Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoR-7-2021.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoR/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu F.. X.I. Z., J.. XX.X.XXXX, V. XXX/ XX, XXX XX N. J. I., práv. zast. JUDr. Roman Škerlík, advokát, Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému MPL TRADING spol. s r.o., Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, práv. zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČAK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2019-94 zo dňa 22.9.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2019-94 zo dňa 22.9.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, návrh na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Andreja Gundela pod sp.zn. 598/18 zo dňa 9.10.2018 zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. 598/18 zo dňa 9.10.2018 vydaného rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom. Žalobca namietol zákonnosť a dôvodnosť tohto rozsudku, nakoľko nevedel, ktorý rozhodcovský súd daný rozsudok vydal, nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu a rozhodcovskom konaní a ani mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto konania. Mal za to, že toto konanie podlieha spotrebiteľskému konaniu. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach doložky alebo rozsudok prekračuje právomoc dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom prípadne dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania a rovnako nevie, či nejaká dohoda sa uzavrela. Podľa žalovaného došlo k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobca (správne žalovaný) dodával tovar spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., IČO: 36 597 023, ktorá bola povinná za predmetný tovar zaplatiť. Súčasťou zmluvy bolo aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu ako štatutárneho orgánu. Žalobca ako ručiteľ zároveň súhlasil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rámcovej kúpnej zmluve. Žalobca ako ručiteľ zároveň súhlasil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rámcovej kúpnej zmluve. Uvedená spoločnosť neplnila svoje záväzky, napriek viacerým výzvam a dňa 9.6.2017 podal žalovaný rozhodcovi návrh na začatie rozhodcovského konania v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy, avšak sa rozhodol dať spoločnosti a
žalobcovi ešte jednu možnosť vyriešiť vec mimosúdnou cestnou a zobral návrh späť. Nakoľko nedošlo k úhrade dlhu žalovaný podal dňa 5.2.2018 návrh na začatie rozhodcovského konania v totožnom znení.
3. Žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného, podal dňa 9.2.2018 žalobu na rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Mgr. Andreja Gundela o zaplatenie 14.307,04 EUR s prísl. a zmluvnej pokuty. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súdu bolo zistené, že ani jedna zo strán nie je spotrebiteľom. Zjednaná Rozhodcovská zmluva (doložka) bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 16.2.2017 uzatvorených s Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 16.2.2017 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou BRILANT DOM SK s.r.o., IČO: 36 597 023 so sídlom Harichovce, Družstevná 44, ktorej je žalovaný (žalobca) štatutárnym orgánom (konateľom), a to čl. 7 ods. 1 VOP, pričom s jej znením s poukazom na čl. 5 ods. 2 VOP žalovaný rovnako súhlasil, čím založil právomoc rozhodcu konať a rozhodovať v tomto spore. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že rozhodca zaslal žalovanému výzvu k žalobnej odpovedi. Odoslaná zásielka sa vrátila rozhodcovi dňa 13.3.2018 z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Rozhodcovským uznesením pod sp. zn. 366/17 zo dňa 13.11.2017 rozhodca Mgr. Andrej Gundel v právnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s r.o., IČO: 31 388 639 proti žalovanému 1/ X. Z., J.. XX.X.XXXX a žalovanému 2/ Hedge Fund s.r.o., o zaplatenie 14.604,21 EUR s prísl. a zmluvnej pokuty konanie zastavil, a to na základe späťvzatia návrhu žalobcom zo dňa 28.9.2017.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovský súd doručoval žalobu s výzvou na vyjadrenie opakovane, žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, pričom žalobca si zásielku v 18 dňovej odbernej lehote neprevzal. Ďalej bolo preukázané, že rozhodcovský súd zisťoval v registri obyvateľov adresu trvalého pobytu žalobu a zistil, že je zhodná s adresou, na ktorú odoslal žalobu t.j. rozhodcovský súd vynaložil primerané úsilie na zistenie doručovacej adresy. S poukazom na § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa preto žaloba žalobcovi považuje za doručenú. Súd v nadväznosti na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že použitie ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p. je v rozhodcovskom konaní nepoužiteľné, nakoľko to povaha veci nepripúšťa, keďže rozhodcovský súd nemá úradnú tabuľu súdu ani webovú stránku príslušného súdu. Žalobca v žalobe vôbec netvrdil (a ani nepreukazoval) akékoľvek dôvody, ktoré by mu bránili prevziať zásielku so žalobou od rozhodcovského súdu. Toto správanie žalobcu, má za následok, že žalobca sa rozhodol všetky procesné oprávnenia, ktoré mu zákon o rozhodcovskom konaní, nevyužiť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní vôbec nevyužil právo namietať akékoľvek dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Keďže v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody uvedené v žalobe nemohol prihliadať. Súd s ohľadom na námietky žalobcu, že nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, nebolo mu umožnené zúčastniť sa, rozhodcovské konanie neprebiehalo podľa dohody účastníkov, dodal, že sám žalobca sa v rozhodcovskom konaní rozhodol nevyužiť právo zúčastniť sa rozhodcovského konania, a preto nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku tieto dôvody namietať. Čo sa týka právomoci rozhodcovského súdu, súd uviedol, že žalobca nevyužil právo v rozhodcovskom konaní namietnuť neplatnosť, či neexistenciu rozhodcovskej zmluvy najneskôr doručením žalobnej odpovede (§ 21 ods. 2 prvej vety zák. č. 244/2002 Z.z.). Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že rozhodcovská zmluva je uzavretá tacitným spôsobom. Na námietku žalobcu, že je spotrebiteľom, súd uviedol, že žalobca oprávnenie namietať túto skutočnosť do vydania rozhodcovského rozsudku taktiež nevyužil. Súd taktiež nezistil žiadne porušenie verejného poriadku v predmetnom rozhodcovskom spore. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a súd žalobe o zrušenie rozsudku nevyhovel, s poukazom na § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002Z.z. vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku neodložil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že vo vzťahu so žalovaným žalobca konal výlučne len v mene spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. ako konateľ spoločnosti, nie vo vlastnom mene. Žalobca nemal nikdy vôľu konať vo vzťahu so žalovaným vo vlastnom mene, ale vždy len v mene spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. ako jej konateľ. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej zmluvy, kde sa nachádza len podpis žalobcu ako konateľa spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., nie podpis žalobcu ako osoby konajúcej vo vlastnom mene. Žalobca nikdy neprejavil súhlas s rozhodcovským konaním voči svojej osobe. Rozhodcovská zmluva, ako aj ručiteľský záväzok nie sú obsiahnuté v samotnej zmluve, ale majú vyplývať z ustanovení VOP. Odhliadnuc od toho, že VOP nie sú žalobcom podpísané ani ako konateľom spoločnosti v jej mene, a už vôbec nie vo vlastnom mene ako fyzickej
osoby - ručiteľa, je zrejmé, že inkorporovanie ručiteľského záväzku, ako aj rozhodcovskej zmluvy, do VOP a nie aj do textu samotnej rámcovej zmluvy, je snahou žalovaného zatajiť, resp. skryť ich existenciu pred druhou zmluvnou stranou. Taktiež o existencii rozhodcovského konania sa žalobca dozvedel až doručením rozh. rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že osoba ručiteľa nie je označená dostatočne určito, lebo v bode 5.4. je len odkaz na štatutárneho zástupcu kupujúceho, ktorý písomným vyhlásením v tomto bode prevzal ručiteľský záväzok, s touto odvolacou námietkou nemožno súhlasiť. V záhlaví zmluvy je konateľ právneho predchodcu žalovaného 1/ označený menom a priezviskom a rovnako je označený aj v závere zmluvy pri jeho podpise a pečiatke spoločnosti. Je nesporné, že žalovaný 2/ podpísal ako konateľ kupujúceho Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou je aj ručiteľské vyhlásenie konateľa spoločnosti, teda fyzickej osoby F.. X. Z., že uspokojí veriteľa (predávajúceho), ak tak neurobí dlžník - kupujúci. Osobitný podpis, keďže ide o tú istú osobu - konateľa a ručiteľa, nie je potrebný. Žalobca súhlasil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v Zmluve - Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli. Počas celej existencie obchodného vzťahu nikdy nenamietol ustanovenie obsahujúce predmetnú rozhodcovskú doložku, a ani nijakým iným spôsobom neprejavil nesúhlas s jej znením.
7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, žalovaný zámerne pripravil znenie zmluvy tak, aby táto vzbudzovala u žalobcu dojem, že žalobca zmluvu podpisuje len ako konateľ obchodnej spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. Úmysel žalovaného bol od počiatku nepoctivý a nemôže požívať právnu ochranu. Nepoctivý zámer potvrdzuje aj skutočnosť, že samotný ručiteľský záväzok žalobcu, ako aj rozhodcovská doložka nie sú obsiahnutú v zmluve, ale majú byť obsahom VOP. Žalobca trvá na tom, že nikdy vo vlastnom mene nepodpísal zmluvu, ako ani VOP, a teda nikdy nevyjadril súhlas s rozhod. konaním voči svojej osobe, ako ani nikdy na seba neprevzal ručiteľský záväzok.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.4.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy a VOP bolo i ručiteľské vyhlásenie a rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej bol na rozhodovanie príslušný Rozhodcovský súd Asociácie rozhodcov. Žalobca podpisom rámcovej kúpnej zmluvy vyhlásil, že si obsah zmluvy prečítal a bez výhrad ho prijal, pričom pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení konateľa kupujúceho a zároveň i v postavení ručiteľa za záväzky tejto spoločnosti. Z uvedeného bolo zrejmé, že predmetnú rozhodcovskú doložku akceptoval. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalobca nepreukázal porušenia namietaných ustanovení, nevyužil ani právo v rozhodcovskom konaní namietať neplatnosť či neexistenciu rozhodcovej zmluvy, pričom súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami - bod 26., 27. napadnuté rozsudku. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, riadne mu boli doručované zásielky, ktoré si však žalobca nepreberal. Záverom je však potrebné zdôrazniť, že žalobca
žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, čo bolo odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie riadne vysvetlené.
12. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu sú nedôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).