Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-282-2017.pdf
PDF · 108.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/282/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému: W. I., C.. X.X.XXXX, S. J. C. A. XX, o zaplatenie 1.004,17 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 58,12 Eur predstavujúcej poplatky.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 661,24 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 9.6.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 40 Eur počnúc mesiacom aprílom 2018 pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 20.11.2017 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.004,17 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 700 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere dňa 8.12.2014 vo výške 700 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 21%. Dohodnuté splátky žalovaný riadne neuhrádzal a keďže ich nezaplatil ani po výzve veriteľa a upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v súlade s článkom 8 bodom 8.1 písm. a/ ku dňu 22.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Predmetnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu zmluvou zo dňa 24.3.2016. Žalovaná suma predstavuje dlžnú istinu úveru vo výške 700 Eur, zmluvných úrokov vo výške 246,05 Eur a poplatkov za správu úveru vo výške 58,12 Eur.
2. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že nemá pripomienky k žalobe, aj keď k výške svojho dlhu sa nevedel vyjadriť. Na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy si nepamätal. Potvrdil, že bral úver vo výške 700 Eur a pripustil, že celkovo mohol zaplatiť 38,76 Eur. Potvrdil aj to, že mu bol doručený list o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Nepamätal si na to, či pred uzavretím zmluvy veriteľ zisťoval jeho pomery, či už jeho príjem alebo jeho výdavky. Žiadal však o povolenie mesačných splátok maximálne vo výške 40 Eur vzhľadom na to, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 309 eur. Okrem predmetného úveru má dlh z ďalších štyroch úverov od VÚB a.s. a nebankových spoločností Profi Creditu, Pohotovosti a Providentu, ale k výške týchto dlhov sa vyjadriť nevedel. Žije sám v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom a v dôsledku neuhrádzania platieb za energie je odpojený od elektriny a plynu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX so špecifikáciou pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX, poštovým podacím hárkom, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa X.XX.XXXX, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou, výzvami zo dňa XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX, výpisom obratov na úverovej zmluve a výpisom z úverového účtu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa X.XX.XXXX bola uzavretá písomná formulárová zmluva o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V časti I. bode 1 sú uvedené základné podmienky úveru nasledovne: výška - 700 Eur, druh - úver spotrebný úver na čokoľvek, výška úrokovej sadzby - fixná do platnosti 12,40% p.a. v deň uzavretia zmluvy, výška splátky - 30,61 eur mesačne k 8. dňu v kalendárnom mesiaci splatnosť prvej splátky - 8..2015, počet splátok - 30, konečná splatnosť úveru - 8.6.2017, RPMN - 24,53%, priemerná hodnota RPMN - 36,30%, celková čiastka spojená s úverom - 917,75 Eur, predpoklady použité na výpočet RPMN - úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svojej povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uverejnené vo zverejnení.
5. Podľa bodu 10 tejto časti zmluvy ak dôjde k akémukoľvek porušeniu napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
6. Žalovaný z predmetnej úverovej zmluvy zaplatil dňa 8.1.2015 sumu 8,76 Eur a dňa 6.3.2015 sumu 30 Eur. Vyplýva to z výpisu z jeho úverového účtu.
7. Písomnou výzvou zo dňa 26.10.2016 Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške 676,35 Eur do 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že v opačnom prípade banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaný svoj dlh nesplatil, Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa 23.11.2016 oznámila žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.11.2016 a svoju pohľadávku vyčíslila na 1.036,46 Eur.
8. Ďalšou písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX opäť Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného na úhradu jeho dlhu vo výške 1.051,58 Eur s upozornením, že ak k tomu nedôjde, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
9. Postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa a.s. realizovala zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, keď túto pohľadávku postúpila na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 31.3.2017, ktorý mu doručoval poštou, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku zo dňa 4.4.2017.
10. Výzvou zo dňa 27.11.2017 súd vyzval žalobcu na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj preukázanie dôvodnosti uplatňovania poplatkov za správu úveru, keďže tieto v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli už zakázané s poukazom na § 9 ods. 10 citovaného zákona.
11. Žalobca na túto výzvu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 24.1.2018, v ktorom zobral žalobu o spomínané poplatky vo výške 58,12 Eur späť. V tomto podaní uviedol aj to, že žalovaný celkovo zaplatil len 38,76 Eur. Ohľadom preukázania povinnosti skúmania bonity žalovaného uviedol len to, že banka skúma pred poskytnutím úveru bonitu klienta, pričom dlžník je povinný predložiť doklady požadované bankou.
12. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014). 13. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
18. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=01.09.2014> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101? ucinnost=01.09.2014>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=01.09.2014>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=01.09.2014>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=01.09.2014> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
19. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016 dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Citovaná smernica v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice.
20. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.
21. V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to
na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.
22. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pre vnútroštátny súd nie sú relevantné a záväzné závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom Únie čo vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51).
23. Pre súd prvej inštancie je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len vtedy ak sú na prospech spotrebiteľa (napr. rozsudok C-473/00 „Cofidis“) a už nie opačne. Súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004 a z neho najmä na body 20 a 27. Podľa nich vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva, ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku 10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.
24. Súd teda dospel napokon k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má všetky potrebné náležitosti, správne je uvedená aj výška RPMN a priemerná hodnota RPMN a preto nie je možné aplikovať § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Napriek tejto skutočnosti je však potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový a to s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovania schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
25. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie je teda veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Rozhodujúce je dodržanie postupu podľa § 11 ods. 2, v zmysle ktorého veriteľ musí zistiť príjmy klienta, ale tiež jeho výdavky, rodinný stav, počet vyživovaných osôb a podobne. Pokiaľ veriteľ tak nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počítanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež ďalší dôsledok, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Preukázať splnenie tejto povinnosti veriteľa bolo na žalobcovi, pričom napriek výzve súdu v tomto smere žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali potvrdzovať splnenie spomínanej povinnosti veriteľa. Nesplnil si teda povinnosť tvrdenia a tým zároveň ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu spomínanej povinnosti veriteľa a preto súd prijal záver, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úroku a poplatkov, teda sumu 700 Eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, len 38,76 Eur, preto jeho dlh činí 661,24 Eur. Súd zaviazal žalovaného len k zaplateniu tejto istiny a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Úroky z omeškania súd nepriznal od toho dátumu, ako to požadoval žalobca, pretože s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. predčasné zosplatnenie úveru je neplatné pre rozpor s citovaným ustanovením (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa preto dostal do omeškania so zaplatením celej prisúdenej istiny až nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky. Žalobca si totiž neuplatňoval úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných mesačných splátok, ale z celej žalovanej istiny naraz. Súd preto žalobu zamietol aj v tej časti, ktorou žalobca žiadal priznať úroky z omeškania už od 17.12.2016, keďže súd priznal tieto úroky z omeškania od 9.6.2017.
31. O čiastočnom zastavení konania ohľadom sumy 58,12 Eur bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním.
32. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka .
33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
36. Súd napokon zohľadnil aj nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, jeho veľmi nízky príjem a jeho zadlženosť a preto mu povolil mesačné splátky tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom aplikoval § 232 ods. 3, 4 CSP.
37. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP s použitím § 256 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech v podiele 66%, neúspech v podiele 34% a preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32% (66-34).
38. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.