Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-164-2017.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkýň v 1/ X. K. O., E.. XX.X.XXXX, W. Z. Z., Y. XXXX/X W. K. X/ X. B. O., E.. X.X.XXXX, W. Z. Z., Y. XXXX/X, obe zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a. s., so sídlom Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam primerané zadosťučinenie vo výške 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyne majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2017 sa žalobkyne domáhali od žalovaného zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v konaní, ktoré skončilo právoplatne rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 z 4.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/235/2013 z 18.12.2013 boli ako spotrebiteľky úspešné a na základe toho si v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv. V konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/91/2012 súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 č. 20105 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a žalobkyniam priznal náhradu trov konania. Následne Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 1Co/235/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluvu o úvere č. 20105 uzatváral podľa Obchodného zákonníka a pokiaľ by šlo o spotrebiteľskú vec, zmluvu so žalobkyňou by neuzatvoril. Pokiaľ súd konštatoval, že zmluva o úvere aj nadväzujúca zmluva o zriadení záložného práva sú spotrebiteľskými zmluvami, zmenil tak vôľu žalovaného - veriteľa. Rozhodcovská doložka v zmluve bola neplatnou zo zákona a súdy o nej rozhodli duplicitne. Napriek tomu, žalovaný rozhodcovskú doložku nikdy neuplatňoval a neuplatňuje a podal na žalobkyňu žalobu o zaplatenie na všeobecný súd a nie súd rozhodcovský, preto má žalovaný za to, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/91/2012 žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva nie je rozhodcovskou doložkou v spotrebiteľskej zmluve, žiadal žalobu zamietnuť. Svoju právnu argumentáciu vyjadrenú v tomto podaní zopakoval aj na pojednávaní vo veci samej, kde uviedol, že žaloba podaná žalobkyňou žiadnou žalobou nie je, nakoľko v nej absentujú skutkové tvrdenia.
Tvrdenia, že niekto bol úspešný v konaní podľa žalovaného nie sú dostatočným tvrdením pre prejednanie veci. Podľa žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok v čase uzavretia zmluvy s neprijateľnou položkou neexistoval. Podľa žalovaného súd rozhoduje spory a neudeľuje pokuty. Esenciálnou podmienkou pre konštatovanie nekalej obchodnej praktiky má byť skutočnosť, že takáto skutočnosť mala ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa, avšak rozhodcovská doložka rozhodovanie spotrebiteľa narušiť nemôže. Podľa žalovaného žiadanie primeraného finančného zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 (č.l. 5) súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 č. 20105 je neprijateľnou podmienkou. Doložka odkazovala na vylúčenie právomoci všeobecných súdov v prípade sporov medzi stranami sporu v súvislosti s úverovou zmluvou a jediným oprávneným rozhodovať mal byť rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Z nadväzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2013 (č.l. 9) súd zistil, že uvedeným rozsudkom Krajský Prešov súd ako súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že argumentáciu žalovaného odmietol ako neakceptovateľnú. Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014.
5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
6. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.
7. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom k 17.2.2014 (právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
9. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove vyššie uvedených spisových značiek súd konštatuje, že podmienka ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je splnená. Súd neakceptuje tvrdenia žalovaného o tom, že žiadanie primeraného finančného zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov. Je nepochybné, že zmluvu o úvere či zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.6.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na podpis žalovaný, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť. Súčasne tak bolo právoplatne konštatované, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, v dôsledku čoho je splnená podmienka uplatnenia si nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľom. Súd prvej i druhej inštancie konštatoval netransparentnosť a hrubú nevyváženosť práv a povinností žalobkýň ako spotrebiteľov, a je teda nepochybné, že je na mieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
11. Pokiaľ žalovaný namieta, že predpis pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy neexistoval, v tomto smere má súd za to, že námietku nemožno uznať za oprávnenú. Práve existujúca nerovnováha medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi v neprospech
spotrebiteľov bola dôvodom pre zavedenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého nemá svoju funkciu v prípade „diskomfortu“, ako nesprávne argumentuje žalovaný, ale má svoje opodstatnenie v prípadoch, kedy dodávateľ koná vo vzťahu k v spotrebiteľovi spôsobom, ktorým hrubo a nespravodlivo zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.
12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z., možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. V prejednávanej veci možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v zmarení možnosti preskúmať podmienky zmluvy o zriadení záložného práva všeobecným súdom, čo mohlo v konečnom dôsledku viesť k strate finančných prostriedkov či strate obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby. Toto je potrebné považovať za rozhodujúce pre určenie výšky finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Zároveň pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia musel súd prihliadnuť aj na výšku odškodňovania iných nemajetkových ujm aprobovaných právnym poriadkom SR, napr. pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne, kde obyčajne dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 500,- eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyne, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobili ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustili do sporu s ním.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.