Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľky M. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX S. Č.. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

rozhodol:

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Odporkyňa - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016 rozhodla podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky z 23.02.2016 o priznanie invalidného dôchodku.

2. V odôvodnení rozhodnutia z 23.04.2016 odporkyňa poukázala na znenie ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves z 23.02.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej odporkyňa uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 23.02.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Navrhovateľka vo včas podanom opravnom prostriedku z 28.04.2016 vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016 o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku tvrdiac, že „záver posudkového lekára nebol verifikovaný názorom znalca z odboru ortopédie a urológie“.

4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 27.07.2016 argumentovala k obsahu podaného opravného prostriedku:

„Námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka žiadosťou spísanou 23. februára 2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 14. januára 2016.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%ˇv porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 23. februára 2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.

Keďže zdravotný stav navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie 14. júla 2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, máme za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 23. apríla 2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil.“

II.

1. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. účinného od 01.07.2017 /Správny súdny poriadok/ konania podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

2. Keďže opravný prostriedok v preskúmavanej právnej veci bol podaný 04.05.2016, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súdne konanie v preskúmavanej právnej veci bolo uskutočnené podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. - rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov).

3. Krajský súd v Košiciach, vychádzajúc z hore uvedeného zákonného procesnoprávneho rámca pre dané súdne preskúmavacie konanie, po preskúmaní obsahu súdneho spisu, administratívneho spisu a po vypočutí navrhovateľky na ústnom pojednávaní 23.02.2018 dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 23.04.2016, napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľky je potrebné zrušiť z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p., postupom podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

4. Na základe znenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. (účinného do 30.06.2016) súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, okrem iných dôvodov aj vtedy, ak zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo správny súd v preskúmavanej právnej veci na základe výsledkov súdneho konania konštatoval.

5. V priebehu celého súdneho preskúmavacieho konania navrhovateľka predkladala súdu ďalšie lekárske správy týkajúce sa jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia - degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktoré posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zhodne kategorizovali podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b s mierou poklesu pracovnej schopnosti 35 %, ako aj lekárske správy týkajúce sa iných zdravotných postihnutí, u ktorých posudkoví lekári opakovane konštatovali, že „ostatné onemocnenia, uvádzané v kapitole - iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú percentuálne navýšenie“ (obsah posudku Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 14.07.2016 - č.l. 3 -5 súdneho spisu).

6. Ako to vyplýva z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v kapitole XV, oddiely E, položka 3b, zákonodarca kategorizoval onemocnenie označené ako Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách v rozsahu miery poklesu pracovnej schopnosti 20 % až 35 % pri miernom funkčnom postihnutí s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosti svalového korzetu a obmedzení pohybu v postihnutom úseku. Posudkoví lekári v medziach odbornej úvahy o miere zdravotného postihnutia navrhovateľky podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b uznali u navrhovateľky maximálne možný rozsah postihnutia 35 %. Tieto odborné závery posudkových lekárov vytvorili u navrhovateľky pri posudzovaní podmienok na priznanie invalidného dôchodku, dôkazný stav v rámci ktorého v prípade existencie iných zdravotných postihnutí, ktoré u navrhovateľky evidentne existujú, by pri ich uznaní pre možné navýšenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu viac ako 5 % znamenali u navrhovateľky splnenie podmienok pre priznanie invalidného dôchodku.

7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa § 71 ods. 4 zákona posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona).

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

8. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So/133/2015 z 29.03.2017 vydaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o nároku na invalidný dôchodok v obsahovo podobnej právnej veci, Najvyšší súd SR zdôraznil, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

9. V súvislosti s právnym posúdením postupu sociálnej poisťovne v prípade neuznania nároku účastníka konania na invalidný dôchodok pri neuznaní zvýšenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti pri ostatných zdravotných postihnutiach, popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 1So/60/2015 zo 14.02.2017 okrem iného konštatoval, že „z dôvodu absencie pochybností nevyvolávajúceho zdôvodnenia prečo nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie (najmä v hraničných prípadoch, kedy by jeho prípadné zohľadnenie mohlo mať za následok prekročenie hranice oprávňujúcej priznanie nároku na invalidný dôchodok), preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli predpoklady pre záver o dostatočne zistenom skutkovom stave...“ Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku zároveň z procesnoprávneho hľadiska považoval za potrebné zdôrazniť, že „konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu odporkyne a nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie na zistenie skutočností, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.“

10. Ako je to zrejmé z obsahu hore uvedenej právnej argumentácie opierajúcej sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa nárokov na invalidný dôchodok, je nesporne právnou povinnosťou odporkyne dôsledne sa zaoberať pri hodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dôchodok v podaných posudkoch posudkových lekárov jednak podrobným odôvodnením zistenej miery poklesu pracovnej schopnosti u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a taktiež s rovnakou mierou dôkaznej intenzity a dôslednosti aj posúdeniu toho, do akej miery môžu byť vedľajšie zdravotné postihnutia u žiadateľa o invalidný dôchodok uznateľné a teda zhodnotiteľné pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Posudky posudkových lekárov v preskúmavanej právnej veci podľa názoru správneho súdu neobsahujú vyčerpávajúce odôvodnenie, z akého dôvodu nie je možné u navrhovateľky zohľadniť evidentne existujúce viaceré zdravotné postihnutia popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí hodnotenom v rozsahu 35 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Daný záver súdu sa týka predovšetkým navrhovateľkou dokladom urologickom onemocnení - inkontinencie moču, ale aj ďalších onemocnení, tak ako to vyplýva z obsahu lekárskych správ predkladaných navrhovateľkou súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, ako aj z jej výsluchu na pojednávaní 23.02.2018. Navrhovateľka je navyše dlhodobo práceneschopná (od mája 2017).

11. Bude preto úlohou odporkyne v ďalšom administratívnom konaní doplniť posudkové závery o podrobné vyhodnotenie rozsahu a závažnosti ostatných zdravotných postihnutí a v ďalšom rozhodnutí o navrhovateľkou uplatnenom nároku bude odporkyňa povinná komplexným spôsobom právne vyhodnotiť všetky dôkazné zistenia týkajúce sa podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. V rámci posudkovej činnosti považuje súd za žiaduce, aby posudková činnosť bola doplnená o odborné stanoviská špecialistov z dotknutých lekárskych disciplín.

12. Nadôvažok v záujme úplného zistenia stavu veci a odôvodnenia administratívneho rozhodnutia o uplatnenom nároku bude podľa názoru súdu nevyhnutným preskúmať aktuálny zdravotný stav navrhovateľky aj z toho pohľadu, či miera poklesu jej pracovnej schopnosti neodôvodňuje kategorizáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3c prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalo ťažkým

postihnutím funkcie atď.). Ide teda z pohľadu správneho súdu o potrebu náležite sa vysporiadať v rámci dokazovania a následne v odôvodnení rozhodnutia odporkyne s argumentáciou účastníčky konania dokladovanou v priebehu súdneho preskúmavacieho konania o zlom, resp. zhoršujúcom sa zdravotnom stave aj u jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

13. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.).

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľka si voči odporkyni právo na náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s, druhá veta O. s. p. a contrario).