Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-43-2017.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Pc/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: G. F., Y.. XX.XX.XXXX, E. XXX XX L., W. XXX/XX proti otcovi navrhovateľky: I. F., Y.. XX.XX.XXXX, E. XXX XX I., C. XXXX/XXX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.03.2016 č.k. 8C/371/2015-98 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky na navrhovateľku zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 09.10.2017.
Zameškané výživné za čas od 09.10.2017 do 28.02.2018 vo výške 237,03 eura povoľuje súd otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 09.10.2017 podala na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C/371/2015 sa zmenili pomery na strane otca, ktorému odpadla vyživovacia povinnosť voči synovi I. F., Y.. XX.XX.XXXX a vyživovacia povinnosť bola zrušená k 04.09.2017.
2. Otec navrhovateľky s návrhom nesúhlasil.
3. Na pojednávaní dňa 13.12.2017 sa vo veci vyjadrila zástupkyňa navrhovateľky, N.. N. F., ktorá je matkou navrhovateľky a uviedla, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný z dôvodu, že sa zvýšili celkové výdavky navrhovateľky a tiež, že bola zrušená vyživovacia povinnosť otca k synovi I., ktorá bola vo výške 130 eur mesačne. K zrušeniu tejto vyživovacej povinnosti došlo od 04.09.2017. V súčasnosti navrhovateľka je študentkou 3.ročníka J. M. G. E.. Býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 390 eur mesačne. Platí školné za 1 semester v sume 297,87 eura, za mobil si platí 20 eur mesačne, za obedy v škole okolo 8 eur za deň, stravuje sa individuálne, za čo platí asi 200 eur. V tomto semestri zaplatila za skriptá cca 120 eur. Väčšinu času trávi v E., takže si musí kupovať všetko, čo potrebuje. Domov chodí 2x za semester. Navrhovateľka býva u nej v rodinnom dome.
4. Otec navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka nepreukazovala, či poberá štipendium. Podľa neho náklady na štúdium sú nižšie ako uvádza. Je prezidentkou študentskej organizácie a to od mája 2017 a tieto náklady sú jej preplácané. Rád by vedel, či za uvedenú funkciu poberá odmenu. K dosahovanému zárobku uviedol, že pracuje aj soboty, nedele, keďže je vodičom autobusu. Vždy, keď sa zvyšovalo výživné, určovalo sa spätne a zakaždým si musel zobrať pôžičku, ktorú teraz spláca po 300 eur mesačne.
5. Na pojednávaní dňa 23.02.2018 navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti študuje v 5-tom semestri práva v E.. Za semester platí školné vo výške 334,33 eura. Za nájom platí 390 eur, za semester za knihy cca 100 eur. Pracuje v študentskej organizácii na čestnej pozícii, ktorá jej skončila v januári 2018, pracuje ešte v čestných pozíciách a jediné čo má uhrádzané je cesta na generálne zasadnutie. Domov cestuje asi raz za tri mesiace. Na Vianoce je cena spiatočnej letenky 90 eur a inokedy 30 eur. Štipendium nepoberá, pretože ich škola žiadne neponúka. Je nezamestnaná, bez príjmu, všetky náklady okrem výživného od otca hradí matka.
6. Otec navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že výživné sa má určovať aj podľa majetkových pomerov, vlastní jedno staré 15 ročné auto za 2.000 eur a zariadenie bytu asi 5.000 eur. Poukázal na to, že matka navrhovateľky je súkromná lekárka, ktorej po rozvode zostal rodinný dom, z ktorého mu vyplatila 30.000 eur. Matka navrhovateľky má druha, ktorý je podnikateľ a ich majetkové pomery dovoľujú prispievať navrhovateľke vo zvýšenej miere.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu sp.zn. 9P/25/2013, sp.zn. 8C/371/2015, sp.zn. 4Pc/36/2017, oboznámením sa obsahom pripojených správa dokladov a zistil tento skutkový stav: Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.03.2016 č.k. 8C/371/2015-98, ktorým bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu v konaní 9P/25/2013 a to rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2014 č.k. 5CoP/2/2014 tak, že bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2016. Navrhovateľka v tom čase začala navštevovať vysokú školu a to J. M. G. E., študijný odbor právo. Za jeden semester platila školné v sume 297,87 eura, za podnájom mesačne 370 eur. Bývala u matky, ktorá mala náklady za plyn 121 eur, za elektriku 30 eur, splácala pôžičku ŠFRB 70,01 eura, za vodu 42 eur mesačne a odvoz smetí 15 eur ročne. Otec navrhovateľky v tom čase bol zamestnaný v A., A..C.. Y. a pracoval s priemerným mesačným zárobkom 813,76 eura. Žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá bola zamestnaná v W. Y. so zárobkom 401,54 eura. Spoločne hradili náklady za nájom a odvoz odpadu 190 eur, za elektriku 40 eur, Sipo 20 eur, plyn 45 eur a televíziu 40 eur. Vyživovaciu povinnosť mal okrem navrhovateľky k synovi I. F., na ktorého vtedy prispieval mesačne sumou 100 eur. V súčasnej dobe navrhovateľka študuje v 5-tom semestri J. M. G. E.. Býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 390 eur mesačne. Platí školné za 1 semester v sume 334,33 eura, za mobil si platí 20 eur mesačne, za obedy v škole okolo 8 eur za deň, stravuje sa individuálne, za čo platí asi 200 eur. V tomto semestri zaplatila za skriptá cca 120 eur. Väčšinu času trávi v E., takže si musí kupovať všetko, čo potrebuje. Domov chodí 2x za semester. Navrhovateľka býva u matky v rodinnom dome. Z daňového priznania matky navrhovateľky za rok 2016 súd zistil súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti vo výške 45.223,51 eura, súčet nákladov na hospodársku činnosti a finančnú činnosť vo výške 34.834,74 eura a výsledok hospodárenia vo výške 10.388,77 eura, čo predstavuje základ dane, daň vo výške 2.285,52 eura. Matka navrhovateľky žije v rodinnom dome. Za plyn platí mesačne 134 eur, za elektriku 40 eur, za vodu 42 eur, pôžičku od ŠFRB spláca po 70,01 eura, za odvoz smetí 2,50 eura mesačne, poistku sebe mesačne po 73,16 eura, poistku za dom 160 eur, za skylink 40 eur ročne, internet 10 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu. Podľa jej výpovede dosahuje príjem mesačne cca 1.200 eur. Otec navrhovateľky v súčasnosti pracuje naďalej v spoločnosti A., A..C.. Y. s priemerným mesačným zárobkom 839,50 eura. Žije spolu s manželkou v 3 izbovom nájomnom byte. Manželstvo uzatvorili dňa 04.06.2016. Podľa neho výdavky za bývanie sú rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného. Manželka pracuje naďalej v W. Y., A..C.. s priemerným mesačným zárobkom 449,48 eura, ktorá vyživovaciu povinnosť nemá. Otec má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.09.2017 č.k. 4Pc/36/2017-12 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči synovi I. F. v sume 130 eur mesačne a to s účinnosťou od 04.09.2017.
8. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a to od poslednej úpravy výživného. Na strane oprávneného t.j. dieťaťa k takejto zmene dochádza, keď sa zvyšujú náklady spojené so štúdiom a prípravou dieťaťa na budúce povolanie. K takejto podstatnej zmene dochádza najmä, keď dieťa prechádza z jedného vzdelávacieho stupňa na vyšší a podobne. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane povinného rodiča, táto môže nastať zvýšením alebo znížením jeho mesačného príjmu, pribudnutím alebo odpadnutím vyživovacej povinnosti. V danej veci je nesporné, že na strane navrhovateľky sa zmenili pomery od poslednej úpravy výživného k čomu došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.03.2016 č.k. 8C/371/2015-98, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne od 01.11.2015. V tom čase navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu a to J. M. G. E., kde bola zapísaná na štúdium 01.10.2015. Za jeden semester platila 297,87 eura a za podnájom 370 eur. V súčasnosti za semester platí 334,33 eura ako školné a nájomné platí mesačne 390 eur, čo v konaní dokladovala listinnými dôkazmi. Tiež má výdavky spojené so zakupovaním literatúry potrebnej pre štúdium a tiež s dochádzaním domov tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi. Navrhovateľka poprela, že by mala nejaký príjem, poberala štipendium. Podstatnejšiu zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného súd konštatoval na strane otca navrhovateľky, ktorému odpadla vyživovacia povinnosť voči synovi I. vo výške 130 eur mesačne a to od 04.09.2017, odkedy bola táto vyživovacia povinnosť zrušená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.09.2017 č.k. 4Pc/36/2017-12. Preto súd vzhľadom na uvedenú zmenu pomerov návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného vyhovel, avšak nie v celom rozsahu, pretože bolo potrebné prihliadať nielen na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti otca riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vzhľadom na jeho výšku mesačného príjmu a jeho výdavky. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil o 50 eur mesačne na sumu 200 eur a to s účinnosťou od 09.10.2017 teda tak, ako požadovala navrhovateľka od podania návrhu na súd.
12. Zameškané výživné za čas od 09.10.2017 do 28.02.2018 vo výške 237,03 eura povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
13. Z dôvodov uvedených vyššie súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, keď na jednej strane je pravdou, že má pomerne vysoké náklady spojené so štúdiom a bývaním v E., kde študuje, avšak výber samotného štúdia bol na základe rozhodnutia navrhovateľky, ktorá si týchto nákladov musela byť vedomá aj so zreteľom na schopnosti a možnosti jej rodičov riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Súd tiež poukazuje na to, že aj na strane matky navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery, keď jej rovnako ako otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči synovi I..
14. V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.
15. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.