Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/152/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: 1/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, Košice, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24C/240/2015-67 zo dňa 22.08.2017 takto

rozhodol:

I. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách konania žalovaného v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade sa náhrada trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznáva.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že v podaní doručenom súdu dňa 13.09.2016 žalobca uviedol, že berie žalobu voči žalovanému v 2.rade späť, pričom dôvodom jeho späťvzatia je rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 301/2012 zo dňa 31.03.2016.

4. Žalobca ako žalovaného v 2.rade uviedol Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group pretože žalovaný v 1.rade mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla práve u žalovaného v 2.rade. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2011 sp.zn. 4Cdo 168/2009, je rozobratá otázka pasívnej legitimácie poisťovne v obdobnom prípade, kde bolo uvedené, že plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže vystupovať v konaní ako žalobca v 2. rade. Tvrdenie žalobcu, že nie je možné súhlasiť s tým, že žaloba bola podaná neoprávnene, nakoľko rozhodnutie, ktoré má význam pre toto konanie bolo vydané NS SR až v roku 2016 (31.03.2016), je irelevantné, nakoľko najvyšší súd sa podobným prípadom už zaoberal, a už v čase podania žaloby bolo zrejmé, že poisťovňa nie je subjektom, ktorý by bol v obdobných prípadoch pasívne legitimovaným a bolo by ju možné žalovať.

5. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalobca nesprávne označil ako pasívne legitimovaného v 2.rade Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group a teda žaloba bola voči nemu podaná neoprávnene. Týmto konaním spôsobil žalobca aj to, že bolo potrebné konanie v časti voči žalovanému v 2.rade zastaviť, a teda v zmysle § 256 ods. 1 je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v 2.rade, ktorých náhrada bola priznaná v rozsahu 100%.

6. Proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania žalovaného v 2. rade podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu nejednotnej rozhodovacej praxe súdov a vydaniu rozhodnutia NS SR z marca 2016. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že pasívna legitimácia žalovaného 2/ nie je daná. Po späťvzatí žaloby sa rozhodovacia prax ustálila na tom, že pasívna legitimácia poisťovne je daná. V predmetnej veci sú nepochybne dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému 2/ náhradu trov konania neprizná.

7. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súdnou praxou nie je ustálené, či má byť nemajetková ujma krytá z povinného zmluvného poistenia.

8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Žalobca podaním vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť z dôvodu vydania rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016. Týmto procesným úkonom žalobca zavinil zastavenie konania proti žalovanému 2/, preto mu v zmysle § 256 ods. 1 vznikla povinnosť náhrady trov konania žalovanému 2/.

13. Použitie ustanovenia § 257 znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

14. Aplikácia § 257 je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

15. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 vyznievajúcich v prospech žalobcu.

16. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je v prvom rade povaha predmetného konania, v ktorom sa žalobca na základe žaloby doručenej súdu dňa 29.09.2015 domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súdnom konaní z dôvodu smrti jeho dcéry spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného 1/ (dopravná nehoda), ktorý mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/.

17. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj stav rozhodovacej praxe. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že rozhodovaciu prax v otázke pasívnej legitimácie poisťovne vo veciach náhrady

nemajetkovej ujmy nie je možné označiť za jednotnú. V minulých rokoch bolo možné vysledovať takmer zastabilizovanú aplikačnú prax súdov so záverom, že poisťovne nemajú pasívnu legitimáciu v sporoch o nemajetkovú ujmu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 4Cdo 168/2009 zo dňa 20. 04.2011). Zásadný zlom nastal po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej zo dňa 24.10.2013. V rovnakom období Súdny dvor EÚ vyhlásil rozsudok vo veci C-277/12 Vitalijs Drozdovs proti Baltikums AAS zo dňa 24.10.2013. Aplikačná prax vo svetle vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ začína intenzívnejšie konfrontovať doterajší názor s názorom o existencii pasívnej legitimácie poisťovní v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy. Ústavný súd SR odmieta sťažnosti poisťovní a podporuje eurokonformný výklad zákona o povinnom zmluvnom poistení (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR so sp. zn. III. ÚS 645/2015, rozhodnutie Ústavného súdu SR so sp. zn. III. 666/2016). Samotný odvolací súd sa pri svojej rozhodovacej činnosti odkláňa od názorov o absencii pasívnej vecnej legitimácie poisťovní (porovn. napr. rozhodnutie KS PO vo veci 6Co/230/2015 zo dňa 21.09.2016). Odvolací súd zároveň príkladmo poukazuje na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/183/2014 zo dňa 26.05.2015: „Odvolací súd zastáva názor, že je daný právny nárok proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, pretože povinné zmluvné poistenie kryje aj náhradu škody na zdraví. Náhrada ujmy je ako terminus technicus v súkromnom práve určitá anomália. Principiálne ide o škodu, a to buď majetkovú alebo nemajetkovú. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Je plne opodstatnený záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb. Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd nemal pochybnosti o utrpení žalobcov v súvislosti so stratou života ich syna a brata, nemal žiadne pochybnosti o existencii ujmy na zdraví, ktorú treba považovať za nemateriálnu škodu na zdraví. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu Prvá časť druhá hlava ako náhrada škody (šiesta časť druhá hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu, ako nemateriálnu. Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto náhradu vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Iný výklad je podľa názoru odvolacieho súdu treba hodnotiť ako nadmerne formalistický, v dôsledku ktorého sa neprípustne zasahuje do systematiky inštitútu škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch. Za stavu, že právo umožňuje žalobcovi požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Právna úprava, ktorá by tomuto odporovala bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a takáto právna úprava sa nesmie použiť (Simmenthal C-106-77). Ak Slovenská republika má uregulovanú náhradu nemajetkovej škody (ujmy), potom vo svetle rozsudku Súdneho dvora musí poistné krytie dopadať aj na takúto ujmu. Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na Smernicu Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 a je bez pochybností zrejmé, že cieľom spomínanej smernice je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora C-537/03, body 27 a 28). Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Citovaný právny predpis výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, žeby sa mali vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12). Keďže zodpovednosť poisteného, ktorá vyplýva z § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice (bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12). Ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Účastníkom tohto poistného vzťahu je žalovaný (poisťovňa) v 2/ rade a z toho vyplýva dôvodnosť jej pasívnej legitimácie v prebiehajúcom konaní. Treba zdôrazniť, že unijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody nereguluje. Harmonizácia sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva. Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom význame slova. Riziko vzniku škôd pri prevádzke dopravných prostriedkov je vysoké a nie je opodstatnené obmedzovať poistné plnenie a prenášať ho na osoby, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácií sú povinne zmluvne poistené, vrátane vodičov (porov. NS SR 3Cdo 228/2012).“

18. Naviac žalovaný 2/ je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a nepriznanie mu náhrady trov konania nie je spôsobilé ohroziť riadny chod spoločnosti, jej ďalšiu podnikateľskú činnosť.

19. Žalovanému 2/ síce voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, odvolací súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 dospel k záveru, že žalobcu nie je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania žalovanému 2/.

20. Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 388 zmenil rozhodnutie v napadnutom rozsahu tak, že žalovanému 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, avšak vzhľadom na skutočnosť, že k zmene napadnutého rozhodnutia došlo len s poukazom na potrebu aplikácie ust. § 257 CSP, ktorá závisí od úvahy súdu, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, ktorým sa náhrada trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .