Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci žalobkyne: C. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. XX, XXX XX F.Š., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XX XX X zo dňa 29.11.2016, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.12.2016 v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX 0 z 29.11.2016, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. Správny orgán prvého stupňa citovaným rozhodnutím z 13.10.2016 podľa § 82b zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyni od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

V odôvodnení citoval ust. § 82b zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku môže vzniknúť poberateľovi dôchodku, ak z celkovej doby poistenia získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalobkyňa získala celkovo 12 139 dní dôchodkového poistenia, t. j. 33 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia, z toho 10 912 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa žalobkyni v plnom rozsahu započítali všetky doby poistenia, ktoré získala pre 1. januárom 1993, t. j. 8 166 dní a ktoré získala v roku 2012, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, t. j. 113 dní. Z ostatných dôb poistenia je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia len to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je získané v kalendárnych rokoch, za ktoré sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, t. j. 2 746 dní. Osobný mzdový bod za kalendárne roky 1993, 1996, 2010, 2013 a 2014 je nižší ako 0,241. Preto sa žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nezhodnotilo na účely minimálneho dôchodku, aj keď sa žalobkyni zhodnotilo na určenie sumy jej dôchodku v predchádzajúcich

rozhodnutiach. Osobný mzdový bod sa vypočítal ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu za daný kalendárny rok.

Úhrnom žalobkyňa získala 10 912 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. To znamená, že na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa žalobkyni zhodnotilo 29 rokov a 327 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Týmto žalobkyňa nesplnila podmienku najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Od 1. januára 2016 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia od 18. februára 2015 do 31. decembra 2015. Osobný mzdový bod za uvedené obdobie bol 0,0539, teda menej ako 0,241, preto ani toto obdobie nemožno považovať za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia. Keďže žalobkyňa k 1. januáru 2016 získala 10 912 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 29 rokov a 327 dní, nevznikol jej nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku ani od uvedeného dátumu.

3. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní z 01.11.2016 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu namietala, že pokiaľ získala 33 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia, nepochybne jej patrí nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Preto žiadala, aby jej bol priznaný minimálny dôchodok od 01.07.2015.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13.10.2016 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa ako účastníčka konania žiadosťou spísanou dňa 05.10.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalobkyňa celkovo získala 12 139 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení predstavuje 33 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku však podľa § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení vzniká až vtedy, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v súlade s § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Osobný mzdový bod žalobkyne za kalendárne roky 1993, 1996, 2010, 2013, 2014 bol v hodnote nižšej ako 0,241 a preto sa obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nezhodnotilo na účely minimálneho dôchodku, aj keď sa zhodnotilo na určenie sumy dôchodku v predchádzajúcich rozhodnutiach. Obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch pred 01.01.1993 je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky pred 01.01.1993. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa získala z celkového obdobia dôchodkového poistenia 10 912 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 29,8959 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Preto žalovaný považoval námietku žalobkyne, že získala 33 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia a splnila podmienky pre vznik nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, za nedôvodnú, nakoľko podľa § 82b zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku

na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je potrebné získanie 30 rokov kvalifikovaného obdobia, ktoré však žalobkyňa nezískala.

5. V správnej žalobe z 14.12.2016 žalobkyňa žiadala, aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priznal jej minimálny dôchodok, na ktorý má podľa vlastného presvedčenia nárok od júla 2015.

Namietala, že je zdravotne ťažko postihnutou osobou, ktorá má odpracovaných 33 rokov a 94 dní. Vzhľadom na odpracované roky spochybnila, že jej osobný mzdový bod bol prinízky pre priznanie sumy minimálneho dôchodku, resp. že by táto skutočnosť bola vôbec prekážkou pre zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

6. V písomnom vyjadrení z 03.01.2017 žalovaný k obsahu podanej žaloby uviedol, že nárok uplatnený žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Citoval § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Toto obdobie však nie je totožné s obdobím dôchodkového poistenia. Kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak. Osobný mzdový bod žalobkyne za kalendárne roky 1993, 1996, 2010, 2013 a 2014 bol v hodnote nižšej ako 0,241, preto uvedené obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nie je možné zhodnotiť na účely minimálneho dôchodku, a to aj napriek tomu, že sa zhodnotilo na určenie sumy dôchodku v predchádzajúcich rokoch.

V súlade s § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa získala z celkového obdobia dôchodkového poistenia 10 912 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 29,8959 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že žalobkyňa nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol jej nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 29.08.2017 k podaniu žalovaného uviedla, že na podanej žalobe trvá. Namietala, že jej dôchodok predstavuje sumu 227,20 eur, a to napriek tomu, že celý život poctivo pracovala, až na roky, keď ťažko ochorela. Odpracovaných má spolu 33 rokov a 94 dní, aj keď v týchto rokoch jej mzda bola nízka.

8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2005 Z. z. (Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a v právnom režime konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199

- § 205 SSP) sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie žalovaného uvedenej vo vyjadrení z 03.01.2017 (č. l. 16 spisu) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

9. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je posúdenie nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, resp. preskúmanie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

10. S účinnosťou od 1. júla 2015 bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený inštitút tzv. minimálneho dôchodku, ktorého účelom je zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Podmienky, za ktorých poistencovi vzniká nárok na tento minimálny dôchodok, upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v ust. § 82b - Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku.

11. V zmysle tohto ustanovenia nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevzniká každému poistencovi automaticky, ale za splnenia podmienok uvedených v tomto ustanovení. Zjednodušene možno povedať, že podmienky nároku poistenec splní vtedy, ak získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma jeho dôchodku alebo úhrnu dôchodkových súm bude nižšia ako suma minimálneho dôchodku.

12. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

13. Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok) alebo poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (§ 82b ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

14. Podľa § 82b ods. 3 písm. a) a c) cit. zákona sa suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ods. 4 v rozsahu najmenej 30 rokov (kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia) a suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma vyššie označenej poberanej dávky.

15. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia (§ 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, a to získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

16. Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri vzniku nároku na

dôchodkovú dávku, ale len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec po 31. decembri 1992 získal osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a vyššej. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je teda celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 1. januárom 1993 a od 1. januára 1993 sa započítajú iba tie roky, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Táto hodnota znamená, že mal v danom roku príjem minimálne na úrovni 24 % z priemernej mzdy platnej v tom roku, teda približne na úrovni životného minima.

17. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný k rozhodnutiu z 13. októbra 2016, je zrejmé, že žalobkyni pre účely posúdenia priznania nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia od 22.12.1969 do 31.12.1992 (§ 82b ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení) a následne obdobie dôchodkového poistenia v rokoch, v ktorých žalobkyňa získala osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. V roku 1993 získala osobný mzdový bod v rozsahu 0,1012, v roku 1996 v rozsahu 0,1719, v roku 2010 v rozsahu 0,1877, v roku 2013 v rozsahu 0,2275 a v roku 2014 v rozsahu 0,0116. To znamená, že v uvedených rokoch nedosiahla osobný mzdový bod minimálne vo výške 0,241. V týchto rokoch zákon vyžadoval, aby poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, pretože uvedené obdobie bolo získané po 31. decembri 1992, inak nebolo možné toto obdobie dôchodkového poistenia považovať za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia pre účely určenia sumy minimálneho dôchodku.

18. Vzhľadom na uvedené bolo žalobkyni zistené kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia len v rozsahu 10 912 dní, t.j. 29 rokov a 327 dní, teda 29,8959 roka, preto žalovaný napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku zamietol, keďže u žalobkyne nebolo zistené kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu minimálne 30 rokov.

19. Zákonné predpoklady pre zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku tak, ako sú upravené v ust. § 82b zákona o sociálnom poistení, žalobkyňa nesplnila, preto žalovaný jej žiadosti správne nevyhovel. Vzhľadom na striktnú a jednoznačnú povahu citovaného ust. § 82b zákona o sociálnom poistení Krajskému súdu v Košiciach neostávalo iné, ako žalobu žalobkyne zamietnuť, vzhľadom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

20. Správny súd rozsudkom totižto správnu žalobu zamietne, ak po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v medziach žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj v prípadoch, ak nie je rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný (§ 134 ods. 2 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žaloba nie je dôvodná, ak rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom, tzn., že správny súd nevzhľadá žiadnu z uplatnených žalobných námietok dôvodnou ani nezistí takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia.

21. Pod zákonnosťou rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy je potrebné rozumieť správne zistenie skutkového stavu, správnu aplikáciu a interpretáciu príslušných hmotnoprávnych noriem správneho práva na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami príslušných procesných predpisov a to, že orgán verejnej správy neprekročil medzi správneho uváženia.

22. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa získala „len“ 29,8959 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, a teda k získaniu nároku na sumu minimálneho dôchodku jej chýbalo skutočne len pár dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov, správny súd nepochybuje, že žalobkyni sa javí napadnuté rozhodnutie ako „nespravodlivé“. Zároveň je však správny súd nútený konštatovať, že vzhľadom na striktnú a jednoznačnú povahu ust. § 82b zákona o sociálnom poistení a vyššie uvedené závery mu neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie žalovaného, dôsledne dodržujúce všetky právne normy vzťahujúce sa na daný prípad, považovať za zákonné.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nemala v konaní úspech a u žalovaného ako orgánu štátnej správy nenastali výnimočné okolnosti, za ktorých by mu bolo možné náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).