Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Csp-249-2017.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/249/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne M. P., G.. XX.X.XXXX, K. O. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.10.2017 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/1/2015 o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (hoci a uzavretá vo forme osobitnej zmluvy), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezávažnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Súdom v konaní o zrušenie rozsudku sa umožňuje skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou. Rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, bola dojednaná na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma, ktorú vyžaduje zákon. Táto bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom, či už z nevedomosti, sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom b prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t. j. dodávateľ. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, táto nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohol dlžník, t.j. spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Dopĺňali sa len tieto údaje : číslo úverovej zmluvy, dátum meno priezvisko, bydlisko dlžníka. Ako už bolo uvedené vyššie, uvedená Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v nadväznosti na Zmluvu o úvere. Žalobkyňa totiž tým istým dňom, t.j. dňa 19.10.2012 uzavrela aj zmluvu o úvere. Súd dospel k záveru, že táto dohoda je neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Cieľom veriteľa tak bolo zlepšiť si svoju pozíciu pri vymáhaní dlhu, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Súd pritom poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline (napr. 6Co/l 63/2013, 5Co/l 78/2013).
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobcu v zmysle ust. §40 ods. 2 záh č. 244/2002 Z. z.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Žalovanej nemôže byť poskytnutá právna ochrana, keďže sama ako prvá porušila svoje povinnosti, nakoľko si neplnila záväzky, ku ktorým pristúpila. Ďalej uviedol, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Žalobkyňa vo svojom návrhu vôbec neuvádza, na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nešpecifikovala aká ujma jej mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by v návrhu nešpecifikované porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ako spotrebiteľovi ujmu a na základe čoho určila výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 500,- eur. Naviac, už len zo samotnej povahy požadovaného nároku vyplýva, že jeho výšku nemožno určovať s odvodením od údajného iného majetkového nároku žalobcu. Výška finančného zadosťučinenia by podľa konštantnej judikatúry mala kompenzovať nemajetkovú ujmu. Žalovaný je však toho názoru, že žalobkyni nebola spôsobená žiadna nemajetková ujma. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože právo na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia podlieha premlčaniu v objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote, keďže aj keď je nemajetkové právo, svojou povahou je blízke právam majetkovým. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (per analogiam k zásahu do práva na ochranu spotrebiteľa) (Uznesenie NS SR zo dňa 17. februára 2011, sp. zn. 5 Cdo 2565/2009). Žalobkyni nebránilo nič, aby si tento satisfakčný nárok uplatnil od počiatku v predchádzajúcich konaniach. Takýto právny názor potvrdzuje napr. Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 14Co/110/2013. V tomto súdnom rozhodnutí Krajský súd v Prešove nevidel žiadnu prekážku pri súčasnom vyhovení žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti podmienky a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný ďalej uviedol, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Žalovaný má za to, že žalobkyňa uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne nakoľko sama neoznačila podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v ktorom môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V tejto súvislosti Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/22/20117-45, ktorým konštatoval vyššie uvedené.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom 12C/1/2015 na č.l. 4-8, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 9-10, Vyjadrením žalovaného na č.l. 16-21 a zistil tento skutkový stav:
4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.11.2015, č.k. 12C/1/2015 - 53 zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 14.11.2014, sp. zn. SR 10966/14. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. táto bola vopred pripravená
žalovaným, bez toho aby žalobkyňa mala možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, žalovaný. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, táto nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohol dlžník ovplyvniť. Súd teda dospel k záveru, že táto dohoda je neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Cieľom veriteľa bolo zlepšiť si svoju pozíciu pri vymáhaní dlhu, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu.
5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.5.2017, č. k. 23Co/58/2016 - 82 rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že takáto rozhodcovská zmluva nedáva spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, pretože žalobu o neplnenie spotrebiteľskej zmluvy podáva v absolútnej väčšine dodávateľ, ktorý si logicky vyberie rozhodcovský súd. Správny je teda záver, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka.
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350 alebo 400 eur. Mala vrátiť o 200 viac. Ak by som však nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musela by zaplatiť okolo 800 eur. Ďalej uviedla, že ju to stálo kopu nervov. Bola v tom čase dôchodkyňa a došlo ku zhoršeniu môjho zdravotného stavu. Zároveň žalovaný ju v tom čase chodil stále otravovať, kedy to splatí a ak to nesplatí hneď, bude o tom informovať jej susedov. Nevedela povedať koľko z úveru uhradila.
8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.11.2015, č.k. 12C/1/2015 - 53 zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 14.11.2014, sp. zn. SR 10966/14. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.5.2017, č. k. 23Co/58/2016 - 82 rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Táto bola vopred pripravená žalovaným, bez toho aby žalobkyňa mala možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, žalovaný. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, táto nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohol dlžník ovplyvniť. Súd teda dospel k záveru, že táto dohoda je neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Cieľom veriteľa bolo zlepšiť si svoju pozíciu pri vymáhaní dlhu, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Krajský súd dodal, že takáto rozhodcovská zmluva nedáva spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, pretože žalobu o neplnenie spotrebiteľskej zmluvy podáva v absolútnej väčšine dodávateľ, ktorý si logicky vyberie rozhodcovský súd. Správny je teda záver, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že so žalobkyňou dojednal rozhodcovskú zmluvu, ktorú súdy posúdili ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatne uzatvorenú a žalovaný si na základe takejto zmluvy potom uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, ktorý následne vydal rozhodcovský rozsudok. Bol to samotný žalovaný, ktorý takúto rozhodcovskú zmluvu predložil žalobkyni a takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie.
13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatnil nárok na rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a následné bol vydaný rozhodcovský rozsudok, to vyvolalo u žalovanej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. Ako samá žalobkyňa uviedla vydaný rozhodcovský rozsudok u nej vyvolal stres a došlo aj k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 300,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, aby sa spotrebiteľovi poskytla satisfakcia a zároveň, aby to odradilo dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
14. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesol námietku premlčania. Súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je závisle od „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ Ak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je zákonom ustanovená určitá skutková podstata, nie je možné beh premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka počítať od momentu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu, ale musí sa počítať od momentu, kedy nastali okolnosti vymedzené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pretože primerané finančné zadosťučinenie môže byť priznané len v tom prípade, ak dotknutá osoba na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z.. Takýmto momentom je právoplatnosť rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku, t.j. dňom 24.7.2017 a teda nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd dňa 4.10.2017, t.j. riadne a včas.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).