Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-95-2017.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/95/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: L. X. O., P. XX.XX.XXXX, X. Y. B. U. XXX/XX, XXX XX, Ž., P. A. H.. XXX, XXX XX Q., P. Z., o zaplatenie sumy 2866,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny vo výške 270,59 Eur a úrokov vo výške 629,41 Eur z a - s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.595,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.866,19 Eur od 01.05.2017 do 20.10.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.745,60 Eur od 21.10.2017 do 09.11.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.595,60 Eur od 10.11.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zmluvná podmienka uvedená v čl. 6.4, podľa ktorej: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“, je n e p r i j a - t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.
Súd žalobu žalobcu v časti úroku z úveru z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 28.06.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2866,19 € s úrokmi z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 563,33 €, s úrokmi z úveru vo výške 19,50 % ročne z dlžnej sumy od 16.05.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 16.05.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2011 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3500,- € podľa zmluvy, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu v splátkach v zmluve stanovených lehotách. Žalobca poukázal na to, že v mesačnej splátke bolo zahrnuté aj poistné, ktoré sa, vzhľadom k tomu, že ide o dobrovoľné poistné nezapočítava do celkových nákladov úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca si dané právo uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy, následkom čoho sa stal celý úver predčasne splatným. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky dojednané vo výške 19,50% ročne.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal riadne a včas.
3. Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 22.02.2018, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu aj žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný neprevzal predvolanie na pojednávanie na adrese, na ktorej sa zdržiava v Nemecku (na území SR mu bolo predvolanie na pojednávanie oznámené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu), svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd s poukazom na § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávať bude v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 05.04.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy v spojení s doručenkou, upozornením zo dňa 28.03.2014, výpisom z úverového účtu, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) dňa 05.04.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere „dostupná pôžička“, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.500 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 70 mesačných splátkach po 88,29 € s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 05.05.2011 a splatnosť poslednej splátky bola dojednaná na deň 05.02.2017. Úver bol úročený sadzbou 19,50 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vo výške 22,23 % s tým, že priemerná RPMN na trhu bola uvedená vo výške 17,44 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a všeobecné obchodné podmienky, pričom v zmluve úvere (v bode 3.2) bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia uvedenými obchodnými podmienkami. V článku 6 bode 6.2 obchodných podmienok bolo (o.i.) dojednané, že, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie úveru čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným. Výzvou zo dňa 28.03.2014 a listom zo dňa 09.06.20104 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy záväzku a súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným. Listom zo dňa 26.06.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k uvedenému dátumu a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.406,27€ do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 postúpil pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) pohľadávku, ktorú evidoval voči žalovanému na spoločnosť žalobcu.
6. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 1 odsek 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
10. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti 270,50 € istiny ako aj v časti úrokov vo výške 563,33 € a 66,08 € a žiadal konanie v tejto časti zastaviť vzhľadom k tomu, že žalovaný túto sumu uhradil po podaní žaloby na súd, preto súd v súlade s § 144 a nasl. CSP konanie v tejto časti zastavil.
12. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 05.04.2011 zmluvu o úvere. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 odsek 2 veta prvá ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi. Predmetnú zmluvu o úvere je tiež potrebné podriadiť pod právny režim Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia spornej zmluvy). Vykonaným prieskumom zmluvy súd ustálil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zákon vyžaduje na jej platnosť ako aj tie, ktoré zákonodarca sankcionuje tým, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd taktiež podrobením prieskumu predmetnej úverovej zmluvy nezistil také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť niektorého z ustanovení zmluvy pre jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Predmetná zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, taktiež spĺňa náležitosti písomnej formy a bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi.
13. Dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že žalovaný bol povinný čerpaný úver vo výške 3.500 € splácať v 70 mesačných splátkach po 88,29 € počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 05.05.2011, pričom žalovaný nesplácal úver riadne a včas a ďalšie platby na úver nepoukázal. Žalobca preto dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s čl. 6 bodu 6.2 Obchodných podmienok, v súlade s ktorými tak mohol urobiť už po nezaplatení jednej splátky v lehote jej splatnosti. Žalovaný však pristúpil k zosplatneniu úveru až listom zo dňa 26.06.2014, a to po predchádzajúcom upozornení žalovaného na nesplácanie úveru. Z listinných dôkazov, predovšetkým zo špecifikácie zosplatnenej sumy, ktorá vyplýva z výzvy na úhradu zosplatneného dlhu zo dňa 26.06.2014, mal súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi nesplatenú sumu poskytnutého úveru vo výške 2.866,19 €, spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 26.06.2014 vo výške 535,66 €. Žalovaný zostal v konaní nečinný, súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uvedený záväzok žalovaného zanikol splnením, resp. iným spôsobom než splnením. V časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 2.565,60€ súd potom uznal žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej.
14. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017, na základe ktorej pôvodný veriteľ previedol svoju splatnú pohľadávku na žalobcu.
15. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (26.06.2014), dostal sa do omeškania so splnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % v súlade s § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tento je uplatnený v zákonnej výške, a to zo sumy istiny po zohľadnení jednotlivých platieb žalovaného.
16. Podľa bodu 6.4. Obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
17. Súd návrh žalobcu v časti vyúčtovaného úroku zo zmluvy vo výške 19,50% ročne zamietol ako nedôvodný a súčasne zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6.4. Obchodných podmienok vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má žalobca právo úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou až do úplného splatenia zmluvného záväzku. Súd na danom mieste poukazuje na to, že zmluvné dojednanie tak podstatného obsahu sa nachádzalo síce v samotnom znení zmluvy, ktorá však bola koncipovaná na niekoľkých husto popísaných stranách malými písmenami. Už zo samotného koncipovania predmetnej zmluvy, ako aj z jej obšírnosti vyplýva, že sa jedná o formulárové znenie zmluvy, do ktorého obsahu nemal žalovaný ako spotrebiteľ nijakým
spôsobom zasiahnuť a vymieniť si prípadne zmenu obsahu tejto zmluvy. Zmluva obsahovala celý rad neprehľadných zmluvných podmienok zásadného charakteru tak, ako je to v prípade vyššie citovaného bodu predmetnej zmluvy, ktoré ustanovenie považoval súd za ustanovenie dojednané v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie nebolo so žalovaným individuálne dojednané (žalobca nepreukázal až do skončenia dokazovania vo veci samej opak), preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie preto vo výroku svojho rozhodnutia vyhlásil za neprijateľné, a teda je v súlade s § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd na danom mieste poukazuje na ustálenú súdnu prax v tom smere, že dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Platí tu tzv. zásada „úroky do splatnosti úveru“, pretože po splatnosti nastupuje režim sankčných úrokov z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo jednak zaplatenie úrokov z úveru a tiež úrokov z omeškania. Túto zásadu je nepochybne potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch a je aj v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, t. j. do doby, do ktorej bol dlžník povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Konštrukcia uplatneného nároku (popri úrokoch z omeškania žalovať aj úroky z úveru po zosplatnení istiny) nepochybne indikuje zámer žalobcu dosiahnuť vyššiu sankciu, než akú predstavujú úroky z omeškania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Súd preto žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru uplatnených po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech takmer v plnej časti (okrem účtovaných úrokov percentuálnou sadzbou) súd priznal plnú náhradu trov konania.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.