Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/140/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Zmrzlina III s.r.o., so sídlom Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO: 46 713 883, právne zast. JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Herľanská 547 proti žalovaným: 1. IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom Štetinova 4, Bratislava, IČO: 36 745 804, 2. MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3. EMO - CAR, s.r.o. so sídlom Horná 12, Banská Bystrica, IČO: 36 638 340, všetci žalovaní právne zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o určenie neplatnosti dražby t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že dražba vykonaná dňa 24.2.2014 v priestoroch reštaurácie v salóniku, na prízemí hotela M., na adrese I. P.. Č.. XX/A, M. žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na návrh žalovaného v 1. rade ako záložnýho veriteľa, na ktorej žalovaný v 3. rade vydražil nehnuteľnosti - radové garáže, postavené na parcele J. Č.. XXXX/XX, v podiele 1/1 a pozemok: parcela J. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2, v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Č., obec A. C. D., okres A. C. D. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), je neplatná a taktiež žiadal priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 12.10.2010 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. č. XXXX s vtedajším vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou ILaS REAL s.r.o., pričom predmetom zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi, spoločnosti SEXTETO, s.r.o., ktoré vznikli z leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a dlžníkom. V ďalšom uviedol, že v súčasnosti (v čase podania žaloby) je vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2013, uzatvorenej s predávajúcim ILaS, a.s.. Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor povolil vklad do katastra nehnuteľnosti dňa 23.12.2013 pod č. A. XXXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade ako dražobník zaslal oznámenie o dražbe nehnuteľnosti spoločnosti ILaS, a.s., ktorá bola vlastníkom nehnuteľností do 23.12.2013, pričom predmetom dražby boli podľa oznámenia predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal dňa 24.02.2014 dražbu predmetných nehnuteľností na návrh žalovaného v 1. rade a vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný v 3. rade. Žalobca sa o vykonaní dražby dozvedel od dlžníka žalovaného v 2. rade. Podľa názoru žalobcu dražba uskutočnená žalovaným v 2. rade je neplatná, pretože boli porušené viaceré ustanovenia zákona NR SR č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“ ) a to jednak ustanovenie § 12, keďže žalovaný v 2. rade

nezaslal žalobcovi znalecký posudok, ustanovenie § 17, keďže žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo zaslané oznámenie o dražbe a dražobník, žalovaný v 2. rade aj v oznámení o dražbe zverejnenom v obchodnom vestníku uvádza, že predmetné nehnuteľnosti užíva vlastník spoločnosť ILaS, a.s., pričom žalovanému v 2. rade muselo byť známe, že údaj o vlastníkovi predmetu dražby je nepravdivý, keď si to jednoducho mohol zistiť cez katastrálny portál a teda, že vlastníkom predmetu dražby je žalobca a nie spoločnosť ILaS, a.s. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 2. rade zámerne takto postupoval a poškodil tým práva žalobcu chránené zákonom. Žalovaný mal dostatok času zistiť, kto je aktuálnym vlastníkom predmetu dražby, keďže spoločnosť ILaS, a.s. ním prestala byť ešte 23.12.2013 a oznámenie o dražbe v Obchodnom vestníku bolo zverejnené až dňa 15.01.2014. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v 2. rade porušil aj ustanovenie § 19 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého mal upustiť od dražby, ak neboli splnené podmienky uvedené v § 13 a § 17. Žalovaný vedel alebo mal vedieť, že bolo porušené ustanovenie § 17, keďže nezaslal oznámenie o dražbe vlastníkovi predmetu dražby a naopak dražbu uskutočnil. Žalobca poukazuje aj na porušenie ustanovenie § 24 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže žalovaný v 2. rade nezaslal dlžníkovi notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dražby, ale zaslal dlžníkovi len oznámenie o vykonaní dražby, pričom aj v tomto oznámení sa uvádza, že predmet dražby užíva vlastník ILaS, a.s., hoci už dva mesiace predtým sa vlastníkom predmetu dražby stal žalobca.

2. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe podanom prostredníctvom právneho zástupcu žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení v žalobe uviedli, že žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzatvorila spoločnosť ILaS, a.s., ako vtedajší vlastník nehnuteľnosti (záložca), pričom predmetom zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného v 1. rade voči spoločnosti SEXTETO, s.r.o.. Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor povolil vklad záložného práva pod č. A.. XXXX/XXXX a v nadväznosti na to boli zaslané oznámenia o začatí výkonu záložného práva a to spoločnosti ILaS, a.s. ako vlastníkovi a spoločnosti SEXTETO, s.r.o. ako dlžníkovi a Okresnému úradu Vranov nad Topľou, kde správa katastra vyznačila bezodkladne poznámku - oznámenie o začatí výkonu záložného práva. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keď žalobca v návrhu uvádza, že je aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2013, poukazujú na to, že na strane žalobcu ako nadobúdateľa zálohu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, keď ako nadobúdateľ zálohu vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. V ďalšom poukázali na to, že zo strany správy katastra Vranov nad Topľou došlo k porušeniu ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, poukázali aj na ustanovenie § 38 Katastrálneho zákona s tým záverom, že v zmysle týchto ustanovení sa nejednalo o možný vklad do katastra nehnuteľností, keďže príslušný okresný úrad nepreskúmal kúpnu zmluvu a najmä skutočnosť, či je oprávnený prevodca nakladať s nehnuteľnosťou, pričom nemal povoliť vklad vlastníckeho práva bez súhlasu záložného veriteľa. Teda neboli kumulatívne splnené až dve podmienky pre vklad vlastníckeho práva, a ak by správa katastra preskúmala kúpnu zmluvu v zmysle uvedených ustanovení Katastrálneho zákona, nepovolila by vklad vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade nebol účastníkom správneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, teda nemal možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom, ktoré oprávnenie patrí len účastníkovi správneho konania. Na základe týchto skutočností, majú potom za to, že skutkový stav v čase prevodu vlastníckeho práva ako aj v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v žiadnom prípade nezodpovedal stavu právnemu, k zavkladovaniu kúpnej zmluvy nemalo vôbec dôjsť. V ďalšom poukázali na to, že pre úspešnosť žaloby je potrebná aj vecná legitimácia, ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku ako aj existencia naliehavého právneho záujmu. Na základe uvedených skutočností poukazujú aj na ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka s tým, že úkon ktorým bolo prevedené vlastnícke právo počas výkonu založeného práva považujú za absolútne neplatný, z ktorého dôvodu namietajú aj aktívnu legitimáciu žalobcu a žalobu považujú za účelovú, nedôvodnú a neopodstatnenú.

3. Žalovaný v 2. rade rovnako navrhoval žalobu zamietnuť, keď uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby, nakoľko tento mal postavenie navrhovateľa dražby a to ako prednostný záložný veriteľ. Dražba ako aj samotný výkon záložného práva prebehli v súlade s platnými právnymi predpismi. V ďalšom uviedol, že zo žaloby sa dozvedel, že bývalý vlastník predmetu dražby ILaS, a.s., sa počas konania dražby respektíve samotného výkonu záložného práva zmenil na základe kúpnej zmluvy na žalobcu, na základe ktorej skutočnosti žalobca napáda vykonanú dražbu. Poukázal

na to, že v zmysle § 7 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách mu bol predložený od navrhovateľa dražby - žalovaný v 1. rade list vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.12.2013, ktorý jasne deklaroval, že výlučným vlastníkom predmetu dražby je spoločnosť ILaS, a.s. a preto zasielal všetky listiny ako aj znalecký posudok v zákonných lehotách práve tejto spoločnosti ako vlastníkovi predmetu dražby. To, že sa zmenil vlastník predmetu dražby počas výkonu záložného práva, považuje za hrubé porušenie zákona, či už zo strany spoločnosti ILaS, a.s alebo správy katastra nehnuteľností ale aj žalobcu. A to preto, že dňa 03.12.2013 bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany navrhovateľa dražby - žalovaný v 1. rade na Správu katastra vo Vranove nad Topľou v zmysle § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka a táto do 24 hodín vyznačila toto oznámenie do poznámky na LV č. XXXX. Tiež dňa 29.11.2013 bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj dlžníkovi a záložcovi. Dlžník prevzal toto oznámenie dňa 03.12.2013 a od záložcu sa zásielka vrátila z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. V ďalšom uviedol, že v zmysle § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Žalobca ako nadobúdateľ predmetu dražby o tejto skutočnosti, že začal výkon záložného práva, mal možnosť vedieť, nakoľko toto bolo vyznačené v uvedenej poznámke. Došlo teda k porušeniu zákona zo strany žalobcu, bývalého vlastníka predmetu dražby, ale aj Správy katastra vo Vranove nad Topľou, keď povolila takýto prevod, nakoľko záložca žiadny súhlas zo strany záložného veriteľa nedostal. Išlo teda o neplatný právny úkon a z toho vyplýva, že žalobca nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, nakoľko sa stal vlastníkom na základe neplatného právneho úkonu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s vyjadrenia strán sporu a predloženými listinami ako aj spisom Okresného úradu, katastrálny odbor A. XXXX/XXXX, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 11Cb/53/2013 a 11Cb/61/2013 a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2010 súd zistil, že túto uzatvorili podľa § 151a Občianskeho zákonníka žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a ILaS REAL, s.r.o. ako záložca. Podľa článku 1 zmluvy, predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti záložcu špecifikovanej v článku II v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi ILaS COMPANY, s.r.o. Podľa článku II. predmetom záložného práva a zálohom podľa tejto zmluvy boli špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - predmetné nehnuteľnosti. Podľa článku V. záložný veriteľ bol oprávnený vykonať záložné právo a teda aj predať záloh vhodným spôsobom dohodnutým v zmluve a to buď predajom alebo predajom na dražbe v zmysle platných právnych predpisov - zákon o dobrovoľných dražbách.

Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor číslo vkladu A. XXXX/XX vyplýva, že týmto rozhodnutím tento ako orgán príslušný podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov () na návrh navrhovateľa - ILaS, a.s. a žalobcu doručeného dňa 19.12.2013 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu mimo iných aj predmetných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2013, ktorú uzavreli ILaS, a.s. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Vklad bol povolený dňa 23.12.2013 a týmto dňom nastali aj práve účinky vkladu. Rozhodnutie bolo doručované spoločnosti ILaS, a.s. a žalobcovi.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.02.2014 vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca a ako titul nadobudnutia bola uvedená kúpna zmluva zo dňa 18.12.2013.

Z oznámenia v Obchodnom vestníku X/XXXX s dňom vydania 15.01.2014 o dobrovoľnej dražbe dražobníka - žalovaného v 2. rade a navrhovateľa - žalovaného v 1. rade vyplýva, že predmetom dražby boli predmetné nehnuteľnosti s tým, že v ďalšom bolo uvedené, že v súčasnej dobe predmet dražby užíva vlastník spoločnosť ILaS, a.s.. Podľa oznámenia o dražbe zo dňa 19.01.2014, vydaného dražobníkom - žalovaný v 2. rade č. k. XX/XXXX súd zistil, že navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ v prospech ktorého je na predmete dražby zriadené záložné právo. Z onačenia a opisu dražby vyplýva, že týmto boli predmetné nehnuteľnosti.

Z oznámenia o vykonaní dražby zo dňa 24.02.2014 vydaného dražobníkom - žalovaný v 2. rade vyplýva, že dražba predmetných nehnuteľností mala byť vykonaná na mieste a v dátume ako je uvedený v oznámení.

Z listín predložených žalovaným v 2. rade ako dražobníkom súd zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.12.2013 vlastníkom predmetných nehnuteľností bola spoločnosť ILaS, a.s.

Taktiež predložili súdu oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.11.2013, ktorým spoločnosť URBÁNI & partners, s.r.o. ako právny zástupca záložného veriteľa - žalovaného v 1. Rade, ktoré bolo adresované spoločnosti SEXTETO, s.r.o. a na vedomie doručované Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor a spoločnosti ILaS, a.s., dávala na vedomie, že záložný veriteľ v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka začína výkon záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Taktiež bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva adresované aj Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, ktorému bolo doručené 03.12.2013. Spoločnosti ILaS, a.s., bolo doručované s tým, že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Dňa 09.01.2014 vydal žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámenie o dražbe, ktoré bolo doručované spoločnosti ILaS, a.s. ako aj predsedovi predstavenstva W.. Y., pričom obe zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote a taktiež bolo oznámenie doručované žalovanému v 1. rade, spoločnosti SEXTETO, s.r.o., Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Daňovému úradu Vranov nad Topľou a Michalovce a Mestskému úradu Vranov nad Topľou.

Oznámenie o vykonaní dražby zo dňa 24.02.2014 bolo doručované žalovanému v 1. rade, spoločnosti SEXTETO, s.r.o., Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Daňovému úradu Vranov nad Topľou a Michalovce a Mestskému úradu Vranov nad Topľou. Od spoločnosti ILaS, a.s., sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Notárskou zápisnicou C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX spísanou notárkou W.. Q. A. táto osvedčila priebeh dražby zo dňa 24.02.2014.

Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalec Y.. Š.D. M. stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností.

5. Podľa § 21 ods. 2 zákona NR SR č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu.

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. So zreteľom na žalovanými vznesenú námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ale aj vzhľadom na v ďalšom uvedené súd skúmal, či žalobca je skutočne legitimovaný na podanie žaloby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. V prípade, ak by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, pričom neplatnosť dražby môže súd len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania mal súd aj za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej so záložcom - spoločnosťou ILaS REAL s.r.o., predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi SEXTETO s.r.o.. Taktiež nebolo sporné a vyplýva to aj z listu vlastníctva č. XXXX, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bola do dňa 23.12.2013 spoločnosť ILaS, a.s., so sídlom Tajovského 5, Michalovce, IČO: 36174785, tak ako to vyplýva z predmetného listu vlastníctva zo

dňa 19.12.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor číslo A. XXXX/XX zo dňa 23.12.2013, ktorým dňom správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. V súvislosti s týmto právnym úkonom - kúpnou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou ILaS, a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim a na základe nej a rozhodnutia o povolení vkladu žalobca ako vlastník nehnuteľnosti namieta porušenie konkrétnych ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré porušenia zákona sa bezprostredne týkajú žalobcu ako vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa a vykonanej žalovaným v 2. rade ako dražobníkom skutočnosťou a ktoré porušenia práv žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností v čase vykonania dražby majú zakladať dôvody pre vyslovenie neplatnosti dražby.

9. Ako už súd uviedol vyššie, neplatnosti dražby sa môže osoba tak ako ju predpokladá ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách domáhať len v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle uvedeného ustanovenia, teda takáto osoba musí byť aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok ), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane žalobcu ) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia.

11. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená zároveň vo verejnom záujme, priamo zo zákona ( ex lege ) a to od počiatku ( ex tunc ), ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a povinnosti, z takto absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie zo správania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť, odvrátená ani za použitia dobrých mravov. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na spomenutý verejný záujem aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť nie je možné podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením ( tzv. ratihabíciou ) ani odpadnutím vady prejavu vôle ( tzv. konvalidáciou ). Podľa názoru súdu neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti.

12. Je nepochybné a ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu došlo kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2013, účinky ktorej mali v zmysle rozhodnutia o povolení vkladu nastať dňom 23.12.2013. Na strane druhej je však rovnako nepochybné a z predmetných listín ako aj zápisov na liste vlastníctva žiadnym spôsobom nespochybniteľné, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v čase, kedy na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa.

13. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas zaplatená.

V zmysle ustanovení § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Po oznámení začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť ( § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

14. Oznámenie o začatí výkonu záložného žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom na predmetné nehnuteľnosti zo dňa 29.11.2013 bolo Okresnému úradu, katastrálnemu úradu doručené dňa 3.12.2013, ktorá toto oznámenie na liste vlastníctva vo forme poznámky aj vyznačila.

15. Ak teda žalobca uzavrel dňa 18.12.2013 kúpnu zmluvu, titulom ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ nedal súhlas na prevod, nemohlo dôjsť v účinnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, záložca nesmel bez súhlasu záložného veriteľa záloh - predmetné nehnuteľnosti previesť a ak sa tak stalo, je takýto úkon pre rozpor so zákonom absolútne neplatný. Ustanovenie o súhlase záložného veriteľa neobsahuje ani predmetná kúpna zmluva, pričom v čl. III bod 3. žalobca ako kupujúci vyhlásil, že sa oboznámil s predmetom kúpy na mieste samom obhliadkou, ako aj stavom zapísaným v príslušnej evidencii nehnuteľností vedenej katastrálnym úradom.

Takýto súhlas nebol ani osobitne udelený a prípadné udelenie, resp. neudelenie súhlasu neskúmal ani katastrálny odbor, danú skutočnosť neuvádza vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.12.2013 a takáto skutočnosť nevyplýva ani z jeho spisu, v ktorom konaní sa rozhodovalo o návrhu na vklad z predmetnej kúpnej zmluvy.

16. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

17. Keďže žalobca v predmetnej zmluve prehlásil ako súd uviedol vyššie, že sa oboznámil aj so stavom predmetom kúpy zapísaným v príslušnej evidencii nehnuteľnosti vedenej katastrálnym úradom, musel sa bezpodmienečne oboznámiť s tým, že na predmet kúpy - predmetné nehnuteľnosti je zriadené záložné právo ako aj so zapísanou poznámkou o začatí výkonu záložného práva. V zmysle uvedeného potom vyznievajú aj prehlásenia zmluvných strán predmetnej kúpnej zmluvy o oprávnenosti nakladať s predmetom kúpy a o neobmedzení zmluvnej voľnosti skôr ako fráza, prehlásenie nezodpovedajúce skutočnosti.

18. Teda súd uzatvára, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ILaS, a.s. Tajovského 5, Michalovce je teda právnym úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. A nakoľko absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky, žalobca nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

19. Ak je určitý právny úkon neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinnosti nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ resp. zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať a to aj bez návrhu ( z úradnej povinnosti - ex offo ).

Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe predmetnej kúpnej zmluvy, pričom je zrejmé, že nepostupoval v zmysle citovaného ust. § 31 katastrálneho zákona, no prípadné nároky žalobcu z takého nesprávneho postupu nie sú predmetom tohto konania a zakladajú len vzťah medzi žalobcom a úradom. A rovnako ani ustanovenie § 29 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva , na ktoré poukazoval žalobca, ktoré v ods. 1 pojednáva o poznámke, ktorá obmedzuje vlastníka pri nakladaní s nehnuteľnosťou a v ods. 2 o poznámke, ktorá informuje a to v spojení s ust. § 38 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Súd konštatoval vyššie neplatnosť právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom a to ust. § 151l Občianskeho zákonníka a nie je pre rozpor s katastrálnym zákonom.

20. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, teda žalobca sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a titulom tohto právneho stavu ako vlastník uplatňovať svoje práva pri dražbe predmetných nehnuteľností a keďže je nepochybné, že o záložnom práve a začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom vedomosť mal, nemohol

byť ani dobromyseľným pri nadobudnutí vlastníckeho práva, teda žalobca nie je ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dražby, preto súd žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.