Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-50-2017.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Subarea
6Co/50/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. X., XXX XX I., právne zastúpená Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7C/33/2016-80 zo dňa 12.01.2017 takto
rozhodol:
1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania.
2. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 11.03.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o kreditnej karte Y. č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2007 uzatvorená medzi žalobkyňou a C. M.. je absolútne neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
3. V preskúmavanej veci žalobkyňa odôvodňovala, v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení neplatnosti zmluvy tým, že podľa jej názoru zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom bližšie nekonkretizovala, o ktoré zmluvné podmienky sa jedná, v ďalšom uviedla, že podľa jej názoru je povinná žalovanému uhradiť na istine iba sumu 747,36 eur a nie sumu určenú vo výzve žalovaného na zaplatenie vo výške 4 012,17 eur, v ďalšom poukázala, že zmluva by mala byť neplatná aj z dôvodu zneužitia jej tiesne a ľahkovážnosti pri uzatváraní zmluvy za neprimerané protiplnenie, a to bez bližšej konkretizácie daných skutočnosti. Uvedená argumentácia žalobkyne pre naplnenie požiadavky naliehavého právneho záujmu neobstojí. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože žalobkyňa môže dosiahnuť takéto určenie neplatnosti v inom súdnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhej strany sporu. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná zaplatiť a rovnako žalobkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, žeby žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhala v takomto súdnom konaní. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobkyne voči
žalovanému. Neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie žalobkyne ako neisté, pre ktoré by mohla byť v závislosti od rozhodnutia vo veci samej vystavená konkrétnej ujme. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu a nie je tak splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. § 137 písm. c) CSP.
4. V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Súd je však toho názoru, že v tomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a to vzhľadom na osobitosť predmetného konania, teda že sa jedná o spotrebiteľský spor vyvolaný žalobkyňou ako spotrebiteľom a na to, že na strane žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (stav materiálnej núdze - v konaní zastúpená advokátom určeným Centrom právnej pomoci) k tomu, aby súd výnimočne v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal vôbec, nakoľko u žalobkyne by plnenie náhrady trov konania zhoršilo jej aj tak ťaživú sociálnu situáciu. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
5. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný daný spor nevyvolal, keďže bol zažalovaný, musel sa brániť, s čím mu vznikli náklady, ktoré nemôže znášať namiesto žalobkyne. Všetky vykonané úkony boli účelné a potrebné. Žalobkyňa bola právne zastúpená a dôvodnosť žaloby mohla posúdiť predtým, než žalobu podala. Musela rátať s tým, že jej vzniknú v súvislosti s konaním náklady. Pokiaľ ide o zhoršenú finančnú situáciu žalobkyne, žalovaný by súhlasil, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania v mesačných splátkach. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania čo znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
10. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
11. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.
12. Žaloba žalobkyne bola rozsudkom č.k. 7C/33/2016-80 zo dňa 12.01.2017 zamietnutá, čo znamená, že žalobkyňa bola vo veci samej neúspešná. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol v zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalovanému.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa nachádza v nepriaznivej sociálnej, finančnej situácii. Jej príjem je tvorený invalidným dôchodkom vo výške 332,50 Eur mesačne. Spolu s manželom, ktorý je taktiež invalidný dôchodca s príjmom 181,70 eur mesačne splácajú 4 pôžičky, hypotekárny úver, dlh voči správcovi bytového domu a Úradu práce, soc. vecí a rodiny. Mesačné výdavky spojené s bývaním predstavujú 134 Eur, za plyn 9 Eur, za elektrinu 11 Eur. Žalobkyni bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, z čoho vyplýva, že žalobkyňa je osobou v materiálnej núdzi.
15. V predmetnom prípade pre účely aplikácie ust. § 257 CSP má určitú relevanciu aj skutočnosť, že žalobkyňa pred začatím súdneho konania vyzývala žalovaného na predloženie zmluvy, keďže ňou nedisponuje, žalovaný jej však zaslal iba výpis z účtu, zmluvu predložil až v rámci súdneho konania na výzvu súdu.
16. Uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalobkyne, ohroziť schopnosť uspokojovať jej základné životné potreby. Na druhej strane žalovaný je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a nepriznanie mu náhrady trov konania nie je spôsobilé ohroziť riadny chod spoločnosti, jej ďalšiu podnikateľskú činnosť.
17. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP vyznievajúcich v prospech žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je vecne správne.
18. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. Odvolací súd záverom len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy na strane žalobkyne. Ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2018 upravuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zákonodarca teda explicitne zakotvil existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy. Predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Žalobkyni však zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal .
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).