Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-122-2016.pdf
PDF · 141.86 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu NFA Finance Group, s. r. o., so sídlom Žarnovica, IČO: 46 701 842, právne zast. JUDr. Daša Taschová, advokátka, M. Hodžu 14/1, 971 01 Prievidza, proti žalovanému AFinance, s.r.o., so sídlom Severná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 4 309,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 330,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 19. 07. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 369,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 19. 07. 2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 03. 05. 2016 uplatnil proti žalovanému 1/, ktorým bola obchodná spoločnosť AFinance, s.r.o., so sídlom Severná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 102 853 a žalovanému 2/, ktorým bol A.. P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. spoločne a nerozdielne právo na zaplatenie sumy 4 309,17 Eur, proti žalovanému 1/ právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 3 610,- Eur od 17. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 369,17 Eur od 19. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 330,- Eur od 19. 07. 2014 do zaplatenia a proti žalovanému 2/ právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 610,- Eur od 17. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 369,17 Eur od 19. 07. 2014 do zaplatenia a zo sumy 330,- Eur od 19. 07. 2014 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný 1/, zastúpený konateľom, uzatvoril so žalobcom Zmluvu o spolupráci zmluvu zo dňa 01. 07. 2013, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ daný v článku II. bod 1 písm. a) až písmeno e) tejto Zmluvy. V zmysle článku V. bod 3 Zmluvy sa žalobca so žalovaným 1/ dohodol, že v prípade, ak klient žalobcu, ktorého vyhľadal žalovaný a ktorý na základe následnej činnosti žalobcu uzavrel Produkčnú zmluvu so zmluvným partnerom, zrušil produkčnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zmluvným partnerom alebo ak si klient neplní svoje záväzky vyplývajúce z produkčnej zmluvy, alebo klient zmenil produkčnú zmluvu a na základe tejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi, žalovanému zaniká nárok na odmenu. V zmysle článku V. bod 4 Zmluvy sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť odmenu žalobcovi i v prípade, ak na základe príslušnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zmluvným partnerom bol žalobca povinný vrátiť zmluvnému partnerovi svoju odmenu podľa tejto zmluvy uzavretej so zmluvným partnerom, viažucu sa k činnosti žalovaného, za ktorú by mal žalovanému vzniknúť alebo vznikol nárok na odmenu podľa tejto Zmluvy. Porušením vyššie uvedených ustanovení vznikol žalobcovi voči žalovanému 1/ dlh vo výške 3 610,-- Eur, ktorý je špecifikovaný
v zmysle Bilancie - provízie/storná, ktorá predstavuje dlh žalovaného 1/ na províziách. Bilancie - provízia/storná predstavujú výsledok dodržiavania, resp. nedodržiavania dohodnutých podmienok, na ktoré sa žalovaný zaviazal, tak ako to vyplýva zo Zmluvy o spolupráci aj zo Sadzobníka odmien spoločnosti žalobcu a rovnako tak predstavujú aj súhrn jednotlivých klientov a provízií, resp. storná, za produktové zmluvy, ktoré klienti uzavreli so žalovaným a následne boli zrušené. Žalovaný 2/ uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o prevzatí záväzku zo dňa 16. 09. 2013, v zmysle ktorej ako ručiteľ prevzal na seba všetky záväzky, ktoré vzniknú na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 07. 2013 a súčasne sa dohodli, že Zmluva o prevzatí záväzku je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spolupráci. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu Výzvou zo dňa 04. 08. 2014. Dňa 29. 04. 2014 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ Dodatok k zmluve o spolupráci č. 1, ktorého predmetom bolo dojednanie podmienok úhrady notebooku značky ASUS, špecifikované sériové číslo, ktorého hodnota bola vo výške 548,40 Eur a ktorý bol žalovanému 1/ odovzdaný dňa 28. 03. 2014. Žalobca sa so žalovaným 1/ dohodli, že hodnota notebooku bude navrhovateľovi zaplatená v 10 splátkach v zmysle článku II. ods. 1 Dodatku. Žalovaný uhradil tri splátky vo výške 54,84 Eur, splátku č. 4 až splátku č. 10 riadne a včas neuhradil. Žalobca požaduje od žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatenie sumy v celkovej výške 369,17 Eur ako nárok na zaplatenie nezaplatených splátok za poskytnutý notebook. V zmysle Bilancie - provízie/storná sa jednalo o splátku zo dňa 25. 06. 2014 vo výške 54,84 Eur a splátku zo dňa 25. 07. 2014 v sume 54,84 Eur (109,68 Eur - 14,71 Eur) = 94,97 Eur. Druhá časť predstavuje splátky vo výške 54,84 Eur za mesiac august až december 2014. V zmysle článku III. Zmluvy o spolupráci sa žalovaný zaviazal, že podľa bodu 2 písm. c) tohto článku nebude vykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu činnosť zhodnú s činnosťou alebo obdobnú činnosť pre inú osobu ako pre žalobcu. Žalobca má za preukázané, že žalovaný 1/ vykonával pre inú osobu zhodnú činnosť, ktorej výsledkom bolo uzatvorenie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľnou a fyzickou osobou W. Š.. V zmysle článku VI. bod 1 písm. a) Zmluvy o spolupráci tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 330,-- Eur.
2. V spoločnom vyjadrení k žalobe žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uviedli, že žalobca žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, že práve ten počet klientov, uvedených v predloženom bilančnom výpise, mal tvoriť uplatňovaný nárok 3 610,-- Eur. Žalobca nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k záveru, že sú to práve klienti, ktorých uvádzal v bilančnom výpise. Svoje tvrdenie o tom, že uvedený klienti zrušili produkčnú zmluvu, neplnili svoje záväzky, zmenili produkčnú zmluvu, žalobca nepreukázal žiadnymi listinami, prípadne inými dôkazmi, ktoré by mali potvrdzovať toto tvrdenie. Žalobca rovnako nijako bližšie nešpecifikoval, na základe akých výpočtov, resp. sadzieb dospel k jednotlivým mínusovým položkám, ktoré v súčte tvorili nárok v sume 3 610,-- Eur. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na základe týchto skutočností vyslovujú záver, že uplatňovaný nárok nemá žiadny podklad v dôkazoch, je nešpecifikovaný, abstraktný, a preto ho považujú za nedôvodný. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že Zmluva o prevzatí záväzku zo dňa 16. 09. 2013 je podľa jeho názoru neplatná pre jej neurčitosť, pretože z nej nie je zrejmé, či sa jedná o dohodu zabezpečenia pohľadávky ručením, alebo o prevzatie dlhu. Zmluva o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená dňa 01. 07. 2013 a zmluva o prevzatí dňa 16. 09. 2013, t. j. žiadny dlh v tom čase neexistoval. Žalovaný 2/ nemôže niesť ako fyzická osoba ručiteľskú zodpovednosť za neuhradené splátky notebooku za žalovaného 1/, pretože sa nijako nezaručil a ani neprevzal záväzok za žalovaného 1/, ktorý uzatvoril Dodatok k Zmluve o spolupráci č. 1, zo dňa 29. 04. 2014 a ktorý považuje za odlišný, zo Zmluvou o spolupráci nesúvisiaci právny úkon, uzatvorený výlučne len medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý na Zmluvu o spolupráci nemá vplyv. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal žiadne konkrétne konanie, ktorým by žalovaný 1/ porušil predmetnú zmluvu o spolupráci, žalobca ani len nešpecifikoval, akou konkrétnou činnosťou mal žalovaný 1/ porušiť zmluvné povinnosti uvedené v zmluve o spolupráci. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s poukazom na uvedené považovali žalobu za značne pochybnú a zmätočnú, tvrdenia žalobcu považovali za nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, resp. nemajúce podklad v žiadnych relevantných skutočnostiach a navrhli, aby súd žalobu zamietol.
3. Podaním zo dňa 07. 09. 2016 (§ 167 ods. 3 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) žalobca uviedol, že o skutočnosti, že Produkčná zmluva bola zrušená, dostáva žalobca informáciu v pravidelných intervaloch od svojich zmluvných partnerov prostredníctvom bilančného výpisu, ktorý obsahuje presne údaje o zrušených zmluvách v rozsahu - č. zmluvy, meno a priezvisko klienta a aj údaj o sankcii pre spoločnosť, ktorá túto zmluvu sprostredkovala, teda pre žalobcu. Sankcia vyčíslená žalobcovi je potom v zmysle článku V. bod 3 Zmluvy o spolupráci vyčíslená spolupracovníkovi v zmysle Sadzobníka odmien. Výška tejto sankcie sa vypočítava podľa pozície sprostredkovateľa, tak ako aj jeho odmena pri uzatváraní zmluvy, teda provízia. Ako listinný dôkaz predkladá žalobca tzv.
bilančné výpisy od spoločnosti AXA, ČSOB poisťovňa, OTP banka, z ktorých vyplývajú sankcie za menovite uvedené zmluvy uzavreté žalovaným a následne zrušené. Presný výpočet výšky sankcie pre spolupracovníka tzv. storno provízie je uvedený v časti E Sadzobníka odmien, ktorý bol priložený k podanej žalobe. Žalobca súdu tiež v prílohe predkladá „Sprievodné listy“, ktorými žalovaný podával vždy na konci mesiaca zoznam vykonaných činností, na základe čoho mu bola vyplácaná provízia v zmysle Sadzobníka odmien a tiež provízne listy, z ktorých je zrejmé, za ktoré zmluvy a v akej výške boli žalovanému 1/ vyplácané provízie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť dôkaz o skutočnosti, že predloženou Zmluvou o splátkovom úvere žalovaný 1/ porušil povinnosť vyplývajúcu mu z článku III. bod 2 písm. c) Zmluvy o spolupráci, žalobca berie návrh v časti uplatnenej zmluvy pokuty späť.
4. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v tomto rozhodnutí vo veci samej, rozhodol aj o čiastočnom späťvzatí žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 330,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 19. 07. 2014 do zaplatenia zastavil (§ 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP).
5. Podaním zo dňa 25. 01. 2017 (§ 167 ods. 4 CSP) žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uviedli, že žalobca doposiaľ nepredložil súdu a ani žalovaným žiadny právny úkon (dvojstranný, jednostranný), t. j. výpoveď zo zmluvy, odstúpenie od zmluvy a iné (dôkaz), uskutočnený zo strany klientov, s ktorými žalovaný 1/ mal uzatvoriť zmluvy pri výkone svojej činnosti. Žalobca teda nepreukázal, že s osobami, ktoré uviedol a ktoré majú predstavovať žalovaný nárok, žalovaný 1/ zmluvy uzatvoril a následne, že tieto osoby nejakým svojim právnym úkonom zmluvy zrušili. Podľa názoru žalovaných len takéto právne úkony môžu preukázať, že uzatvorené zmluvy boli zrušené. Žalovaným zo strany žalobcu neboli doručené žiadne výzvy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaným vznikla povinnosť úhrady voči žalobcovi, žalobca teda nepreukázal splatnosť jednotlivých nárokov, ako aj splatnosť s tým súvisiaceho príslušenstva. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ namietajú zmätočné dôkazy žalobcu, pri ktorých žalobca si napríklad sám rukou dopísal, že sa jedná práve o spoločnosť AXA. Tento dôkaz predstavuje samé o sebe nič nepreukazujúce čísla, mená a sumy v tabuľkách, pravdepodobne vytvorených v PC programe MS Excel. Nie je z nich zrejmé, z akého informačného systému bol tento dôkaz vytvorený, zmlúv akej spoločnosti sa týka, dôkazy o tom, že sa jedná práve o zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný 1/ a príčinná súvislosť medzi uzatvorením zmluvy žalovaný 1/ - klient a zrušením zmluvy žalovaný 1/ a klient. Tento dôkaz preto pôsobí dojmom, že si ho žalobca vyhotovil svojpomocne a neobsahuje žiadne právne relevantné údaje, ktoré by mohli preukazovať jeho nárok. Z bilančného výpisu od ČSOB Poisťovne nie je tiež zrejmé, ako má tento výpis preukazovať nárok žalobcu, výpis je adresovaný žalobcovi, ale žalovaný sa v ňom nespomínajú, ručné značenie zo strany žalobcu nie je právne relevantné. K bilančnému výpisu OTP Banky žalovaní uvádzajú, že tento je adresovaný žalobcovi a opätovne sú to nič nehovoriace, resp. žalobcom neobjasnené, čísla, mená, na ktorých žalobca zakladá svoj nárok. Opätovne nie je zrejmé, ako tieto údaje majú preukazovať nejaký záväzok žalovaných voči žalobcovi. K Sprievodným listom žalovaní uvádzajú, že nie je im zrejmé, ako tieto listiny majú preukazovať existenciu, výšku a dôvod nároku žalobcu. Sú to záznamy o činnosti, v ktorých sa vyskytujú mená žalovaných o výkone ich činnosti. Sumárom uvedených argumentov preto je možné tvrdiť, že predložené dôkazy zo strany žalobcu sú zmätočné, nepreukazujúce žiadnu povinnosť, ktorá by žalovaným z nich vyplývala, čím nie je preukázaný ani žiadny nárok žalobcu. Nie je preto pravdivý argument, že bilančné výpisy predstavujú presné údaje a stále nie je jasné, akým presným výpočtom žalobca dospel k samotnému nároku.
6. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že tak žalobca sa v podaní zo dňa 07. 09. 2016, ako aj žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v podaní zo dňa 25. 01. 2017, sa vyjadrili aj k procesnej obrane žalovaného 2/ o platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 16. 09. 2013, keďže však, ako bude ďalej uvedené, konanie proti žalovanému 2/ bolo zo zákona právoplatne zastavené, a teda prestal byť stranou sporu, súd tieto vyjadrenia strán sporu v tomto rozhodnutí neuvádza, keďže už nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci sa s nimi vysporiadať.
7. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 26. 05. 2017, ktoré pojednávanie bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne zrušené. Ďalší termín pojednávania súd určil na deň 19. 09. 2017, na ktorý sa strany sporu dostavili.
8. Pred otvorením pojednávania dňa 19. 09. 2017 súd vyhlásil uznesenie, následne vyhotovené písomne pod č. k. 64Cb 122/2016-96, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 10. 2017 a ktorým súd konanie proti
žalovanému 2/ zastavil a rozhodol, že náhradu trov konania v zastavujúcej časti konania nepriznáva, a to s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a) a § 167e ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a s odôvodnením, že v tomto civilnom sporovom konaní sa uplatňuje pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na žalovaného 2/, a teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť proti žalovanému 2/ uspokojená iba v konkurze.
9. Vzhľadom na to, že stranou sporu zostal už len pôvodne žalovaný 1/, súd v ďalšom texte rozhodnutia bude používať len označenie „žalovaný“ a rovnako aj v záhlaví tohto rozhodnutia je uvedený už len „žalovaný“.
10. V žalobe žalobca ako dôkazy označil a spolu so žalobou predložil: Zmluvu o spolupráci zo dňa 01. 07. 2013; Bilancie-provízie/storná AFinance, s. r. o.; Výzvu zo dňa 04. 08. 2014; Sadzobník odmien spoločnosti žalobcu; Dodatok k Zmluve o spolupráci č. 1 zo dňa 29. 04. 2014; Výzvu zo dňa 04. 07. 2014. Vo vyjadrení zo dňa 07. 09. 2016 žalobca ako dôkazy označil a k vyjadreniu predložil Storno provízie od zmluvných partnerov; Provízne listy; Sprievodné listy. Súd potom z dôkazov žalobcu predložených do pojednávania určeného na deň 19. 09. 2017 považoval za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o spolupráci zmluvu zo dňa 01. 07. 2013 a skutkové tvrdenie, že podľa článku V. bod 3 Zmluvy zo dňa 01. 07. 2013 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak klient žalobcu, ktorého vyhľadal žalovaný a ktorý na základe následnej činnosti žalobcu uzavrel Produkčnú zmluvu so zmluvným partnerom, zrušil produkčnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zmluvným partnerom alebo ak si klient neplní svoje záväzky vyplývajúce z produkčnej zmluvy, alebo klient zmenil produkčnú zmluvu a na základe tejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi, žalovanému zaniká nárok na odmenu a že podľa článku V. bod 4 Zmluvy zo dňa 01. 07. 2013 bol žalovaný povinný vrátiť odmenu žalobcovi i v prípade, ak na základe príslušnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zmluvným partnerom bol žalobca povinný vrátiť zmluvnému partnerovi svoju odmenu podľa zmluvy uzavretej so zmluvným partnerom, viažucu sa k činnosti žalovaného, za ktorú by mal žalovanému vzniknúť alebo vznikol nárok na odmenu podľa Zmluvy.
11. Za preukázané súd považoval aj skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa 29. 04. 2014 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci, ktorého predmetom bolo dojednanie podmienok úhrady notebooku značky ASUS, špecifikované sériové číslo, ktorého hodnota bola vo výške 548,40 Eur a ktorý bol žalovanému doručený dňa 28. 03. 2014 a žalobca sa so žalovaným dohodli, že hodnota notebooku bude žalobcovi zaplatená v 10 splátkach, každá v sume 54,84 Eur.
12. Za nepreukázané súd považoval skutkové tvrdenie žalobcu, že porušením ustanovení Zmluvy zo dňa 01. 07. 2013 vznikol žalobcovi dlh vo výške 3 610,-- Eur, ktorý je špecifikovaný v zmysle Bilancie- provízie/storná. Žalobca predovšetkým v žalobe, ani vo vyjadrení zo dňa 07. 09. 2016, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o právnom dôvode a výške nároku na zaplatenie sumy 3 610,-- Eur, keď neuviedol najmä aké konkrétne Produkčné zmluvy boli uzavreté s klientom, ktorého vyhľadal žalovaný, neuviedol kedy a v akej výške vznikol žalovanému nárok na odmenu (províziu), neuviedol kedy a ako konkrétne došlo k zrušeniu Produkčnej zmluvy alebo neplneniu záväzkov klientov vyplývajúcich z Produkčnej zmluvy, a teda že došlo k zániku nároku žalovaného na odmenu, resp. že došlo k vzniku povinnosti žalovaného odmenu vrátiť a neuviedol v akej konkrétnej výške mal žalovaný povinnosť odmenu vrátiť, resp. prečo práve v sume 3 610,-- Eur. Žalobca nielenže tieto skutkové tvrdenia neuviedol, ale ani neoznačil alebo nepredložil relevantné dôkazy, keď listina označená ako Bilancie-provízie/storná AFinance, s. r. o. a listiny označené ako Storno-provízie, boli len tabuľkovo vyhotovené listiny bez toho, aby žalobca uviedol a preukázal, z akých konkrétnych a relevantných podkladov boli vytvorené. Pokiaľ žalobca označil a predložil Sadzobník odmien spoločnosti žalobcu, Provízne listy a Sprievodné listy, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by mali tieto dôkazy preukazovať.
13. Žalobca (právny zástupca) na pojednávaní dňa 19. 09. 2017 ani po určení sporných a nesporných skutkových tvrdení a predbežnom právnom posúdení (§ 181 ods. 2 CSP) neuviedol ďalšie konkrétne skutkové tvrdenia, keď len uviedol, že nárok odvodzuje od článku V. bod 3, 4 Zmluvy o spolupráci, tento vychádza z Bilančného výpisu, ktorý uvádza produkčné zmluvy. Zánik zmlúv deklaruje listinami partnerov, teda nie jednostrannými dôkazmi žalobcu a z týchto listín vyplýva, že čo mal žalobca uhradiť partnerom a časť z toho sa zosobnila žalovanému, vzorec výpočtu sa odvíjal od zmluvy, sadzobníka a všeobecných podmienok, žalovaný vie koľko provízií zobral, žalobca nevie prečo to spochybňuje.
Dôkazy považuje žalobca za relevantné a súčasne navrhol výsluch strany žalobcu, aby súdu vysvetlil spôsob výpočtu.
14. Žalobca (právny zástupca) na pojednávaní dňa 19. 09. 2017 tvrdil, že predložil súdu konkrétne dôkazy o zániku zmlúv, takého dôkazy sa však v súdnom spise do dňa 19. 09. 2017 nenachádzali, keď vyššie už bolo súdom uvedené, ktoré dôkazy žalobca predložil do pojednávania konaného dňa 19. 09. 2017, pričom žalobca (právny zástupca) ani nepreukázal svoje tvrdenie, že do konania predložil aj iné dôkazy, a najmä ani neuviedol kedy konkrétne, teda podaním z ktorého konkrétneho dňa tieto dôkazy predkladal.
15. Po prejednaní veci bolo pojednávanie dňa 19. 09. 2017 odročené na deň 28. 11. 2017 s tým, že stranám sporu bola poskytnutá lehota 20 dní od termínu pojednávania na uplatnenie všetkých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany s tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredloží včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16. Podaním zo dňa 12. 10. 2017, označeným ako Predloženie listinných dôkazov žalobcom, žalobca uviedol, že na základe uznesenia z ostatného pojednávania vo veci súdu predkladá ďalšie listinné dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu a jeho právneho nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca v predmetnom podaní poukázal na článok V. a článok V. bod 4 Zmluvy o spolupráci. Ďalej uviedol, že Dôkaz č. 1 - Bilancia = evidencia „salda“ žalovaného, v uvedenej tabuľke sú očíslovaní jednotliví klienti, s ktorými uzavrel žalovaný poistné zmluvy, ku každému poradovému číslu klienta (samozrejme len u klientov s mínusovými položkami, t. j. mínusovou odmenou - takže povinnosťou vrátiť odmenu) súdu žalobca predkladá uzavretú poistnú zmluvu + jej ukončenie - Dôkaz č. 12. Dôkaz č. 2 - získateľská a storno provízia ktorú obdržal žalobca od zmluvných partnerov - prehľad z ktorého je zrejmé, koľko činila provízia vyplatená žalobcovi za jednotlivé zmluvy uzavreté žalovaným a koľko činila následná storno provízia za porušenie podmienok. dôkaz č. 3 - získateľská a storno provízia, ktorú obdržal žalovaný od žalobcu - prehľad z ktorého je zrejmé, aká časť provízie vyplatenej žalobcovi od zmluvných partnerov bola vyplatená žalovanému za jednotlivých klientov a koľko z tejto provízie je storno provízia, ktorú má žalovaný uhradiť - vrátiť žalobcovi. Dôkaz č. 4 - potvrdenie spoločnosti AXA o výške vyplatených provízií a storno provízií žalobcovi. Dôkaz č. 5, potvrdenie spoločnosti ČSOB Poisťovňa o výške vyplatených provízií žalobcovi za jednotlivých klientov žalovaného. Dôkaz č. 6 - potvrdenie OTP banky o výške provízie vyplatenej žalobcovi. Dôkaz č. 7 - Zmluva o finančnom sprostredkovaní so spoločnosťou AXA životní poišťovna + dodatok o výške provízie a storno provízie. Dôkaz č. 8 - Zmluva o sprostredkovaní poistenia so spoločnosťou ČSOB Poisťovňa, a. s. + dodatok o výške provízie a storno provízie. Dôkaz č. 9 - Zmluva o obchodnom zastúpení zo spoločnosťou OTP Banka Slovensko + pravidlá o výške provízie. Dôkaz č. 10 - daňové doklady o výške provízie vyplatenej žalovanému žalobcom ako provízia na uzavretie poistných zmlúv, uvedené listiny sú daňovým dokladom, ktoré zakladá do účtovníctva tak žalobca ako aj žalovaný, v jednotlivých výpisoch sú jednotliví klienti a výška provízie žalovanému vyplatená, pričom klienti sú označení v súlade s ich číselným označeným v Bilancii. Dôkaz č. 11 - sprievodné listy, ktorými žalovaný oznamoval žalobcovi uzavretie zmlúv a na základe ktorých žalobca „fakturoval“ províziu zmluvným partnerom za účelom vyplatenia provízie, čím žalovaný potvrdil uzavretie zmlúv s jednotlivými klientmi uvedenými v Dôkaze č. 1. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý v nadväznosti na Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, v tomto konkrétnom prípade s poisťovňou AXA a s ČSOB poisťovňou, a. s. a OTP Banka Slovensko, a. s., pre ktoré sprostredkovateľskú činnosť vykonáva žalobca ako finančný agent. V dodatkoch k jednotlivým zmluvám je aj spôsob výpočtu provízií za jednotlivé poistenia v závislosti od dojednanej doby poistenia a tiež spôsob výpočtu storno provízie - Dôkazy 7 + 8 + 9. Z dôvodu prehľadnosti predložených listinných dôkazov žalobca uvádza príkladmo význam predložených dôkazov: sprostredkovateľ - žalovaný - napríklad uzavrel ako oblastný manažér (5 pozícia) poistnú zmluvu s klientkou J. B., klient por. č. 1) v poisťovni AXA - produkt Active Lifes ročným poistným, zmluva o poistení priložená viď dôkaz č. 12. Za uvedenú zmluvu získal žalobca províziu v sume 227,16 Eur. Viď tabuľku získateľská a storno provízia spoločnosti NFA - dôkaz č. 2. Žalovanému bola z tejto provízie vyplatená časť - 115,70 Eur - viď dôkaz č. 3. Nakoľko zmluva bola ukončená predčasne pre neplatenie poistného - viď zánik poistnej zmluvy pre neplatenie poistného v dôkaze č. 12 - bola spoločnosti NFA vyfakturovaná spoločnosťou AXA storno provízia v sume 189,30 Eur viď dôkaz č. 2. Z toho suma storno provízie v sume 96,41 Eur je uplatňovaná voči žalovanému (vzor výpočtu storno provízie je v tabuľke v závere dôkazu č. 3).
17. Podaním zo dňa 26. 10. 2017, označených ako Predloženie listinných dôkazov žalobcom, žalobca uviedol, že na základe uznesenia z ostatného pojednávania vo veci súdu predkladá ďalšie listinné dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu a jeho právneho nároku na zaplatenie žalovanej sumy. V prílohe tohto podania predkladá listinné dôkazy o ukončení poistných zmlúv klientov ČSOB Poisťovne, a. s.. Uvedené v dôkaze č. 1 - v Bilancii pod por. č. 3, pod por. č. 6, pod por. č. 7, pod por. č. 8, pod por. č. 17.
18. Na pojednávaní dňa 28. 11. 2017 žalobca (právny zástupca) uviedol, že má za to, že dôkazmi bol dostatočne preukázaný nárok a na vysvetlenie, resp. objasnenie predložených listinných dôkazov navrhuje výsluch priamo žalobcu a žalobca môže aj po jednotlivých klientoch v rámci výpovede uviesť jednotlivé nároky. Ďalej uviedol, že sa domnieva, že predložením listinných dôkazov a vysvetlením na čo tieto dôkazy slúžia sa dá jednoducho vyvodiť suma nároku, ale pokiaľ to nie je pre súd postačujúce, uvedie všetkých 18 klientov a vlastne 18-násobne rozpíše to čo už uviedol.
19. Pojednávanie konané dňa 28. 11. 2017 bolo odročené na deň 23. 02. 2018 s tým, že žalobcovi bola poskytnutá ďalšia lehota 20 dní od termínu pojednávania na uplatnenie všetkých prostriedkov procesného útoku s tým, že následne písomné podanie žalobcu bude zasielané na vedomie žalovanému.
20. Dňa 14. 12. 2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako Špecifikácia predložených listinných dôkazov a opis rozhodujúcich skutočností k podanému návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že s poukazom žalobcu na už predložené listinné dôkazy opisuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a následne doplnené listinnými dôkazmi a následne žalobca v tomto podaní uviedol celkom 18 klientov (poznámka súdu: uvedené v štruktúre ako v závere podania zo dňa 12. 10. 2017), keď uviedol pri každom jednotlivom klientovi, že sprostredkovateľ - žalovaný - uzavrel ako oblastný manažér /5 pozícia/ poistnú zmluvu s konkrétnym klientom v konkrétnej poisťovni pre konkrétny produkt, zmluva o poistení priložená viď dôkaz č. 12, za uvedenú zmluvu získal žalobca províziu v konkrétnej sume, viď tabuľku získateľská a stornoprovízia spoločnosti NFA - dôkaz č. 2, žalovanému bola z tejto provízie vyplatená konkrétna časť, viď dôkaz č. 3, nakoľko zmluva bola ukončená predčasne z konkrétneho dôvodu - viď zánik poistnej zmluvy v dôkaze č. 12, bola spoločnosti NFA vyfaktúrovaná konkrétnou spoločnosťou stornoprovízia v konkrétnej sume, viď dôkaz č. 2, z toho suma stornoprovízie v konkrétnej sume je uplatňovaná voči žalovanému /vzorec výpočtu stornoprovízie je v tabuľke v závere dôkazu č. 3. Ďalej žalobca uviedol, že v prípade ak súd skonštatuje nedostatok dôkazov, navrhuje vykonať na pojednávaní výsluch žalobcu.
21. Podaním zo dňa 12. 02. 2018 žalovaný uviedol, že v konaní stojí za pozornosť skutočnosť, že žalobca (zastúpený advokátom) postupne dopĺňal svoju žalobu, resp. podával ďalšie podania a dôkazy až po niekoľkonásobných poučeniach zo strany konajúceho sudcu na prvom a druhom pojednávaní, ktorý ho poučoval o náležitostiach žaloby a o koncentračnej zásade. Ďalej stojí za pozornosť skutočnosť, že sám žalobca (právny zástupca) na prvom pojednávaní uviedol, že svoj nárok uplatňovaný žalobou nemal vypočítaný, že tento výpočet ozrejmí následne a že predloží príslušné zmluvy. Žalobca až na druhom pojednávaní uviedol, že nárok pozostáva z jednotlivých 18 prípadov, ktoré doloží aj po ďalšom (opätovne a už raz uskutočnenom) odročení pojednávania. Žalovaný zastáva názor, že súd nad potrebnú mieru poučoval žalobcu o tom, ktoré dôkazy by boli pre súd relevantné a ako by mal ďalej dopĺňať svoju žalobu. K samotnej špecifikácii a opisu skutkových tvrdení žalovaný uvádza, že žalobca žiadnou listinou nepreukázal a ani bližšie neuviedol, akým spôsobom a či skutočne v tvrdených výškach boli provízie vyplatené žalovanému a tiež nebolo ničím preukázané, či tieto provízie boli vôbec žalovanému vyplatené. Žalobca síce predložil návrhy zmlúv, ale výpovede, resp. oznámenia o skončení zmlúv nemajú priamu nadväznosť na návrhy zmlúv, pretože nie sú označené tak, aby nemohli byť zamenené/zaradené s inými zmluvami, a teda nie je zrejmé, že tieto výpovede sa vzťahujú práve na uvedené návrhy zmlúv.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
22. V konaní nebolo sporné, že dňa 01. 07. 2013 žaloba a žalovaný uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o spolupráci ako nepomenovanú zmluvu podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a sporná nebola ani skutočnosť, že v článku V. bod 3 Zmluvy sa strany sporu dohodli, že v prípade, ak klient žalobcu, ktorého vyhľadal žalovaný a ktorý na základe následnej činnosti žalobcu uzavrel Produkčnú zmluvu so zmluvným partnerom, zrušil produkčnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zmluvným partnerom alebo ak si klient neplní svoje záväzky vyplývajúce z produkčnej zmluvy, alebo klient zmenil produkčnú zmluvu a na základe tejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi, žalovanému zaniká nárok na odmenu a v článku V. bod 4 Zmluvy sa dohodli, že žalovaný ju povinný vrátiť odmenu žalobcovi i v prípade, ak na základe príslušnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zmluvným partnerom bol žalobca povinný vrátiť zmluvnému partnerovi svoju odmenu podľa zmluvy uzavretej so zmluvným partnerom, viažucu sa k činnosti žalovaného, za ktorú by mal žalovanému vzniknúť alebo vznikol nárok na odmenu podľa Zmluvy.
23. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aj zaplatenia sumy 3 610,-- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia odmeny (provízie).
24. Účinným procesným predpisom v čase začatia tohto súdneho konania bol Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. S poukazom na § 79 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 návrh na začatie konania mal obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Bolo preto povinnosťou tvrdenia, ako aj dôkaznou povinnosťou žalobcu v tomto súdnom konaní uviesť a následne aj preukázať, že pri produkčných zmluvách uzavretých činnosťou žalovaného nastali okolnosti uvedené v článku V bod 3 a v článku V bod 4 Zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 07. 2013, a teda že žalovanému zanikol nárok na odmenu, resp. že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť odmenu a v akej konkrétnej výške.
25. Žalobca v podanej žalobe len všeobecne uviedol, že porušením ustanovení Zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 07. 2013 vznikol žalobcovi dlh, ktorý je špecifikovaný v zmysle Bilancie - provízie/storná, ktoré predstavujú výsledok dodržania, resp. nedodržania dohodnutých podmienok, na ktoré sa žalovaný zaviazal, tak ako zo vyplýva zo Zmluvy o spolupráci, aj zo Sadzobníka odmien spoločnosti žalobcu. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatňovaný nárok nemá žiadny podklad v dôkazoch, je nešpecifikovaný, abstraktný, žalobu považoval žalovaný za značne pochybnú a zmätočnú, tvrdenia žalobcu považoval za nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, resp. nemajúce podklad v žiadnych relevantných skutočnostiach. Následne žalobca podaním zo dňa 07. 09. 2016 uviedol, že o skutočnosti, že Produkčná zmluva bola zrušená, dostáva žalobca informáciu v pravidelných intervaloch od svojich zmluvných partnerov prostredníctvom bilančného výpisu, ktorý obsahuje presne údaje o zrušených zmluvách a aj údaj o sankcii pre žalobcu, sankcia je potom v zmysle článku V. bod 3 Zmluvy o spolupráci vyčíslená spolupracovníkovi v zmysle Sadzobníka odmien, výška sankcie sa vypočítava podľa pozície sprostredkovateľa, presný výpočet výšky sankcie pre spolupracovníka tzv. storno provízie je uvedený v časti E Sadzobníka odmien, ktorý bol priložený k podanej žalobe a žalovaný podaním zo dňa 25. 01. 2017 uviedol, že predložené dôkazy zo strany žalobcu sú zmätočné, nepreukazujúce žiadnu povinnosť, ktorá by žalovanému z nich vyplývala, čím nie je preukázaný ani žiadny nárok žalobcu.
26. Hoci zákonodarca výslovne až v procesných predpisoch účinných od 01. 07. 2016 ustanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), povinnosť žalobcu označiť alebo predložiť dôkazy však ani podľa predchádzajúcej procesnej úpravy neznamenala, že si súd mal sám z týchto dôkazov vyvodiť, resp. zistiť rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku žalobcu, tieto musel uviesť žalobca a dôkazy ich mali len preukázať. S poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku (článok 3 a článok 4 CSP), ako aj s poukazom na zásadu rovnosti strán sporu (článok 6 CSP), súd má za to, že nielen žalobca v podanej žalobe nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy, ale žiadna strana sporu v ktoromkoľvek podaní v spore nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na dôkazy, a teda prenechať na súd, aby z dôkazov zisťoval a vyvodzoval rozhodujúce skutočnosti sporu, keďže opísanie rozhodujúcich skutočnosti, a teda uvedenie skutkového tvrdenia, je tak prostriedkom procesného útoku, ako aj prostriedkom procesnej obrany (§ 149 CSP). Ak pritom strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale
rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
27. Žalobca v žalobe, v replike, ale ani na pojednávaní dňa 19. 09. 2017, neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia svojho nároku, keď ako už bolo uvedené (odsek 12 tohto rozhodnutia), žalobca neuviedol najmä aké konkrétne Produkčné zmluvy boli uzavreté s klientom, ktorého vyhľadal žalovaný, neuviedol kedy a v akej výške vznikol žalovanému nárok na odmenu (províziu), neuviedol kedy a ako konkrétne došlo k zrušeniu Produkčnej zmluvy alebo neplneniu záväzkov klientov vyplývajúcich z Produkčnej zmluvy, a teda že došlo k zániku nároku žalovaného na odmenu, resp. že došlo k vzniku povinnosti žalovaného odmenu vrátiť a neuviedol v akej konkrétnej výške mal žalovaný povinnosť odmenu vrátiť, resp. prečo práve v sume 3 610,-- Eur. Pokiaľ teda aj žalobca do pojednávania konaného dňa 19. 09. 2017, vrátane tohto pojednávania, predložil listiny - dôkazy, žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by mali tieto listiny preukazovať, teda žalobca neuviedol relevantné tvrdenia o rozsahu a výške svojho nároku. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o taký nedostatok žaloby, ktorý by zakladal dôvodnosť postupu súdu podľa § 129 CSP, resp. podľa § 43 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda postup súdu pri neúplnom alebo nezrozumiteľnom podaní, keďže v danom prípade žalobca skutočnosti svojho nároku opísal, ale len všeobecne a neúplne a rovnako v danom prípade nenastala situácia, žeby žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel. Súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že predložené dôkazy žalobcu, s výnimkou samotnej Zmluvy o spolupráci a jej Dodatku, súd na pojednávaní dňa 19. 09. 2017 ani nevyhodnotil ako spôsobilé na preukázanie dôvodnosti a výšky nároku žalobcu, keďže išlo len o jednostranné, t. j. žalobcom vyhotovené listiny, resp. partnermi žalobcu vyhotovené listiny, bez akejkoľvek relevancie podkladov, na základe ktorých boli tieto listiny vyhotovené. Je potom pravda, že v zmysle zmluvných dojednaní medzi stranami sporu mohol byť daný právny dôvod nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, avšak bolo na žalobcovi, aby v tomto konaní uviedol úplné a konkrétne skutkové tvrdenia svojho nároku a podporil ich relevantnými dôkazmi. Žalobca konkrétne skutkové tvrdenia svojho nároku neuviedol ani v podaní zo dňa 12. 10. 2017, keď samotný žalobca v tomto podaní uviedol, že na základe uznesenia z ostatného pojednávania vo veci súdu predkladá ďalšie listinné dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu a jeho právneho nároku na zaplatenie žalovanej sumy a v závere podania z dôvodu prehľadnosti predložených listinných dôkazov žalobca uviedol príkladmo význam predložených dôkazov, ako však už bolo vyššie uvedené, nebolo ani právom, ani povinnosťou súdu z dôkazov žalobcu si zisťovať a vyvodzovať konkrétne skutkové tvrdenia uplatneného nároku. Následne žalobca v podaní zo dňa 14. 12. 2017, v každom jednotlivom nároku uviedol, že žalovaný ako sprostredkovateľ uzavrel poistnú zmluvu s konkrétnym klientom v konkrétnej poisťovni, že za každú uvedenú zmluvu získal žalobca províziu v špecifikovanej sume podľa tabuľky získateľská a stornoprovízia spoločnosti žalobcu, že žalovanému bola z tejto provízie vyplatená špecifikovaná suma - viď dôkaz č. 3 a nakoľko zmluva bola ukončená predčasne, bola žalobcovi vyfakturovaná špecifikovaná stornoprovízia - viď dôkaz č. 2 a z toho špecifikovaná suma storno provízie je uplatňovaná voči žalobcovi
- vzorec výpočtu storno provízie je v tabuľke v závere dôkazu č. 3. Ako však už bolo súdom uvedené na pojednávaní dňa 19. 09. 2017, dôkazy žalobcu súd nevyhodnotil ako relevantné, keďže išlo len o dôkazy vyhotovené žalobcom, resp. jeho partnermi a žalobca aj v podaní zo dňa 14. 12. 2017 výšku svojho nároku uvádzal len tak, že žalovanému bola vyplatená špecifikovaná provízia - viď dôkaz 3, t. j. tabuľka označená ako Získateľská a storno provízia, ktorú obdržala spoločnosť žalovaného, že po predčasnom ukončení zmluvy bola žalobcovi vyfaktúrovaná špecifikovaná provízia - viď dôkaz č. 2, t. j. tabuľka označená ako Získateľská a storno provízia, ktorú obdržala spoločnosť žalobu a že z toho špecifikovaná suma provízie je uplatňovaná voči žalovanému - vzorec výpočtu stornoprovízie je v tabuľke v závere dôkazu č. 3. Žalobcom, resp. jeho partnermi vyhotovené listiny, však samy o sebe nemôžu mať výpovednú hodnotu, keďže tieto listiny mohli byť vyhotovené len na základe konkrétnych podkladov o tom, že žalobca skutočne žalovanému provízie v konkrétnej výške vyplatil a že skutočne žalovanému vznikla povinnosť províziu vrátiť v konkrétnej výške. Žalobca teda, napriek tomu, že súd mu opakovane umožnil uplatniť všetky prostriedky procesného útoku, ktorý postup súdu následne žalovaný vyhodnotil ako postup nad potrebnú mieru, neúplne uviedol skutkové tvrdenia a relevantným spôsobom nepreukázal, prečo sa od žalovaného domáha vrátenia odmien práve v celkovej sume 3 610,-- Eur. Pokiaľ aj právny zástupca žalobcu v závere podania zo dňa 14. 12. 2017 uviedol, že v prípade, ak súd skonštatuje nedostatok dôkazov, navrhuje vykonať na pojednávaní výsluch žalobcu a výsluch žalobcu, aby súdu vysvetlil, resp. objasnil predložené listinné dôkazy a spôsob výpočtu, opakovane navrhoval
aj na pojednávaniach, poukazuje súd na to, že hoci súd na návrh môže nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli na javo, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP), v danom prípade nešlo o skutočnosti, ktoré mohli byť preukázané len výsluchom žalobcu, ale išlo o skutočnosti, ktoré mali byť preukázané relevantnými listinami. Súd preto dôkaz výsluchom žalobcu nevykonal. V civilnom sporovom konaní je potrebné, aby žalobca nielen predložil „rozsiahle listinné dôkazy“ tak ako to bolo uvedené v záverečnej reči žalobcu, ale aby aj samotný žalobca uviedol konkrétne a dostatočné skutkové tvrdenia, ktoré majú byť dôkazmi preukázané a súčasne je potrebné, aby dôkazy mali relevantnú výpovednú hodnotu, ktorú však listiny vyhotovené žalobcom alebo jeho partnermi, nemôžu mať bez preukázania podkladov, na základe ktorých boli vyhotovené.
28. Žalobca teda, napriek tomu, že aj žalovaný v konaní opakovane namietal dostatok tvrdení žalobcu a spôsobilosť dôkazov žalobcu, ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie (§ 154 CSP), neuplatnil také prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP), na základe ktorých by bolo možné priznať dôvodnosť a výšku uplatneného nároku žalobcu v časti vrátenia odmien.
29. Súd potom poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 154/2013-284 zo dňa 10. 03. 2015, ktorým v právne totožnej veci, ktorej predmetom bolo vrátenie získateľskej provízie, t. j. storno provízie, súd žalobu zamietol, keď listinné dôkazy označené a predložené žalobcom nevyhodnotil ako spôsobilé na preukázanie dôvodnosti a výšky nároku žalobcu, keďže išlo len o jednostranné, t. j. žalobcom vyhotovené listiny, resp. svedkom žalobcu vyhotovené listiny. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 224/2015 zo dňa 27. 01. 2016 bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 154/2013-282 zo dňa 10. 03. 2015 potvrdený, keď aj odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobcom predložené dôkazy nie sú spôsobilé na preukázanie dôvodnosti a výšky nároku žalobcu, keďže ide len o jednostranné, t. j. žalobcom vyhotovené listiny a vzhľadom k tomu, že uvádzané peňažné sumy nebolo možné konfrontovať so zmluvnými dojednaniami medzi stranami konania, a teda že zodpovedajú činnosti žalovaného pre žalobcu, resp. že provízia sa pre žalovaného nestala zaslúženou, súd prvého stupňa postupoval správne, keď nárok žalobcu ako neopodstatnený zamietol.
30. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v sume 369,17 Eur s príslušenstvom uplatnený titulom úhrady (ceny) za notebook, žalovaný na túto časť nároku žalobcu neuviedol žiadne relevantné prostriedky procesnej obrany, ani skutkové tvrdenia žalobcu v tejto časti výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Žalobca pritom aj dôkazmi, a to Dodatkom č. 1 zo dňa 29. 04. 2014 preukázal, že žalovaný sa zaviazal na úhradu hodnoty notebooku v sume 548,40 Eur, ktorú mal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami v sume 54,84 Eur, splatnými vždy k 25. dňu v mesiaci v období od 25. 03. 2014 do 25. 12. 2014 a ktorý notebook bol žalovanému odovzdaný dňa 28. 03. 2014 tak ako to strany sporu ako zmluvné strany konštatovali aj v článku I. bod 1 Dodatku zo dňa 29. 04. 2014. Na termíne pojednávania dňa 19. 09. 2017 síce žalovaný uviedol, že suma súhlasí, ale mal za to, že v zmysle zmluvných dojednaní si mal žalobca tieto sumy odpočítať, žalovaný však ani do vyhlásenia dokazovania za skončené, nepreukázal, že došlo k zániku tohto jeho záväzku, teda že si v celom rozsahu splnil svoju povinnosť uhradiť hodnotu notebooku, resp. že existuje nárok proti ktorému by bolo možné túto pohľadávku účinne započítať, súd preto posúdil nárok žalobcu v tejto časti ako dôvodný, a to tak v časti istiny, ako aj v časti zákonného úroku z omeškania (§ 365 a § 369 Obchodného zákonníka).
31. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 369,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 19. 07. 2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a podľa § 256 ods. 1 CSP a keďže každá strana mala vo veci úspech len čiastočný, náhradu trov konania pomerne rozdelil. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 369,17 Eur s príslušenstvom, čo v pomere k celému uplatnenému nároku v sume 4 309,17 Eur predstavuje 8,57 %, teda v tejto časti mal v konaní úspech žalobca. Súd konanie v časti o zaplatenie 330,-- Eur spolu s príslušenstvom zastavil, a to bez zavinenia žalovaného, teda z procesného hľadiska zásadne platí, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, teda v tejto časti mal v konaní úspech žalovaný a súčasne súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 3 610,-- Eur s príslušenstvom zamietol, teda v tejto časti mal taktiež v konaní úspech žalovaný, t. j. žalovaný mal úspech spolu v časti o zaplatenie 3 940,-- Eur, čo v pomere k celému uplatnenému nároku predstavuje 91,43 %. Porovnaním úspechu mal v konaní čistý úspech žalovaný v rozsahu 82,86 % (91,43 % - 8,57
%), preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,86 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie