Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu F. P., bytom Q., T. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Košice, Nerudova 14, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Prešov, Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14.04.2020 Č.p: B.-PO-B na základe žaloby vo veciach správneho trestania takto

rozhodol:

Z a m i e t a žalobu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) na základe odvolania zmenil v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ODI OR PZ) v Starej Ľubovni zo dňa 19.12.2019 č.p.: G.-SL-G vo výrokovej časti rozhodnutia časť textu č. 1 „... ...“ a časť textu č. 2: „ ... ...“, v ďalšej časti odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

2. Poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len „BaPCP“) podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon o priestupkoch“), pretože svojim konaním porušil ustanovenie , . . . o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ..zákon o cestnej premávke“) s poukazom na ustanovenie zákona o cestnej premávke, tým že dňa 20.11.2018 v čase okolo 05.35 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. KIA SPORTAGE, ev. č.: P po ceste 1/77 smerom od obce Nižné Ružbachy do mesta Stará Ľubovňa, kde v km 17.270 na kopci zv. Ružbašská Miľava pri prejazde ostrej ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla, prešiel vozidlom vpravo mimo cesty v smere svojej jazdy, kde narazil prednou pravou časťou ním riadeného vozidla do stromu. Pri realizácií dopravnej nehody bol vodič Vladislav P. vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, kde v čase o 05.54 hod. dňa 20.11.2018 sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške elektronickým meračom zn. AlcoQuant 6020 plus ev. č. J ktorý po prefúknutí nameral hodnotu 0.75 mg/1 (etanolu na liter vydychovaného vzduchu) čo je v prepočte najmenej 1.56 promile alkoholu v krvi, opakovanou dychovou skúškou na tom istom

elektronickom merači zn. AlcoQuant 6020 plus ev. č. J v čase o 06.27 hod. dňa 20.11.2018 mu bola nameraná hodnota 0.75 mg/1 (etanolu na liter vydychovaného vzduchu) čo je v prepočte najmenej 1.56 promile alkoholu v krvi. Na osobnom motorovom vozidle zn. KIA SPORTAGE, ev. č.: SL XXXBA vznikla hmotná škoda cca 2.000.- €. Za to mu bola uložená podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta s prihliadnutím na § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch vo výške 300 eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od zadržania vodičského preukazu dňa 20.11.2018. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania 16 eur.

3. Ďalej odvolací orgán v rozhodnutí konštatoval odvolacie dôvody a uviedol ich obsah. 4. Pokračoval, že v prvom rade po preskúmaní veci zmenil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nepreukázania porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, lebo to v danom prípade preukázané nebolo, nakoľko z dôkazných listinných materiálov nachádzajúcich sa v spisovom materiály takáto skutočnosť zrejmou nie je, a tiež z dôvodu nepresného kvalifikovania porušenia ustanovenia § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch, lebo v danom prípade, či už vo vzťahu k škode alebo ujme na zdraví neboli naplnené znaky skutkovej podstaty, nakoľko vlastníkom a držiteľom vozidla, na ktorom bola dopravnou nehodou spôsobená škoda je samotný účastník konania a rovnako predmetnou dopravnou nehodou nebola nikomu spôsobená ujma na zdraví. Táto zmena nezakladala dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie a preto za rešpektovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania odvolací správny orgán využil oprávnenie v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej vymenoval zo zhromaždeného spisového materiálu všetky použité podklady.

5. Po preskúmaní spisového materiálu a podkladov dospel k záveru, že obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom opísal skutok ako bol v ňom uvedený. Pokračoval, že spáchanie predmetného priestupku je preukázané najmä dôkaznými materiálmi spracovanými priamo na mieste udalosti, ale aj samotnými zápismi o dychových skúškach preukazujúcimi prítomnosť alkoholu účastníka konania po predmetnej udalosti, výpoveďami účastníka konania do zápisníc o výsluch obvineného a do zápisníc z ústneho pojednávania o priestupku, resp. jeho splnomocneného právneho zástupcu, ako aj zápisnicami o výsluchu znalca, resp. záznamom o podaní vysvetlenia znalca MUDr. L. B., ktoré boli doplnené.

6. Uviedol závery vyplývajúce zo záznamu o dopravnej nehode, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, o dychových skúškach, z výpovedí účastníka konania.

7. Z výpovedí znalca MUDr. B. k znaleckému posudku poukázal na závery, že výsledky posledných štyroch dychových skúšok nameraných certifikovanými prístrojmi, nezodpovedajú všeobecne známym medicínskym skutočnostiam o odbúravaní etanolu z ľudského organizmu, znalec pripustil, že počas merania mohlo dôjsť k porušeniu metodiky vykonávania dychovej skúšky. Po vykonaní vyšetrovacieho pokusu znalec do svojej výpovede okrem iného uviedol, že na záveroch svojho znaleckého posudku č. XXX/XXXX trvá v plnom rozsahu, pričom vyšetrovacím pokusom bolo dokázané, že obvinený odbúrava etanol zo svojho organizmu ešte mierne rýchlejšie ako bežná populácia, kde u neho nemohlo dôjsť k poklesu etanolu, ako bolo zistené z vykonaných dychových skúšok. Znalec taktiež uviedol, že výsledky dychových skúšok, vykonaných po dopravnej nehode, nezodpovedajú metabolizmu etanolu v organizme účastníka konania pri jeho porovnaní vykonaným vyšetrovacím pokusom, pričom tiež dodal, že potom čo účastník konania spresnil objemové percento požitého alkoholu, a to že nešlo o 50 % alkohol, ale o 38 % alkohol, ako aj to. že mal začať piť tento alkohol hneď po dopravnej nehode v čase o 05.10 hod. a prestal ho piť tesne pred vykonaním prvej dychovej skúšky, z toho vyplýva, že na základe uvedenej skutočnosti možno ustáliť, že obvinený mohol mať pri zohľadnení týchto rozdielov, v krvi pred dopravnou nehodou minimálnu hodnotu etanolu, ktorá nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť vedenie osobného motorového vozidla. Z ďalšej výpovede znalca do záznamu o podaní vysvetlenia okrem už vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné sa jednoznačne vyjadriť ku skutočnosti, či vodič - účastník konania viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, resp. bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu., tiež že namerané hodnoty nie sú použiteľné v priestupkovom konaní z dôvodu, že všetky sú vykonané certifikovanými dychovými prístrojmi avšak získané hodnoty nezodpovedajú metabolizmu etanolu v ľudskom organizme. Ďalej žalovaný konštatoval postúpenie veci z Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni uznesením, uviedol

tiež skutočnosti týkajúce sa zadržania vodičského preukazu obvinenému a procesné rozhodnutia v tomto smere.

8. Uviedol, že v danej veci bolo dňa 23.07.2019 vykonané ústne pojednávanie o priestupku za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, ktorí po zákonnom poučení okrem iného uviedol, resp. od začiatku tvrdil, že požil po dopravnej nehody alkoholický nápoj, a to vodku Nicolaus, ktorú požil z „nejakého šoku” čo sa stalo a mohlo stať, kde jeho tvrdenia boli bez pochýb potvrdené znalcom, ktorý taktiež konštatoval, že dychové skúšky pravdepodobne neboli vykonané správne z dôvodu eventuálne zlej použitej metodiky merania, nakoľko merané hodnoty od prvej až po poslednú nezodpovedajú dlhoročnej medicínskej praxi. Dňa 18.09.2019 prvostupňový správny orgán po dopočutí znalca MUDr. L. B. (dopočutie vykonané dňa 03.09.2019) pokračoval za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu v ústnom pojednávaní o priestupku, pričom poukázal okrem iného aj na novozistené skutočnosti, ktoré vyplynuli z dopočutia znalca. Právny zástupca účastníka konania po ozrejmení novozistených skutočnosti následne uviedol, že vzhľadom k tomu. že bola zmenená podstatná časť skutku, z ktorého je podozrivý p. P., navrhol prerušiť pojednávanie za účelom prípravy obhajoby podozrivého. Správny orgán OD1 v Starej Ľubovni následne na žiadosť právneho zástupcu p. P. pojednávanie o priestupku prerušil.

9. Dňa 19.12.2019 po zákonnom poučení okrem iného obvinený uviedol, že skutková veta pozostáva z prevažne zistených skutočností v trestnom konaní a nie v konaní, o ktorom sa vedie priestupok. Taktiež poukazoval, že nie je jasné z čoho správny orgán vychádzal, keď dával za vinu podozrivému aj § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, pretože v celej skutkovej vete nie je podklad k tomuto tvrdeniu a taktiež aj k § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, kde podľa tohto ustanovenia musí vodič porušiť predpis v dôsledku čoho vznikne dopravná nehoda, v dôsledku čoho sa inému ublíži na zdraví, alebo inému spôsobí škodu. Ďalej poukazoval aj na § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch a na to, že z doteraz vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť záver, že vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla. Taktiež poukazoval na vyjadrenie znalca, ktorý predmetné dychové skúšky spochybnil, pričom mal za to, že nie je možné určiť, ktorá z dychových skúšok je nepresne zistená, tak preto by sa malo postupovať a konať v prospech obvineného v súlade so zásadami trestného konania, ktoré sa analogicky použijú aj na správne konanie, ak postupy nie sú uvedené v Správnom poriadku. Uviedol, že nie je možné aby správny orgán používal podklady iných konaní a tieto následne vyhodnocoval a použil v neprospech podozrivého bez procesne vykonaných dôkazov. Taktiež poukazoval na to, že podal návrh na vykonanie dokazovania vypočutie osôb, na čo správny orgán menovaného upovedomil v predmetnej veci boli tieto osoby vypočuté po spáchaní skutku, s čím však právny zástupca nesúhlasí, nakoľko ním navrhované osoby boli vypočuté v rámci trestného konania, ktoré sa podľa neho viedlo pre iný skutok -ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , takže nielen, že sa pre tento skutok neviedlo priestupkové konanie, ale dokonca pre iný skutok sa viedlo trestné konanie. Ďalej uviedol, že zo strany správneho orgánu boli porušené ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré aj v zápisnici poukazuje (viď. strana 3), pričom nebolo umožnené podozrivému vypočuť navrhnutých svedkov, ktorý boli prítomní pri skutku, ktorý sa kladie menovanému za vinu. Záverom opätovne navrhol vypočutie ním už predtým uvádzaných svedkov, ktorých uviedol vo svojom emaily zo dňa 01.10.2019 (svedkovia - P., P., W., Y., F., B., F., S., Q.), ako aj vykonanie znaleckého dokazovania k požitiu alkoholu po dopravnej nehode, len v právnej kvalifikácií, nie v skutkovej vete a až následne vydať rozhodnutie v tomto konaní. Odvolací orgán ďalej konštatoval vyhlásenie rozhodnutia prvostupňovým orgánom.

10. Odvolací správny orgán vo vzťahu na vyššie uvedené skutočnosti konkrétne poukázal na jednotlivé tvrdenia svedkýň tejto udalosti, a to spolucestujúcich vo vozidle spoločne s p. P. v čase kedy došlo k dopravnej nehode, konkrétne B. Y. a L. F., z ktorých výpovedí je zrejmé, že p. P. išiel so svojim vozidlom v zákrute na Miľavskom kopci k blízkosti pravej krajnice, pričom išiel predmetnou ostrou ľavotočivou zákrutou väčším oblúkom ako zvyčajne, načo ihneď potom prešli s vozidlom vpravo mimo cesty a nasledoval už iba prudký náraz do krovinatého porastu, z čoho je zrejme, že účastník konania neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla, následkom čoho zišiel mimo cestu a narazil do krovinatého porastu. Posúdením zápisov o dychových skúškach je jednoznačne zrejme, že vo všetkých prípadoch boli tieto dychové skúšky vykonané účastníkom konania pozitívne, čo po ich vykonaní aj na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom na jednotlivé výtlačky. Taktiež je zrejme, že dychové skúšky boli vykonané analyzátormi dychu AlcoQuant 6020 plus, pričom tieto meradlá boli v čase vykonania dychových skúšok riadne overené Slovenskou legálnou metrológiou. Vo vzťahu k

vykonaniu samotných dychových skúšok je potrebné uviesť, že F. P. bol pred vykonaním pnej dychovej skúšky poučený o vykonaní dychových skúšok, o čom svedčí záznam z vykonania dychovej skúšky analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu, ktorý' vodič vlastnoručne podpísal.

11. Posúdením výpovedí znalca MUDr. L. B. k ním spracovanému znaleckému posudku č. XXX/XXXX, resp. jeho jednotlivým doplneným výpovediam v rámci trestného konania aj vo vzťahu k vykonanému vyšetrovaciemu pokusu vykonanému vyšetrovateľom PZ a následne aj v rámci správneho konania je zrejme, že znalec po vykonaní vyšetrovacieho pokusu uviedol, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá v plnom rozsahu, pričom poukázal na to, že vyšetrovacím pokusom bolo dokázané, že F. P. odbúrava etanol zo svojho organizmu ešte mierne rýchlejšie ako bežná populácia, pričom ďalej uviedol, že nemohlo u neho dôjsť k poklesu etanolu, ako bolo zistené z vykonaných dychových skúšok. Taktiež uviedol, že výsledky dychových skúšok, vykonaných po dopravnej nehode, nezodpovedajú metabolizmu etanolu v organizme účastníka konania pri jeho porovnaní vykonaným vyšetrovacím pokusom, pričom dodal, že potom čo účastník konania spresnil objemové percento požitého alkoholu, a to že nešlo o 50 % alkohol, ale o 38 % alkohol, ako aj to, že mal začať piť tento alkohol hneď po dopravnej nehode v čase o 05.10 hod. a prestal ho piť tesne pred vykonaním prvej dychovej skúšky, je zrejme, že na základe uvedenej skutočnosti možno ustáliť, že obvinený mohol mať pri zohľadnení týchto rozdielov, v krvi pred dopravnou nehodou minimálnu hodnotu etanolu, ktorá nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť vedenie osobného motorového vozidla.

12. Odvolací správny orgán posúdil okrem prvotných výpovedí znalca v rámci trestného konania aj jeho výpoveď pred prvostupňovým správnym orgánom, z ktorej je zrejme, že znalec uviedol, že v tom čase sa aj s poukázaním na vyššie uvedené už nevie jednoznačne vyjadriť ku skutočnosti, či účastník konania viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo či bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu a následne konštatoval, že namerané hodnoty sú pre predmetné konanie nepoužiteľné z dôvodu, že aj napriek tomu, že boli vykonané certifikovanými prístrojmi, získané hodnoty však nezodpovedajú metabolizmu etanolu v ľudskom organizme. Znalec taktiež uviedol skutočnosť, že na základe uvedenej zmeny objemových percent účastníkom konania z 50 na 38 požitého alkoholického nápoja vypočítal, že F. P. by mal z uvedenej hodnoty v krvi pred dopravnou nehodou minimálnu hodnotu etanolu, pričom dodal, že táto nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť vedenie osobného motorového vozidla. Z výpovede znalca je tiež zrejme, že vykonané dychové skúšky boli prevedené certifikovanými analyzátormi dychu, avšak nie je možné vytrhnúť z kontextu jeden výsledok a ostatné výsledky ignorovať, preto aj z tohto ním uvedeného dôvodu nezodpovedajú uvedené výsledky štandardnému odbúravaniu etanolu z krvi jedinca.

13. Odvolací správny orgán vo vzťahu skutočnosti uvádzanej znalcom, a to že nemožno vytrhnúť z kontextu jeden výsledok merania a ostatné výsledky ignorovať uvádza, že zo všetkých dychových skúšok vykonaných účastníkom konania je zrejme, že tieto boli vykonané zákonným spôsobom, po predchádzajúcom poučení, ktorému menovaný porozumel, a ktoré na znak súhlasu vlastnoručne podpísal a následne sa týmto dychovým skúškam prostredníctvom riadne overených analyzátorov dychu podrobil s pozitívnymi výsledkami vo všetkých vykonaných prípadoch, ktoré taktiež na znak súhlasu potvrdil svojim podpisom. Pritom má za potrebné uviesť, že pre posúdenie alkoholu u vodiča po dopravnej nehode bola relevantnou skutočnosťou už samotná prítomnosť alkoholu, neberúc v ohľad, či hladina alkoholu u neho mala stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu, pričom z jednotlivých zápisov o dychových skúškach je jednoznačné, že u účastníka konania boli všetky vykonané dychové skúšky s pozitívnym výsledkom.

14. Odvolací správny orgán ďalej k veci uvádza, že už samotný účastník nesúhlasil s prvotným obvinením, ktoré vyplývalo zo skutočnosti, že účastník konania viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ale poukazoval na to, že požil návykovú látku po dopravnej nehode, čo je tiež priestupkom z čoho je zrejmé, že vo svojich prvotných vyjadreniach poukazoval práve na takto aktuálne šetrený stav veci, s ktorými momentálne nesúhlasí a nestotožňuje sa s ním.

15. Ďalej žalovaný citoval ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a), § 66 ods. 6, § 65 písm. b), § 9 ods. 2, § 16 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Tiež citoval § 22 ods. 2 písm. b) a k) zákona o priestupkoch a poukázal na nevykonanie dôkazov prvostupňovým správnym orgánom, ktorých vykonania sa v rámci dokazovania v priestupkovom konaní domáhal právny zástupca účastníka konania, pričom uvedené výsluchy svedkov boli do spisového materiálu zabezpečené z trestného konania. Odvolací správny orgán ďalej k veci uvádza, že z ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku

je zrejmé, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie Správneho poriadku špecificky neupravuje spôsob vykonania dôkazov, pričom ak vykonanie dôkazu nie je upravené v Správnom poriadku ani v inom zákone, o spôsobe vykonania dôkazu rozhoduje správny orgán, pričom dôkazy nesmú byť vykonávané v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov. Odvolací správny orgán má aj na základe uvedeného za to, že prvostupňový správny orgán zabezpečil, resp. vychádzal z dôkazných prostriedkov zabezpečených v rámci trestného konania v tej istej veci, čo v žiadnom prípade nebolo v rozpore so zákonom. Jednotlivé výpovede obvineného, svedkov, znalca, ako aj znalecký posudok vypracovaný znalcom boli ešte v trestnom konaní vykonané zákonným spôsobom. Správny poriadok až na výnimky neupravuje postup pri vykonávaní dôkazov a preto je vecou správnej úvahy správneho orgánu, akým spôsobom ich vykoná, pritom sa však musí riadiť zásadou zákonnosti, t.j. môže vykonať dokazovanie len v súlade so zákonom.

16. Z jednotlivých pozitívnych hodnôt dychových skúšok je zrejme, že pre posúdenie alkoholu u vodiča Vladislava P. po dopravnej nehode bola relevantnou skutočnosťou už samotná prítomnosť alkoholu v dychu vodiča, pričom v nadväznosti na ním uvádzané tvrdenia a samotné priznanie sa k spáchaniu skutku, že ním uvádzaný alkohol požil po dopravnej nehode z dôvodu „nejakého šoku“ čo sa stalo a čo sa mohlo stať, odvolací správny orgán nemá pochybnosti o spáchaní skutku menovaným.

17. Odvolací správny orgán k námietke, že v rámci trestného konania bol obvinený za úplne iný skutok ako v priestupkovom konaní a jednotlivé dôkazy boli vykonané v trestnom konaní uvádza, že ODI v Starej Ľubovni bolo cestou Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni postúpené uznesenie vo veci obvineného F. P., ktorý bol stíhaný pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , nakoľko výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Je potrebné uviesť, že v samotnom uznesení prokurátora Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni prokurátor poukazuje na vykonané dôkazy v rámci trestného konania, z ktorých vychádzal, pričom poukazuje okrem iného aj na výpovede svedkov, ktorých vypočutie neskôr požaduje aj právny zástupca účastníka konania.

18. Odvolací správny orgán k odvolacej námietke účastníka konania spochybňujúcej ustanovenia § 64 a § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, a to kvôli nesprávne zisteným hodnotám meraní, ktoré nemožno použiť, pričom v konečnom dôsledku nemôže mu byť kladená vina za porušenie povinnosti, konkrétne zdržania sa alkoholu, poukázal na skutočnosť, že v tejto veci bola preukázaná pozitívna hodnota alkoholu, resp. pozitívne hodnoty všetkých vykonaných meraní, z ktorých je pre po súdenie alkoholu u vodiča po dopravnej nehode relevantnou skutočnosťou už samotná prítomnosť etanolu vo vydychovanom vzduchu vodiča, čo je aj s poukázaním na účastníkom konania vlastnoručne podpísané jednotlivé výtlačky výsledkov dychových skúšok nespochybniteľné.

19. K námietke ohľadom škodovej udalosti odvolací orgán uviedol, že nakoľko účastníkom konania - vodičom došlo k porušeniu jednej z povinností uvedenej v ustanovení § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke; podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností uvedených v ustanovení § 66 ods. 6, čo v konkrétnom prípade bolo práve nesplnenie si povinnosti účastníka konania zdržať sa požitia alkoholu po škodovej udalosti.

20. K vypusteniu § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch odvolací orgán uviedol, že podľa jeho názoru k naplneniu tejto skutkovej podstaty priestupku účastníkom konania nedošlo, nakoľko na vozidle, ktorého samotný účastník konania je vlastníkom, bola spôsobená škoda iba účastníkovi konania, z čoho nevyplýva aby inému spôsobil škodu na majetku, rovnako tak vo vzťahu k spôsobeniu ujmy na zdraví je taktiež zrejmé, že preštudovaním spisového materiálu odvolací správny orgán nedospel k zisteniu, aby dopravnou nehodou bol niektorej zo spolucestujúcich s účastníkom konania vo vozidle v čase nehody, spôsobená ujma na zdraví.

21. Odvolací správny orgán sa nestotožnil s ďalšou z námietkou, že záznam dopravnej nehody nemôže slúžiť ako dôkaz proti obvinenému, keďže predmetný zadokumentovaný listinný materiál, ktorý vo vzájomnej súvislosti so zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody, plánikom a fotodokumentáciou práveže poskytuje prvotné informácie z miesta dopravnej nehody s presným opísaním udalosti, zistením účastníkov dopravnej nehody a vozidiel majúcich účasť na dopravne nehode, opisom poškodenia

jednotlivých dielov vozidiel, opisom stôp na vozidlách a podobne, čo v ďalšom štádiu šetrenia veci - najmä pri vykonávaní znaleckého posudku znalcom poskytuje a s poukázaním na popis zaistených stôp uvedených v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehôd; relevantné informácie na podklade, ktorých môže znalec následne pracovať s jednotlivými verziami pri určovaní vinníka dopravnej nehody. Preto na základe uvedeného nemožno v žiadnom prípade vylúčiť záznam o dopravnej nehode a považovať ho za irelevantný dôkazný materiál.

22. Vo vzťahu k záverečnej námietke, že správny orgán prejavil svoj postoj k veci ešte pred samotným ústnym pojednávaním dňa 19.12.2019, keďže mal rozhodnutie o priestupku a dôkazoch navrhnutých už pripravené, odvolací správny orgán uviedol aj s poukázaním na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu, že zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku je vždy vopred pripravená pred začatím pojednávania, kde do zápisnice správny orgán následne uvádza dôkazy aj okolnosti, ktoré sú mu známe už pred samotným pojednávaním, pričom správny orgán dá vždy možnosť účastníkom konania, resp. právnemu zástupcovi sa vyjadriť, čo bolo umožnené aj Vladislavovi P. a jeho právnemu zástupcovi. Nemožno z toho usudzovať, že už vopred vedel ako vo veci rozhodne, nakoľko nemohol dopredu vedieť, ako sa vyjadrí, resp. či sa právny zástupca účastníka konania vôbec vyjadrí.

23. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na skutočnosť, že samotný zákaz spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla účastníkom konania mu uplynul dňom 20.03.2020. t.j. uplynutím 16 mesačnej lehoty. Zároveň odvolací správny orgán uviedol, že dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stane vodičský preukaz účastníka konania neplatným až do doby pokiaľ si účastník konania splní povinnosť v zmysle ustanovenia § 91 ods. 6 zákona o cestnej premávke, t.j. podrobí sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a) citovaného zákona - teoretickej skúške z odbornej spôsobilosti.

24. Odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom, a to vrátane jeho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorých vyhodnotenie v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov zakladalo jeho vinu na spáchaní priestupku boli postačujúce pre prijatie meritórneho rozhodnutia v uvedenej veci. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a po vyhodnotení zabezpečených dôkazov bol zistený presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to okrem iného uvádza ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie odvolací správny orgán považuje za zákonné a správne obsahujúce všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. Odvolací správny orgán tak nemá dôvod zmeniť uloženú sankciu, nakoľko bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že uložená sankcia bude na páchateľa priestupku pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopúšťal. Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa, pričom po celkovom zhodnotení významu každého prvku viedol konanie a voľbu sankcie tak, aby posilňovala dôveru občanov v správnosť rozhodnutia.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

25. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný sa pilierovo opieral len o výpoveď obvineného z trestného konania doslova použitú proti nemu (sebaobviňovanie a zvolený spôsob obrany) a tiež o výsledok dychovej skúšky, a napriek vyjadreniu znalca, že namerané hodnoty nezodpovedajú výsledkom bežného odbúravania etanolu z organizmu a že nie je možné jednoznačne sa vyjadriť, či viedol alebo bol pod vplyvom alkoholu obvinený v čase dopravnej nehody. Obvinenému bolo svojvoľným

výkladom zákona odopreté brániť sa v konaní odkazovaním na uznesenie o postúpení trestnej veci na priestupkové konanie, pričom bez zmeny dôkaznej situácie z „vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky“ zmenil priestupok, kde sa kladie za hlavné porušenie vodičových povinností požitie alkoholického nápoja po dopravnej nehode. Navrhovaný dôkaz výsluch svedkov žalovaný odmietol.

26. Žalovaný zabudol poukázať na rozdielnosť skutkov v trestnom a správnom konaní. Všetci svedkovia a dôkazy boli vykonávané vo veci vedenej pre skutok podľa ods. l nie pre obdobný skutok, ktorý by bol čo by len v základných rysoch podobný so skutkom vedeným správnym orgánom. Správny orgán si vykladá hodnotenie dôkazu a to dychovej skúšky tak, že keď ju vykonal certifikovaným prístrojom ( i keď jednoznačne nesprávne vzhľadom na výsledky meraní) tak je všetko v poriadku. To však nemôže byť používané, zneužívané v neprospech obvineného. Došlo k porušeniu zásady trestného i správneho konania - v pochybnosti v prospech obvineného. Správny orgán v dôkaznej núdzi sa nebráni použitiu, ako dôkazu proti obvinenému aj telesné prejavy obvineného ( keď kývaním hlavy, resp. nekývaním) súhlasil s prednesom zástupcu a podobne.

27. Zdôraznil v procese dokazovania význam zásady materiálnej pravdy aplikovanej aj v správnom konaní v § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Realizácia dôkazného prostriedku teda ešte sama osebe nemusí nutne viesť k získaniu dôkazu, ktorý bude vyhovovať ďalším definičným kritériám dôkazu, a to že dôkaz musí smerovať k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci a musí byť v súlade s právnymi predpismi. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky sa za porušenie procesných práv obvineného z priestupku nemožno považovať nevykonanie ním navrhovaných dôkazov najmä vtedy, ak by išlo o preukázanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Vzhľadom na to, že tým, kto bude dôkazy vykonávať a vyhodnocovať je nesporne správny orgán (§ 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku), je v tomto smere správne ponechať mu priestor na voľné uváženie o potrebe ďalšieho dokazovania. Toto voľné uváženie súvisiace aj s hodnotením dôkazov by však v žiadnom prípade nemalo viesť k dotváraniu či domýšľaniu potenciálneho skutkového deja na základe nedostatočne potvrdených indícií. Dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané nie v súlade s právnymi predpismi, teda dôkazy nezákonné, sú štandardne v správnom konaní považované za neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. zo dňa 15. decembra 2011 konštatoval, že „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť, či objasniť skutočný stav vecí, sa smú použiť v príslušnom konaní“. Na tento názor ústavného súdu žalobca nadviazal tvrdením, že nie každý dôkaz, ktorý sa z hľadiska spôsobu jeho obstarania a vykonania javí ako zákonný, bude zároveň v správnom konaní prípustný a naopak, nie vždy budú mať pochybnosti o zákonnom základe určitého dôkazu za následok jeho absolútnu neprípustnosť. Úloha správneho orgánu pri hodnotení dôkazov sa nevyčerpáva iba skúmaním zákonnej súladnosti formálnych procedurálnych postupov, prostredníctvom ktorých bol dôkaz obstaraný a vykonaný, ale až odpoveďou na otázku, či určitý dôkaz je v konaní prípustný, a či je možné pristúpiť k jeho hodnoteniu aj po stránke obsahovej a zvážiť jeho použitie ako podkladu pre rozhodnutie. Nedostatky v dokazovaní spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení otázky zákonnosti a prípustnosti určitého dôkazu môžu bezprostredne viesť k spochybneniu výsledkov dokazovania.

28. Tieto úvahy žalobca zosumarizoval do záveru, že skutočný stav vecí bol nedostatočne zistený, vec bola nesprávne právne posúdená, rozhodnutia sú nepreskúmateľné a v procese pred správnymi orgánmi došlo k pochybeniam.

29. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.k. G.-SL-G zo dňa 19.12.2019 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

30. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.08.2020k žalobe najskôr poukázal na obsah svojho rozhodnutia. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Po citácii výroku prvostupňového rozhodnutia pokračoval stručným popisom jeho obsahu tým, že ODI v Starej Ľubovni odôvodnil toto rozhodnutie aj vo vzťahu k námietkam právneho zástupcu obvineného tým, že podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke sa ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu; takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

31. K námietke použitia dôkazov z trestného konania správny orgán uviedol, že dôkazy získané v trestnom konaní (dychové skúšky, záznamy o podaní vysvetlenia svedkov, záznam dopravnej nehody) majú rovnakú dôkaznú hodnotu aj v priestupkovom konaní, nakoľko sú jedinečné a neopakovateľné. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že znalec nedokázal z vykonaných dychových skúšok určiť presnú hodnotu etanolu v krvi, avšak je nepochybné, že certifikovanými prístrojmi boli namerané pozitívne hodnoty týchto dychových skúšok. Čo sa týka porušenia metodiky vykonávania dychovej skúšky, neboli známe skutočnosti, akou nesprávnou metodikou by mohli byť výsledky dychových skúšok ovplyvnené. Pred vykonaním dychových skúšok bol obvinený riadne poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu, o čom svedčí aj záznam zo dňa 20.11.2018. Poukázal na použitie výpovedí svedkov - členov policajných hliadok Ing. P., W., P. zo strany prvostupňového orgánu, na námietky právneho zástupcu obvineného v súvislosti so závermi o požití alkoholu obvineným, na obsah záznamu dopravnej nehody.

32. Odvolací správny orgán ako žalovaný, preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že F. P. spáchal daný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe neuvádza nové podstatné skutočnosti vo vzťahu k uznaniu zodpovednosti za spáchaný priestupok, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní. Ďalej konštatoval žalobné argumenty.

33. Žalovaný k veci uviedol, že uvedené výsluchy svedkov boli do spisového materiálu zabezpečené z trestného konania, ktoré tomuto priestupkovému konaniu predchádzalo, pričom v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie Správneho poriadku špecificky neupravuje spôsob vykonania dôkazov, pričom ak vykonanie dôkazu nie je upravené v Správnom poriadku ani v inom zákone, o spôsobe vykonania dôkazu rozhoduje správny orgán, pritom dôkazy nesmú byť vykonávané v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov. Jednotlivé výpovede obvineného, svedkov, znalca, ako aj znalecký posudok vypracovaný znalcom boli v trestnom konaní vykonané zákonným spôsobom. Správny poriadok až na výnimky neupravuje postup pri vykonávaní dôkazov, a preto je vecou správnej úvahy správneho orgánu, akým spôsobom ich vykoná, pritom sa však musí riadiť zásadou zákonnosti, t.j. môže vykonať dokazovanie len v súlade so zákonom. Zabezpečené dôkazné materiály v rámci trestného konania boli získané a vykonané zákonným spôsobom a samotný žalobca, resp. jeho právny zástupca nezákonnosť nenamietali.

34. Argumentoval, že z jednotlivých pozitívnych hodnôt dychových skúšok je zrejmé, že pre posúdenie alkoholu u vodiča F. P. po dopravnej nehode bola relevantnou skutočnosťou samotná prítomnosť alkoholu v dychu vodiča, pričom v nadväznosti na ním uvádzané tvrdenia a samotné priznanie sa k spáchaniu skutku, že ním uvádzaný alkohol požil po dopravnej nehode z dôvodu „nejakého šoku“ čo sa stalo a čo sa mohlo stať, žalovaný nemá pochybnosti o spáchaní skutku menovaným.

35. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že v rámci trestného konania bol F. P. obvinený za úplne iný skutok ako v priestupkovom konaní a jednotlivé dôkazy boli vykonané v trestnom

konaní poukázal, že ODI v Starej Ľubovni bolo cestou Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni postúpené uznesenie vo veci obvineného F. P., ktorý bol stíhaný pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , nakoľko výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Je potrebné uviesť, že v samotnom uznesení prokurátora Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni už samotný prokurátor poukazuje na vykonané dôkazy v rámci trestného konania, z ktorých vychádzal, pričom poukazuje okrem iného aj na výpovede svedkov, ktorých vypočutie neskôr požadoval aj právny zástupca žalobcu.

36. Žalovaný považuje za preukázanú pozitívnu hodnotu alkoholu, resp. pozitívne hodnoty všetkých vykonaných meraní, z ktorých je pre posúdenie alkoholu u vodiča F. P. po dopravnej nehode relevantnou skutočnosťou už samotná prítomnosť etanolu vo vydychovanom vzduchu vodiča, čo je aj s poukázaním na účastníkom konania vlastnoručne podpísané jednotlivé výtlačky výsledkov dychových skúšok nespochybniteľné. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, t. j. „ ... zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky ... “, čím s poukázaním na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností uvedených vo vyššie uvedenom ustanovení § 66 ods. 6, čím v konkrétnom prípade bolo práve nesplnenie si povinnosti účastníka konania zdržať sa požitia alkoholu po škodovej udalosti.

37. Zo všetkých dychových skúšok vykonaných žalobcom je zrejmé, že tieto boli vykonané zákonným spôsobom, po predchádzajúcom poučení, ktorému žalobca porozumel, následne sa týmto dychovým skúškam prostredníctvom riadne overených analyzátorov dychu podrobil s pozitívnymi výsledkami vo všetkých prípadoch, ktoré taktiež na znak súhlasu potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Pre posúdenie alkoholu u vodiča po dopravnej nehode bola relevantnou skutočnosťou už samotná prítomnosť alkoholu, neberúc v ohľad, či hladina alkoholu u neho mala stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu.

38. Posúdením výpovedí prezentovaných žalobcom a jeho právnym zástupcom dospel žalovaný k explicitnému zisteniu, že Vladislav P. asi 10 minút po nehode, vypil z fľaše, ktorú mal za sedadlom vodiča, (resp. ako uvádzal v následnej výpovedi v kufri vozidla) alkohol, a to alkohol zn. Nicolaus - marhuľa alebo malina, pričom sa jednalo o 50 % alkohol, ktorého vypil z 0,7 1 fľaše možno viac ako 2/3. Z jednotlivých výpovedí bolo taktiež zrejmé, že žalobca od začiatku tvrdil, že uvedený alkohol požil po dopravnej nehode z dôvodu „nejakého šoku“ čo sa stalo a čo sa mohlo stať. Samotný žalobca a jeho právny zástupca nesúhlasili s prvotným obvinením, ktoré vyplývalo zo skutočnosti, že žalobca viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ale konštatovali, že požil návykovú látku po dopravnej nehode, čo je tiež priestupkom, z čoho vyplýva, že vo svojich prvotných vyjadreniach poukazovali práve na takto aktuálne šetrený stav veci, s ktorým sa však už toho času nestotožňujú a nesúhlasia s ním.

39. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne závery správneho súdu

40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že uznesením zo dňa 30.05.2019 číslo: Pv XXX/XX/XXXX-XX V.: X-XX-XXX-XXXX bola podľa postúpená vec trestného stíhania obvineného F. P. stíhaného pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe (zostručnené), že dňa 20.11.2018 okolo 05.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo, pri prejazde ostrej ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojom schopnostiam a vlastnostiam vozidla, prešiel vozidlom mimo cestu, narazil do stromu, následne bol pri realizácii dopravnej nehody podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, pričom počas vykonávanej kontroly u neho bola v čase o 05.54 hod. vykonaná dychová skúška na alkohol a bola mu nameraná hodnota 0,75 mg/l etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje v prepočte najmenej 1,56 promile alkoholu v krvi, pričom v prípravnom konaní bolo ustálené, že obvinený mohol mať v čase dopravnej nehody o 05.35 hod. v krvi koncentráciu alkoholu s hodnotami 0,97 - 1,22 g/kg (promile) etylalkoholu, a to z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Dôvodom rozhodnutia bola to, že podľa Tr. zákona sa posudzuje konanie páchateľa vtedy, ak vedie motorové vozidlo (prípadne inú činnosť) po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať najmenej 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), ktorá je podľa lekárskej vedy hranicou, pri ktorej ani nadpriemerne

disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný viesť vozidlo bezpečne. Vzhľadom na znaleckým dokazovaním zistenú hladinu alkoholu v krvi obvineného v čase nehody 0,97 - 1,22 g/kg (promile) nebolo možné pri uplatnení zásady in dubio pro reo ustáliť vyššiu hladinu alkoholu v krvi ako 0,97 promile, čo nepostačuje na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

41. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2019 a bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 19.06.2019.

42. Zo záznamu o podaní vysvetlenia v priestupkovom konaní podľa o priestupkoch zo dňa 03.09.2019 bolo zistené, že MUDr. L. B., znalec z odboru zdravotníctvo, ktorý vypracoval v trestnom konaní znalecký posudok č. XXX/XXXX, zotrval na svojich záveroch v posudku, že výsledky rýchlosti odbúravania etanolu z krvi z posledných štyroch dychových skúšok obvineného nezodpovedajú známych medicínskym skutočnostiam. Z vykonaných dychových skúšok možno ustáliť, že obvinený odbúrava alkohol z organizmu štandardným spôsobom, pričom vykonané dychové skúšky majú hodnoty nezodpovedajúce bežnému odbúravaniu alkoholu, preto nebolo možné ustáliť, či vodič viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, resp. bol pod jeho vplyvom v čase nehody, preto vzhľadom na to, ich nie je možné využiť pri posudzovaní vplyvu etanolu na organizmus menovaného v čase dopravnej nehody a nadviazal tvrdením, že hodnoty sú nepoužiteľné v priestupkovom konaní, lebo vykonané certifikovanými dychovými prístrojmi získané hodnoty nezodpovedajú metabolizmu etanolu v ľudskom organizme, jeden výsledok však nemožno vytrhnúť z kontextu a ostatné výsledky ignorovať.

43. V priestupkovom konaní bol obvinený vypočutý dňa 31.07.2019. Po oboznámení so skutkom, pre ktorý je obvinený, jeho citáciou, po konštatovaní znaleckých záverov MUDr. L. B. k otázke zisteného rozpätia alkoholu v krvi obvineného v čase dopravnej nehody, po poučení obvineného, uviedol, že nesúhlasí so skutkovou vetou, lebo nenadväzuje na výsledky trestného konania; znalecký posudok bol vypracovaný pred vykonaním vyšetrovacieho pokusu, ktorého sa znalec zúčastnil a po ňom konštatoval, že v čase vedenia vozidla obvinený nebol pod vplyvom látky, ktorá by mohla ovplyvniť jeho schopnosť viesť motorové vozidlo. Obvinený zdôraznil, že Nikolaus vodku požil po dopravnej nehode z dôvodu nejakého šoku a toto tvrdenie bolo potvrdené znalcom pri vyšetrovacom pokuse. Preto nesúhlasí so skutkovou vetou v smere, že je stíhaný za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, a nie za požitie alkoholu po dopravnej nehode. Pri výpovedi dňa 18.09.2019 bol oboznámený so skutkom, pre ktorý je stíhaný a s dopočutím znalca MUDr. L. B. zo dňa 03.09.2019, pričom uviedol, že vzhľadom na zmenu podstatnej časti skutku žiada o prerušenie konania a poskytnutie času na prípravu obhajoby, čomu bolo vyhovené.

44. Pri pokračovaní v pojednávaní dňa 19.12.2019 po oboznámení so skutkom v rovnakom rozsahu ako dňa 31.07.2019 a dňa 18.09.2019 a po konštatovaní záverov znalca a poučení o právach uviedol, že skutková veta pozostáva prevažne zo zistení z trestného konania, poukázal na to, že sa mu dáva za vinu porušenie § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o priestupkoch, avšak použitie písm. b) je nejasné, lebo v skutkovej vete nie je podklad k nemu, keďže nemá vedomosť o vzniku dopravnej nehody, rovnako nejasné je ustálenie škody 2 000 EUR. Tiež k uplatneniu písm. k) § 22 nenašiel podklad vo veci. Upozornil na vyjadrenie znalca zo dňa 03.09.2019 ohľadom odbúravania alkoholu z krvi, čím podľa názoru obvineného spochybnil výsledky dychových skúšok, preto pri nemožnosti určiť presnú dychovú skúšku by sa malo postupovať v súlade so zásadami trestného konania. Za zavádzajúci považoval záver správneho orgánu o požití alkoholu po dopravnej nehode, keďže vychádzal z výsledkov skúšok z iného konania, dokonca predchádzajúceho trestnému konaniu. Bez procesne vykonaných dôkazov nie je možné použiť tieto podklady. Poukázal na navrhované opätovné vypočutie svedkov, keďže títo boli vypočutí pred jeho výsluchom dňa 31.07.2019, jednak to bolo v trestnom konaní, ktoré sa viedlo pre iný skutok a to podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, a pre tento skutok sa ani neviedlo priestupkové konanie. Zamietnutie jeho návrhu považoval za zásah do jeho práv. Citoval niektoré ustanovenia zákona o priestupkoch. Zopakoval návrh z e-mailu zo dňa 01.10.2019 na vypočutie tam uvedených svedkov.

45. Správny orgán následne pristúpil k vyhláseniu prvostupňového rozhodnutia za porušenie , , , , s poukazom na o cestnej premávke, preto uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , účinného v čase spáchania priestupku. Za to mu bol podľa s prihliadnutím na ustanovenie tohto zákona uložená pokuta 300 eur a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov, pričom podľa sa do zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t. j. od zadržania vodičského preukazu dňa 20.11.2018.

46. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

47. Z vyšetrovacieho spisu správny súd zistil, že v trestnom konaní vedenom pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykových látok podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., z ktorého bol obvinený žalobca na skutkovom základe ako bolo vyššie uvedené vypovedal obvinený i viacerí svedkovia, bol vypracovaný znalecký posudok č. 108/2019 z odboru zdravotníctva (MUDr. B.).

48. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX MUDr. L. B. podal závery: Na otázku, či bol obvinený v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, uviedol, že pri výsledku prvej dychovej skúšky a zohľadnení resorbcie a odbúravania alkoholu u obvineného prichádza do úvahy koncentrácia alkoholu v krvi 0,97 - 1,22 g/kg (promile). Na otázku, či je prijateľné tvrdenia obvineného o konzumácii alkoholu nie pred jazdou, ale až po dopravnej nehode, uviedol, že výsledky na základe údajov poskytnutých obvineným nezodpovedajú výsledkom dychových skúšok. Na otázku k iným dôležitým okolnostiam uviedol detaily šiestich vykonaných meraní u obvineného certifikovanými prístrojmi, poukazoval na rôznu hladinu alkoholu v krvi v rôznych situáciách jeho konzumu vzhľadom na čas vykonaných meraní po jeho konzume a uzavrel, že odbúravanie alkoholu podľa posledných štyroch meraní u obvineného nezodpovedá známym medicínskym skutočnostiam.

49. Pri výsluchu dňa 10.04.2019 znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Zopakoval vypočítané hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi obvineného na základe poskytnutých údajov. Na otázku vyšetrovateľa ohľadom záveru v znaleckom posudku v súvislosti s rovnakou hodnotu alkoholu v krvi obvineného medzi prvou a druhou skúškou, čo by zodpovedalo stabilizácii koncentrácie etanolu v krvi vznikajúcej po požití väčšieho množstva nízko koncentrovaných alkoholických nápojov, uviedol, že by mohlo ísť teoreticky o nízko koncentrované nápoje (pivo, víno), ale z údajov sa to nedalo zistiť, lebo ďalšie výsledky ďalších skúšok nezodpovedali štandardnému odbúravaniu etanolu z organizmu. Výsledky posledných štyroch skúšok by mohli poukazovať na porušenie metodiky vykonávania dychových skúšok. Pri výsluchu dňa 25.04.2019 vysvetlil zistenia z vyšetrovacieho pokusu zameraného na priebeh odbúravania alkoholu z organizmu u obvineného, pričom potvrdil, že k odbúravaniu došlo v čase štandardne postupným znižovaním koncentrácie alkoholu v krvi, avšak špecificky u obvineného vo vyššom rozsahu 0,34 g/kg (promile) oproti priemernému odbúravaniu 0,12-0,20 g/kg (promile). Aj s ohľadom na výsledky vyšetrovacieho pokusu zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol, že výsledky dychových skúšok vykonaných po dopravnej nehode nezodpovedajú metabolizmu etanolu v organizme menovaného pri jeho porovnaní s vykonaným vyšetrovacím pokusom. Po otázke obvineného, že ním uvedený alkohol vodka Nikolaus obsahuje 38 % alkoholu, nie ako uviedol skôr 50 %, a či toto mení závery znaleckého posudku, znalec uviedol, že áno a obvinený mohol mať pri zohľadnení tohto v krvi pred dopravnou nehodou minimálnu hodnotu etanolu, ktorá nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť vedenie motorového vozidla.

50. Vo vyšetrovacom spise je výsledok dychovej skúšky vykonaný u obvineného zo dňa 20.11.2018 o 05.54 hod. s výsledkom 0,75 mg/l, z toho istého dňa o 06.27 hod. s výsledkom 0,75 mg/l, o 07.37 hod. s výsledkom 0,79 mg/l, o 08.46 s výsledkom 0,74 mg/l, o 10.42 hod. s výsledkom 0,73 mg/l o 12.17 hod. s výsledkom 0,61 mg/l.

51. Zo záznamu o dopravnej nehode a správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.11.2018, ktoré obvinený podpísal vyplýva hodnota koncentrácie alkoholu v krvi u obvineného na mieste po nehode 0,75 mg/l v čase o 05.54 hod. i o 06.27 hod.

52. V prípravnom konaní obvinený vypovedal dňa 21.11.2018. Uviedol okolnosti cesty v ten deň, okolnosti nezvládnutia jazdy, okolnosti nehody končiacej narazením do stromu (kríku). Vo vozidle mal spolucestujúcich, tí sa nezranili. Po uvedomení si situácie vzal spoza sedadiel fľašu alkoholu a odpil z nej asi 3-4 deci. Následne prišli požiarnici a hliadka. Pri výsluchu dňa 25.02.2019 tieto skutočnosti

v podstatných rysoch potvrdil, uviedol vypitie asi 2/3 fľaše po nehode. Na otázku prečo po dopravnej nehode požíval alkohol uviedol, že nebral to ako dopravnú nehodu, vie, že porušil pravidlá cestnej premávky. Potvrdil vykonanie asi 4 dychových skúšok v ten deň, prvú na mieste, ostatné na dopravnom inšpektoráte.

53. Svedkyňa Y. vypovedala dňa 20.11.2018 a dňa 07.03.2019 skutočnosti o dopravnej nehode, nevšimla si, žeby v čase nehody bol obvinený pod vplyvom alkoholu, ani necítila pach alkoholu z jeho dychu, nevidela ho po nehode požívať alkohol, fľašu u neho nevidela. Rovnako vypovedala aj svedkyňa F. dňa 20.11.2018 a dňa 07.03.2019.

54. Svedok Q., vedúci hasičského družstva, ktorý bol na mieste nehody, dňa 07.03.2019 uviedol, že po ich príchode na miesto osoby boli mimo vozidla, nevedel potvrdiť, či vodič bol pod vplyvom alkoholu, nebol tesne pri ňom, preto necítil z jeho dychu alkohol, nevidel vodiča požívať alkohol. Podobne vypovedal ďalší člen hasičského družstva svedok S., svedok Mgr. F..

55. Ďalší náhodný svedok nehody, vodič okolo idúceho vozidla B. uviedol, že nevie posúdiť, či bol vodič pod vplyvom alkoholu, nezdalo sa mu, že by bol, nevidel nijaký alkohol.

56. Člen policajnej hliadky svedok W. vypovedal, že po príchode hliadky bol obvinený pod vplyvom alkoholu, bol podrobený dychovej skúške, potom po 20 možno viac minútach druhej dychovej skúške. Nevidel obvineného pred dychovými skúškami piť alkohol, v interiéri vozidla si nevšimol nenašiel žiadnu fľašu alkoholu. Podobne vypovedal svedok P. i P..

57. Svedok U. opísal vykonanie dychovej skúšky u obvineného.

58. Svedok L. opísal vykonanie dvoch dychových skúšok u obvineného po jeho predvedení na OVS ODI Stará Ľubovňa.

59. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

60. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

61. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

62. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

63. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

64. Podľa (veta prvá) , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

65. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

66. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

67. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

68. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle v spojení s , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a nezistiac dôvody pre postup podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

69. Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 24.01.2022 do 27.04.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil dňa 27.04.2022 vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ).

70. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto písm. b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, a podľa písm. k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (ktorým podľa odkazu v texte je o cestnej premávke.

71. Podľa o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

72. Podľa 65 písm. b) tohto zákona, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

73. Podľa § 66 ods. 6 tohto zákona, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

74. Podľa § 137 ods. 2 písm. 2) písm. c) tohto zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

75. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) tohto zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.

76. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,

t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

77. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , , keďže konaním porušil , , , , o cestnej premávke tak, že vypustil vo výroku časti textu ... a ... , v ďalšej časti zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi za priestupok, ktorého skutok bol presne popísaný v skutkovej vete rozhodnutia, uložená podľa zákona o priestupkoch s prihliadnutím na ustanovenia pokuta 300 EUR, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 EUR.

78. Žalobné argumenty všeobecne smerovali k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutí a procesným pochybeniam pred správnymi orgánmi.

79. Žalobca namietal, že správne orgány opreli rozhodnutia len o výpoveď obvineného v trestnom konaní a doslova ju použili proti nemu (pričom išlo o seba obvinenie) a tiež o výsledok dychových skúšok napriek vyjadreniu znalca, že namerané hodnoty nezodpovedajú výsledkom bežného odbúravania etanolu z organizmu a že nie je možné jednoznačne sa vyjadriť, či viedol alebo bol pod vplyvom alkoholu obvinený v čase dopravnej nehody.

80. Správny súd považuje túto námietku za neopodstatnenú. V prvom rade poukazuje na to, že správne orgány mali k dispozícii nielen výpoveď žalobcu ako obvineného v trestnom konaní zo dňa 21.11.2018 a zo dňa 25.02.2019, ale aj výpovede z konania o priestupku zo dňa 31.07.2019 a zo dňa 19.12.2019. V druhom rade je nevyhnutné uviesť, že tieto výpovede sa zhodujú v rozhodujúcom bode, a to, že obvinený požil alkohol po dopravnej nehode. V nadväznosti na to je zásadné doplniť, že interpretácia takejto situácie obvineným ako seba obvinenie (ktoré je s využitím princípov trestného práva vylúčené ako dôkaz aj v konaní o priestupku) nebola náležitá a nevyplýva z reálneho základu. Priznanie sa obvineného (z trestného činu alebo priestupku) ku konkrétnym skutočnostiam tvoriacim súčasť konania, ktoré sa mu kladie za vinu, je bežnou, prirodzenou a právom poznanou skutočnosťou, s ktorou sú spojené následky v oblasti preukázania viny obvinenému, a nie je možné túto okolnosť zameniť jednoduchou re-interpretáciou na seba obvinenie žalobcu. Správny súd nenašiel okolnosti prípadu, ktoré by aspoň hypoteticky mohli viesť k úvahám o možnosti takéhoto výkladu uvedených tvrdení obvineného.

81. Ďalšia námietka súvisiaca s použitím výsledkov dychových skúšok, podľa názoru žalobcu evidentne v rozpore so závermi znalca, keďže namerané hodnoty nezodpovedali výsledkom bežného odbúravania etanolu z organizmu, a že nie je možné jednoznačne sa vyjadriť, či viedol alebo bol pod vplyvom alkoholu obvinený v čase dopravnej nehody, nebola vôbec relevantná v tejto veci, v ktorej základom skutkovej podstaty skúmaného priestupku bolo požitie alkoholu po dopravnej nehode (škodovej udalosti), čo bolo potvrdené dvoma dôkazmi, výpoveďou obvineného a dychovými skúškami, z ktorej každá bola pozitívna na prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu. Detaily procesov odbúravania alkoholu v krvi žalobcu, ich štandardný alebo neštandardný priebeh a z toho možné plynúce pochybnosti o tom, či a aké množstvo alkoholu obvinený požil pred nehodou či pred jazdou, nemohli mať vplyv na posúdenie konania žalobcu v danej veci. Napokon zo žiadneho záveru znalca nevyplýva pochybnosť o prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu po nehode v čase vykonania dychových skúšok. Znalcom ustálené závery mohli, a aj mali dopad práve na právne závery pri preukazovaní prítomnosti alkoholu a jeho konkrétnej hladiny v krvi žalobcu pred nehodou, a na posúdenie jeho konania v trestnom konaní z pohľadu kvalifikácie jeho konania ako trestného činu. K takejto právnej kvalifikácii konania žalobcu práve pre prítomnosť pochybností v znalcom bližšie uvedenom smere nedošlo, čoho dôkazom je právoplatné uznesenie prokurátora o postúpení veci na prejednanie priestupku.

82. Pokiaľ ide o tvrdenie znalca pri podaní vysvetlenia dňa 03.09.2019, ktoré žalobca na svoju obranu využil, že hodnoty sú nepoužiteľné v priestupkovom konaní, lebo vykonané certifikovanými dychovými

prístrojmi získané hodnoty nezodpovedajú metabolizmu etanolu v ľudskom organizme, správny súd argumentuje, že tento záver znalca je právnym hodnotiacim záverom, na ktorý však znalec nie je oprávnený právom, navyše je v zásadnom rozpore s jeho vlastným tvrdením, ktoré mu bezprostredne predchádzalo, a z ktorého vyplynulo, že uvedená kolízia medzi vykonanými dychovými skúškami a všeobecne uznávanými medicínskymi závermi o metabolizme etanolu v krvi, bránia urobiť záver len vo vzťahu ku konkrétnej dobe (počas jazdy, počas nehody), v ktorej by mal mať obvinený zistenú hodnotu etanolu v krvi.

83. Správny súd považuje za dôležité uviesť, že stav vodiča motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je vždy v rozpore s právom a je sankcionovateľný za každých okolností (mimo úvah ostávajú okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania alebo jeho trestnosť). Vzhľadom na to, že k tomuto zisteniu dochádza vždy pri kontrole policajnými orgánmi po zastavení vozidla (či už po nehode alebo nie), je vždy takýto stav vodiča v rozpore s právom a je postihnuteľný.

84. Ďalšou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že žalobcovi bolo odopreté právo brániť sa, keďže bez zmeny dôkaznej situácie došlo k zmene obvinenia z vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky na obvinenie z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode, pritom dôkazy boli vykonávané vo veci vedenej pre skutok podľa ods. l , nie pre obdobný skutok, ktorý by bol čo len v základných rysoch podobný so skutkom vedeným správnym orgánom.

85. Ani s touto námietkou sa správny súd nestotožnil. Vo veci došlo zjavne len k zmene právnej kvalifikácie skúmaného skutku z trestného činu podľa , z ktorého spáchania bol v istom štádiu prípravného konania žalobca podozrivý a obvinený, na priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , zákona o priestupkoch, pričom dôvodom tejto zmeny bolo v prvom rade uplatnenie trestnej zásady in dubio pro reo vzhľadom na znalecké závery ohľadom množstva alkoholu v krvi žalobcu pred nehodou, keďže toto množstvo nebolo možné nado všetku pochybnosť ustáliť v hodnotách umožňujúcich trestnoprávny postih žalobcu (hladina 1 promile). Pokiaľ však išlo o skutkový dej, tam k zásadnému posunu nedošlo, pretože výpovede žalobcu boli zhodné v momente, kedy mal alkohol požiť, a nebol rozdiel medzi tvrdením žalobcu v prípravnom trestnom konaní oproti tvrdeniu v priestupkovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ani vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie skúmaného konania žalobcu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k zmene skutku, pre ktorý bol žalobca stíhaný v priestupkovom konaní, oproti tomu, pre ktoré mu bolo pôvodne vznesené obvinenie v trestnom konaní, hoci došlo k úprave prvku jeho konania v časovom umiestnení požitia alkoholu žalobcom. Toto však bolo obsahom a aj výsledkom jeho obrany, ktorá bola konzistentná v tomto bode od samého začiatku. Preto záver o porušení práva obhajoby z dôvodu zásadnej zmeny skutku, pre ktorého spáchanie bol žalobca uznaný vinným, neprichádzal do úvahy, lebo nenastala potreba ďalšieho dokazovania v tomto smere.

86. Pokiaľ ide o poslednú námietku vzťahujúcu sa len všeobecne k zákonnosti použitých dôkazov, pričom žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. a potom nadviazal tvrdením, že nie každý dôkaz, ktorý sa z hľadiska spôsobu jeho obstarania a vykonania javí ako zákonný, bude zároveň v správnom konaní prípustný a naopak, nie vždy budú mať pochybnosti o zákonnom základe určitého dôkazu za následok jeho absolútnu neprípustnosť, pričom úloha správneho orgánu pri hodnotení dôkazov sa nevyčerpáva iba skúmaním zákonnej súladnosti formálnych procedurálnych postupov, prostredníctvom ktorých bol dôkaz obstaraný a vykonaný, ale až odpoveď na otázku, či určitý dôkaz je v konaní prípustný, či je možné pristúpiť k jeho hodnoteniu aj po stránke obsahovej a zvážiť jeho použitie, správny súd uvádza, že vzhľadom na všeobecnosť námietky bez konkrétneho smerovania voči niektorému z vykonaných dôkazov nevedel správny súd vyhodnotiť opodstatnenosť tejto námietky, hoci obsahovo bolo možné sa s uvedeným stotožniť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery však správny súd nedospel k záveru o nezákonnosti niektorého z použitých dôkazov, a ani o neopodstatnenosti použitia niektorého zo zákonne získaných dôkazov.

87. Z opísaného priebehu priestupkového konania podľa názoru správneho súdu vyplýva, že prebehlo v súlade so zákonom so zachovaním práv žalobcu ako obvineného z priestupku, zo zachovaním princípov vzťahujúcich sa k získavaniu i vyhodnocovaniu dôkazov. Skutkový stav bol zistený náležite v rozsahu dostatočnom pre správne posúdenie veci, skutkové závery správnych orgánov majú oporu v administratívnom spise, a následne bolo správne aj právne posúdenie veci žalovaným, ktorý na vec použil správne právne normy a ich obsah a význam aj správnym spôsobom interpretoval (vrátane zmeny

prvostupňového rozhodnutia v časti citácie i )

88. Záver správnych orgánov o tom, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch, bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom a rovnako bolo v súlade so zákonom konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, čo vyplýva z hore uvedených skutočností. Aj sankcia uložená podľa zákona o priestupkoch bola uložená v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie obsahuje v tejto otázke dostatok dôvodov a aj správnych úvah.

89. Správny súd tak vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti po preskúmaní veci v zmysle žalobných dôvodov ( v spojení s ), s poukazom na to, že dôvody pre postup podľa nezistil, a s poukázaním na to, že vo veci boli objasnené, resp. zistené všetky podstatné skutočnosti v zmysle zákona o priestupkoch, ktorých zistenie je nevyhnutné pre uznanie viny z priestupku, podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

90. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s . Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému správny súd nenašiel spravodlivé ani výnimočné dôvody, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).