Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/92/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: BL Telecom collections, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: I. Q., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Y., H. X, za účasti na strane žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, Advokátska kancelária v Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 845,51 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 41C/149/2014 - 114 zo dňa 03. 05. 2016

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozsudok v I. výroku.

II. M e n í rozsudok v V. výroku tak, že n e p r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania.

III. N e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom č.k. 41C/149/2014-114 zo dňa 03. 05. 2016 (ďalej len „rozsudok“) pripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 343 828 do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Druhým výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 90,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy vo výške 31,94 eur za obdobie od 18. 04. 2011 do zaplatenia, 9,25 % p.a. zo sumy vo výške 29,44 eur za obdobie od 18. 06. 2011 do zaplatenia a 9,5 % p.a. zo sumy vo výške 29,44 eur za obdobie od 18. 07 .2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Štvrtým výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Piatym výrokom zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 99,41 eur, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Moniky Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, IČO: 35 561 734, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 3. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 845,51 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých faktúr, ako aj náhrady trov konania a to z titulu, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnuté služby, ktoré žalovaná riadne odoberala, ako poplatky dohodnuté v cenníku podľa zvoleného programu služieb.

3. Súd žalovanej doručoval uznesenie z 2. 6. 2014 spolu so žalobou, ktorú žalovaná prevzala dňa 18. 6. 2014. V priebehu konania sa však stal pobyt žalovanej neznámy, a ani napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť jej pobyt, v súlade s § 29 O.s.p. súd žalovanej ustanovil na zastupovanie v

konaní opatrovníka, a to uznesením zo dňa 1. 3. 2016. K žalobe sa však nevyjadrila ani žalovaná ani jej opatrovník.

4. Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Monika Marjanovič, a to podaním doručeným súdu dňa 17. 6. 2014. Následne po tom, čo vedľajšiemu účastníkovi bol doručený návrh aj s prílohami sa podaním doručeným súdu dňa 29. 1. 2015 vyjadril k žalobnému návrhu a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty, t. j. v sume 754,69 eur a zvyšný nárok, aby vylúčil na samostatné konanie, pretože v tejto zvyšnej časti nenašiel porušenie spotrebiteľských práv, nakoľko suma 90,82 eur zodpovedá sume za využitie telekomunikačných služieb zo Zmluvy o pripojení a suma 754,69 eur spočíva v zaplatení zmluvnej pokuty. Namietal, že žalobcom sú porušované spotrebiteľské práva žalovanej, pričom poukázal na to, že v obdobných právnych veciach právneho predchodcu žalobcu už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení a rozsudky KS Prešov zo dňa 15. 3. 2012 č. k. 16Co/31/2012-42, rozsudok KS Prešov zo dňa 15. 3. 2012 č. k. 16Co/32/2012-46, rozsudok KS Prešov zo dňa 23. 5. 2012 sp. zn. 3Co/26/2012 a rozsudok KS Prešov zo dňa 21. 6. 2012 č.k: 7Co/36/2012 predstavujú pre žalobcu zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu žalovanému vyfakturoval zmluvné pokuty v celkovej výške 754,69 eur, z titulu porušenia časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti, pričom ale zo Zmluvy o pripojení nevyplýva, že by takáto zmluvná pokuta medzi účastníkmi bola dohodnutá, naopak na strane 4 je uvedené, že zmluvná pokuta sa v danom prípade neuplatňuje.

5. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 5. 2015 poukazoval na prijateľnosť dojednania zmluvnej pokuty a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 3 .2013 č. k. 9Co/31/2012-157, v ktorom konajúci súd uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným napr. v rozsudku Krajského súd Prešov zo dňa 16. 4. 2012 sp. zn. 16Co/33/2012 a poukázal na to, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške než je výška zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Pre záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí iba záver o tom, že nebola individuálne dojednaná táto zmluvná podmienka.

6. Zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaná ako užívateľ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby

- programu Magio internet Optik - Notebook akcia Vianoce 2010, zľava na 30 mesiacov - viazanosť 24 mesiacov, Magio internet Optik - Notebook akcia Vianoce 2010 - Belkin N + WIFI router s viazanosťou a na strane 5 predmetnej zmluvy sa uvádza, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného časového záväzku užívať službu Magio internet Optik po dobu 24 mesiacov 220,- eur, DPH sa neuplatňuje. Pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov pri využití akciovej ponuky na zakúpenie Belkin N + Router 50,- eur, DPH sa neuplatňuje a tiež zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri vypovedaní zmluvy o pripojení zo strany dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať zvolenú službu vo výške 250,- eur, DPH sa neuplatňuje. Táto zmluvná pokuta je upravená v rámci ďalšieho textu drobným písmom.

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie zistil, že predmetnú pohľadávku vo výške 845,51 eur postúpil právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. na žalobcu BL Telecom collection, s.r.o.

8. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 93 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetom konania je nárok

vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. V súlade s citovaným ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanom môže zúčastniť na konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom pôjde napríklad aj o združenia na ochranu spotrebiteľov (právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľov) podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vstup takéhoto združenia do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia). Ďalej poukázal na § 93 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaného ustanovenia vyplýva to, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka. Pokiaľ sa úkony vedľajšieho účastníka dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (6Cdo/272/2012). V predmetnom konaní Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na ochranu práv žalovaného - spotrebiteľa v zmysle citovaného ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorú situáciu predpokladá a umožňuje samotný zákon. Mal za to, že aj keď zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neustanovuje prechodné a záverečné ustanovenia, zo znenia novely vyplýva, že sa vzťahuje na toho vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstupuje po účinnosti tejto novely a nie na tých vedľajších účastníkov, ktorí už do konania vstúpili. Navyše v čase predchádzajúcej právnej úpravy boli iné podmienky, ktoré vedľajší účastník musel spĺňať pri vstupe do konania, a preto sa nemôžu na neho vzťahovať nové zákonné podmienky. Z uvedených dôvodov návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu spotrebiteľského združenia do konania nevyhovel a pripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 343 828 do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

9. Po právnom posúdení veci podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný. Žalovaný nezaplatil žalobcovi za faktúru č. 4727957621 sumu 29,44 eur, faktúra č. 8725934941 sumu 31,94 eur a za faktúru č. 4728963377 sumu 29,44 eur za poskytnuté telekomunikačné služby, t.j. spolu sumu 90,82 eur. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 90,82 eur. Nakoľko žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8 % bodov. Žalobcovi nepriznal plnenie zo zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil na základe faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 588,72 eur, ktorá bola vyúčtovaním za jednorazové poplatky a to pokutu Magio Internet Optik vo výške 220,- eur, pokutu za Notebook vo výške 318,- eur a za pokutu Belkin router vo výške 50,- eur a za odpis elektronickej faktúry 0,60 eur, t. j. spolu 588,72 eur za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 a tiež na základe faktúry č. 27309702 vo výške 165,97 eur, ktorú žalovanému vyúčtoval za pokutu za nevrátenie/poškodenie HAG za obdobie od 1. 8. 2011 do 31. 8. 2011. Pri posúdení predmetnej zmluvnej pokuty a jej dojednania v rámci dodatku k zmluve súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle citovaných zákonných ustanovení a právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v predmete svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý bol zo strany právneho predchodcu žalobcu vopred pripravený, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Mal za to, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou iba jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve, resp. dodatku k zmluve o pripojení nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v neprospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dôležité je posúdenie zmluvnej pokuty aj s ohľadom na povahu, obsah zmluvy a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Zmluvnú pokutu by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných

dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť si splnenie si povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute, ako je to v tejto predmetnej zmluve, nemôže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve. Dodávateľ by podľa toho mohol za každé porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa, navyše sa prieči dobrým mravom. Keďže takéto zmluvné dojednanie je neplatné, preto v danom prípade súd nepriznal žalobcovi požadovanú zmluvnú pokutu a nárok prevyšujúci sumu 90,82 eur zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, ale keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vznikli trovy konanie vo výške, 99,41 eur za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 41,49 eur, 1 x režijný paušál á 8,04 eur, vyjadrenie zo dňa 27.1.2015 41,49 eur, 1 x režijný paušál á 8,39 eur, ktoré súd priznal v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu, ktorým súd prvej inštancie pripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ do konania a av rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi t.j. voči výroku I. a V.. Žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania a nepriznať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia alebo alternatívne priznať mu trovy v pomernej časti, ktorá zodpovedá úspechu žalovanej vo veci.

12. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a naďalej trvá na neúčelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Má za to, že vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nepoukázal na žiadnu takú skutočnosť, na ktorú by nemal by nemal povinnosť prihliadať súd ex offo a teda do konania nepriniesol prínos, ktorý by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012. Na uvedenú neúčelnosť vstupu vedľajšieho účastníka poukázal aj vzhľadom na skutočnosť, že už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, a teda samotné Združenie neposkytlo žalovanej ochranu jej práv. Zdôraznil skutočnosť, že nakoľko súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nemohlo toto právo vzniknúť ani právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil. Poukázal ďalej na § 85 C.s.p. s tvrdením, že súd je povinný skúmať, či bol žalovaným udelený súhlas, nakoľko v prípade ak udeleniu tohto súhlasu nedošlo, nemožno vzhľadom na citované ustanovenie prihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenient v konaní uplatnil. Považoval za zrejmé, že žalovaný súhlas intervenientovi neudelil a preto na ním uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nemožno prihliadnuť a logicky nemožno za ne priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania v prospech intervenienta skutočnosť, že žalobca dosiahol aspoň čiastočný úspech.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ prostredníctvom splnomocnenej advokátky vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 C.s.p. a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,88 eur bez DPH. Vo vyjadrení uviedlo, že vedľajší účastník elektronickým podaním zo dňa 27. 01. 2015 po tom, ako vstúpilo do konania

na strane žalovaných spotrebiteľov dňa 12. 06. 2014, podalo vo veci na základe súdom doručených listinných dôkazov, kvalifikované a konkretizované vyjadrenie. S ohľadom na procesný výsledok konania je povinnosť žalobcu nahradiť ostatným účastníkom, teda vedľajšiemu účastníkovi, vzniknuté trovy, ktoré by patrili žalovanému a teda aj vedľajšiemu účastníkovi pri úspechu vo veci. uviedol, že žalovaná mala neúspech v konaní len v nepatrnej časti a náhradu vzniknutých trov si neuplatnila, nakoľko tieto jej nevznikli. Zdôraznilo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo vyplýva priamo z § 93 ods. 4 O.s.p. a navyše O.s.p. v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Vedľajší účastník vstúpil do konania a svojimi vyjadreniami sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných a zakázaných zmluvných podmienok, vyjadril sa k predmetu právnej veci a prezentovaná ochrana žalovaného zo strany vedľajšieho účastníka bola opodstatnená, keďže súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka Združenie poukázalo na čl. 47 Ústavy SR a § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p.

15. Žalobca reagujúc na vyjadrenie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ k odvolaniu poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k otázke vedľajšieho účastníka, z ktorého vyplýva, že „subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní a/ ako osobitný subjekt v súlade s § 95 C.s.p. - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí, b/ ako všeobecný zástupca v súlade v § 89 C.s.p. Poukázal na platnú právnu úpravu § 81 C.s.p. a § 85 C.s.p.. a zdôraznil, že v prípade, ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany, inak na ne súd neprihliada. S poukazom na § 47 C.s.p. žalobca zdôraznil, že je povinnosťou súdu preskúmať celé konanie, či intervenient má súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje a v prípade ak intervenient nepredloží súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje, súd by na jeho podania nemal vôbec prihliadať. Ak by súd chcel použiť na danú situáciu § 101 ods. 3 O.s.p., teda na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy, nakoľko sa nejedná o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je teda možné uplatniť domnienku podľa § 101 ods. 3 O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že pri ignorovaní názoru hlavného účastníka a svojvoľným vstupovaním vedľajšieho účastníka do konania, sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov konania, v dôsledku čoho môže dôjsť k porušeniu č. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Záverom žalobca uviedol, že tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Má za to, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nepredstavujú žiadnu pridanú hodnotu pre spotrebiteľa.

16. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedlo, že do konania vstúpilo pred 01. 07. 2016 ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 a právne úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala od Združenia súhlas spotrebiteľa, na obranu ktorého do konania vstúpilo, nakoľko do konania vstúpilo vo verejnom záujme, na ochranu spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že s účinnosťou nového civilného sporového kódexu, počnúc dňom 01. 07. 2016, došlo ku kontinuite procesného postavenia Združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach začatých pred 01. 07. 2016, a to tak, že právna úprava obsiahnutá v § 93 O.s.p., bola prebratá do § 95 C.s.p. (VI. Hlava - Iné subjekty konania), do ktorých vstúpili pred 01. 07. 2016, už pod novým procesným označením - osobitný subjekt. Združenie vzhľadom k uvedeným tvrdeniam zdôraznilo, že pokiaľ boli splnené procesné predpoklady na účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod procesným názvom vedľajší účastník v súlade v O.s.p., potom rovnako bez ďalšieho ostávajú splnené podmienky na kontinuálnu účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod novým označením

- osobitný subjekt, v súlade s C.s.p. s tým, že právne účinky úkonov spotrebiteľského združenia vykonané v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., zostávajú podľa § 470 ods. 2 zachované. Súhlas potrebuje len osobitný subjekt, ktorý ešte len chce v konaní vystupovať po 01. 07. 2016.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o pripustení vstupu Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ do konania a výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý pripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ do konania na strane žalovanej ako vedľajšieho účastníka.

19. Odvolací súd vzhľadom na namietané skutočnosti uvádza, že účinnosťou nového civilného sporového kódexu t.j. od 01. 07. 2016, došlo k zásadnej zmene pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka v konaniach už začatých pred 01. 07. 2016. Subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí, b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. Uvedený výklad vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k problematike postavenia vedľajšieho účastníka v súvislosti s účinnosťou Civilného sporového poriadku. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že uvedený subjekt vystupuje v konaní ako intervenient v zmysle § 85 CSP.

20. Z uvedeného stanoviska jednoznačne vyplýva, že na to, aby subjekt, ktorý do 01.07.2016 v konaní vystupoval ako vedľajší účastník, ktorého postavenie ako vedľajšieho účastníka v konaní s účinnosťou zaniklo, nadobudol v konaní postavenie osobitného subjektu, je nevyhnutný súhlas strany sporu, na ktorej má vystupovať a následne rozhodnutie súdu, ktorým takýto subjekt do konania priberie podľa § 95 ods. 1 CSP.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým súd pripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

22. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania, uvedené rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne nesprávne.

23. Žalovaná, na strane ktorej vystupovalo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, bola v spore čiastočne úspešná, vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 588,72 eur zamietol. Za danej situácie, by Združeniu vystupujúcemu na strane žalovanej prináležala pomerná náhrada trov právneho zastúpenia, avšak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s odkazom na § 53a ods. Občianskeho zákonníka, ktorú bol súd prvej inštancie povinný preskúmať ex offo, úkony právnej zástupkyne Združenia v hromadných, skutkovo a právne totožných veciach, nemožno považovať za efektívne vykonané a nie je možné priznať za takéto úkony náhradu. Ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené, teda či boli vynaložené v priamej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ tak, že nepriznal Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi proti Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .