Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/159/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, R., o zaplatenie sumy 1.056 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 482 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 482 eur od 24.07.2015 do zaplatenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2016, doručenou súdu dňa 01.12.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.056 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, na základe toho, že dňa 10.02.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. P220150049, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 700 eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny (140 eur), za spracovateľský poplatok vo výške 6 % z istiny (42 eur), za poplatok za správu úveru vo výške 10 % istiny (70 eur) a za odplatu vo výške 46 % z istiny (322 eur). Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.274 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 98 eur. Keďže žalovaný neplnil včas a riadne v zmysle splátkového kalendára, žalobca ho dňa 20.07.2015 upozornil na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.08.2015 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 23.07.2015. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo sumu 218 eur.

2. Súd vo veci vydal dňa 24.03.2017 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/159/2016-18, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto súd zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. 23Cb/159/2016-33 zo dňa 03.11.2017.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere č. P220150049 zo dňa 10.02.2015, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 24.08.2015, Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 20.07.2015, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

4. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, zaviazal sa vrátiť 1.274 eur, uhradil len 218 eur a od podania žaloby nedošlo k žiadnej ďalšej úhrade.

5. Zo Zmluvy o úvere č. P220150049 zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi účelový úver na výkon podnikania alebo povolania s tým, že bližšia špecifikácia je uvedená v Žiadosti o úver. Žalobca poskytol žalovanému úver v sume 700 eur za odplatu vo výške 46 % istiny. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť istinu vo výške 700 eur, a celkový poplatok vo výške 574 eur a to v 13 mesačných splátkach vo výške 98 eur. Podľa čl. III bod 1 zmluvy má veriteľ (žalobca) právo žiadať od dlžníka (žalovaného) vrátenie celej dlžnej sumy, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa čl. III bod 2 zmluvy sa zmluvná strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok (podľa čl. I zmluvy), je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania.

6. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 24.08.2015 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie záväzku zo zmluvy o úvere ku dňu 23.07.2015 z dôvodu omeškania s jeho splácaním s tým, že celý dlh (istina a celý poplatok) sa stáva splatným v celkovej výške 1.056 eur.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

13. Zo žaloby a z predložených listinných dokladov vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe Zmluvy o úvere č. P220150049 zo dňa 10.02.2015. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť žalovanému úver vo výške 700 eur. Obsahom záväzku žalovaného bolo sumu 700 eur a odplatu vo výške 574 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 98 eur s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa čl. I zmluvy si veriteľ (žalobca) účtuje za poskytnutie úveru odplatu vo výške 46 % istiny. Z čl. II. Zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, že za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje spracovateľský poplatok vo výške 6 % z istiny, a že dlžník sa zaväzuje uhradiť poplatok za správu úveru vo výške 10 % z istiny, a to všetko spolu má predstavovať „celkový poplatok“. V čl. III. bod 1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo 1 splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Listom zo dňa 24.08.2015 žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu 23.07.2015 úver zosplatnil z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním. Podľa podacieho hárku č. EPH005168328 odoslal žalobca tento list žalovanému na poštovú prepravu dňa 25.08.2015.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy vyplýva, že išlo o predtlačený formulár, na ktorom bol uvedený účel úveru na výkon podnikania alebo povolania s tým, že bližšia špecifikácia má byť uvedená v žiadosti o úver. Na základe toho súd vyzval žalobcu, aby súdu predložil predmetnú žiadosť o úver, aby mohol ustáliť, či v danom prípade ide medzi spotrebiteľský právny vzťah. Žalobca však súdu predmetnú žiadosť nepredložil. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca nepreukázal opak. Zo samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru a záväzok žalovaného ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, písm. i/ prvá časť vety zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Z ustanovenia § 2 písm. j/ citovaného zákona vyplýva, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru je vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. Posudzovaná Zmluva o úvere uvedené údaje neobsahuje, resp. sú uvedené nesprávne. V zmluve uvedený údaj „dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane celkového poplatku v 13 mesačných splátkach vo výške 98 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“, nie je naplnením zákonnej náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť úveru musí byť stanovená presným časovým údajom (t.j. deň, mesiac a rok, v ktorý nastane konečná splatnosť úveru), aby mal spotrebiteľ predstavu o presnom časovom období, dokedy bude úver splácať a tým si aj vybrať najvhodnejší úverový produkt z viacerých na trhu ponúkaných produktov. Tento povinný údaj (náležitosť) nemožno nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 11Co/96/2014). V predmetnej Zmluve tiež nebola v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch vymedzená sadzba úroku, od ktorej sa mala odvíjať výška splátky. Bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v celkovej čiastke 574 eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok. Takýmto spôsobom sa obchádza uvedené ustanovenie a tiež ustanovenie § 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže úroková sadzba by zásadne mala byť uvedená ako sadzba za jeden rok. Predmetný úver pritom nebol poskytnutý na dobu splácania len jedného roka (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2014, sp.zn. 17Co/735/2013). Žalobca síce uvádza úrokovú sadzbu 20 %, ale uplatňuje si aj spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru, čo z hľadiska účelu plní funkciu odplaty. Odplata veriteľa má byť pritom podľa čl. I 46 % istiny, teda nie je uvedená konkrétnou sumou.

Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru, nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Je zrejmé, že žalobca pri formulovaní celkovej výšky odplaty zvolil rôzne označenia (odplata, celkový poplatok, celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru), ktoré zámerne vyčísloval percentami, aby tak zneprehľadnil celkovú výšku odplaty. Zmluva tiež neobsahuje zákonnú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva teda neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Napokon zmluva neobsahuje ani ďalšiu podstatnú náležitosť a to uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Hoci zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 nesankcionuje neplatnosťou. poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu spočívajúcu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Vzhľadom na to, že posudzovaná Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, z ktorého uhradil sumu 218 eur, ktorú súd započítal na istinu úveru. Žalovanému tak zostáva povinnosť zaplatiť zvyšnú sumu 482 eur. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

17. V čl. III. bod 2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. I zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania.

18. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu možno dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Medzi základné náležitosti dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu

činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Výška zmluvnej pokuty musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou. Zákon považuje zmluvné dojednanie o neprimerane vysokej zmluvnej pokute za neprijateľné a tým v zmysle § 53 ods. 5 aj absolútne neplatné.

23. Zmluvná pokuta vo výške 0,2 % denne z dlžnej istiny (t.j. 73 % ročne) je podľa názoru súdu neprimeraná v pomere k zabezpečovanej povinnosti (zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť dlhu), a v takejto výške už nepredstavuje odôvodnenú požiadavku na zabezpečenie zmluvnej povinnosti, ale po zohľadnení aj výšky odplaty za poskytnutie úveru ide o neodôvodnený spôsob obohatenia sa veriteľa (žalobcu) na úkor spotrebiteľa. Na základe toho súd posúdil zmluvné dojednanie zmluvy o úvere o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a tým za absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo požadovať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, pričom rozhodujúca je výška sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky počas celej doby omeškania. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 23.07.2015 a v nasledujúci deň (24.07.2015) sa žalovaný so zaplatením dlžnej sumy 482 eur dostal do omeškania. Na základe toho žaloba o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 482 eur od 24.07.2015 do zaplatenia bol dôvodný a v prevyšujúcej neopodstatnenej časti súd žalobu zamietol.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože pomer úspechu žalovaného v konaní bol nepatrný. Žalovaný bol úspešný v konaní v rozsahu 8,8 % (54,4 % - 45,6 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 482 eur (482 eur / 1.056 eur = 45,6 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 574 eur (574 eur / 1.056 eur = 54,4 %). Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil tiež skutočnosť, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).