Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobkyne: D. M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, zast.: JUDr. Juraj Žemba, advokát, Brezno, ČSA 5, proti žalovanému: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. pre seniorov P., P. XX, T. T., o neurčenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -31 zo dňa 05. 10. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -31 zo dňa 05. 10. 2021 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania rozhodnutia o neurčení vyživovacej povinnosti voči žalovanému, ktorý je jej biologický otec. Bola jej doručená výzva na uzatvorenie zmluvy o zaplatení príspevku za sociálnu službu poskytovanú jej otcovi, ktorého nevidela viac ako 26 rokov. Jej detstvo bolo poznačené požívaním alkoholických nápojov zo strany otca, ktorý bol pod ich vplyvom agresívny, často fyziky napádal ich mamu, vyhrážal sa im. Ona sama je 6 rokov rozvedená, stará sa o jednu neplnoletú dcéru XX., nar. Z.. XXXXXX a pracuje ako upratovačka, jej príjem nedosahuje ani dvojnásobok životného minima. Z uvedeného dôvodu by prípadný príspevok pre ňu predstavoval veľký zásah do rozpočtu, pričom by nemohla zabezpečiť adekvátnu starostlivosť pre svoju dcéru. Otec sa o ňu viac ako 26 rokov nezaujímal a prípadný príspevok by bol v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný uviedol, že v minulosti platil nariadené súdom výživné na deti pokiaľ pracoval, tak si svoju vyživovaciu povinnosť plnil. V čase, keď nebol zamestnaný a nemal prácu, tak výživné neplatil, túto doplatil až na základe výzvy súdu.

4. Okresný súd posudzoval nárok podľa § 66 zákona o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom vznikne pokiaľ sú splnené základné podmienky vzniku takejto vyživovacej povinnosti a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi. Z textu zákonného ustanovenia, ale aj z účelu zákona v časti vyživovacia povinnosť detí k rodičom však vyplýva, že oprávneným subjektom teda

prijímateľom výživného je rodič dieťaťa, kedy ide o jeho osobný nárok, ktorý slúži na uspokojovanie jeho individuálnych potrieb, ktoré treba posudzovať individuálne a samostatne. Povinným subjektom z výživného sú potom deti týchto rodičov. Zákonnou požiadavkou je vyživovacia povinnosť vo vzťahu k rodičom, ktorú majú plniť všetky deti. Z uvedeného textu však vyplýva, že v prípade neplnenia si tejto svojej zákonnej povinnosti detí k rodičom je oprávneným subjektom, na podanie návrhu rodič alebo rodičia a povinným subjektom, ktorý má túto povinnosť zabezpečiť je dieťa alebo deti tohto alebo týchto rodičov. Súd rozhoduje o určení výživného vo vzťahu k rodičom od ich detí na základe návrhu oprávneného z takéhoto právneho vzťahu, t. j. rodiča voči povinnému z takéhoto právneho vzťahu, t. j. dieťaťa. V takomto konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, teda súd je vždy viazaný návrhom rodiča, ktorý vo svojom návrhu vymedzí rozsah žalovanej strany, t. j. svojho dieťaťa resp. detí, od ktorých výživné požaduje. Je preto pojmovo vylúčené, aby sa dieťa domáhalo v rámci súdneho konania neurčenia vyživovacej povinnosti, pretože táto vyplýva zo zákona a doposiaľ nebolo rozhodnuté o prípadnej žalobe rodiča voči svojmu dieťaťu o určenie výživného.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd konštatoval, že právna konštrukcia podanej žaloby nezodpovedá právnemu stavu vyživovacej povinnosti detí k rodičom tak, ako je ustanovená v zákone o rodine a preto nemohol vyhovieť takejto žalobe a žalobu z tohto dôvodu zamietol ako nedôvodnú.

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že túto nepriznal v zmysle .

7. Proti rozsudku okresného súdu v súlade s , v lehote v súlade s podala odvolanie žalobkyňa v zmysle , . Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že platenie výživného jej otcovi, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, považuje za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. Zákona o rodine. Jediné, na čo si v súvislosti s otcom spomína bol strach, násilie, neistota a celkovo veľmi ťažké detstvo i obdobie dospievania, preto má za to, že nie je povinná mu nijako prispievať na jeho výživu a opateru a on nemá právo si od nej za všetko spôsobené zlo vôbec niečo požadovať. K odvolaniu tiež pripojila písomné svedectvá P. E., R. D., navrhla výsluch svedkýň. Kvôli otcovi celé detstvo a dospievanie boli v kolotoči dlhov, spáchal voči nim viaceré protiprávne a zavrhnutia hodné skutky, ktoré však ich matka zo strachu radšej neohlásila kompetentným orgánom. Je rozvedená matka, živiteľka 9 ročnej dcéry, tým, že by mala platiť vymáhanú sumu od mesta, podstatne by tým klesla ekonomická kvalita jej života, dcéra by sa tak nemohla ďalej rozvíjať, bola by zatlačená až na hranicu chudoby. Jej príjem je v čistom 500 €, poberá výživné na maloletú 100 €, má výdavky na byt 126,39 €, na tanečný krúžok dcére polročne 124 €, za mobil a internet mesačne 58,47 €, členský príspevok do DSS Matičiarik dcére 100 € za školský rok, za stravu v škole jej platí sumu 34 € mesačne a tiež jej platila letný tábor v sume 189 €.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že obidve jeho deti sú povinné zo zákona mu doplácať na sociálnu službu.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. , (ďalej v texte len ), bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

10. V zmysle , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutočný stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

12. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania rozhodnutia o neurčení jej vyživovacej povinnosti voči žalovanému, ktorý je jej biologický otec. Súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia uviedol, že súd rozhoduje o určení výživného vo vzťahu k rodičom od ich detí na základe návrhu oprávneného z takéhoto právneho vzťahu, t. j. rodiča voči povinnému z takéhoto právneho vzťahu, t. j. dieťaťa. Následne uviedol, že je vylúčené, aby sa dieťa domáhalo v rámci súdneho konania neurčenia vyživovacej povinnosti,

pretože táto vyplýva zo zákona a doposiaľ nebolo rozhodnuté o prípadnej žalobe rodiča voči svojmu dieťaťu o určenie výživného.

13. Vzhľadom na uvedené, dôvody uvedené odvolateľkou v odvolaní, že v súlade s § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ako vyplýva z obsahu návrhu a príloh, žalobkyňa uvedený návrh podala v súvislosti s výzvou Mestského úradu v Banskej Bystrici na písomné uzatvorenie zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu, ktorá je poskytovaná jej otcovi, t. j. žalovanému. Zároveň jej úrad oznámil, že pokiaľ s vyživovacou povinnosťou nesúhlasí, má právo požiadať súd o neurčenie vyživovacej povinnosti.

15. V tomto prípade však platí osobitná úprava uvedená v , z ktorej vyplýva, že súd rozhoduje o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa voči prijímateľovi sociálnej služby a takýmto rozhodnutím sú obec a vyšší územný celok (t. j. poskytovateľ sociálnej služby) viazaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie zákona ďalej exciplitne upravuje, kto sú účastníkmi takéhoto konania (rozhodnutia súdu o neurčení vyživovacej povinnosti). V tomto prípade má postavenie účastníka konania zaopatrené plnoleté dieťa (žalobkyňa) a poskytovateľ sociálnej služby. Pokiaľ ide o prijímateľa sociálnej služby (v tomto prípade žalovaného) má na účely tohto rozhodovania postavenie len zúčastnenej osoby. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobkyňa má možnosť, resp. má právo domáhať sa rozhodnutia o neurčení vyživovacej povinnosti, kde je však okruh účastníkov konania vymedzený priamo v zákonnom ustanovení (ako je uvedené vyššie) a práve takýmto rozhodnutím je poskytovateľ sociálnej služby viazaný. Súd žalobkyňu vyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. , a to v súlade s , táto zotrvala na svojom návrhu. Jej návrh vzhľadom na vyššie uvedené nepredstavuje predbežnú otázku pre rozhodnutie správneho orgánu ako to tvrdí žalobkyňa vo vyjadrení k predmetnému ustanoveniu, zákon priamo upravuje v akým rozhodnutím je poskytovateľ sociálnej služby viazaný, pričom v ustanovení je určený aj okruch účastníkov.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania v zmysle za použitia .

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).