Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-41-2022.pdf
PDF · 95.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka S. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, I. a otec S. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom N.Á. XX v konaní o návrhu matky na zmenu priezviska, takto
rozhodol:
U d e ľ u j e matke maloletej D., J.. XX.XX.XXXX za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej z priezviska „S..“ na priezvisko „H..“
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 18.11.2021 sa matka domáhala nahradenia súhlasu otca na zmenu priezviska maloletej. Uviedla, že maloletá je žiačkou 6. ročníka základnej školy. V triede sa jej spolužiaci smejú a spievajú jej pesničku S. - S.. Z matkinho manželstva pochádza maloletý syn, brat maloletej, ktorý má totožné priezvisko ako ona a jej manžel. S manželom tvoria pár už osme rokov, z toho viac ako 6 rokov sú manželia. Tvoria šťastnú milujúcu rodinu, bez rozdielu vo výchove maloletých deti. Otec bol s maloletou naposledy, keď mala 4 roky, dnes má 12 rokov. Od toho času maloletú nekontaktoval. Výživné určené súdnym rozhodnutím neplatí riadne a včas. Maloletá si praje zmenu priezviska, ten so zmenou priezviska nesúhlasí.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Uznesením č. k. 9P/41/2022-209 zo dňa 10.03.2022 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, oboznámil sa s listinami tvoriacimi súdny spis a pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/30/2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že pred podaním návrhu otca kontaktovala telefonicky za účelom zmeny priezviska maloletej. On nesúhlasil. Vzťah maloletej s otcom nie je žiadny. Naposledy maloletú otec videl, keď mala štyri roky, odvtedy nie. Odvtedy ju a ani maloletú nekontaktoval. Zopárkrát ho kontaktovala ona kvôli neplneniu vyživovacej povinnosti, avšak ani v tom prípade sa na maloletú nepýtal. Do štyroch rokov sa maloletá s otcom stretávala. V spoločnej domácnosti žili, asi do dva a pol roka maloletej. Potom ju rok otec nevidel a od tri a pol roka maloletej do jej štyroch rokov ju videl dvakrát. Na týchto dvoch stretnutiach sa dohodli, kedy a kde sa stretnú, kde maloletú otec preberie
a kde jej ju odovzdá. Odvtedy otec o maloletú nejaví žiaden záujem. Vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas. Na otca bola nútená podať aj trestné oznámenie. Výživné bolo zaplatené naposledy v máji 2021 a bolo zaplatené aj za mesiac jún. Od roku 2015 je vydatá, pričom s manželom dva roky predtým už žili v spoločnej domácnosti. Vzťah maloletej s manželom je dobrý, oslovuje ho ocko. S manželstva pochádza maloleté dieťa, ktoré má ich spoločné priezvisko. Maloletá už od šiestich rokov vníma rozdielne priezviská. Vie, že kto je jej biologickým otcom, ale napriek tomu to vníma. V škole sa jej deti začali smiať, začali jej spievať pesničku „S., S.“, z čoho bola smutná. Potom problém nastal, keď maloletý syn začal chodiť do tej istej školy. Začali padať otázky od detí, prečo sa volajú inak a maloleté deti sa jej preto posmievali. Keď sa jej na ulici pýtajú, ako sa volá, vždy sa predstavuje priezviskom H.. Priezvisko H. používa aj vo svojej mailovej adrese a aj tak je zahlásená na sociálnej sieti. Nemá záujem vyškrtnúť otca zo života maloletej, preto manžel neuvažoval nad osvojením maloletej. Maloletá nebude mať problém v prípade, ak v priebehu školského roka, resp. v tej triede, v ktorej je zaradená, dôjde k zmene priezviska. Ona už teraz spolužiakom a všetkým vysvetľuje, že sa bude volať H., len to ešte chvíľku potrvá. Manžel súhlasí s tým, aby maloletá mala spoločné priezvisko. Maloletá má vytvorený vzťah aj s rodinou zo strany manžela. Jeho rodičov vníma ako babku a dedka, pričom zo strany jej otca nie sú vytvorené žiadne väzby. Tie boli popretŕhané rozvodom manželstva. Otec už rodičov nemá, sestra a brat nemajú s maloletou ani s ňou žiaden kontakt. Otec jej zaslal sms správu s textom „Ja som ti povedal, že ak sa má volať po Vás, ja alimenty platiť nebudem a povedal som ti, že ak si ju teda ideš písať na svoje či prepáč na mužove priezvisko, tak to som ti jasne povedal, že s tým nesúhlasím a ak tak, len pod jednou podmienkou, že nebudem platiť alimenty a za tým si asi stojím.“
6. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Priezvisko je jediné, čo po ňom maloletá má. Ak má byť zapísaný v rodnom liste ako otec, tak nech má aj jeho priezvisko. S maloletou nemá žiaden vzťah. Približne do dva a pol roka veku maloletej boli s matkou manželia a maloletú potom do jej štyroch rokov videl asi dvakrát. Aj keď bola vtedy s ním stále plakala a pýtala sa za matkou. Od štyroch rokov maloletej ju nevidel, aj keď sa o to snažil. Návrh na výkon rozhodnutia, ani políciu v tom čase nevolal. Potom sa mu narodil syn, takže sa začal venovať jemu. Jeho syn má sedem rokov. S ním žije v spoločnej domácnosti, aj s jeho matkou. Maloletý má priezvisko po svojej matke. Súhlasil by, ak by maloletá nadobudla priezvisko matky za slobodna. Vadí mu, že by maloletá mala mať priezvisko manžela matky.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.03.2022 vyplýva, že matka v spoločnej domácnosti s manželom zabezpečuje starostlivosť o maloletú a spoločného maloletého syna - K. H.. Pracuje v Ž. I. M..N.. ako zamestnanec stravovania. Jej príjem je približne 500 eur mesačne. Manžel pracuje ako automechanik. Matka trvá na návrhu na zmene priezviska. Uviedla, že otec nekontaktuje maloletú, ani sa o ňu nezaujíma žiadnym spôsobom. Nepravidelne prispieva na výživu maloletej. Nespomenie si na ňu ani počas Vianoc či narodenín. Ohľadom zmeny priezviska matka uviedla, že má SMS komunikáciu, kde otec maloletej súhlasí so zmenou priezviska pod podmienkou, že nebude prispievať na výživu maloletej. Šetrenie pomerov na strane otca vykonalo OSPODaSK Žilina. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve jeho a jeho partnerky. V spoločnej domácnosti žije ešte ich spoločné dieťa K. V.. Otec pracuje v kamenárstve. Uviedol, že sa s maloletou nestretáva, neudržiava žiaden kontakt. Vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. S návrhom na zmenu priezviska nesúhlasí, a to hlavne z dôvodu, že maloletá by niesla priezvisko po súčasnom manželovi matky maloletej. Tiež verí, že keď bude maloletá staršia ich kontakt sa obnoví. Maloletá navštevuje šiesty ročník základnej školy, učí sa dobre. Hráva ping pong, čo ju veľmi baví. Navštevuje aj umeleckú školu - odbor kreslenia. Trpí sezónnymi alergiami. Pri rozhovore dňa 29.03.2022 uviedla, že otca nikdy nevidela. Matkinho manžela volá ocko. Matku a nevlastného otca vníma ako rodičov a spolu s bratom tvoria rodinu. Vzťahy v rodine sú veľmi dobré. Maloletá je vyspelé, rozumné dieťa. Po zmene priezviska túži aj kvôli tomu, že vníma všetkých členov aj starých rodičov zo strany nevlastného otca ako rodinu a chcela by sa volať ako všetci v rodine. Na základe vyššie uvedeného kolízny opatrovník odporučil súdu zmenu priezviska maloletej. Dôvodom na zmenu priezviska nie je len záujem a názor maloletého dieťaťa, ale aj neplnenie si rodičovských povinností zo strany otca a strata citového vzťahu.
8. Podľa § 40 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. (ods. 1) Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. (ods. 2).
9. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie č. 104/1991 Zb., záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 6 ods. 7 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
14. Podľa ustanovenia § 8 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
15. Výpočet podstatných vecí v § 35 Zákona o rodine je len exemplifikativný a je nepochybné, že to, aké priezvisko má, resp. bude mať maloleté dieťa, je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto sa súd návrhom matky zaoberal z hľadiska jeho opodstatnenosti.
16. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, správny orgán v prvom rade po podaní žiadosti o zmenu priezviska skúma, či sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a tiež, či nie je zmena priezviska maloletého v rozpore s jeho záujmami. Najčastejšie bývajú podávané žiadosti o zmenu priezviska v prípade, ak sa matka maloletého dieťaťa rozviedla s otcom dieťaťa a znova sa vydala, pričom pri uzavieraní manželstva prijala priezvisko druhého manžela, v dôsledku čoho má matka a dieťa rozdielne priezvisko. So zmenou však musí súhlasiť druhý rodič dieťaťa, pokiaľ nenastanú prípady, kedy sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, C.H.BECK, strana 238).
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9 P/30/2013-147 zo dňa 07.01.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 90 eur mesačne.
18. Súd na začiatok uvádza, že zmena priezviska maloletej je značným zásahom nielen do práv otca, ale aj do práv samotnej maloletej. Keďže sa rodičia nedohodli na zmene priezviska maloletej, súd v konaní skúmal, či udelí za otca maloletej súhlas matke na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej. Skúmal, či dôvody uvádzané matkou, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zmenu priezviska maloletej, sú vážnymi dôvodmi a či zmena priezviska by bola skutočne na prospech maloletej
v jej reálnom živote. Z pohľadu maloletého dieťaťa má súd za to, že rozdielne priezviská maloletej, matky, jej manžela a nevlastného brata, majú a môžu mať v budúcnosti ešte viac dopad na jej nerušený psychický vývoj, môžu viesť ku komplikáciám, nedorozumeniam a problémom aj v praktickom bežnom živote maloletej. Rozdielnosť priezvisk si maloletá v súčasnej dobe uvedomuje, vychádzajúc z jej názoru vysloveného pred kolíznym opatrovníkom ako aj zo situácií popisovanými matkou na pojednávaní. Maloletá jednoznačne prezentovala svoju túžbu po zmene priezviska pred kolíznym opatrovníkom. Rovnako z jej vysloveného názoru je zrejmé, že manžela matky považuje za otca, i keď vie, že nie je jej biologickým otcom. Maloletá sa začleňuje do širšej rodiny zo strany manžela matky, kedy rodičov manžela vníma ako starých rodičov. Vzhľadom na vek maloletej 12 rokov a 5 mesiacov súd zohľadnil pri rozhodovaní jej názor vyslovený bez ovplyvňovania. Nepriamo bola jej túžba po zmene priezviska preukázaná správaním v každodenných, bežných situáciách - „Keď sa jej na ulici pýtajú, ako sa volá, vždy sa predstavuje priezviskom H.. Priezvisko H. používa aj vo svojej mailovej adrese a aj tak je zahlásená na sociálnej sieti. ...už teraz spolužiakom a všetkým vysvetľuje, že sa bude volať H., len to ešte chvíľku potrvá.“ Maloletá sa v reálnom živote už teraz stretáva s rôznymi reakciami na rozdielnosť priezvisk členov jej rodiny „po nástupe jej nevlastného brata do tej istej školy začali padať od spolužiakov otázky, prečo sa volajú inak, maloleté deti sa maloletej preto posmievali“. Pokiaľ ide o nesúhlas otca k zmene priezviska maloletej, súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil jeho dôvody na zamietnutie návrhu matky ako nedôvodné. Bolo jednoznačne preukázané, že medzi otcom a maloletou nie je žiaden vzťah. Maloletá si otca nepamätá, v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že ho nikdy nevidela. Neexistenciu vzťahu s maloletou potvrdil aj otec, kedy maloletú v období medzi jej dva a pol rokom a štyrmi rokmi videl dvakrát (pár hodín) a odvtedy ju už nevidel. Otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju, neplní si vyživovaciu povinnosť riadne a včas. To, že záujem otca nie je skutočný naznačuje aj jeho sms správa adresovaná matke, kedy pripustil svoj súhlas so zmenou priezviska maloletej v prípade, ak by sa tým zbavil povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť („Ja som ti povedal, že ak sa má volať po Vás, ja alimenty platiť nebudem a povedal som ti, že ak si ju teda ideš písať na svoje či prepáč na mužove priezvisko, tak to som ti jasne povedal, že s tým nesúhlasím a ak tak, len pod jednou podmienkou, že nebudem platiť alimenty a za tým si asi stojím.“). Ak otec vyslovil súhlas so zmenou priezviska maloletej na rodné priezvisko matky, súd tento návrh nevyhodnotil ako súladný s najlepším záujmom maloletej. Matka svoje rodné priezvisko nemá zakomponované v aktuálnom priezvisku, takže uvedené by žiadnym spôsobom situáciu nezmenilo. V konaní nebolo preukázané, že meno otca by maloletej spôsobovalo problém v tom ako znie (až na situáciu s pesničkou S.-S. popisovanú matkou). Maloletá chce mať priezvisko rodiny, ktorú považuje za vlastnú, s ktorou je stotožnená a nie byť jej jediným členom s iným priezviskom (hoc aj s priezviskom matky za slobodna). Súd rovnako uvádza, že predmetným rozhodnutím súdu, otec maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti nestratil, nezmenili sa, nedošlo k ich obmedzeniu. Samotná zmena priezviska maloletej neohrozuje postavenie otca v živote maloletej a neohrozuje jeho rodičovské práva a povinnosti k nej. Pokiaľ otec do budúcna dúfa, že keď maloletá bude staršia ich kontakt sa obnoví, zmena priezviska na uvedené nemá absolútne žiaden dopad. Otcovi musí byť zrejmé, že odlišné priezviska nie sú prekážkou na budovanie vzťahu rodič - dieťa, keďže má ďalšie maloleté dieťa - syna, ktorý má priezvisko svojej matky, nie jeho priezvisko. Súd tak ustálil, že dôvody uvádzané matkou, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zmenu priezviska maloletej, sú vážnymi dôvodmi, ktoré odôvodňujú vyhoveniu návrhu matky, keďže realizácia zmeny priezviska maloletej bude v jej záujme. Preto súd udelil matke maloletej za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej z priezviska „S..“ na priezvisko „H..“.
19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.