Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-2-2017.pdf
PDF · 124.83 KB
No categories available
15P/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
M. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, G. M., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina a otec C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G. M., za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. M. nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. M. zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou 120 € mesačne od 11.5.2017, vždy do 15. dňa, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.5.2017 do 28.2.2018 v sume 621,29 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým M. každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná mal. M. na styk s otcom pripraviť a umožniť jeho odovzdanie otcovi v mieste bydliska jej bydliska v určený deň a hodinu a otec je povinný vrátiť mal. dieťa v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu. V. Vo zvyšnej časti návrhy otca a matky z a m i e t a . VI. Otec j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 315,20 € na účet Okresného súdu Žilina, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti. VII. Otec je povinný nahradiť matke trovy konania v rozsahu 80 percent.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 24.01.2017 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žili od leta 2016 do 2.1.2017, kedy ju otec nečakane fyzicky napadol a vysotil z domu. Maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne od januára 2017.
2) Podaním doručeným na pojednávaní dňa 26.2.2018 matka zmenila návrh v časti výšky výživného, kedy požadovala sumu 120 € mesačne s účinnosťou od 1.5.2018.
3) Návrhom doručeným súdu dňa 8.2.2017 žiadal otec zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka je povinná prispievať na maloletého sumou 150 € mesačne. Zároveň žiadal zakázať styk matky s maloletým.
4) Dňa 14.2.2017 bola súdu doložená na schválenie rodičovská dohoda, v rámci ktorej sa rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého.
5) Dňa 26.4.2017 doručili otec aj matka späťvzatie svojich návrhov, nakoľko chcú maloletého vychovávať spolu. Okresný súd Žilina uznesením, č. k. 15P/2/2017-360 zo dňa 20.6.2017 rozhodol, že konanie nezastavuje, a to z dôvodu, že rodičia pravidelne podávajú návrhy, ktoré následne zoberú späť, pravidelne sa schádzajú a rozchádzajú, v ich vzťahu je veľká nestabilita, a preto bolo v záujme maloletého, aby súd v konaní pokračoval.
6) Dňa 22.5.2017 podal otec ďalší návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletému, tento krát navrhoval maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
7) Celkovo bolo v konaní podaných 12 návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, z toho po jednom podali matka a kolízny opatrovník, zvyšných 10 návrhov podal otec. Aj uvedené svedči o závažnosti rodinnej situácie a rodičovskej nezrelosti (najmä otca).
8) Okresná prokuratúra Žilina navrhla, aby súd návrhu matky vyhovel, tak ako bolo prezentované na pojednávaniach.
9) Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 26.2.2018 sa nedostavil otec, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, podaním doručeným súdu dňa 22.02.2018 len oznámil, že sa bojí na súd prísť kvôli zákonnej sudkyni, pričom o svojich obavách z nej už súd informoval v minulých podaniach. Za splnenia podmienok stanovených § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Ďalšie odročenie pojednávania z dôvodu na strane otca nebolo v záujme maloletého dieťaťa, otec sa úmyselne vyhýba pojednávaniam, koná účelovo, čo bolo vyvodené zo záverov znaleckého posudku; otec nielen v tomto konaní, ale i v predchádzajúcom konaní vždy napádal nestrannosť a postup sudcu, ktorý vo veci konal, pokiaľ sa konanie neviedlo ním požadovaným smerom.
10) Z predchádzajúceho pojednávania dňa 18.1.2018 sa otec ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a z dôvodu, že konajúca sudkyňa dosiaľ nebola vylúčená z konania pre zaujatie ani sa mu neospravedlnila a nerešpektovala jeho žiadosti na doloženie dokladov. Zhoršenie zdravotného stavu by ako jediné z uvedeného mohlo byť dôvodom pre odročenie pojednávania, uvedené však otec nežiadal, a preto súd konal aj v jeho neprítomnosti.
11) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
12) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
13) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
14) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, už v predchádzajúcom období pravidelne ukončovali a obnovovali svoje spolužitie, dokonca v januári 2017 zamedzil matke prístup k dieťaťu, následne však dieťa vo februári 2017 matke odovzdal a potom znovu na istý čas žili v spoločnej domácnosti, avšak opätovne o pár mesiacov vznikli medzi nimi rozpory. Situácia zostala stabilná od 11.5.2017, kedy rodičia definitívne ukončili spolužitie a k jeho obnoveniu už nepristúpili. Tým sú splnené podmienky pre to, aby boli upravované rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu a počnúc uvedeným dátumom súd aj upravoval výšku výživného, a to aj s poukazom na to, že otec sa v predchádzajúcom období jednak sám staral o maloletého (január 2017, počas spolužitia), jednak si vyživovaciu povinnosť i plnil či už priamou platbou matke alebo inými plnenia.
20) Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/2/2017-258 zo dňa 25.1.2017, súd zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 60 € mesačne. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/2/2017-362 zo dňa 20.6.2017, súd upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15. hod. do nedele do 18. hod. a každú stredu od 15. hod. do 18. hod.
21) Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov a zistenia vzťahu maloletého k rodičom súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých Mgr. Zuzanou Tomáškovou, ktorá predložila súdu písomný znalecký posudok. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že mal. M. má s oboma rodičmi vytvorený citový vzťah, preto potrebuje byť s každým z nich v kontakte. Vzťah ku matke je určujúci a citovo významný, nakoľko tento vzťah napĺňa základné vývinové potreby dieťaťa (potreby lásky, bezpečia a istoty). Vzťah k otcovi je dopĺňajúci, poskytuje maloletému vyváženie výchovy matky, podmienky pre identifikáciu s mužským vzorom a uspokojuje potrebu bezpečia. Vzájomný vzťah medzi rodičmi je narušený dlhodobými konfliktami a nezrovnalosťami v otázkach vedenia domácnosti, výchovy a starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru má lepší predpoklad na zabezpečenie riadnej
výchovy matka a to z dôvodu väčšej emočnej stability, ktorá je dôležitá pre zdravý vývin maloletého. Vzhľadom na osobnostne veľmi rozdielne povahové vlastnosti oboch rodičov je dôležité pre maloletého stanoviť presný rozsah výchovy a starostlivosti. To znamená, že jednému z rodičov by mal byť maloletý zverený do výchovy a druhý rodič by mal mať pravidelný rozsah styku. Prostredie u otca je síce optimálnejšie pre maloletého, poskytuje mu viac podnetov, súkromia a finančného zabezpečenia, avšak v týchto podmienkach je M. izolovaný od vzťahových väzieb s ľuďmi citovo významnými pre pestrosť jeho sociálnej skúsenosti. Prostredie u matky pôsobí na dieťa stabilnejšie práve pre pestrosť zážitkov vzťahových väzieb s ostatnými členmi domácnosti (starí rodičia, ujo). Aktuálne nie je striedava osobná starostlivosť vhodná pre maloletého, nakoľko rodičia medzi sebou nekomunikujú, nie je predpoklad, že by bola zabezpečená jednotná výchova. Konflikt medzi rodičmi vytvára atmosféru napätia a otec sa vyjadruje nevhodne o matkiných kompetenciách, spochybňuje ju, diskredituje jej osobnosť, znevažuje ju ako človeka, je voči nej majetnícky a nie je vyrovnaný s jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Komunikácia medzi rodičmi je ťažko patologická a môže v budúcnosti pri realizácii modelu striedavej osobnej starostlivosti vplývať negatívne na dieťa.
22) Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa vychádzal súd zo skutočností, že maloletý M. vo veku necelých 4 rokov potrebuje zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, pričom v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené nedostatky a matka má aj podľa znaleckého posudku lepšie predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého; zároveň vie maloletého lepšie usmerniť. Je pravdou, že maloletý má dobrý citový vzťah k obom rodičom a obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého. Proti striedavej osobnej starostlivosti je však skutočnosť, že rodičia nevedia spolu konštruktívne komunikovať, naviac otec znevažuje a spochybňuje matkine kompetencie. Napriek zlyhanému partnerskému vzťahu je matka ochotná a prístupná dohodnúť sa, otec sa skôr snaží presadzovať svoju vôľu, na vec má svoj uhol pohľadu a nedokáže sa odosobniť.
23) Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Jedným z nich je, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Výchovu dieťaťa by mal vždy určovať psychický zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné istoty, hodnotový rebríček a štruktúru mravných a morálnych noriem. V danom prípade podľa názoru súdu matka uznáva úlohu otca v živote dieťaťa, otec naopak spochybňuje schopnosti matky (napr. aj návrhom na zákaz styku matky s maloletým), preto sa matka jednoznačne javí ako rodič, ktorý dokáže lepšie zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia ako aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s druhým rodičom, má lepší výchovný vplyv na maloletého. Uvedené tvrdenie má oporu aj v znaleckom dokazovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky za rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa.
24) Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý ma citový vzťah aj k otcovi a potrebuje byť v kontakte aj s ním, pristúpil súd k úprave styku otca s maloletým. Rozsah styku uvedený vo výroku tohto rozhodnutia považuje v danom prípade za dostatočný, najmä s poukazom na skutočnosť, že matka otcovi v styku s maloletým nebráni a aj pri realizácii neodkladného opatrenia bola ochotná sa dohodnúť aj nad rámec súdom určeného styku (napr. dieťa bolo s otcom na Vianoce 2017 a aj na Silvestra, a to nad rámec určeného styku).
25) Matke súd zároveň uložil povinnosť pripraviť maloletého otcovi v mieste bydliska dieťaťa, čo sa vzťahuje nielen k materiálnej stránke ale i psychickej stránke. Vzhľadom na šikanózny výkon práva (povinnosti) zo strany otca, keď trval na odovzdaní dieťaťa len matke, súd vo výroku tohto rozsudku pre presnosť matke uložil povinnosť umožniť odovzdanie maloletého otcovi, t. z. že dieťa môže odovzdať otcovi aj iná osoba poverená matkou (napr. starí rodičia, jej súrodenec a pod.) a matka nie je povinná dieťa osobne odovzdávať otcovi (napr. v prípade, kedy je matka v čase odovzdávania maloletého v práci). A obdobne to platí aj naopak, teda otec je povinný vrátiť dieťa v bydlisku matky, t. z. že otec je povinný vrátiť dieťa nielen matke, ale aj inej osobe poverenej matkou, ktorá sa nachádza v bydlisku matky. K takejto úprave odovzdávania dieťaťa súd pristúpil z dôvodu, aby si otec svojvoľne neponechal maloletého v starostlivosti, ak matke pracovné povinnosti neumožnia prevziať maloletého späť do osobnej starostlivosti a rovnako aby matka bola povinná zabezpečiť odovzdanie maloletého otcovi aj v čase svojich iných povinností.
Úprava výživného na mal. dieťa 26) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
27) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. dieťaťa parazitovať.
28) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
29) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:
30) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú jeho potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. dieťa má výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak je veľmi talentované a venuje sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, a pod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.
31) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletého dieťaťa len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.
32) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymyká zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
33) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.
34) V danej veci maloletý dosahuje štandard priemernej sociálnej skupiny, nakoľko obaja rodičia sú zamestnaní a majú stabilný príjem. Maloletý M. od 09/2017 navštevuje materskú školu, jeho zdravotný stav je dobrý, má teda len bežné výdavky, ktoré podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine 200 € mesačne v prípade detí v predškolskom veku.
35) Matka bola do júna 2017 na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Následne bola krátke obdobie bez zamestnania, pričom v januári 2018 si našla zamestnanie ako kontrolórka kvality v Žiline s tým, že jej príjem bude cca 500 €.
36) Otec je zamestnaný v spoločnosti N. E. SK s.r.o., kde podľa potvrdenia zamestnávateľa mal za obdobie 01/2017-12/2017 čistú mzdu v priemere v sume 817,62 € mesačne.
37) Pri jednej vyživovacej povinnosti súd štandardne určuje výživné vo výške 15 - 20 % z čistého príjmu zaokrúhleného na sto eur nadol, danej veci teda medzi 120 - 160 €. Súd určil výživné na spodnej hranici, teda vo výške 120 € mesačne (15% z čistého príjmu otca), nakoľko osobná starostlivosť o mal. dieťa v tomto veku je ešte veľmi intenzívna a vykonáva ju najmä matka, ale otec sa o dieťa zaujíma a kupuje maloletému darčeky a ďalšie veci (čo mal súd preukázané z DVD doložených otcom), takže otec si plní vyživovaciu povinnosť aj touto formou.
38) Otec povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
39) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
40) Za zročné obdobie od 11.05.2017 do 28.2.2018 činí výživné 1 161,29 € (alikvotná časť za 05/2017 predstavuje sumu 81,29 € a za nasledujúcich 9 mesiacov x 120 € ide o sumu 1080 €). Súd však zohľadnil platby výživného platené na základe neodkladného opatrenia. Otec platil od 05/2017 výživné v sume 60 €, uhradené má výživné až do 01/2018, teda 9 mesiacov x 60 €, t.j. sumu 540 €. Od celkového nedoplatku 1161,29 € teda súd odrátal uhradené výživné 540 € a nedoplatok tak predstavuje 621,29 €. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
41) Vo zvyšnej časti návrhy otca i matky - na úpravu osobnej starostlivosti, výživného a jednorazového uhradenia zameškaného nedoplatku za zročné obdobie či zákazu styku s matkou, vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti, súd zamietol.
42) Podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43) Podľa ustanovenia § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
44) O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a § 55 CMP. V záujme zabezpečenia kvalifikovanej procesnej obrany si matka splnomocnila na zastupovanie v konaní advokáta, čím využila svoje ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Priznanie náhrady trov konania považoval súd za spravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu bol to práve otec, ktorý dlhodobo spôsoboval prieťahy v konaní, pravidelne podával (z väčšej časti nedôvodné) návrhy na nariadenia neodkladných opatrení, vyhýbal sa účasti na pojednávaní a pod. Taktiež zo znaleckého posudku vyplynulo, že práve jeho povahové vlastnosti sú prekážkou rodičovskej dohody. Súd vzhľadom k uvedenému priznal matke mal. dieťaťa, ktorá si nárok na náhradu trov konania uplatnila, náhradu trov konania v rozsahu 80 percent.
45) Nakoľko právny zástupca matky nemal trovy konania ku dňu rozhodovania vyčíslené, rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to za analogického použitia obsahovo najbližšieho ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník). Súd totiž je povinný po ukončení dokazovania ihneď rozhodnúť vo veci samej (§ 41 CMP), pričom je povinný súčasne rozhodnúť o nároku aj o výške trov konania (§ 58 CMP). Súd rešpektujúc uvedené považoval za najhospodárnejší uvedený postup, než pojednávanie kvôli vyčísleniu trov odročiť, čím by však súčasne porušil už uvedené ustanovenie § 41 CMP.
46) V konaní vznikli tiež štátu trovy (odmena znalkyne), ktoré hradil súd z rozpočtových prostriedkov. V uznesení, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie, uložil otcovi zložiť preddavky na znalecké dokazovanie. Keďže si otec svoju povinnosť nesplnil, bola pohľadávka odstúpená na vymáhanie justičnej pokladnici. Pri priznaní odmeny znalkyni za vypracovaný znalecký posudok časť odmeny hradil súd z preddavku zloženého matkou a časť (vo výške 315,20 €) súd hradil z rozpočtových prostriedkov. Zadávateľom práce (vypracovanie znaleckého posudku) bol súd, preto bolo jeho povinnosťou slniť si aj povinnosť zaplatiť znalečné. Vo vzťahu k trovám štátu (trovám znaleckého dokazovania) dospel súd k záveru, že tieto trovy v uvedenom prípade je povinný znášať otec, z rovnakých dôvodov, ako je povinný nahradiť matke trovy konania. Aby zo strany súdu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu (vymáhanie
predmetnej sumy na základe dvoch rozhodnutí), bude vec riešiť s justičnou pokladnicou. V konečnom dôsledku však štátu vznikli trovy konania, pričom do vyhlásenia rozhodnutia nebola od otca vymožená žiadna suma, preto súd rozhodol tak, že štátu priznal náhradu trov konania vo výške 315,20 € a otcovi uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
47) Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k námietkam otca voči zaujatosti zákonnej sudkyne. Spis bol pôvodne pridelený Mgr. M. T., avšak pre jeho dlhodobú práceneschopnosť bol spis dňa 6.3.2017 pridelený ako zákonnej sudkyni Mgr. E. Tisovej. Už dňa X.X.XXXX súd uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom predmetné uznesenie bolo otcovi doručené dňa 15.03.2017. Potom nasledovali ďalšie 2 rozhodnutia o neodkladných opatreniach. Otec svoje prvé výhrady voči zákonnej sudkyni uviedol v podaní doručenom súdu dňa 30.05.2017, v ktorom uviedol len svoje výhrady voči odôvodneniu neodkladného opatrenia. Tvrdil, že voči uzneseniu podá odvolanie, čo však nakoniec neurobil. Otec sa v priebehu konania taktiež viackrát snažil dosiahnuť vylúčenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z konania a namietal aj znalkyňu, keďže znalecký posudok nezodpovedal jeho predstavám. Podaním doručeným súdu dňa 18.8.2017 žiadal otec zákonnú sudkyňu o vysvetlenie v súvislosti s poskytnutím niektorých jeho DVD zo spisu polícii z dôvodu anonymných vyhrážok (voči nej). Otec sa cítil pobúrený a žiadal písomné vysvetlenie (z dôvodu anonymného mailu boli preverované viaceré prebiehajúce konania, nie len toto konanie). Podaním doručeným súdu dňa 19.1.2018 otec žiadal o vylúčenie zákonnej sudkyne z dôvodu zaujatosti a nestrannosti z jej strany s tým, že sa dosiaľ nedočkal ospravedlnenia a sudkyňa tiež nerešpektuje jeho žiadosti na doloženie dôkazov. Obrátil sa aj na Najvyšší súd, aby vec prešetril a vylúčil ju z konania a aby jej bola pozastavené činnosť sudkyne, nakoľko jej jediným záujmom je neustále ho napádať a dávať mu najavo jej postavenie, kedy sa správa zaujato voči nemu. Obdobnú žiadosť doručil súdu aj dňa 22.2.2018.
48) Z jednotlivých podaní otca je zrejme, že namieta procesný postup zákonnej sudkyne a jej rozhodnutia. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dôvody uvedené otcom nie sú dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne. Námietky otca nespĺňajú zákonom požadované náležitosti, nie je z nich ani zrejmé, kedy sa otec o dôvodoch zaujatosti dozvedel, prípadne sú podané oneskorene. Na takéto námietky súd neprihliada (nemôže prihliadať). Pokiaľ sa otec nestotožnil s rozhodnutiami súdu, mal možnosť využiť opravný prostriedok, čo nikdy neurobil. Zákonná sudkyňa otca pozná len z jeho písomných podaní (keďže ani na jedno nariadenie pojednávanie neprišiel), nemá k nemu ani k iným účastníkom konania žiaden vzťah a necíti (necítila) sa ani subjektívne byť zaujatá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.