Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17T-6-2022.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17T/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudcom JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanému U. D. prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 04. 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný U. D., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom F., prechodne bytom (adresa na doručovanie písomností) X., U. XXX,
U Z N Á V A S A Z A V I N N É H O , Ž E
dňa 05. 09. 2021 v čase o 11:14 hod. na ceste v obci X., pred obchodným domom Jednota, na ul. Č.. Y., za prítomnosti P. D., P. T. a L. Q., prišiel k poškodenému U. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., O. XXX/XX, ktorý prechádzal cez cestu na ul. Č.. Y.Á. pred OD Jednota na druhú stranu, pričom ho fyzicky napadol takým spôsobom, že ho najskôr rukou sotil do ramena, pričom U. T. nereagoval a kráčal ďalej, následne U. D. opäť pristúpil k U. T. a rukou ho chytil za krk, pričom U. T. sa mu vyšmykol, U. D. následne opäť sotil U. T. do hrudníka, v dôsledku čoho tento spadol na zem a U. D. ho pristúpil nohou, následne, keď sa U. T. postavil a pokračoval v chôdzi smerom ku kultúrnemu domu, U. D. k nemu opäť pristúpil a päsťou pravej ruky ho trafil do oblasti hlavy a ďalej na neho útočil rukami, až kým U. T. neutiekol preč, pričom U. D. bola dňa 25. 08. 2021 uložená bloková pokuta 10,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o čom svedčí blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. Y. z 25. 08. 2021, právoplatný 25. 08. 2021,
T E D A
sa dopustil fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
Č Í M S P Á C H A L :
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
Za to
S A O D S U D Z U J E :
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 03. 02. 2022 obžalobu pod sp. zn. X F. XXX/XX/XXXX zo dňa 02. 02. 2022 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 27. 04. 2022, na ktoré sa obžalovaný nedostavil a nakoľko boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. por., súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného zo dňa 16. 11 .2021 (č. l. 17 - 20), vyslúchol svedkov U. T., P. D. a L. Q., prehral zvukovo-obrazový záznam o výsluchu svedka ml. M.D. s názvom Q. vykonaný v P. dňa 13. 12. 2021, prehral obrazový záznam z obecnej kamery v obci X. pri kultúrnom dome zo dňa 05. 09. 2021, ktorý bol zaistený od náčelníka Obecnej polície (ObP) X., doplnil dokazovanie čítaním a oboznámením listinných dôkazov, a to: blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. Y. z 25. 08. 2021 (č. l. 49), záznam zo služby OO PZ Močenok (č. l. 50 - 51, 55), výpis z ÚEP MV SR (č. l. 69 - 72), odpis RT (č. l. 73 - 75), aktuálne lustrácie na obžalovaného STA, GP, CESDAP, odpis RT (č. l. 97 - 118).
Z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní zo dňa 16. 11. 2021 súd zistil, že sa obžalovaný a poškodený mierne pohádali, strkali do seba, poškodený odtrhol obžalovanému z ruky hodinky, ktoré si obžalovaný dvihol zo zeme, ponadávali si na seba navzájom, obžalovaný strkal poškodeného viac, potom si podali ruky a rozišli sa, sú naďalej kamaráti.
Z výsluchu svedka - poškodeného T. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v deň skutku šiel s P. D. pri pošte v X. a stretli obžalovaného. Obžalovaný naňho začal vulgárne nadávať. Poškodený mu tiež povedal svoje, ale potom to nechal tak a išiel preč. Na čo ho obžalovaný zozadu sotil do pravého ramena a poškodený padol dozadu. Keď sa chcel postaviť, obžalovaný mu v tom bránil, ale podarilo sa mu to, vstal a chcel odísť. Vtom ho obžalovaný sotil druhýkrát do zadnej časti hlavy. Nebola to silná rana. Poškodený už nepadol, rozutekal sa preč, pretože sa bál, že by ho napadol ešte viac. Obžalovaný poškodeného nefackal, nekopal.
Z výsluchu svedka P. D. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že išiel s U. T. po dedine X., pri Jednote, je tam aj pošta a bol tam aj obžalovaný, ktorý sa s poškodeným začali hádať, dosť vulgárne, nevie z akého dôvodu, pretože on pozeral do telefónu, na to obžalovaný sotil poškodeného buď do hrudníka alebo ramena spredu, pričom poškodený padol dozadu a obžalovaný mu bránil vstať zo zeme, ale na zemi sa nebili. Keď sa poškodený postavil, obžalovaný ho chcel znova udrieť, ale trafil ho len do ramena. Svedok videl aj to, že obžalovaný chcel poškodenému, keď bol na zemi, stúpiť nohou na hlavu, ale poškodenému sa podarilo rýchlo postaviť. Iné údery obžalovaného na U.. T. nevidel.
Z výsluchu svedka L. Q. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v ten deň bicykloval so synom po obci X. s tým, že nevie, kto sa bil, ale dialo sa tak pri Jednote, je tam aj kultúrny dom. Väčší muž bil menšieho, avšak nepozná ich. Potvrdil, že v pojednávacej miestnosti sa v deň konania hlavného pojednávania nachádza jeden z účastníkov bitky, pričom svedok rukou ukázal na poškodeného U.. T., a práve on bol ten menší, ktorý bol bitý. Účastníkmi bitky boli len poškodený a ďalší väčší muž.
Z obrazového záznamu z obecnej kamery v obci X. pri kultúrnom dome súd bezpochyby zistil nasledujúce:
- dňa 05.09.2021 je od 11:14:57 hod. vidieť osoby poškodeného T. a obžalovaného, pričom o 11:14:58 hod. obžalovaný pravou rukou sotil poškodeného do ľavého ramena, o 11:15:06 hod. obžalovaný pravou
rukou chytil poškodeného za krk, v dôsledku čoho sa poškodený predklonil, o 11:15:14 hod. obžalovaný spredu oboma rukami sotil poškodeného do hrudníka a ten spadol na zem na zadok, o 11:15:16 hod. poškodený leží na zemi a obžalovaný sa ho snažil pristúpiť nohou. Keď sa poškodený snažil zo zeme zdvihnúť, tak o 11:15:19 hod. obžalovaný poškodeného vrazením do krížov opäť sotil na zem, poškodený vstal a smeroval k parku, tam ho obžalovaný nasledoval a kráčajúc do parku od 11:15:36 hod. obžalovaný viacerými buchnátmi udrel poškodeného do chrbta;
- na zázname nie je vidieť, že by poškodený fyzicky útočil na obžalovaného.
Zo zvukovo-obrazového záznamu o výsluchu svedka ml. M.D. s názvom Q. vykonaný v P. dňa 13. 12. 2021 súd nezistil relevantné skutočnosti. Svedok potvrdil, že videl bitku medzi obžalovaným a poškodeným, nevie však, kto ju začal. Uviedol, že obžalovaného pozná ako agresívneho človeka.
Obžalovanému bola dňa 25. 08. 2021 uložená bloková pokuta 10,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o čom svedčí blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. Y. z 25. 08. 2021, právoplatný 25. 08. 2021.
Z aktuálnych lustrácií na obžalovaného STA, GP, CESDAP, odpis RT súd zistil, že obžalovaný doposiaľ spáchal 26 priestupkov, najmä proti občianskemu spolunažívaniu (vyhrážanie ujmou na zdraví) a ďalej krádeže, porušenie predpisu o BaPCP, spôsobenie škody na cudzom majetku.
Obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho charakteru (krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora po akúkoľvek dobu, porušovanie domovej slobody, poškodzovanie cudzej veci), boli mu uložené podmienečné tresty odňatia slobody, pričom vo veci OS Galanta, /sp. zn. XT/XX/XXXX mu bol nariadený výkon trestu, vo veci OS Galanta, sp. zn. XT/XXX/XXXX a XT/XX/XXXX mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Prvé dve odsúdenia (r. 2002 a 2006) sú zahladené a z hľadiska aplikácie § 37 Tr. zák., súd na ne nemôže prihliadať.
Z vyššie uvedených dôkazov má súd za jednoznačne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil úmyselného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 364 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu podľa odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napríklad o hrubé útoky na česť a vážnosť občana (napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a pod.).
Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.
Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.
Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin (§ 15). Tento trestný čin v oboch odsekoch je prečinom.
Novelou (zákonom č. 1/2014 Z.z.) bol do odseku 2 tohto ustanovenia doplnený aj ďalší kvalifikovaný zákonný znak, vzťahujúci sa na páchateľa, ktorý sa dopustí konania uvedeného v odseku 1 tohto ustanovenia napriek tomu, že bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaného plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokurátora.
Podľa § 37 písm. m) Tr. zák., Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. (4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že doposiaľ uložené (ne)podmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel a neviedli k náprave obžalovaného, hoci sa jedná o najprísnejší trest pre páchateľa, preto súd nemohol zvažovať uloženie iného trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., preto súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák. a trest odňatia slobody určil v rozmedzí trestnej sadzby 16 až 36 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Keďže spáchaním trestného činu nedošlo k negatívnym následkom na zdraví, živote či majetku poškodeného, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. 18 mesiacov. Súd nemohol uložiť trest na dolnej hranici, nakoľko taký trest by nezaručil nápravu páchateľa vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia. Takto uložený trest považuje súd za primeraný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby určenej podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
Súd opätovne zdôrazňuje, že predošlé (ne)podmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave obžalovaného a neboli preňho ponaučením ani výstrahou pred ďalším páchaním trestnej činnosti.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.