Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: D. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. O. E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcovi: N. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E. XXX/XX, XXX XX M. M., Š. O. E., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú naposledy uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/366/2011-31 zo dňa 29.03.2012, a to s účinnosťou od 26.11.2014.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.10.2017 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.10.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, ktorá bola naposledy určená uznesením (navrhovateľ omylom uviedol v návrhu rozsudkom) Okresného súdu Žilina č. k. 37P/366/2011-31 zo dňa 29.03.2012. 2. Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je otcom odporcu. Okresný súd Žilina uznesením v konaní vedenom pod spis. zn. 37P/366/2011 mu určil voči odporcovi výživné v sume 100,- eur mesačne. Odporca je od 26.11.2014 držiteľom živnostenského oprávnenia, vykonáva podnikateľskú činnosť, neštuduje na žiadnej škole s denným štúdiom, t. j. je schopný sám sa živiť. Navrhovateľ tak uviedol, že nie je momentálne povinný podieľať sa na výžive odporcu, jeho zákonná vyživovacia povinnosť v zmysle zákona o rodine zanikla udelením živnostenského oprávnenia odporcovi. 3. Odporca sa k doručenému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.01.2018 len toľko, že s ukončením vyživovacej povinnosti súhlasí. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 23.02.2018 v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní z pracovných dôvodov. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Účastníci pojednávanie nežiadali odročiť. 5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu, ktorý upresnil tak, že žiadal vyživovaciu povinnosť zrušiť s účinnosťou odo dňa 26.11.2014, t. j. odo dňa, kedy vzniklo odporcovi živnostenské oprávnenie. 6. Súd tak vychádzal z hľadiska skutočného stavu vo veci z listinných dôkazov produkovaných navrhovateľom a zabezpečených súdom (§ 36 , pričom ďalej vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keďže o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti a neboli v rozpore s vykonanými dôkazmi (§ 37 . 7. Okresný súd Žilina uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/366/2011-31 zo dňa 29.03.2012 (na č. l. 31 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 37P/366/2011), ktoré podľa doložky na

ňom vyznačenom nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2012, schválil medzi účastníkmi konania zmier, v zmysle ktorého sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu odporcu výživným vo výške 100,- Sk mesačne od mesiaca marec 2012, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to až do zániku jeho vyživovacej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine, t. j. do času, kým nebude odporca schopný sám sa živiť. Z uvedeného uznesenia súčasne vyplynulo, že navrhovateľ je otcom odporcu. 8. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 580-55179 zo dňa 18.10.2017, odporca nadobudol živnostenské oprávnenie vo viacerých predmetoch činností dňom 26.11.2014. 9. Súd považoval za medzi účastníkmi nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa dennou formou nepripravuje štúdiom na budúce povolanie. 10. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 12. Podľa ust. § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 13. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 14. Navrhovateľ sa tak podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.10.2017 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR voči odporcovi s účinnosťou od 26.11.2014. 15. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť treba podľa súdu definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa ust. čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 19/67 zo dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa ust. § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, resp. ani nekoná za účelom získania samotnej možnosti absolvovať ďalšie takéto štúdium (napr. po neúspešnom absolvovaní prijímacích skúšok na vysokú školu po ukončení strednej školy, navštevuje kurz potrebnej prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu, aby tak mohlo prijímacie skúšky úspešne absolvovať budúci rok), je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v ust. § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach), je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. 16. K možnosti zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR ku dňu predchádzajúcemu dňu podania návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti na súde, súd konštatuje, že priamu odpoveď na túto otázku dáva stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené v Zborníku stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu (Z III s. 335, SEVT Praha 1980), v zmysle ktorého: „Aj keď (okrem výživného maloletých detí, či už ho poskytujú rodičia alebo predkovia dieťaťa) rozhodnutie o výživnom alebo o príspevku, prípadne o inej dávke splatnej v budúcnosti možno zmeniť len na návrh účastníkov, to nebráni, aby zmena rozhodnutia bola urobená aj v týchto prípadoch od zmeny pomerov, teda prípadne

s účinnosťou pred podaním návrhu. Nebráni tomu ani znenie ustanovenia § 99 ods. 2 ZR (pozn. v súčasnosti ust. § 78 ZoR), pretože ustanovenie § 163 ods. 1 O.s.p., ktoré bližšie upravuje túto otázku, to výslovne ustanovuje.“. Stotožňujúc sa v plnej miere s týmto výkladom, ktorý je aplikovateľný aj na súčasný právny stav, mal súd za to, že možno zrušiť vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu aj dňom predchádzajúcim dňu podania návrhu na začatie konania na súde. V žiadnom prípade rozhodnutie súdu, ktoré takémuto návrhu vyhovie, nemôže byť neprípustné, a to vzhľadom k tomu, že zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu zákon (§ 62 ods. 1 ZoR) viaže nie na súdne rozhodnutie, ale na nadobudnutie schopnosti dieťaťa samo sa živiť. Táto právna skutočnosť tak nastáva nezávisle od súdneho rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, ktorá bola v minulosti judikovaná. V opačnom prípade, teda ak by rodič návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola v minulosti judikovaná, vôbec nepodal, bol by tento zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť do smrti, či už jeho ako povinného, alebo dieťaťa ako oprávneného, a to aj v prípade, že by dieťa ako oprávnené bolo po dlhú dobu nie len schopné samo sa živiť, ale aj reálne dosahovalo výkonom svojho povolania prostriedky, ktoré by mu zabezpečovali krytie jeho životných potrieb v takom rozsahu, ktorý mimoriadne prevyšoval životnú úroveň jeho rodiča. Teda práve naopak aplikácia opačného právneho názoru by mohla viesť k absurdným situáciám. 17. Zo zisteného skutočného stavu nesporne vyplynulo, že odporca nadobudol živnostenské oprávnenie dňom 26.11.2014 a súčasne z konania nevyplynulo, že by sa v období od 26.11.2014 doposiaľ pripravoval na svoje budúce povolanie štúdiom na akejkoľvek škole, a to takou formou štúdia, ktorá by mu znemožňovala reálny výkon jeho podnikateľskej činnosti spojený s dosahovaním zisku, z ktorého by mohol uspokojovať svoje životné potreby. Súd mal tak za to, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR najneskôr dňa 26.11.2014, pričom vyživovacia povinnosť jeho rodičov zanikla najneskoršie týmto dňom. Súd tak návrhu navrhovateľa vyhovel a s (navrhovateľom požadovanou) účinnosťou od 26.11.2014 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, ako bola naposledy určenú uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/366/2011-31 zo dňa 29.03.2012. 18. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 58 v spojení s ust. § 52 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).