Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-69-2006.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/69/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému A. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, XXX XX K. K., o vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 51/06, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,52 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk), a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen č. AA424297 zo dňa 16. 04. 2003. 2. Poverením č. 5601 017858* zo dňa 18. 01. 2006 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 51/06. 3. Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní. 4. Dňa 29. 06. 2015 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie povinného, pretože osoba uvedená v exekučnom titule sa v Registri obyvateľov nenachádza. Súdny exekútor zároveň žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 151,48 Eur. 5. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a len proti tomu, kto je v exekučnom titule, návrhu na vykonanie exekúcie a na základe toho v poverení na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora označený ako povinný. Ak v exekučnom konaní nie sú tieto požiadavky splnené, musí byť v ktoromkoľvek štádiu konania zastavená. 9. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že ako povinný je označený A. A., nar. XX. XX. XXXX. Na tento subjekt bolo vydané aj poverenie na vykonanie exekúcie. 10. Povinný označený v návrhu na vykonanie exekúcie má byť fyzickou osobou. Súd z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba s identifikačnými údajmi A. A., nar. XX. XX. XXXX tak, ako je uvedeným v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení na vykonanie exekúcie, neexistuje. 11. V danej veci súd zistil neexistenciu osoby povinného označenej v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení na vykonanie exekúcie, a teda neexistenciu povinného, proti ktorému je vykonávaná exekúcia. 12. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný je nesprávne identifikovaný, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. V prípade neexistencie povinného tak, ako je označený doteraz v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení na vykonanie exekúcie, nie je daná základná podmienka zákonného vedenia exekúcie voči nemu. 13. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil. 14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 16. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 17. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 151,48 Eur. 18. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 19. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 22. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk). 23. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)
doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 24. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 27. Keďže v danom prípade má oprávnený svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie voči neexistujúcemu povinnému, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. 28. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Odhliadnuc od dôvodu zastavenia exekúcie, súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že dňa 01. 05. 2006 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je totiž vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne, aj keď sa nenamieta. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01. 05. 2003. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, a teda rozhodnutie o priestupku, ktorým bola povinnému uložená pokuta za priestupok, bolo možné vykonať v prekluzívnej lehote troch rokov od jeho vykonateľnosti, dňa 01. 06. 2006 uplynula trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. A teda týmto momentom nebol súdny exekútor ďalej viesť exekúciu a bol povinný podať podnet na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd teda úkony vykonané po 01. 06. 2006 nepovažoval za účelné, preto nebol dôvod súdnemu exekútorovi za ne priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov. 29. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkon „štúdium spisu OS BB post. podľa § 372m OSP“ v trvaní 1 hodiny, pretože v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora „štúdium“ nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. 30. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t. j. od jej začatia do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za „ozn. o uk. exekúcie (§ 35 ods. 3 EP) - SP, REGOB, ZVJS“ v rozsahu 1 hodiny, „konečné vyúčtovanie exekúcie (§ 60 ods. 2 EP)“ v rozsahu 1 hodiny, „žiadosť o vyzn. ppl. - uzn. o zast. ex. o trovách ex.“ v rozsahu 1 hodiny, „výzva na úhradu trov ex. + faktúra“ v rozsahu 1 hodiny, „vrátenie poverenia (§ 60 EP)“ v rozsahu 1 hodiny, „archivácia spisu (§ 209)“ v rozsahu 1 hodiny a „štátny
archív - žiadosť o súhlas so skartovaním“ v rozsahu 1 hodiny. Navyše, po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. 31. Pokiaľ ide o úkon „vyúčtovanie trov exekúcie (úkony + výdavky)“ v trvaní 1 hodina, tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pretože pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za „podnet na zastavenie exekúcie a postúpenie spisu“ v trvaní 1 hodiny, a teda vo výške 6,64 Eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti. 32. V danej veci súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 za úkon exekučnej činnosti „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“, nakoľko zo strany súdneho exekútora nedošlo k vykonaniu žiadneho úkonu exekučnej činnosti v tomto smere (napr. k podaniu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), ale poverenie mu bolo vydané na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podanému v konaní o výkon rozhodnutia v súlade s ustanovením § 372m ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. 33. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 9,96 Eur za tri paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 2x každé zisťovanie majetku povinného. 34. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,10 Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za tlač a kopírovanie (101 x 0,10 Eur podľa špecifikácie). Ako už súd uviedol vyššie, prevažnú väčšinu predmetných výdavkov nepovažoval za účelne vynaloženú, zároveň súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. V tomto smere súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru a došlo by k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora. Navyše, súd niektoré z vykonaných úkonov nepovažoval za účelné, čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je súdnemu exekútorovi možné priznať náhradu hotových výdavkov za uvedené. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. Vo vzťahu k uzneseniam, na ktoré súdny exekútor poukázal vo vyúčtovaní vo vzťahu k uplatneniu náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie, súd konštatuje, že súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty. 35. Súd na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 51/06 priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 1,33 Eur (40,- Sk) za poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súd priznal len poštovné, pri ktorom mal vynaloženie hotových výdavkov preukázané doručenkou z poštovej prepravy v súvislosti s predmetnou exekúciou. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na skutočnosť, že pri obyčajných zásielkach je preukázateľné, že súdny exekútor vykonal doručenie listín, nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzajú písomné odpovede na jeho žiadosti o súčinnosť, súd konštatuje, že z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie nebolo oprávnenému doručované prostredníctvom poštovej prepravy, v spise sa nenachádza žiadosť o poskytnutie súčinnosti adresovaná ZVJS a odpoveď na žiadosť o poskytnutie
súčinnosti adresovaná ROGOB. Z obsahu predloženého exekútorského spisu taktiež nie je zrejmé pokiaľ ide o doručovanie prostredníctvom obyčajných zásielok, či boli tieto doručované osobne alebo prostredníctvom poštovej prepravy a v tomto prípade aj počet podaní obsiahnutých v jednej zásielke. Ostatné hotové výdavky (po 01. 06. 2003) nepovažoval súd za účelne vynaložené. Súd vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich budúce poštovné - oznámenie o ukončení exekúcie, konečné vyúčtovanie exekúcie, výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra a štátny archív - súhlas so skartovaním, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež opakovane poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Navyše, t. č. nie je zrejmé, či budú všetky predmetné úkony vykonané, niektoré z nich súd považuje za nadbytočné (napr. oznámenie o ukončení exekúcie SP a pod., kde súdny exekútor adresoval len žiadosti o poskytnutie súčinnosti, nie je blokovaný žiadny majetok povinného). Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 36. Po vykonaných úpravách súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 30. novembra 2006 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 21,52 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 16,60 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 1,33 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 17,93 Eur) predstavuje 3,59 Eur. 37. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.