súdu doručenom dňa 21.11.2016, uviedol, že žalobkyňa žalovanému žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoju údajnú
práceneschopnosť, ktorá mala trvať od 14.04.2016, len prostredníctvom emailu zo dňa 15.04.2016. Žalobkyňou predložené potvrdenie o dočasne PN neobsahovalo podpis a pečiatku ošetrujúceho lekára, preto žalovaný nemohol takýto doklad považovať za dostatočný a žalobkyňu evidoval ako práceschopnú. Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože žalovaný žalobkyňu listom zo dňa 21.04.2016 upozornil na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, avšak postoj žalobkyne sa nezmenil a pre žalovaného naďalej nevykonávala žiadnu prácu, žalovaný stratil dôveru voči žalobkyni a preto žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nie je pravdou, že by okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo žalobkyni doručené do vlastných rúk, táto zásielka jej bola odoslaná žalovaným dňa 02.05.2016 a túto zásielku žalobkyňa aj prevzala. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni inak než do vlastných rúk v predmetnom prípade podľa žalovaného nemalo za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobu žiadal zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2017, doručenom súdu dňa 05.01.2017, uviedla, že aj sociálna poisťovňa evidovala žalobkyňu ako dočasne práce neschopnú, a to od 14.04.2016, t. j. odo dňa uvedeného v doklade o dočasnej PN žalobkyne. Opätovne zdôraznila, že žalobkyni nebolo doručené žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru. O tomto sa dozvedela len z listu žalovaného zo dňa 09.05.2016 označeného ako Oznámenie o práceneschopnosti - reakcia, v ktorom žalovaný oznámil, že doklad o dočasnej PN je nepoužiteľný a že so žalobkyňou ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 02.05.2016, pretože svojim správaním žalobkyňa opakovane závažným spôsobom porušila svoje pracovné povinnosti. Žalovaný nepreukázal splnenie základnej zákonnej podmienky, a to doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk žalobkyne, tak, ako to vyžaduje Zákonník práce. Žalobkyňa teda ani nevie, z akého dôvodu s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer, keďže jej okamžité skončenie doposiaľ nebolo doručené. Z uvedeného dôvodu považovala jej pracovný pomer za stále platný a trvajúci.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2017, doručenom súdu dňa 30.05.2017, uviedol, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 144 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce a neupovedomila žalovaného bezodkladne o vzniku dočasnej práceneschopnosti s relevantnými dokladmi. Žalovaný nemohol žalobkyňu ospravedlniť z práce a nemohol ani tolerovať, že žalobkyňa svoju prácu nevykonáva, preto so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer. Objektívne žalobkyňa nikdy žiadnu prácu pre žalovaného nevykonávala, aj to bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa účelovo tvrdí, že si okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzala, hoci o ňom vedomosť mala. Žalovaný preukazuje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni potvrdením zo Slovenskej pošty, a.s., z ktorého vyplýva, že táto zásielka bola žalobkyňou prevzatá dňa 02.05.2016. Samotná absencia označenia zásielky do vlastných rúk nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný má za to, že so žalobkyňou riadne a platne skončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, preto žalobu žiadal zamietnuť.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cpr/5/2016-101 zo dňa 24.10.2017 súd rozhodol, že bude v konaní pokračovať s právnym nástupcom žalovaného, a to ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava ako so žalovaným.
7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2017, doručenom súdu dňa 15.12.2017, uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej zo strany žalovaného nebolo doručené nie len do vlastných rúk ale ani prostredníctvom poštového podniku, tieto tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. Žalobkyňa má za to, že keďže jej žalovaný doposiaľ nedoručil a ani nepredložil žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný nedisponuje a ani nedisponoval takýmto dokumentom a so žalobkyňou pracovný pomer neskončil platným spôsobom, nakoľko nebola dodržaná písomná forma ukončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce. Žalobkyňa nemôže reálne preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, v danom prípade neexistenciu písomného dokumentu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016.
8. Podaním zo dňa 12.01.2018, doručenom súdu dňa 15.01.2018, žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá.
9. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a na žalobe trvá v celom rozsahu.
11. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cpr/5/2016-158 zo dňa 24.10.2017 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu v nasledovnom znení: „Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá.“
12. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
13. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, pracovnej zmluvy z 21.01.2016, mailu žalobkyne z 15.04.2016, podacieho lístku z 18.04.2016, potvrdenia o dočasnej PN č. 581997 zo 14.04.2016, podacieho lístku z 11.04.2016, potvrdenia zo Slovenskej pošty z 09.05.2016, priebehu poistiek poistenca č. 6552156435, upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh z 20.04.2016, mailu žalovaného z 20.04.2016, oznámenia o PN - reakcia z 09.05.2016, oznámenia o trvaní PP z 24.05.2016, dohody o skončení PP z 21.01.2016, zápisnici o prerokovaní protokolu sociálnej poisťovne zo 06.07.2016, pracovné zadanie z 08.03.2016, mailovej komunikácie zo 06.04.2016 a 08.04.2016, podacích lístkov z 28.04.2016, 20.04.2016, 10.05.2016, stanoviska Sociálnej poisťovne z 18.067.2016, rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 14.07.2016, postúpenia z Inšpektorátu práce zo 14.06.2016, mailu žalovaného zo 06.06.2016, mailu žalobkyne z 13.05.2016, výpisu z OR žalovaného, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.01.2016 zamestnaná u žalovaného ako marketingový konzultant. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby. Dňa 14.04.2016 bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú, čo potvrdzuje doklad o dočasnej PN žalobkyne zo dňa 14.04.2016. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému dňa 15.04.2016 mailom a následne mu dňa 18.04.2016 doklad o svojej práceneschopnosti zaslala aj poštou. Žalovaný si tento doklad prevzal dňa 09.05.2016, čo potvrdzuje potvrdenie zo Slovenskej pošty a.s. zo dňa 09.05.2016. Dňa 20.04.2016 žalovaný zaslal žalobkyni mailom Upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny, s upozornením, že ak si žalobkyňa nezačne riadne plniť svoje povinnosti do 7 dní odo dňa prevzatia upozornenia, bude ju považovať za nadbytočného zamestnanca a z tohto dôvodu s ňou rozviaže pracovný pomer. Dňa 10.05.2016 žalobkyňa obdržala od žalovaného oznámenie
- reakciu na oznámenie o dočasnej PN, v ktorom žalovaný uviedol, že doklad o jej práceneschopnosti je pre potreby zamestnávateľa nepoužiteľný, nakoľko neobsahuje podpis a pečiatku ošetrujúceho lekára. Zároveň jej v uvedenom liste oznámil, že ku dňu 02.05.2016 so žalobkyňou skončil pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016. Ku dňu 03.05.2016 žalovaný žalobkyňu odhlásil zo sociálneho poistenia. Doklad o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni do vlastných rúk žalovaný nepreukázal a rovnako súdu nebolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016. Žalobkyňa zaslala dňa 24.05.2016 žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže žalovaný žalobkyni nedoručil žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak zo sociálnej poisťovne ju ako zamestnanca odhlásil, žalobkyňa podala žalobu na súd a domáhala sa, aby súd určil, že jej pracovný pomer so žalovaným stále trvá.
15. Podľa článku 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
16. Podľa článku 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
17. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností
zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
18. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
19. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
21. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
22. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
01.01.2013 a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce 01.09.2015 b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, 01.09.2007 c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určenej zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
23. Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe a .o v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
24. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
25. Podľa ustanovenia § 70 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
26. Podľa ustanovenia § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
27. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
28. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
29. Podľa ustanovenia § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
30. Podľa ustanovenia § 79 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
31. Podľa ustanovenia § 81písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
32. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
33. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.01.2016 zamestnaná u žalovaného ako marketingový konzultant. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby.
34. Spornou v konaní bola otázka, či žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016 a ak áno, či takéto skončenie pracovného pomeru je platné a či z tohto dôvodu pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá.
35. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa bola odo dňa 14.04.2016 uznaná za dočasne pracovne neschopnú, a to potvrdením o dočasnej práce neschopnosti č. 581997 zo dňa 14.04.2016. Z mailu žalobkyne zo dňa 15.04.2016 vyplýva, že žalobkyňa žalovanému oznámila svoju dočasnú práce neschopnosť a následne doklad o dočasnej PN zaslala žalovanému aj poštou, a to dňa 18.04.2016, čo potvrdzuje podací lístok z 18.04.2016. Žalovaný si uvedený doklad o PN vyzdvihol na pošte až dňa 09.05.2016.
36. Žalovaný zaslal žalobkyni dňa 20.04.2016 list, v ktorom ju upozornil na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny, s výzvou na odstránenie týchto nedostatkov do siedmich dní, s tým, že ak tak neurobí, žalovaný ju bude považovať za nadbytočného zamestnanca a žalovaný s ňou ukončí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4, alebo podľa § 63 ods. 1 písm. e), alebo § 63 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola dočasne práce neschopná, o čom žalovaný mal vedomosť, je zrejmé, že nemohla pracovať a odstrániť vytýkané nedostatky.
37. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že doklad o dočasnej PN žalobkyne zo dňa 14.04.2016 nemohol považovať za relevantný doklad a pre potreby zamestnávateľa bol tento doklad nepoužiteľný, pretože skutočnosť, že žalobkyňa bola práce neschopná, vyplývala aj z potvrdenie Sociálnej poisťovne, čo si žalovaný mohol overiť a v prípade pochybností o samotnom doklade mal žalobkyňu vyzvať na doloženie riadneho dokladu preukazujúceho práce neschopnosť a nie len ignorovať skutočnosť, že žalobkyňa je uznaná za dočasne práce neschopnú.
38. Žalovaný údajne so žalobkyňou ukončil pracovný pomer, a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.05.2016. Uvedené skončenie pracovného pomeru sa žalobkyňa dozvedela len z listu od žalovaného zo dňa 09.05.2016, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 10.05.2016, v ktorom žalovaný žalobkyni oznámil, že doklad preukazujúci jej dočasnú práce neschopnosť považuje za nepoužiteľný a že dňom 02.05.2016 žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyni však žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru od žalovaného nebolo doručené, a teda ani nevedela, z akého dôvodu s ňou žalovaný skončil pracovný pomer. Následne sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný ju dňom 03.05.2016 odhlásil zo sociálnej poisťovne a prestal za ňu platiť odvody.
39. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod, tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
40. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil ani základnú podmienku, a to ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhotoviť písomne a v tomto písomnom vyhotovení presne vymedziť dôvod, pre ktorý so žalobkyňou ukončil okamžite pracovný pomer a už vôbec žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru nedoručil žalobkyni do vlastných rúk, súd nemohol takéto okamžité skončenie pracovného pomeru považovať za platné.
41. Práve naopak, v danom prípade bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu žalobkyni, ktorej žalovaný len v liste zo dňa 09.05.2016 nazvanom ako Oznámenie o práceneschopnosti - reakcia oznámil, že s ňou ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru a zároveň ju aj odhlásil zo sociálnej poisťovne a prestal za žalobkyňu platiť odvody, pretože takéto konanie zo strany žalovaného nie je v súlade so zákonom.
42. Keďže žalobkyni žalovaný nedoručil žiadne okamžité skončenie pracovného pomeru a žalovaný v konaní sám nevedel preukázať žiadne písomné okamžité skončenie pracovného pomeru v ktorom by bol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého platnosť alebo neplatnosť by súd mohol skúmať a posudzovať, súd považoval pracovný pomer žalobkyne so žalovaným za stále trvajúci, nakoľko na údajné ničím nepreukázané a nepodložené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré súdu vôbec nebolo predložené, nemohol prihliadať.
43. Súd navyše uvádza, že podľa ustanovenia § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné, čo samozrejme tiež v konaní žalovaný nepreukázal, rovnako ako ani samotné písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru s vymedzeným dôvodom, pre ktorý bol pracovný pomer skončený a ako ani doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni.
44. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá, za dôvodnú a relevantnú, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).