Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CbZm-79-2015.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. G. XXX/XX, E., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.170,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.136,38 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.136,38 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,79 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 23.09.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.170,23 eur, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.170,23 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,90 eur a náhrady trov konania.
Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Y. dňa 06.04.2006 žalovaným znejúcej na sumu 35.254,35 Sk (t.j. 1.170,23 eur), splatnej dňa 30.07.2015, s doložkou bez protestu a platobným miestom v Bratislave, Suché mýto 6. Zmenku žalobca nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. Dňa 30.07.2015 bola zmenka predložená na plnenie v Bratislave na adrese Suché mýto 6, avšak žalovaný zmenkovú sumu nezaplatil.
S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) tak, že bol vypustený § 175 OSP, ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 OSP, ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia, teda dňom 23. 12. 2015, ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený žalovanému do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesno-právneho predpisu (v danom prípade Civilného sporového poriadku) je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu
vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017)
Hoci v danej veci došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu dňa 12.01.2016, tento bol vydaný v rozpore s vtedy platnou a účinnou procesno-právnou úpravou, preto súd uznesením č.k. 23CbZm/79/2015-28 zo dňa 13.09.2016 v spojitosti s uznesením č.k. 23CbZm/79/2015-42 zo dňa 03.07.2017 zmenkový platobný rozkaz zrušil. Na základe toho nešlo v prejednávanej veci o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze (pretože tento nebol vydaný ani doručený žalovanému do 23.12.2015), preto súd s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, pokračoval v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil postavenie žalovaného v spore ako spotrebiteľa, išlo o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Súd v konaní voči žalovanému aplikoval ochranu slabšej strany z dôvodu, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen ako žalobca, ale aj ako žalovaný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 06.04.2006, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 06.04.2006, prehľadom splátok úveru, Výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 28.01.2009, oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 09.11.2017, oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 01.12.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2017 uviedol, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky zasielal žalovanému viacero výziev na zaplatenie pohľadávky. S poukazom na zákonné ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 zákona o bankách žalobca konštatuje, že v posudzovanej veci je vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to z dôvodu, že zákon o bankách upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním, pôsobením a so zánikom bánk na zemí Slovenskej republiky. Ide teda o normy obchodného práva upravujúce podnikateľskú činnosť bánk (práva a povinnosti podnikateľov pri výkone ich podnikateľskej činnosti) a vo vzťahu k týmto normám má vždy prednosť Občiansky zákonník, ako to výslovne vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je tak potrebné použiť Občiansky zákonník, ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi, pred normou obchodného práva - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak by sa aj na vec aplikovalo ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalovanému by nebola doručená výzva v súlade s týmto ustanovením (čo žalobca popiera), bolo by postúpenie pohľadávky platné. Tento právny záver vychádza z § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 veta prvá a § 89 ods. 1 zákona o bankách a tiež z bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, v zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Citované ustanovenie bodu 19.16 obchodných podmienok obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej strany (osoby, s ktorou banka uzatvára zmluvu), ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči nej. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len v prípade postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci však postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom žalovaného ako klienta banky, keď jeho súhlas vyplýva z ustanovenia bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. V prípade tohto súhlasu klienta nejde o zmluvnú podmienku, pretože nejde o dvojstranný právny úkon (zmluvu). I v prípade, ak by súd tento súhlas posúdil ako zmluvnú podmienku, nejde o zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jej dôsledkom je len to, že banka má vopred udelený súhlas na postúpenie pohľadávky a zakotvuje obdobný právny režim, ako vyplýva z ustanovenia § 524 ods. l Občianskeho zákonníka. Banka tak môže svoju pohľadávku postúpiť za rovnakých podmienok, ako vyplývajú z úpravy Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, ktorým žalovanému oznamoval postupca postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Ustanovenie
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných po mienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a o aj bez súhlasu klienta. Ak by teda došlo k porušeniu bankového tajomstva (čo žalobca popiera), toto by neviedlo k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale iba k sankciám predpokladaným Zákonom o bankách. Žalobca zároveň s poukazom na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku uvádza, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v konaní neboli žalovaným popreté a preto sú v konaní medzi sporovými stranami nesporné.
Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o predloženú zmenku, išlo o zabezpečovaciu zmenku k splátkovému úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2006, pričom v zmysle čl. 1 bod 1 tejto zmluvy je ako druh úveru uvedené „úver plus na bývanie“. Preto s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva nemá spotrebiteľský charakter a nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pritom aplikácia spotrebiteľského práva je vylúčená negatívnym vymedzením pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmenka bola vyplnená v súlade so zmenkovým vyplňovacím oprávnením a súhlasí s aktuálnou výškou splatného a nesplateného úveru zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 06.04.2006. K nadvyplneniu zmenky nedošlo, keďže k 25.09.2017 predstavovala výška zostatku pohľadávky sumu 1.064,10 eur, pričom žalobca sa domáha v konaní zaplatenia sumy 1.170,23 eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavujú úroky z omeškania vyčíslené z istiny pohľadávky od 25.09.2014 do dňa splatnosti zmenky. Špecifikácia pohľadávky vyplýva z predložených príloh k zmluve o postúpení pohľadávky. Zmenková suma pozostáva z istiny 882,55 eur, úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 882,55 eur od 25.09.2014 do 30.07.2015, a ostatné príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z aktuálne splatnej istiny od 29.01.2013 do 25.09.2014 a zmluvného úroku vo výške 6,25 % z aktuálne splatnej istiny odo dňa 15.10.2011 do 25.09.2014, pretože k 15.10.2011 došlo k zmene bankového informačného systému, a banka vo všetkých právnych vzťahoch už nepoužívala tzv. zložené úročenie úveru, t.j. kapitalizácia úrokov a poplatkov, a tieto sa vyčísľovali samostatne. Keďže žalovaný (tak ako vyplýva z prehľadu úhrad) za posledné zmluvné obdobie neplatil buď žiadne splátky, alebo iba splátky vo výške 20 eur, dlžná suma sa navyšovala o zmluvný úrok vo výške 6,25 % a o zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Od 29.01.2013 do 20.05.2014 sa úrok z omeškania počítal z aktuálne splatnej istiny a od 20.05.2014 (od dátumu splatnosti zmenky) z istiny 882,55 eur.
Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil poslednú splátku úveru dňa 31.01.2013 vo výške 20 eur a zostatok na nesplatenej istine bol v sume 882,55 eur.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 vyplýva, že zostatok nesplatenej pohľadávky činí 1.064,10 eur, z toho je istina vo výške 882,55 eur, a celkové úroky sú vo výške 181,55 eur.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 06.04.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Článok I. zmluvy upravoval Základné podmienky, keď podľa bodu 1 predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, keď základné podmienky boli: výška úveru - 150 000 Sk, druh úveru - úver na bývanie, typ a výška úrokovej sadzby - premenlivá, 6,25 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru - 6.000 Sk pri uzatvorení úverovej zmluvy, poplatok za správu úveru - 50 Sk mesačne, výška splátky - 4.220 Sk, splatnosť prvej splátky - 20.05.2006, počet splátok - 97, periodicita a splatnosť splátok istiny - mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru - 20.05.2014, splatnosť úrokov - mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Článok II. upravoval Záverečné ustanovenia.
Z predloženej zmenky súd zistil, že ako miesto a dátum vystavenia zmenky bolo uvedené - v Y. dňa 6. apríla 2006. Do zmenky bol poňatý text „za túto zmenku zaplatím na rad Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653“, keď následne je dopísaná suma a dátum splatnosti, a
to 35.254,35 Sk, 30. júl 2015. Ďalej je na zmenke text - splatné v (miesto platenia): Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, Bratislava. Na zmenke je uvedená doložka „bez protestu“. Ako vystaviteľ zmenky je označený žalovaný uvedením svojho mena, priezviska, rodného čísla, bydliska a na zmenke je aj podpis vystaviteľa. Na opačnej strane zmenky sa nachádza rubopis s textom: „na rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798, sine obligo“.
Podľa ustanovenia čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa ustanovenia čl. I § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa ustanovenia čl. I § 17 ods. 1 zmenkového a šekového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa ustanovenia čl. I § 17 ods. 2 zmenkového a šekového zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ustanovenia čl. I § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa ustanovenia čl. I § 75 zmenkového a šekového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa ustanovenia 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej ako „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcom predložená zmenka spĺňa formálne náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 zmenkového a šekového zákona, pričom v danom prípade išlo o zabezpečovaciu zmenku úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.10.2006 medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom. Uvedenú Zmluvu o splátkovom úvere nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu na základe generálnej zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007). Vzhľadom na účel zmluvy, keď úver bol žalovanému poskytnutý na bývanie, preto s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno považovať poskytnutý úver za spotrebiteľský a preto sa naň nevzťahuje ani právna úprava spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu však predmetnú Zmluvu o splátkovom úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu na základe zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zmluvnou stranou Zmluvy o splátkovom úvere bola spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda táto spoločnosť konala v rámci predmetu svojho podnikania, t. j. mala postavenie dodávateľa. Spotrebiteľmi bol subjekt (žalovaný), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd na základe toho dospel k záveru, že v danom prípade zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keď ako už bolo konštatované, žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 06.04.2006.
Podstatou vlastnej zmenky je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenky v mieste a čase, ako zo zmenky vyplýva, sám zaplatí zmenkovú sumu, pričom zákonné obsahové náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Zmenka môže byť vystavená aj ako zabezpečovacia k záväzkovému vzťahu, pričom ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd z úradnej povinnosti musí prihliadať na námietky, ktoré by žalovaný ako zmenečný dlžník mohol uplatniť.
Zmenka bola vystavená dňa 06.04.2006, kedy právny poriadok zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neobmedzoval. Aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, preskúmať dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a judikatúra Súdneho dvora EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že k indosovaniu zmenky na žalobcu došlo spolu s postúpením pohľadávky dňa 25.09.2014. Keďže ako uviedol žalobca, zmenková suma pozostáva zo zostatku pohľadávky vo výške 1.064,10 eur a z úrokov z omeškania od 25.09.2014 do dňa splatnosti zmenky, je z týchto skutkových tvrdení žalobcu zrejmé, že k vyplneniu blankozmenky došlo práve zo strany žalobcu, keďže v zmenke si uplatnil aj úroky z omeškania za dobu omeškania až po postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (t.j. úroky z omeškania od 25.09.2014 do 30.07.2015).
Ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014, zostatok nesplatenej a postúpenej pohľadávky je vo výške 1.064,10 eur, z čoho istina činí sumu 882,55 eur a celkové úroky sumu 181,55 eur. Ako uviedol žalobca, v konaní sa domáha zaplatenia sumy 1.170,23 eur, ktorá predstavuje výšku zostatku pohľadávky vo výške 1.064,10 eur a zvyšok žalovanej sumy predstavujú úroky z omeškania vyčíslené z istiny pohľadávky od 25.09.2014 do dňa splatnosti zmenky (t.j. do 30.07.2015).
Keďže sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vzniknutých do 31. 01. 2013 bola dňa 25.09.2014 vo výške 8,05 % ročne, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.064,10 eur od 25.09.2014 do 30.07.2015 predstavujú sumu 72,28 eur.
Suma nesplatenej a postúpenej pohľadávky je vo výške 1.064,10 eur a úroky z omeškania od postúpenia pohľadávky (resp. indosovania zmenky) do dňa splatnosti zmenky sú vo výške 72,28 eur. Preto celková výška zmenkovej pohľadávky žalobcu je vo výške 1.136,38 eur. Vo zvyšnej časti vo výške 33,85 eur (1.170,23 eur - 1.136,38 eur) došlo zo strany žalobcu preto k „nadvyplneniu“ blankozmenky a v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný, preto ho súd zamietol, vrátane súvisiacich zmenkových úrokov vo výške 6 % ročne zo sumy 33,85 eur od 31.07.2015 do zaplatenia. Na základe toho priznal súd žalobcovi aj znížený nárok na zmenkovú odmenu vo výške 3,79 eur (jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 1.136,38 eur), a vo zvyšnej časti v sume 0,11 eur (3,90 eur - 3,79 eur) žalobu zamietol.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pretože žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti istiny. Pomer úspechu žalobcu v konaní bol vo výške 94 % (97 % - 3 %), keď žalobca sa domáhal priznania nároku na sumu 1.170,23 eur a v konaní bol úspešný v časti istiny vo výške 1.130,38 eur (97 %) a žalovaný bol v konaní voči žalobcovi úspešný v časti istiny vo výške 33,85 eur (3 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).