Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-40-2010.pdf
PDF · 176.87 KB
No categories available
19Cb/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Tomáš Ponik - SHR, miesto podnikania Čergovská 12, 082 67 Terňa, IČO: 31 307 701 zastúpeného JUDr. Pavlom Hovanom, advokátom so sídlom Ing. Kožucha 1, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanému: František Šechny
- SHR, miesto podnikania Mošurov 082 67 Mošurov 14, IČO: 37 783 785 zastúpenému JUDr. Máriou Orinčákovou, advokátkou so sídlom Slovenská 15, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.400 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 552,95 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 20.12.2009 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. P r i z n á v a štátu voči žalobcovi nárok na 89 % a voči žalovanému na 11 % náhradu trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.2.2010 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania hospodárskych budov vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 28.5.2004 do 15.5.2008, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2004 je žalobca vlastníkom hosp. budov š.č 53, 54. 55. 56. stojacich na p.č. XXX. XXX, XXX C. XXX. zapísané na L V XXX, k.ú. H.. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu bol užívateľom týchto žalovaný, ktorý za ich užívanie platil i nájomné. Po nadobudnutí predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu v máji 2004 žalovaný v užívaní budov pokračoval, avšak za užívanie budov už neplatil. Po ústnej komunikácii žalobcu a žalovaného bol daný zo strany žalovaného prísľub k vyprataniu z nehnuteľností do niekoľkých týždňov. Tento však budovy opustil až v máji 2008. Žalovaný užíval budovy za účelom chovu dobytka, ošípaných. Od doby kedy bolo zjavné, že žalovaný svoj prísľub k vyprataniu budov dobrovoľne nesplní, prebiehala sprvu ústna a neskôr už i písomná komunikácia. Užívanie nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu, akejkoľvek dohody so žalobcom, okrem iného, spôsobilo v dôsledku chovu dobytka, ošípaných a ich registrácie na žalovaného v registri Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat Štátneho plemenárskeho ústavu SR žalobcovi ďalšie prieky, vyvolávajúce škodu, keďže tento následne nemohol svoj vlastný majetok užívať
a nahlásiť do evidencie chov vlastných zvierat, keďže k jeho registrácii by muselo dôjsť k odhláseniu zvierat zo strany žalovaného. Žalovaný bol písomne k vyprataniu a odstráneniu nezákonného stavu vyzývaný jednak samotným žalobcom listom zo dňa 10.9.2007 a k vydaniu bezdôvodného obohatenia prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 3.12.2009. Žalovaný na výzvy nereagoval. O uvedených skutočnostiach bola vyhotovená i zápisnica z konfrontácií, kde žalovaný potvrdzuje, že k užívaniu nehnuteľností došlo, prevzal výzvu na vypratanie, došlo ku kontrolám zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov a ďalšie skutočnosti. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, aby bolo dohodnuté akékoľvek užívanie budov žalobcu a už vôbec nie za „stráženie“ ako uvádza žalovaný. Toto tvrdenie je celkom nelogické, keďže žalobca a žalovaný sú si konkurenciou v oblasti podnikania s dobytkom, ošípanými, a žalobca nadobudol kúpnou zmluvou uvedené budovy za účelom ďalšieho podnikania a nie bezodplatného dania do užívania svojej najbližšej konkurencii. Žalovaný sám k vyšetrovaciemu spisu PZ UJKP Prešov ORP-607/1-OVK-PO-2008 vypovedal, že mu správca konkurznej podstaty oznámil, že končí medzi nimi uzatvorená zmluva“. Na pojednávaní konanom dňa 2.10.2012 žalobca upravil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na zaplatenie sumy 14.400 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 20.12.2009 do zaplatenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.4.2012 namietal, že sa ústne dohodli, že hospodársku budovu
- maštaľ - bude užívať dovtedy, kým ju nebude potrebovať žalobca. O nájomnom sa dohodli, že ho nebude platiť, pretože tým, že bude žalovaný v objekte, bude na celý hospodársky dvor dohliadať, strážiť ho, aby nedošlo k jeho devastovaniu a rozkradnutiu. V areáli hospodárskeho dvora je postavených niekoľko budov, z ktorých bola v užívaní iba tá jedna maštaľ, ktorú užíval žalovaný. Ostatné budovy boli prázdne, nikým nevyužívané. Žalobca nikdy tento svoj majetok neužíval. Predmetné stavby, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu boli postavené na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Tieto pozemky má v prenájme žalovaný a platí aj daň z nehnuteľnosti, čiže pri ich ústnej dohode mali účastníci na zreteli aj túto skutočnosť. Za pozemky, na ktorých stoja budovy žalobcu, žalobca neplatil nájom žalovanému ani ich vlastníkom. Vzniesol námietku premlčania.
3. V záverečnej reči žalobca poukázal na to, že žalovaný v rozhodnom čase 28.5.2004 až do 15.5.2008, kedy tento hospodársky dvor vypratal, prevádzkoval na tomto hospodárskom dvore farmu, choval tam hovädzí dobytok, ošípané, ako aj ovce, čo bolo zaznamenané v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat v Žiline, z ktorej správy vyplýva, že počas týchto 4 rokov mal žalovaný na tejto farme na tomto dvore zaevidovaných v roku 2005 97 ošípaných, v roku 2006 71 ošípaných, v roku 2007 53 ks ošípaných, v roku 2006 2 ks hovädzieho dobytku, 2005 1 ks hovädzieho dobytka a v roku 2004 1 ks hovädzieho dobytka. Svedok pán R. potvrdil, že na tomto hospodárskom dvore žalovaný choval dobytok, choval ovce, choval ošípané. Žalobca nemohol nasťahovať na tento dvor svoje zvieratá, svoj dobytok a využívať tento dvor spolu so žalovaným, nakoľko na takýto postup by žalobcovi nedala nikdy súhlas Veterinárna a potravinová správa. Daný hospodársky dvor nikdy plotom nebol prehradený, a teda žalobca nemohol využívať svoje nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve titulom zámeru žalovaného. Znaleckými posudkami bola v tomto konaní ustálená cena všeobecná hodnota nájmu za takto užívané nehnuteľnosti. Nakoľko v danom prípade zmluva neexistovala, neexistovala žiadna dohoda o užívaní predmetných nehnuteľností, vzniklo zo strany žalovaného bezdôvodné obohatenie a žalobca má nárok na jeho úhradu vrátane DPH.
4. V záverečnej reči žalovaný poukázal na to, že medzi stranami bola uzavretá ústna dohoda o neplatení nájmu, o užívaní len jednej budovy a to kravína. V dohode bolo zohľadnené, že žalovaný platil dane za pozemky, na ktorých stáli aj ostatné hospodárske budovy žalobcu, ktoré by bol mal platiť žalobca, ako aj skutočnosť, že žalovaný reálne strážil predmetné nehnuteľnosti žalobcu. Ak by nebola taká dohoda medzi stranami, potom aj žalovanému by vznikol nárok voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný plnil za žalobcu (zaplatil dane), čo podľa práva mal plniť sám žalobca., o čom boli žalovaným doložené platobné výmery správcu dane Obce H.N.. Žalobca nikdy žalovaného nevyzval na úhradu nájomného, ani mu neboli doručené faktúry na zaplatenie nájmu. Takáto výzva bola žalovanému prvýkrát doručená až po 19 mesiacoch po skončení nájmu - listom zo dňa 3.12.2009, v ktorej bolo žalovanému určené nájomné vo výške 300 eur a spätne za 48 mesiacov. Žalobca nevysvetlil, prečo až po 19 mesiacoch po skončení nájmu žiada nájom. Ak by nebola táto ústna dohoda, nechal by žalobca užívať túto nehnuteľnosť žalovaným? Je tiež otázne, prečo ho nikdy nevyzval na úhradu nájomného. Žalobcom navrhnutí svedkovia A.. B., E.. S. C. A.. L. potvrdili existenciu dohody medzi stranami sporu už v roku 2004,2005 a potvrdili aj skutočnosť, že hospodársky dvor musel byť strážený pred rozkradnutím a zničením osobami z rómskej
osady. Aj svedok Ing. Š. potvrdil, že mal informáciu o dohode medzi žalobcom a žalovaným. Predmetné hospodárske budovy, celý poľnohospodársky dvor bolo potrebné strážiť, aby sa predišlo devastácií, rozkrádaniu. Znalecké nálezy nie sú presvedčivé a sú dôvodné pochybnosti o ich správnosti, ostatný znalec nedal odpoveď na otázku súdu aká by bola v spornom období výška nájmu v danom regióne a aké sú základné kritériá na jej určenie.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov K.. V.Š. J., A.. O. B., A.. J. J., znalca Ing. Michala Sirku, svedka E.Z. R., A.. K. Š., E.. E. S., znalca Ing. Michala Gardoša, oboznámením znaleckých posudkov znalca Ing. Michala Sirku a jeho výsluchom, znalca Ing. Milana Gardoša a jeho výsluchom, oboznámením listinných dokladov: platobné výmery č. 28101114, č. 110014, uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 27.4.2009, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 27.2.2009 a sťažnosť žalovaného zo dňa 20.3.2009, priestupkový spis Obvodného úradu Prešov, vyšetrovací spis č. ČVS:ORP-607/1-OVK-PO-2008 vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, ktorého sa mal dopustiť podozrivý František Šechný, bytom Mošurov č. 16., zápisnica o trestnom oznámení K.. V. J. zo dňa 23.5.2008, uznesenie zo dňa 27.2.2009, sťažnosť zo dňa 20.3.2009, platobný výmer č. 2810110014, uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 27.4.2009, zápisnica o výsluchu Tomáša Ponika zo dňa 11.11.2008, zápisnica o výsluchu K.. V. J. zo dňa 18.9.2008, zápisnica o výsluchu svedka O. Š. zo dňa 18.9.2008, zápisnica o konfrontovaní medzi Tomášom Ponikom a Františkom Šechnym, zápisnica o konfrontácii medzi svedkami RNDr. Tomášom Ponikom ml. a Františkom Šechnym, úradné záznamy o kontrolách vykonaného Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v Prešove, zápisnica o výsluchu svedka H.. Y. O., nájomné zmluvy, fotodokumentácia z hospodárskeho dvora v obci Mošurov, kúpna zmluva uzavretá dňa 3.5.2004 medzi Agrodružstvo Terňa v konkurze a Tomášom Ponikom, oznámenie plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 24.8.2009 o tom, že vec postupuje Obvodnému úradu v Prešove a zamietnutie sťažnosti voči tomuto rozhodnutiu, záznam o odložení veci Obvodným úradom Prešove zo dňa 28.10.2009 a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je samostatne hospodáriaci roľník zapísaný v Evidencii Obecného úradu Terňa pod č. 731/2004-1. Z jeho výsluchu súd zistil, že „žalovaný mal v prenájme poľnohospodársky dvor Mošurov od konkurzného správcu od roku 1999, odkedy je registrovaný a keďže mal v prenájme budovy, tak dostal do prenájmu od pozemkového fondu aj pôdu neznámych vlastníkov aj štátnu pôdu do času, kým sa v konkurze budovy neodpredajú. V roku 2004 poľnohospodársky dvor v Mošurove odkúpil od konkurzného správcu a tým bola zrušená zmluva s pozemkovým fondom. Po tom, ako mal odkúpený dvor, tak mali stretnutie na dvore so žalovaným, kedy videl, že má tam aj tzv. matice, ktoré mali niektoré maličké alebo boli tesne pred pôrodom, takže bolo nezmysel v tom momente ich vysťahovať a bolo to aj neetické. Takže mal na to čas, kým fakticky tie malé odrastú a tie matice sa doprasia, že by sa vypratal. Mal farmu v Malom alebo vo Veľkom Slivníku, takže si to tam presťahuje. Potom však došlo k situácii, že Pozemkový fond opätovne urobil zmluvu na pôdu pod hospodárskym dvorom so žalovaným, hoci bolo pravidlo, že kto kúpi objekty prvovýroby, tak má nárok aj na pôdu. Potom sa to začalo vliecť, pričom žalovaný sa pasoval sám do role strážnika, čo vôbec to nepripadalo do úvahy. Na kúpu tých nehnuteľností zobral úver, takže bolo nezmysel, že by mu zadarmo dal do prenájmu ten hospodársky dvor. Potom sa to vlieklo. Tým pádom, že sa zrušila zmluva, mal si odhlásiť z registra fariem farmu, čo neurobil. Mali problém sa tak tam dostať, objekt je oplotený, mal tam psov, maštale boli pozamykané, mal tam zvieratá. Dosť sa to ťahalo, dokopy 4 roky, pokiaľ chtiac nechtiac, podarilo sa im zrušiť tú jeho farmu. Mal s tým problémy, farma už bola na neho, ale zvieratá tam stále figurovali, lebo ich žalovaný neodhlásil, aj keď už tam neboli. Keď sa už v tom roku 2008 vysťahoval, tak to zostalo len vrakovisko podľa toho, čo sme videli, keď tam boli ešte so správcom, všetko vo vnútri bolo vybrakované. Boli tam iba holé múry. Odkúpil dva budovy a vrátnicu, pričom žalovaný užíval obe budovy. Po tom, čo sa žalovaný vysťahoval, tieto budovy neužíva, lebo nie sú na to spôsobilé, žalovaný nie že sa staral o budovy, ale ich znehodnotil. Do roku 2007 veci riešil ústne a nie písomne, tento mu tvrdil, že už farmu presťahuje, ale neurobil to. Návrh nájomnej zmluvy mu nepredkladal, nemal záujem mu to dávať do prenájmu. Nemohol tam prísť a vyhádzať mu zvieratá von. Nemal tú moc, aby ho bol odtiaľ dostal. Žalovaný si nesplnil už prvú povinnosť, že má zrušiť farmu. On mal automaticky zrušiť
farmu, ako boli budovy odpredané. To sa všetko bralo tak, ako by bol mal v prenájme. Keby bol mal v prenájme, tak tam by nebol problém. Keby mu chcel dať do prenájmu farmu, tak s ním jedná o prenájme s tým, že bude tam, všetko dokumentujú, vyplatí mu, podniká. Fakticky tam šlo o to, že mu to nechcel dávať do prenájmu. Bol tam svojvoľne.“
7. Žalovaný je samostatne hospodáriaci roľník zapísaný v Evidencii Obecného úradu Mošurov pod č. 4/1999. Z jeho výsluchu súd zistil, že do roku 2004 mal zmluvu o nájme nebytových priestorov na tieto hospodárske budovy, platil 1 000,- Sk mesačne a aj po odpredaji v konkurze žalobcovi zostal v týchto priestoroch, bolo to vyslovene na žiadosť žalobcu a jeho syna, pretože dovtedy tam mal ustajnené zvieratá, ale mal som aj časť pôdy, na ktorých boli tieto budovy postavené. Žalobca odkedy kúpil tie budovy, nemal záujem tam prevádzkovať farmu, doslova sa mu hodilo, že tam bol v tejto farme, aj ho požiadal o to stráženie, a aj zveľadil tieto budovy. Dal tam železné vráta, aj iné veci a v podstate jemu to tak vyhovovalo, ako to bolo, že on tam mal ustajnené zvieratá, pretože on žiadne zvieratá v tom čase nemal, ktoré by tam chcel ustajniť, až neskôr sa rozhodol po nejakých troch rokoch, že tam chce mať svoj chov, a tak nakoniec tieto priestory aj vypratal. V čase, keď žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v Mošurove, asi v priebehu dvoch mesiacov, stretli aj s jeho synom V. J. a s jeho synom L. J. a sa rozprávali u vtedajšieho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu pána Ď., kde bol prítomný aj B., kde hovorili o tom, že on zakúpil nehnuteľnosti v obci Terňa za 2.500.000,- Sk, pán Ponik zakúpil v Mošurove tieto nehnuteľnosti za cca 250.000,- Sk. Vtedy bolo rozhodnuté pánom Ď., že nech každý zostane tam, kde je, teda že nech on zostane so svojimi vecami, ktoré mal v Mošurove a pán Ponik zostane v Terni, aby sa tieto nehnuteľnosti takto ďalej, resp. aby sa pôda takto ďalej užívala. Potom sa asi o mesiac na to dohodol na hospodárskom dvore v Mošurove so žalobcom a jeho synom Tomášom o tom, že zostanem teda na tomto hospodárskom dvore a za ostrahu bude si ja tam chovať svoj dobytok. Tak sa dohodli a potom, keď riešil svoju nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, rozprával sa s pánom Ď. o tých okolnostiach, kde mu aj potom povedal zrejme, ako sa s Ponikovcami dohodli, že teda za vykonávanie ostrahy zostane v Mošurove. Potom následne niekedy už pred koncom užívania, resp. pred koncom chovu hospodárskych zvierat v Mošurove stretol po kontrole veterinárnej správy, ktorá mu uložila, že musím vymaľovať priestory a urobiť nejaké úpravy, stretol Ponikovcov v Prešove, kde povedal pánu Ponikovi, žalobcovi, že teda sa odtiaľ vysťahuje, keďže nebude tam takto tieto priestory upravovať. Kým sa vrátil z Prešova, už bol areál zamknutý s tým, že mu nebolo umožnené si zobrať hovädzí dobytok. Mal tam v podstate len dve kravy. Má za to, že nesúvisí nájom pôdy s ich dohodou o nájme hospodárskej budovy, resp. s tým, ako sa dohodli s Ponikovcami na užívaní tejto hospodárskej budovy. V roku 2004 bol starostom obce. Keďže došlo k odpredaju týchto nehnuteľností a obával som sa, aby Rómovia, ktorých je tam značnú väčšina v obci, tento celý objekt nerozkradli, dohodli sa so žalobcom na takom riešení, že bude naďalej užívať pre svoje účely spodnú stavbu- maštaľ, čo aj robil a bude ostatné budovy strážiť, aby nedošlo k ich rozkradnutiu. Cítil akýsi morálny záväzok voči obci a voči svojím voličom, lebo vedel, že čo by mohlo nastať, keby tieto objekty zostali opustené. Ľudia by potom poukazovali na to, že starosta sa o to nepostaral a to umožnil. Preto sa s Ponikovcami, teda s otcom a jeho synom dohodli na tom, že on v tom objekte maštale bude podnikať ďalej s tým, že ostatné objekty bude strážiť a týmto spôsobom sa vykompenzuje to, že vlastne užíva túto nehnuteľnosť. On to bol, čo skôr požadoval nájomnú zmluvu od žalobcu, ale žalobca mu nechcel dať písomnú nájomnú zmluvu, jemu tento stav takto vyhovoval, lebo vedel, že bude tento celý objekt strážiť. Potom už nemal na tom záujem, keď už nebol starostom obce, niekedy v roku 2008, sám mu oznámil, že chce odísť odtiaľ, na čo on si vyúčtoval tieto náklady, ktoré žiada. Všetky ostatné objekty, ktoré kúpil žalobca boli celý čas opustené a neboli v žiadnom prípade využívané. On v tejto maštali mal tri kravy a mal som ich ustajnené len preto, aby som tam mal dôvod chodiť a celý objekt strážiť.“
8. Dňa 15.10.1999 uzavrel E.. E. S., správca konkurznej podstaty Agrodružstva Terňa so žalovaným zmluvu č. 14 o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov a priľahlé priestory, ktoré sa nachádzajú v priestoroch farmy Mošurov, pričom zoznam prenajatého majetku tvorí prílohu tejto zmluvy s tým, že na prenajatý majetok má nájomca predkupné právo. Nebytové priestory ako aj ostatná plocha sa dávajú do nájmu za účelom podnikateľskej činnosti nájomcu a to hlavne na účely poľnohospodárskej výroby, ustajnenia hospodárskych zvierat. Doba nájmu
bola stanovená na dobu určitú, t.j. od 15.10.1999 do doby odpredaja uvedených objektov správcom konkurznej podstaty. Výška nájmu bola stanovená na 1.000,- Sk/mesačne.
Podľa súpisu k tejto zmluve, predmetom nájmu boli: Hospodárska budova, parc.č. XXX, sklad chemikálií 7.763,01 Sk Úradnícka budova, parc. č.XXX, vrátnica 10.509,36 Sk Hosp. budova, parc. č. XXX, odchovňa ml. dobytka 145.511,93 Sk Hosp. budova, parc. č. XXX, koniareň 45.027,78 Sk Ploty, vráta, vrátka, parc. č. XXX 9.602,96 Sk Vodovod Mošurov 6.598,71 Sk Vrátnica Mošurov (unimobunky) 1.551,96 Sk Vonkajšie silnoprúdové rozvody Mošurov 15.900,- Sk SPOLU: 242.467,71 Sk
9. Dodatkom č. 1 zo dňa 27.8.2001 k zmluve č. 14 o nájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom E.. E. S. a žalovaným došlo k zvýšeniu nájomného o 20 % na 1.200,- Sk s účinnosťou od 1.9.2001. Ocenenie prenajatého pozemku bolo vykonané na základe znaleckého posudku č. 027/2001 z dňa 5.11.2001 znalkyne A.. U. S., Š. X, J..
10. Platobným výmerom zo dňa 25.2.2004 Obec Mošurov vyrúbila žalovanému daň z nehnuteľnosti za ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty, ako aj zastavané plochy a nádvoria vo výške 33.391,- Sk.
11. Dňa 3.5.2004 bola uzavretá medzi Agrodružstvom Terňa v konkurze v zastúpení E.. E. S., správcu konkurznej podstaty so žalobcom kúpna zmluva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Mošurov súp. č. XX s tým, že sa jedná o hospodársku budovu na parc. č. XXX (pozemok neusporiadaný), úradná budova na parc. č. XXX (pozemok neusporiadaný), hospodárska budova na parc. č. XXX (pozemok neusporiadaný), hospodárska budova na parc. č. XXX (pozemok neusporiadaný), ploty, vráta, vrátka, parc. č. XXX a hnuteľné veci vodovod Mošurov, vrátnica Mošurov (unimobunky), vonkajšie silnoprúdové rozvody Mošurov s tým, že podrobný popis nehnuteľnosti obsahuje znalecký posudok č. 027/2001 z dňa 5.11.2001 znalkyne A.. U. S., Š. X, J.. Vklad do katastra bol povolený dňa 28.5.2004.
12. Listom zo dňa 23.9.2004 Slovenský pozemkový fond v Bratislave (SPF) nazvaným Ukončenie nájmu a vypratanie (odovzdanie) pozemkov oznámil žalovanému, že jeho nájomný vzťah k pozemkom v správe SPF v katastrálnom území Mošurov prenajatých na základe nájomných zmlúv č. 44 811 99 a 47 501 02 končí uplynutím času k 30.9.2004. V súlade s článkom III citovaných zmlúv boli správcom konkurznej podstaty Agrodružstvo Terňa odpredané nehnuteľnosti na hospodárskom dvore Mošurov, s ktorými je pôda, ktorú má v užívaní od SPF organický spojená. Nadobúdateľom budov a stavieb je žalobca a tento požiadal o prenájom pôdy od 1.10.2004. Preto požiadal SPF žalovaného predmet nájmu odovzdať tomuto vlastníkovi, resp. zástupcom SPF, regionálneho odboru v Prešove. Zároveň ho požiadal o vyrovnanie záväzkov z uvedenej nájomnej zmluvy po vykonaní inventarizácie.
13. Platobným výmerom zo dňa 4.5.2005 č. 110014 Obec Mošurov vyrúbila žalovanému za rok 2004 daň z pozemkov za ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty, ako aj zastavané plochy a nádvoria vo výške 24.449,- Sk.
14. Listom zo dňa 10.9.2007 žalobca vyzval žalovaného na vypratanie farmy Mošurov s tým, že je od roku 2004 vlastníkom hospodárskeho dvora Mošurov, a preto ho opätovne žiada o vypratanie farmy a nápravu 3 roky trvajúceho nezákonného stavu, kde podľa jeho zistení aj naďalej nezákonne vystupuje ako vlastník farmy Mošurov. Zároveň ho informoval, že podáva žiadosť o zmenu vlastníka farmy v Centrálnej evidencii zvierat.
15. Podľa úradného záznamu o kontrole č. XXXXX/XXXX Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove 10.9.2007 bola vykonaná kontrola u žalovaného na farme v Mošurove. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že doposiaľ vedený vlastník na farme Mošurov je žalovaný, je potrebné vykonať zmenu vlastníka farmy, ako je to uvedené v prípise č. 3291/06-222 zo dňa 7.12.2006.
16. Listom zo dňa 27.9.2007 žalobca žalovaného žiadal o odhlásenie zvierat z farmy Mošurov s tým, že podľa jeho zistení v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat Štátneho plemenárskeho ústavu SR Bratislava do dnešného dňa nie sú z centrálnej evidencie zvierat odhlásené všetky jeho zvieratá z farmy na hospodárskom dvore v Mošurove. Žiadal o urýchlené odhlásenie zvierat, ktoré podľa Centrálnej evidencie zvierat sú ešte stále evidované na farme č. 413650. V prípade, že do 2.10.2007 nebude uskutočnená náprava stavu zaslaním odhlásenia hospodárskych zvierat do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat v Žiline, vznikne zaevidovaním nového vlastníka farmy v CEHZ problém s vlastníctvom pasov a tým aj samotných zvierat, kde tieto budú prevedené na nového vlastníka farmy.
17. Listom zo dňa 22.11.2007 vyzval žalobca žalovaného na vypratanie farmy Mošurov - ošípané s tým, že podľa Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat naďalej figurujú na farme Mošurov ošípané v počte 71 kusov, preto ho znovu vyzýva o okamžitú nápravu stavu všetkých zvierat z uvedenej farmy.
18. Platobným výmerom č. 2810110014 zo dňa 14.3.2008 Obec Mošurov vyrúbila daň z nehnuteľnosti na rok 2008 žalovanému za ornú pôdu vo výške 38.070,- Sk, za trvalé trávnaté porasty 4.242,65 Sk, za zastavané plochy a nádvoria 2.938,80 Sk.
19. Podľa úradného oznamu o kontrole č. 26/04/08 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 2.4.2008, tohto dňa bola vykonaná kontrola ošípaných na farme Mošurov s tým, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že dňa 6.12.2007, že farma bola prehlásená z majiteľa žalovaného na majiteľa žalobcu. V centrálnej evidencii hospodárskych zvierat sú vedené zvieratá v počte 53 kusov a z toho 4 prasnice. Terajší majiteľ farmy - žalobca - vyzval žalovaného dvoma listami zo dňa 10.9.2007 a 22.11.2007, aby z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat odhlásil zvieratá z farmy. Do dnešného dňa sa takto nestalo. Ďalšia kontrola bude vykonaná u žalovaného.
20. Dňa 23.5.2008 podal RNDr. Tomáš Poník na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Veľkom Šariši trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý neoprávnene užíval hospodársky dvor v obci Mošurov vo vlastníctve jeho otca Tomáša Poníka a to v dobe od leta 2004 doposiaľ. Podľa jeho vedomostí na predmetnom dvore neznámy páchateľ vykonával podnikateľskú činnosť a to chov hospodárskych zvierat. Dňa 20.5.2008 bola privolaná hliadka PZ, ktorá vykonala obhliadku predmetného hospodárskeho dvora, kde v tom čase sa tam nachádzali hospodárske zvieratá v počte 4 ks kráv a 1 teľa.
21. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Prešov zo dňa 26.8.2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci a uznesením zo dňa 27.2.2009 ČVS: ORP-607/1-OVP-PO-2008 bolo vznesené obvinenie žalovanému za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2,3 písm. a) Trestného zákona na tom podklade, že v období od 6.12.2007 do 20.5.2008 v obci Mošurov protiprávne užíval hospodársky dvor majiteľa Tomáša Ponika, kde vykonával podnikateľskú činnosť a to chov hospodárskych zvierat, čím majiteľovi Tomášovi Ponikovi zapísanému na LV č. XXX v kat. úz. obce Mošurov bránil v užívaní predmetného hospodárskeho dvora.
22. Na základe sťažnosti žalovaného proti tomuto uzneseniu Okresná prokuratúra v Prešove dňa 27.4.2009 č. 3Pv 680/08-10 rozhodla, že vyhovuje sťažnosti žalovanému, uznesenie ako nezákonné zrušuje a vyšetrovateľke PZ ukladá, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vyhodnotením dôkazov vyšetrovateľa má prokuratúra za to, že nie je daná v tomto štádiu trestného konania miera podozrenia istoty, akú vyžaduje § 206 Trestného poriadku, že skutok, ktorý je uvedený v napádanom uznesení sa stal, je trestným činom a spáchal ho obvinený.
23. Podľa zápisnice o konfrontácii medzi svedkami RNDr. Tomášom Ponikom ml. a žalovaným zo dňa 21.5.2009 zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-607/1/OVK- PO-2008 žalobca tvrdil, že od mája 2004 protiprávne žalovaný užíval hospodársky dvor, dôvodom bolo, že nebola urobená žiadna nájomná zmluva, súd zistil, že podľa tvrdenia žalobcu od mája 2004 protiprávne žalovaný užíval hospodársky dvor bez nájomnej zmluvy a neplatil žiaden nájom. Bral dotácie na dobytčie jednotky, a tak bol povinný pri zmene vlastníka farmy informovať Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat v Žiline, ale tak neurobil. Keď bol vyzvaný na vypratanie, namietal, že nemá sa kde so živým inventárom vypratať. V čase, keď bol starostom, bol niekoľkokrát so žalobcom za ním, pretože mali spor o odber elektriny a rozprávali sa aj o vyprataní hospodárskeho dvora. Osobne takto
ho navštívil takto asi 10-krát. Písomné výzvy boli zasielané obyčajnými zásielkami a snažili sa celú vec riešiť aj cez veterinárny ústav na prelome rokov 2007/2008. Centrálna evidencia zvierat ich zapísala ako vlastníkov, až potom s nimi začala konať, kde mu bolo aj veterinárnou správou uložené, že do určitého termínu, aby dal do poriadku záležitosti, zvieratá vypratal, ale tak neurobil a následne až po kontrole veterinárnej správy stiahol z farmy kravy. Žalovaný pri tejto konfrontácii uviedol, že odkedy žalobca kúpil v máji 2004 farmu a bol v tom čase starostom, stretol sa so žalobcom na nádvorí farmy, kde mu tento povedal, že na farme má byť, pokiaľ mu nepovedia, že má odísť, chcel nejakú zmluvu, ale žalobcu mu povedal, že netreba, že to tam má strážiť. Tak to išlo až do 6.12.2007, kedy mu prišiel list, aby sa odhlásil z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, lebo nastane problém. Farma bola na jeho meno, nakoľko bol 5 rokov majiteľom a mal aj od správcu konkurznej podstaty zmluvu, začal zvieratá odhlasovať. Medzitým sa však zmenilo tlačivo, a potom mu oznámila veterinárna správa, že sa zmenil majiteľ farmy. Asi 18.5.2008 sa so žalobcom stretol, kedy mu povedal, že z farmy odchádza a že nech si to má chrániť, lebo podmienky na farme sú slabé, kanalizácia nefunguje, okná sú porozbíjané. Podmienky nevyhovujú pre chov ošípaných a hovädzieho dobytka, potom sa rozišli. Užíval 1/3 maštale, avšak urobil svojpomocne dvoje železné dvere, vodovod do ďalšej budovy, nakoľko bol v dezolátnom stave. Za zastavené plochy platil riadne daň. Od roku 2004 až do decembra 2007 vôbec nebol vyzvaný, že sa má z farmy vypratať. Keď riešili odber elektrickej energie a fakturáciu, ani vtedy ho žalobca nežiadal, aby sa z farmy vypratal. Nemusel na tej farme byť, keby sa tak neboli dohodli. Kúpil si nehnuteľnosť, je 24-ročná, maštaľ novšia, ostal tam len preto, že sa takto so žalobcom dohodol a keby bol odišiel, tak by tento majetok rozkradli Rómovia.
24. Dňa 30.7.2009 Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, účelové plemenárske zariadenie podalo Okresnému riaditeľstvu PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície stanovisko k veci ORP-607/1-OVK-PO-2008, že „majiteľom farmy na hospodárskom dvore Mošurov s prideleným registračným číslom 413650 evidovaným v databáze Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ) bol od 12.9.2003 do 6.12.2007 s chovom hovädzieho dobytka (HD) a od 26.5.2004 do 6.12.2007 s chovom ošípaných M.Š. - Mošurov, František Šechný SHR, IČO: 37783785, Mošurov 14,082 67. Od 6.12.2007 došlo k zmene majiteľa farmy s registračným číslom 413650, kedy novým majiteľom farmy s chovom HD a ošípaných sa stal Tomáš Poník SHR, IČO: 31 307 701, Čergovská 200/12, 082 67 Terňa. Prvotné hlásenie počtu chovaných ošípaných na farme reg. Č. 413650 - Mošurov, bolo prijaté a následne spracované na pracovisku CEHZ dňa 30.8.2005 vystavené chovateľom za 6.mesiac/rok 2005 hlásenia (poznámka: na pracovisko CEHZ sa hásenia so zmenami/pohybmi ošípaných hlásenia v mesačných intervaloch, vždy za predchádzajúci mesiac a zasielajú sa do 10.dňa nasledujúceho mesiaca). V súčasnosti na farme reg. Č. XXXXXX - Mošurov nenachádza žiaden hovädzí dobytok ošípaných - evidujeme 32 ks.
25. Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením zo dňa 24.8.2009 ČVS: ORP-607/1-OVK-PO-2008 rozhodlo trestnú vec tak, že v období od leta 2004 do mája 2008 v obci Mošurov, okr. Prešov neznámy páchateľ protiprávne užíval hospodársky dvor majiteľa V. J., X.. XX.XX.XXXX, L. V., N.. Č.Á. Č.. XX, S.. J., kde mal vykonávať podnikateľskú činnosť a to chov hospodárskych zvierat, čím majiteľovi Tomášovi Ponikovi zapísanému na LV č. XXX v katastrálnom území Mošurov bránil v užívaniu predmetného hospodárskeho dvor postúpilo Obvodnému úradu v Prešove, Odboru všeobecnej vnútornej správy, Oddeleniu priestupkov na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom na úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi v zmysle § 26 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
26. Uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 18.9.2009 č. 3Pv 680/08/18 prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove vo veci podozrenia z trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa§ 218 ods. 2 ods. 2 písm. a) Tr. zákona rozhodol, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť poškodeného Tomáša Poníka, bytom Čergovská č. 200/12, Terna, podanú v zákonnej lehote proti uzneseniu vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Tr. poriadku, sp. zn. ORP-607/1-OVK- PO-08 zo dňa 24. augusta 2009, ako nedôvodnú zamietol.
27. Listom zo dňa 3.12.2009 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 14.400 eur, čo zodpovedá výške nájomného 300 eur za mesiac za 48 mesiacov užívania nehnuteľnosti a do 7
dní od doručenia tejto výzvy, nakoľko od mája 2004 do mája 2008 užíval stavby evidované na LV 152 so súp.č. 53-56 a neplatil nájomné.
28. Listom zo dňa 3.12.2012 SPF súdu oznámil, že „v roku 2004 pán Tomáš Ponik nadobudol poľnohospodárske budovy na hospodárskom dvore v Mošurove. V tom istom roku (2004 ) pán Šechný nadobudol budovu na hospodárskom dvore v Terni. Po dohode medzi p. Poníkom a p. Šechným SPF uzatvoril nájomnú zmluvu na katastrálne územie Mošurov (poľnohospodársku pôda a zastavané pozemky ) pre poľnohospodársky subjekt František Šechný - SHR. Okrem ornej pôdy, TTP a ostatných plôch, fond uzatvoril zmluvu aj na pozemky evidované ako zastavané a to na pôdu vo vlastníctve neznámych vlastníkov a vo vlastníctve SR v správe SPF. Čo sa týka prenájmu hospodárskeho dvora v Mošurove, tam fond prenajal tomu istému nájomcovi ako poľnohospodársku pôdu, keďže p. Šechný po dohode s p. Poníkom užíval za ostrahu budovu na hospodárskom dvore v Mošurove. SPF prenajímal na pozemku parc. č. F.-M. XXX o výmere 12007 m2 iba 3736 m2, c.č.XXX o výmere 51m2 iba 10 m2 , parc.č.XXX o výmere 25m2 iba 3m2, parc.č. XXX o výmere 838m2 iba 352 m2, parc.č. XXX o výmere 374 m2 iba 151 m2. Tato výmera sa zmenšovala podľa toho, ako si dedičia vyporiadavali dedičstvo. SR na hospodárskom dvore v Mošurove nemá vlastníctvo. K dnešnému dňu je výmera týchto pozemkov,ktoré spravuje SPF oveľa nižšia: 520m2, i2, 0 m2, 25m2,16m2. Podotýka, že SPF prenajíma aj pozemky, na ktoré nájomca si neuplatňuje dotácie“.
29. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Michala Sirku č. 7/2015 zo dňa 15.6.2015 ohľadom určenia ročnej výšky nájmu poľnohospodárskych objektov v konkrétnom regióne, kde žalobca a žalovaný mali svoje sídlo podnikania za obdobie rokov 2004 - 2008., podkladovým materiálom znalcovi boli marketingové informácie ako sa cena nájmu poľnohospodárskych objektov rieši u iných subjektov v danom regióne. Na základe svojich marketingových informácií si zvolil lokalitu Giraltovce v okrese Svidník a okolie v okrese Stropkov. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 15.6.2006 prenajímal vlastník KERGOL J.P., s. r. o. Prešov poľnohospodársky objekt - pozberová linka v katastri obce Lúčka, LV č. 1282 s výškou nájmu 4.000- Sk mesačne a plochou stavby 720 m2, čo znamená 4.000 x 12 mesiacov = 48.000,- Sk : 720 m2 = 66,67 Sk (2,21 eura) za 1 r./m2. Na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.12.2008 vlastník LMK Invest, s. r. o. Bardejov prenajímal poľnohospodárske objekty - maštaľ + sklad, LV č. 847 o výmere 600 m2 s výšku nájmu 12 eur za mesiac, čo znamená 12 x 12 mesiacov = 144 : 600 m2 = 0,24 eur za 1r./m2. Ďalšou lokalitou je obec Lomné a okolie v okr. Stropkov, kde vo väčšine prípadov sa ceny nájmu za poľnohospodárske objekty vo výmere 720 m2 pohybujú vo výške od 4.000 do 6.000 eur za 1 rok, teda od 5,55 do 8,33 eur/rok. Z uvedených informácií je zrejmé, že ceny nájmu nie sú pevne stanovené a jej výška sa pohybuje rôzne, je stanovená dohodou zmluvných strán. Preto by pri vylúčení extrémnych nájmov, určil cenu nájmu ako obvyklú, pohybujúcu sa vo väčšine prípadov, od 5,55 eur do 6,95 eur ročne/m2. Podľa záverov znaleckého posudku tento určil na základe prieskumu trhu základný cieľ posudku
- alternatívne určiť cenu nájmu poľnohospodárskych objektov v rozhodnom období, teda v rokoch 2004-2008 a porovnávacou metódou alternatíve určil obvyklú výšku nájmu poľnohospodárskych objektov od 5,55 eura do 6,95 eura ročne/m2.
30. Podľa správy Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, š.p. zo dňa 12.11.2015 na farme v Mošurove reg. Č. farmy 413650 k 31.12.2008 bolo zaznamenaných 32 kusov ošípaných, z toho počet prasníc 3 ks., k 31.12.2007 53 ks ošípaných, z toho 4 ks prasníc, k 31.12.2006 71 ks ošípaných, z toho 9 ks prasníc., k 31.12.2005 97 ks ošípaných a z toho 13 ks prasníc., k 31.12.2004 a k 1.1.2004 neboli zistené žiadne prasnice a ošípané., ku dňu 31.12.2006 na tejto farme reg. č. 413650 boli zaznamenané 2 ks hovädzieho dobytka, k 31.12.2005 2 ks hovädzieho dobytka a k 31.12.2004 1 ks hovädzieho dobytka.
31. Podľa znaleckého posudku č. 91/2017 znalca Ing. Milana Gardoša v spojení s doplnením č. 1 k znaleckému posudku všeobecná hodnota nájmu stavieb a to kravínu č. 54 na parc. č. KN č. 141 od 28.5.2004 do 15.5.2008 je 17.056,27 eura, maštaľ č. 55 parc. č. KN 142 za toto obdobie 7.891,37 eura., teda cena jednotková 5,1 eura na m2 a deň. Znalec k tomuto určeniu obvyklej ceny došiel porovnávacou metódou. Hlavná metóda vychádzala zo všeobecnej hodnoty stavby určenej polohou,
diferenciáciou. Znalec bol na mieste samom a mal k dispozícii aj fotografie z doby, keď stavby fungovali a boli prevádzkované. V čase, ktorého sa týka tento znalecký posudok, boli tie stavby v riadnom stave, boli využívané. Pri porovnávacej metóde použil aj inzeráty z ekonomicky aktívnych oblastí, lebo z daného regiónu takéto podklady nemal k dispozícii. Nájomné zmluvy a kúpne zmluvy sú chránené zmluvnými stranami a cena sa považuje za predmet obchodného tajomstva. Z jeho záverov je zrejmé, že či počítal nájom výpočtovou metódou alebo porovnaním, vyšli mu približne skoro takmer identické závery, hodnoty 5,08 € na m2 teda 5,1 € na m2 na rok spolu s DPH.
32. Z výsluchu svedka RNDr. Tomáša Ponika súd zistil, že „žalobca odkúpil drvivú väčšinou budov, resp. hospodárskych budov v Terni plus hospodársky dvor v Mošurove a ešte na Hradisku nejakú samostatne stojacu budovu s tým, že vlastne kúpil okrem budov aj príslušenstvo, teda ploty, povrchovú úpravy. Následne žiadal správcu konkurznej podstaty, aby vydal všetok majetok, ale ten fungoval systémom, že riešte si to. So žalobcom boli na tomto dvore niekedy v lete, jeseni 2004 po kúpe, a vtedy sa žalovaný vyjadril, že má kúpený hospodársky dvor v H. R., že tam má aj stajňu na ustajnenie tých zvierat, ktoré mal dovtedy v Mošurove a len potrebuje na to nejaký čas, aby si upravil tú stajňu, lebo bola v takom stave, že sa tam dobytok nedal chovať. Dohoda tam bola, že to bude nejaký mesiac, dva, pokiaľ si porieši veci. Potom to žalobca riešil priebežne ústnymi žiadosťami, mali aj súdny spor kde v Terni žalovaný odoberal elektrinu pre budovu cez ich trafostanicu a nejaké faktúry odmietol potom ďalej platiť. Takže vlastne popri elektrine, keď mu bol nosiť faktúry, tak bol žiadaný o to, aby opustil tie priestory. V roku 2007 to prešlo už aj do písomných foriem. Tri roky bol vyzývaný len ústne preto, lebo nemohol byť vyprataný z toho titulu, že tam mal zvieratá. Bola polícia, riešila to hygiena. Polícia bola už po tom, ako žiadali v roku 2007 prvýkrát, v roku 2008, minimálne tam bola dvakrát. Dovtedy sa snažili riešiť veci mimosúdne. Až keď videli, že to nejde, riešili to cestou polície, plemenárov, ktorí majú na starosti hygienické záležitosti, cez právny register zvierat, aby sa zrušilo žalovanému na tomto hospodárskom dvore vlastníctvo farmy. Po odkúpení farmy v konkurze jednali so žalovaným o tom akou formou a kedy vysťahovať zvieratá. Nevie o takejto dohode, aby to mal žalovaný užívať za stráženie. Užíval areál ako celok, ktorý bol ohraničený plotom.
33. Z výsluchu svedka A.. O. B. súd zistil, že „pracuje na Slovenskom pozemkovom fondu od 1.1.1992 ako odborný referent. Má na starosti o.i. aj nájomné zmluvy. Správca konkurznej podstaty predal budovy na hospodárskom dvore Terňa, Mošurov, Geraltov, Veľký Slivník nie jednému záujemcovi, ale viacerým záujemcom. Pred predajom dovtedajším nájom poslali oznámenie o tom, aby boli pripravení na zmenu.Čo sa týka tohto prípadu, to bolo viacero jednaní, lebo budovy v Terni získal pán Ponik - väčšinu budov, ale získal tam aj pán Šechny a takisto aj Poľno Čergov. Chceli to teda riešiť tak, aby boli čím menšie problémy a tým, že získal pán Šechny v Terni budovu, tak sa snažili, aby nešiel hektármi do Terni, aby to bolo jednoduchšie, lebo tam zostali dva subjekty, Poľno Čergov a nastupoval pán Ponik. Poľno Čergov mal prenajaté od známych vlastníkov, čiže oni sa museli dohodnúť a usadiť sa v tomto priestore v Terni. Ak by bol tam nastúpil pán Šechny, skomplikovalo by im to život, tak to riešili tak, že pán Šechny nebude vstupovať do Terni, ale pán Šechny zostane v Mošurove, lebo tam má aj s fyzickými osobami ako najviac zmlúv uzatvorených, a teda nechali ho v Mošurove po dohode. Čo sa týka budov v Mošurove, tak to v podstate vedeli od pána Šechnného, že sa oni dohodli, boli radi, že sa dohodli a že vlastne vynikajúco to dopadlo, že nemusia pána Šechného dávať do Terne a zase pána Ponika do Mošurova. Tak väčšinou to bolo v roku 2005 tam boli jednania. Jednalo sa, že kto ako a kde sa usadí a kto čo prenájme. Mal vedomosť o tom, že sa dohodli, že žalovaný to bude užívať za ostrahu budovy. Ak by sa nedohodli, potom by dostal pán Šechny hektáre v Terni a to by nebolo pre nikoho dobré, ani pre pána Ponika, ani pre pána Šechneho, ani pre Poľno Čergov, lebo tam by boli už tri subjekty, ktoré by sa museli usadzovať. Pochyboval o tom, aby v prípade, že sa neboli takto dohodli, nebol by sa žalobca domáhal razantne svojich práv a vypratania žalovaného. Doslova uviedol, že ako pozná pána Ponika, on by hneď volal políciu a čo ja viem čo, keby sa neboli dohodli.
34. Z výsluchu svedka Z. L. súd zistil, že „bol predsedom Agrodružstva Terne v rokoch 1996 - 1998, keď predtým som pracoval na družstve ako agronóm od roku 1987. Hospodársky dvor v Mošurove bol jeden z najmenších alebo vôbec najmenší v rámci celého hospodárskeho podniku. V Mošurove bola jedna maštaľ, kde boli ustajnené športové kone, jedna maštaľ, kde bol hovädzí dobytok a vzadu rozpadávajúci sa malinký sklad pesticídov, ktorý už v danom čase, keď som tam bol, bol nevyužívaný.
Dňa 30.6.1998 odchádzal z družstva, kde ukončil pracovný pomer a dané objekty boli v danom čase využívané. Boli tam odchovňa hovädzieho dobytka, koniareň, vrátnica a sklad chemikálií, taká budova, ktorá už v danom čase bola už viacmenej rozpadnutá. V čase, keď ste opúšťal hospodársky dvor, budovy boli v prevádzky schopnom stave.
35. Z výsluchu svedka E.. E. S. súd zistil, že „bol správcom konkurznej podstaty úpadcu Agrodružstvo Terňa, ktorá konkurzná vec sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1K/57/1999. Keď začal vykonávať činnosť správcu vzhľadom na charakter činnosti, ktorú úpadca vykonával, bolo predovšetkým potrebné zo začiatku zabezpečiť živý dobytok, ako aj živý inventár, tak aby nedošlo k ďalšiemu úbytku majetku, resp. k vzniku nejakej škody a následne na to aj riešil jednotlivé prenájmy týchto hospodárskych dvorov.
36. Predmetný hospodársky dvor sa nachádza hneď vedľa rómskej osady, a pokiaľ si pamätá žalovaný bol vtedy aj starostom. Účelom nájmu bolo, aby za pár mesiacov tam nebolo všetko rozkradnuté, pretože tam bolo okolo toho hospodárskeho dvora iba nejaké drôtené pletivo. Po odpredaji dvora Mošurov pánom Ponikom a zmluva o nájme bola pánovi Šechnému vypovedaná. Čo sa týka ceny, táto bola dohodnutá, vychádzalo to z reálnych možností, ktoré v tom čase boli. Hodnota majetku v roku 2005 bola taká, akú určil znalec, nejakých 245.000,- Sk, tak jemu sa to zdalo v tom čase primerané, a ani iné hospodárske dvory rozlohou podstatne väčšie sa neprenajímali za vysoké sumy, bolo to primerané počtu budov. Všetko bolo v prenájme z titulu, aby nemusel platiť ešte nejakú strážnu službu. Vie, že všetci nájomcovia keď boli zaplatené kúpne ceny, tak dostali výpoveď z nájmu hnuteľných alebo nehnuteľných vecí a následne sa toho ujali títo noví vlastníci. Osobne nedostal žiadny podnet, aspoň si nepamätá na to, že má riešiť nejaký vzťah medzi nimi, ale si pamätá, že tam zostával pán Šechny. Vie len to, že sa stretli, kde mu spomínal, že tam je a to stráži.
37. Z výsluchu svedka A.. K. Š. súd zistil, že „ keď prišiel v roku 1996 za hlavného zootechnika, bol prekvapený, že stav hospodárskeho dvora bol veľmi zanedbaný v porovnaní s predošlými rokmi. Je mu známa tá okolnosť, že tento hospodársky dvor bol prenajatý žalovanému. Pokiaľ sa má vyjadriť k výške nájomnej sumy, ktorá bola v čase vzniku nájomnej zmluvy v roku 1999 1.000,- Sk mesačne, zdá sa mu táto suma primeraná, pretože o tento hospodársky dvor mal záujem, resp. sa mohol prenajať iba tomu, kto choval hospodárske zvieratá, pretože tieto budovy boli uspôsobené práve na chov hospodárskych zvierat a zase bolo potrebné, aby ten kto má tam ustajnené hospodárske zvieratá a ich choval, aby mal takú previazanosť dá sa povedať s pôdou, pretože kdesi tie hospodárske zvieratá musia byť. Ale celý problém toho hospodárskeho dvora bol, aby sa to prenajalo a uchovalo a zachránilo pred rozkradnutím. Vie, že záujem o kúpu toho hospodárskeho dvora mal záujem pán Ponik. Napokon aj v konkurze tento hospodársky dvor kúpil. Po určitom čase asi o polroka po kúpe stretol sa s pánom Šechnym na nejakej akcii, kde sa od neho dozvedel, že on tam zostal ešte aj potom, čo pán Ponik kúpil tento hospodársky dvor čomu sa čudoval. On mu povedal doslova tak, že keby on odtiaľ odišiel, tak by to všetko rozkradli, takže povedal pánu Ponikovi, že on mu nebude platiť za ten nájom, ale bude tam a bude to chrániť pred rozkradnutím. On to prijal s tým, že to bola to celkom rozumná argumentácia čo sa týka tejto okolnosti. Vedel v tom čase, že pán Šechny odkúpil v konkurzu hospodársky dvor vo Slivníku, preto sa čudoval, že ešte je tam v tom Mošurove. On mu to vysvetlil takýmto spôsobom.
38. Z výsluchu svedka E. R. súd zistil, že býva v obci Mošurov asi 50 metrov od hospodárskeho dvora. Bol členom družstva. V čase, keď užíval tieto maštale pán Šechný, poprosil ho ohľadom kráv, aby som mu poradil. Choval tam 3 - 4 kravy. Boli to dojnice. Niekedy mu prišiel poradiť, že čo treba robiť. Koniareň už bola vysťahovaná. Choval tam kravy, teliatka, ovce. Keď tam nebol pán Šechny, boli tam psy. Bolo to dostatočne zabezpečené. Aj ho poprosil o to, aby mu dohliadol za výpomoc v pooraní. Videl tam po odkúpení žalobcu, ale o ich dohodách nevedel.
39. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
40. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObchZ) , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
41. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Pod nájomným treba rozumieť poskytovanú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie, resp. za bratie úžitkov z nej. Možno ho v zmysle dohody poskytovať predovšetkým vo forme finančnej, t.j. v peniazoch, avšak nie je vylúčené jeho plnenie ani v naturálnej, prípadne v inej forme. Jeho výška môže byť určená v nájomnej zmluve. Ak však nájomná zmluva tento údaj neobsahuje, je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, pričom sa prihliada aj na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Nedostatok zmluvného dojednania výšky nájomného nemá za následok neplatnosť nájomnej zmluvy.
42. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením / neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech /.ískaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
43. Podľa § 387 ods. 1 ObchZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
44. Podľa § 388 ObchZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
45. Podľa § 391 ObchZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
46. Podľa § 397 ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
47. Podľa ustálenej praxe súdov, premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch, pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník začiatok premlčacej doby výslovne neupravuje, čo vlastne znamená len to, že tieto nároky treba posudzovať podľa komplexnej úpravy všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 391 a 397 Obchodného zákonníka). Právna úprava premlčania pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je komplexne upravená v Obchodnom zákonníku a všetky otázky s ňou súvisiace treba riešiť podľa týchto ustanovení, preto aplikácia ustanovení o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka je neprípustná (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). /rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. Októbra 2005, sp.zn 5Obo/86/2005/. Premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch, aj keď sa bezdôvodné obohatenie spravuje Občianskym zákonníkom, premlčanie práva z neho bude v obchodných vzťahoch podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. (nález Ústavného súdu SR z 22.marca 2007, sp.zn. II ÚS 92/06-39).
48. Súd vykonaným dokazovaním predovšetkým potreboval ustáliť tú rozhodnú skutočnosť, či medzi stranami sporu tak, ako to tvrdila žalovaná strana došlo po tom, čo sa stal žalobca vlastníkom predmetného hospodárskeho dvora Mošurov, k žalovaným tvrdenej dohode o nájme hospodárskeho dvora žalovaným za tzv. ostrahu, teda za stráženie daného hospodárskeho dvora, o čom mala byť uzavretá medzi stranami sporu za prítomnosti svedka RNDr. Tomáša Ponika ústna dohoda. Nájomná zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti nevyžaduje písomnú formu, ale je následne veľmi obtiažne preukázať
právo užívania nehnuteľností, inak než písomnou zmluvou. Dôkazné bremeno v tejto časti bolo výlučne na žalobcovi.
49. Žalobca popieral existenciu takejto dohody, avšak pripustil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal v čase, keď sa stal vlastníkom hospodárskeho dvora ustajnené hospodárske zvieratá v týchto hospodárskych budovách, keďže ich predtým užíval na základe nájomnej zmluvy so správcom konkurznej podstaty, súhlasil s tým, aby tento tieto zvieratá dochoval, a teda aby určitý čas ešte na tomto hospodárskom dvore zotrval. Svedkovia A.. B. aj A.. L. tvrdili zhodne, že mali vedomosť o dohode stranami sporu o tom, že žalovaný bude predmetný hospodársky dvor v Mošurove užívať aj napriek tomu, že vlastníkom tohto dvora sa stal žalobca a vzhľadom na vlastnícke pomery k pôde k hospodárskym dvorom, považovali túto skutočnosť za pochopiteľný výsledok daného stavu.
50. Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodli na užívaní za stráženie do doby, pokiaľ samotný žalobca nebude tieto priestory môcť užívať. Ak takáto dohoda medzi stranami sporu bola, potom za prijatia daného stavu tvrdeného žalovaným, takáto dohoda zanikla najneskôr po doručení listu zo dňa 10.9.2007, kedy žalobca listom vyzval žalovaného, aby vypratal hospodársky dvor, čo ak predpokladáme priemerný a obvyklý čas doručenia písomnosti poštou mohlo byť 12.9.2007 a tak od 13.9.2007 až do času, pokiaľ sa žalovaný nevypratal z hospodárskeho dvora, evidentne žalovaný užíval hospodársky dvor bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy a bez súhlasu vlastníka s nájmom týchto hospodárskych budov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bezdôvodne žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť počas celej doby 4 rokov, za ktoré žiada bezdôvodné obohatenie, tomuto odporuje logické usporiadanie pomerov, ktoré detailne popísali A.. B., A.. L. a vyplývali aj z vlastníckych vzťahov k jednotlivým hospodárskym dvorom po tom, čo na Poľnohospodárske družstvo v Terni bol vyhlásený konkurz. Ak od septembra 2007 žalobca žalovaného písomne žiadal o vypratanie nehnuteľnosti, dokonca skoro sústavne žiadal o vypratanie nehnuteľnosti a uskutočňoval rôzne kroky smerujúce k tomu, aby z hospodárskeho dvora odišiel, je nevieryhodné, že ak by žalovaný nebol užíval hospodársky dvor v Mošurove so súhlasom žalobcu, tak žalobca by tak nebol urobil skôr. Svedok A.. B. doslova vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ako žalobcu pozná, nevie si predstaviť, že by sa nedožadoval užívacieho práva k hospodárskemu dvoru, ktorý bol v jeho vlastníctve, pokiaľ by nebola dohoda medzi ním a žalobcom o tom, že môže tento hospodársky dvor užívať za tzv. ostrahu.
51. Ak teda z vykonaného dokazovania nielen v tomto konaní, ale aj v trestnom konaní je zrejmé, že skutočnosti svedčia v to, že istý čas žalovaný skutočne predmetné nehnuteľnosti užíval so súhlasom žalobcu, pričom žalobca od neho nájom nežiadal za tzv. stráženie, ale od 13.9.2007 je evidentné, že došlo písomnou výzvou adresovanou žalobcom žalovanému k ukončeniu tejto dohody, preto dôvodný je nárok žalobcu iba za čas od 13.9.2007 do 15.5.2008, do ktorého času žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie hospodárskeho dvora.
52. Je nevierohodné, že žalobca, ktorý podal trestné oznámenie hneď po tom, čo sa žalovaný vypratal z predmetných priestorov na tzv. neznámeho páchateľa, by tak nebol urobil skôr, pokiaľ by mal vedomosť o tom, že žalovaný bezdôvodne tieto objekty užíval.
53. Ohľadom výšky obvyklého nájmu dôkazné bremeno bolo jednoznačne na žalobcovi a dôkazná núdza žalobcu v tomto smere bola evidentná, avšak bolo potrebné ustáliť nejakú výšku obvyklého nájmu a žalovaný vznášal len námietky a neprekladal žiadne listinné dôkazy, ktorými by bol odôvodňoval nejaké iné zistenia už len s prihliadnutím na to, že popieral nárok ako samotný.
54. Súd poukazuje na obsah prvej písomnej výzvy, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vypratanie farmy Mošurov, kde uvádza, že ho opätovne žiada o okamžité vypratanie farmy a na nápravu 3 roky trvajúceho nezákonného stavu a zároveň ho upozorňuje, že nezodpovedá za škody, ktoré mu pretrvávajúcim nezákonným stavom môžu vzniknúť. Súd má za to, že touto výzvou žalobca reaguje iba na skutočnosť, že žalovaný nepodal žiadosť o zmenu vlastníka farmy v Centrálnej evidencii zvierat. Nezmieňuje sa vôbec o užívaní hospodárskych budov ani o prípadných nárokoch z titulu bezdôvodného užívania týchto budov. Pokiaľ by tomuto tak bolo, iste by to v tejto listine aj uviedol. V tomto smere sa nevyjadruje ani vo výzve na vypratanie z 20.11.2007, ani vo výzve z 27.9.2007.
55. Ohľadom žalovaného námietky, že užíval iba jednu maštaľ a nie celý hospodársky dvor, tomuto tvrdeniu súd neuveril vzhľadom na počty hospodárskych zvierat, ktoré v tom čase na farme boli a pokiaľ žalovaný mal prístup k celému hospodárskemu dvoru, užíval hospodárske budovy ako celok a nemožno teda prijať jeho obranu, navyše ak sám tvrdil, že po ukončení nájomnej zmluvy so správcom konkurznej podstaty zostal na hospodárskom dvore tak, ako dovtedy s hospodárskymi zvieratami.
56. Vzhľadom na to, že žalovaný sa vypratal z hospodárskeho dvora 15.5.2008, resp. 20.5.2008, avšak žaloba samotná bola podaná až 25.2.2010, skoro 2 roky po vyprataní a týmto okolnostiam sa orgány činné v trestnom konaní v rámci vyšetrovania trestnej veci nezaoberali, súd prijal taký skutkový stav, ktorý vo svojej výpovedi v trestnom konaní dňa 18.9.2008 priznal samotný žalovaný, keď uviedol, že v čase kedy sa stal žalobca vlastníkom hospodárskeho dvora, mal na predmetnom hospodárskom dvore ustajnené hospodárske zvieratá v počte 20 ks ošípaných a 1 ks hovädzieho dobytka. Z tohto dôvodu teda je zrejmé, že hospodársky dvor užíval ako celok a pokiaľ predmetné hospodárske budovy tvorili predmet tohto nájmu, nemožno inak než prijať, že užíval obidve hospodárske budovy, ktoré v tom čase boli spôsobilé na užívanie tak, ako ich užíval predtým ako v čase, keď mal nájomnú zmluvu so správcom konkurznej podstaty.
57. Na výšku bezdôvodného obohatenia, teda obvyklú cenu nájomného, súd mal k dispozícii dva znalecké posudky a to Ing. Michala Sirku a Ing. Milana Gardoša, pričom obaja sa zhodli na tom, že je možno viacero prístupov k ustáleniu obvyklej výšky nájmu v danom prípade vzhľadom na to, že je dôkazná núdza ohľadom získavania konkrétnych nájomných zmlúv, z ktorých by sa dala stanoviť, aká bola obvyklá cena nájmu v danom regióne v danom období.
58. Z tohto dôvodu, keďže bolo potrebné nejako ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia a výšku obvyklého nájmu a žalobca predložil po znaleckom posudku Ing. Michala Sirku, znalecký posudok Ing. Milana Gardoša, voči ktorému síce žalovaná strana vzniesla námietky, avšak nie takého charakteru, ktoré by podstatným spôsobom podľa názoru súdu spochybňovali znalcom ustálenú výšku nájmu za m2 á deň vo výške 5,1 eura spolu s DPH, priklonil sa k týmto zisteniam, a tak ustaľuje nasledovne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia: Tento patrí žalobcovi za čas od 13.9.2007 do 15.5.2008, teda za 246 dní užívania. Pri prvej hospodárskej budove súd dospel k výpočtu bezdôvodného obohatenia nasledovne: 5,1 eur x 246 dní x 846,29 m2 = 1 061,75 eura. Pri druhej hospodárskej budove súd dospel k výpočtu bezdôvodného obohatenia nasledovne: 5,1 eur x 246 dní x 391,55 m2 = 491,20 eura, celkom 1.552,95 eura, toto je podľa názoru súdu vzhľadom na zistené okolnosti a vzhľadom na to, že ako žalobca, tak aj žalovaný mali v istých častiach dôkazné bremeno, ktoré sčasti uniesli a sčasti neuniesli a vzhľadom na to, že bezdôvodné obohatenie sa týkalo času od mája 2004 do mája 2008, avšak žaloba bola podaná až vo februári 2010 a súd prihliadol k premlčaniu vznesenému žalovaným, teda že žalobcovi patria prípadné nároky len od 25.2.2006, ustaľuje výšku bezdôvodného obohatenia na 1.552,95 eura.
59. Keďže žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou z 3.12.2009 a žiada úroky z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle § 365 Obchodného zákonníka, súd priznal úroky z omeškania v tejto výške, keďže sú v súlade s výškou úrokov z omeškania v zmysle vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.
60. V prevyšujúcej časti súd teda žalobu zamietol.
61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
62. Keďže žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 11 % a neúspech v časti 89 %, je evidentné, že prevažný úspech vo veci mal žalovaný a to vo výške 78 %, (rozdiel medzi 89 % úspešnosťou žalovaného a 11 % úspešnosťou žalobcu), preto má žalovaný voči žalobcovi nárok na 78 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
63. Keďže vznikli trovy konania aj štátu vyplatením svedočného a znalečného, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, bolo potrebné rozhodnúť aj o týchto trovách analogicky a súd priznal štátu voči žalobcovi nárok na 89 % náhradu trov konania a voči žalovanému na 11 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).