Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/131/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto

rozhodol:

Obžalovaný:

G.. Ľ. W. G. D. B. I. , A.. XX. X. XXXX Q. P., S. W. M., W. XXX/XX

j e v i n n ý , že

ako štatutárny orgán spoločnosti REMO spol. s r. o., Mierová 64, Humenné, IČO: 31656382 nevyplatil mzdu za mesiac apríl 2008 svojmu zamestnancovi G.. U. M. vo výške 363,- eur (10 936,- Sk) splatnú 30. 5. 2008, s ktorým sa ku dňu 18. 4. 2008 dohodol na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, čím svojím konaním spôsobil Ing. U. M. škodu vo výške 363,- eur,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 200,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenému G.. U. M.P., A.. XX. X. XXXX, W. N. XXX, E. M., vo výške 363,- eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra v Humennom podala na tunajší súd obžalobu na obžalovaného pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako štatutárny orgán spoločnosti REMO spol. s r. o., Mierová 64, Humenné, IČO: 31656382 nevyplatil mzdu za mesiac apríl 2008 svojmu zamestnancovi G.. U. M. vo výške 363,- eur (10 936,- Sk) splatnú 30. 5. 2008, s ktorým sa ku dňu 18. 4. 2008 dohodol na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, čím svojím konaním spôsobil G.. U. M. škodu vo výške 363,- eur.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol dňa 29.11.2010 rozsudkom sp.zn. XT XXX/XXXX, ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku Okresná prokuratúra v Humennom podala odvolanie v zákonnej lehote, v dôsledku čoho bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. XTo XX/XXXX zo dňa 15.06.2011 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol dňa 04.09.2014 rozsudkom sp.zn. XT XXX/XXXX, ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku Okresná prokuratúra v Humennom podala odvolanie v zákonnej lehote, v dôsledku čoho bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. XTo X/XXXX zo dňa 31.05.2016 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie. Po vykonaní a zvážení jednotlivých dôkazov a to samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov. Boli oboznámené relevantné listinné dôkazy.

Obžalovaný G.. Ľ.J. W. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu popieral. Obhajoval sa tým, že G.. M., ktorý bol pôvodne zamestnancom firmy, skončil pracovný pomer dňom 18. 4. 2008, kedy poškodený aj prišiel po ukončenie pracovného pomeru. Obžalovaný uviedol, že M. mzdu osobne vyplatil on. V tom čase obžalovaný ako majiteľ firmy chcel rozviazať pracovný pomer s poškodeným, lebo mal za to, že poškodený nakupoval na účet firmy náhradné diely, ktoré potom následne predával. Ďalší dôvod bol ten, že v rámci účtovníctva falšoval doklady v sklade a s D., predával náhradné diely a tie potom prerábal formou reklamácie a vychádzal v ústrety určitým ľuďom. Čerpal bonusy - zľavy na náhradné diely v spoločnosti Cassovia. D. bol tiež potom prepustený. Z toho dôvodu obžalovaný ako konateľ firmy ho vyzval, že s ním rozviaže pracovný pomer a požiadal ho, nech si premyslí, akou formou. Poškodený ešte týždeň chodil do práce, potom došiel za obžalovaným a požiadal ho, že ukončia pracovný pomer dohodou s tým, že výplatu nechce vyplatiť na účet ako bežne, lebo má nejaké problémy doma. Poškodený ho požiadal, že si mzdu príde osobne vyzdvihnúť. Asi po troch alebo štyroch mesiacoch prišiel za obžalovaným a požiadal, aby mu boli dané peniaze. Odovzdal mu mzdu a výplatnú pásku v autosalóne spoločnosti Remo pred ukončením pracovnej doby, účtovníčka v tom čase odišla domov. V pokladničnej knihe, ako aj v spise, je zaznamenané, že peniaze obžalovaný mal dávať 10. 9. 2008. Na tomto termíne sa dohodli spolu s G.. M.. M. podpísal príjmový doklad o prevzatí peňazí a zobral peniaze. Na to vytrhol z ruky pokladničný doklad a ním podpísané pokladničné doklady a odišiel preč. Túto skutočnosť mal potvrdiť G.. U. W. Y. G.. M., ktorí v tom čase tam boli. Pravdepodobne mala tam byť v tom čase aj O.H. O.. Obžalovaný nevedel uviesť, či došlo k stretnutiu medzi M. pri vstupe a účtovníčkou P.. O. mala pracovnú dobu dlhšie a pán M. prišiel okolo 16.00 hod., takže v tom čase pani O. tam bola. Pokladničné doklady, ktoré mu vytrhol z rúk poškodený M., má poškodený určite u seba doma. To, že obžalovaný kričal, že je poškodený zlodej a podvodník, pretože mu vytrhol doklady, to potvrdil vo svojej výpovedi aj Q. M.. Obžalovaný trval na tom, že poškodenému vyplatil za mesiac apríl sumu 10 936,- Sk v hotovosti, bolo to 10. 9.2008 ( nie 9 936,- Sk). Koľko obžalovanému odovzdala P., toľko vyplatil poškodenému. Mzda bola krátená vo výške 5-6 dní z dôvodu absencie. Poškodený do práce nechodil od 1.4.2008 do 18.4.2008, a preto mu obžalovaný vypísal dovolenku, v

dôsledku čoho jeho mzda pozostávala zo mzdy z čerpanej dovolenky v trvaní 14 pracovných dní a zo zostatkovej nevyčerpanej dovolenky v trvaní 5,5 dňa. Poškodený si mal v priebehu 5-6 dní rozmyslieť, ako chce ukončiť pracovný pomer, vzhľadom na to, že si nevypísal za to obdobie dovolenku, táto mu bola krátená. Od 1. 4. do 18. 4. nečerpal dovolenku. Pokiaľ sa týka svedkov C. D., Q., W.Y., F. U., P. X., že neoznámili na obžalovaného, že im nevyplatil mzdu a odstupné, ich výpovede obžalovaný považoval za tendenčné, účelové zo strany poškodeného, lebo boli to spolupracovníci poškodeného. Či bola Q. Q. vyplatená posledná výplata až po tom, keď podal trestné oznámenie, k tomu sa obžalovaný nevedel vyjadriť. Varga dlhodobo maródoval. Nechodil do práce, pretože bol PN alebo si medzitým hľadal inú prácu, preto mu bola mzda dodatočne vyplatená. Pre odstup času si obžalovaný nepamätal, či mu peniaze poslal na účet alebo mu dal osobne. D., ktorý si mal splniť nejaké povinnosti voči firme, si ich dodatočne nesplnil, t.j. mal odovzdať agendu, preto bol prepustený pre hrubé porušovanie pracovnej disciplíny a pre požívanie alkoholických nápojov. Jemu bola mzda vyplatená až neskôr na osobný účet. F.. Š. Y. F.. Q. už od roku 2005 neboli jeho zamestnankyne. Spoločnosť rozhodla, aby obžalovaný ako konateľ podal žalobu, aby im mzdy boli vrátené, takže to bol spor občianskoprávny, kde obžalovaný zastupoval ako konateľ spoločnosť. Bral to skôr účelovo, keď odišla pani Š. O. spoločnosti v Humennom, ktorá má podobné podnikanie ako spoločnosť obžalovaného. Pani Q. odišla z firmy, nedokončila ani účtovníctvo. Salón, v ktorom sa stretli, je relatívne veľký a to, že zvýšil hlas, bolo ozvenou, nebolo to z dôvodu, že by obžalovaný kričal, možno hovoril zvýšeným hlasom.

Poškodený od začiatku, teda od podania trestného oznámenia, ako aj v prípravnom konaní počas konfrontácií, ako aj na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby, uvádzal, že on do práce chodil až do 18.4.2008, kedy došlo k dohode o skončení pracovného pomeru medzi ním a zamestnávateľom spoločnosťou REMO s.r.o. Humenné, ktorú zastupoval jej konateľ obž. Ing. Ľ.J. W.. Poškodený tvrdil, že mu mala byť posledná výplata ako aj ďalšie nároky poukázané na jeho účet v banke, ako to vždy obžalovaný robil. Poškodený od začiatku popieral, aby on oznámil obžalovanému, že chce mzdu prevziať osobne a vlastne táto mu nemá byť zasielaná na účet. Poškodený predložil súdu výpis zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že mzda mu bola na jeho účet poukázaná dňa 17.1.2008, 19.2.2008, 18.3.2008 a 16.4.2008. Poškodený tvrdil, že do práce v apríli 2008 riadne chodil, taktiež odovzdal svoj dochádzkový lístok jednak pani P. a jednak svedkyni T.. Trval na tom, že on nič mimo pokladne , čo sa týka náhradných dielov, nenakupoval v tom čase. Keď pracoval vo firme, bol vedúci predaja náhradných dielov. Náhradné diely pre firmu nakupoval on a P. Ž.. Všetky doklady sú vo firme. Po nahliadnutí do spisu na čl. 198-236 poškodený uviedol, že všetky doklady prevzala pani Ž. s razítkom „ prevzala bez závad“. Poškodený trval na tom, že od 1. 4. do 18. 4. 2008 nebol na dovolenke. Uviedol, že následne bol ešte vo firme dvakrát a to v septembri 2008 a niekedy v apríli 2008, kedy odovzdával prístupy k programom, ktoré mal a vtedy sa dotazoval o spôsobe vyplatenia mzdy. Nie je pravdou, aby mu pani P. povedala, aby prišiel, že mu mzdu vyplatí konateľ. Taktiež mu to nebolo oznámené ani konateľom. Výpoveď dostal 18. 4. 2008. Mzda mu vyplatená nebola. Poškodený uviedol, že dohodol sa s obžalovaným na termín 10. 9. o 16.hodine po pracovnej dobe, aby za ním prišiel do firmy Remo, kedy od obžalovaného dostal výplatnú pásku a žiadne peniaze. Vtedy povedal, že poslednú mzdu svojim zamestnancom nevypláca a takto sa rozišli. Keď dostal výpoveď, tak mu obžalovaný povedal, že mu peniaze nevyplatí, ale 10. 9. , keď sa stretli, mu povedal, že poslednú mzdu svojim zamestnancom nevypláca.

Svedkyňa G.. P. T. pre obžalovaného pracovala ako externá účtovníčka. S odstupom času už nevedela s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť, či mala v účtovníctve zaevidované vyplatenie mzdy. Ona so zamestnancami do kontaktu neprichádzala. S pani P. neprichádzala do styku, keďže tá sedela vo firme a k nej chodil obžalovaný, ktorý jej doniesol doklady, ona robila účtovnú evidenciu. Ona vypočítala mzdy a vypracovala výplatné lístky a túto dokumentáciu následne odovzdala obžalovanému, pričom o tom, ako a či mzdu obžalovaný svojim zamestnancom vyplatil, ona vedomosť nemala, nakoľko pracovala ako externá účtovníčka, teda mala sídlo mimo sídla spoločnosti obžalovaného a tomuto len vypracovávala doklady. Jej úlohou bolo spracovať a odovzdať výstupy ako podklady pre vyplatenie miezd. To, či v skutočnosti bola čerpaná dovolenka, alebo nie, to ona nevie dokázať, lebo to nie je jej zodpovednosť.

Svedok U. W., brat obžalovaného uviedol, že bol v blízkosti po ľavej strane za chrbtom obžalovaného, vo vzdialenosti necelého metra, keď mal obžalovaný odovzdávať peniaze poškodenému. Boli na autosalóne, v tom čase bolo tam asi 12-15 vozidiel. Pani O. ako predajkyňa sedela na opačnej strane autosalónu, on stál po ľavej strane v rohu, kde sa nachádza stĺp šedej konštrukcie. Pána M. videl po pravej strane, kde končí roh novej prístavby autosalónu. Možno si ho M. nevšimol, lebo takisto bol

medzi autami, ktoré boli na autosalóne. Poškodený bol od svedka na vzdialenosť meter a pol, sedel za stolom, kde sedeli technici, ktorí prijímali autá do opravy. Videl, že poškodený vytrhol nejaký papier obžalovanému, predtým predchádzalo to, že obžalovaný z obálky vybral finančné prostriedky, ktoré odovzdal M., ten si ich prevzal, následne dal obžalovaný podpísať M. doklad o prevzatí finančných prostriedkov. Po jeho podpise sa obidvaja postavili, v pravej ruke brat držal papier, pán M. mu z ruky vybral ten papier. Svedok mal pocit, že pán M. si ani neuvedomil, čo urobil, myslel si, že tento doklad o prevzatí patrí jemu. Na to prišiel obžalovaný, zvýšeným hlasom na neho zavolal, aby ten doklad mu vrátil. Q. M. bol po pravej strane, medzi autami a na salóne úplne v časti predaja sedela O. O.. Následne pán M. odišiel. Svedok v tom čase nebol konateľom spoločnosti, iba spoločníkom, nemal prehľad o tom, kto a do akej miery dostáva finančné prostriedky. Mal vedomosť o tom, že niektorí zamestnanci, vzhľadom na to, že mali exekúcie, si žiadali vyplácať finančné prostriedky v hotovosti v pokladni spoločnosti. Podľa svedka pán M. si ani neuvedomil dôležitosť pokladničného dokladu, resp. ho chcel mať, lebo nevedel , čo robí. Sprvu poškodeného považoval za dôveryhodného a seriózneho, sklamaním bolo, že nakupoval náhradné diely na účet spoločnosti Remo s r. o., ktoré následne rozpredával a falšoval účtovné doklady v sklade náhradných dielov. Vrcholom bolo to, že jeho otec fyzicky napadol pána M. na čerpacej stanici Slovnaft, kde svedok bol prítomný, lebo v predmetnej veci svedčil na súde.

Z výpovede svedka Q. M. vyplynulo, že v kritickom čase bol poškodený v salóne s obžalovaným, videli, ako komunikoval M. s obžalovaným pri stole technikov. Zdržali sa tam zhruba 5 až 10 minút, a keď odchádzal M., mal v rukách nejaké papiere v euro obale. Poškodený odchádzal zrýchleným krokom od stola a obžalovaný na neho kričal: „vráť sa, ty zlodej“. Na čo M. nereagoval a odišiel preč. Svedok M. S.úto skutočnosť sledoval zo vzdialenosti zhruba 6 metrov.

Pri vykonanej konfrontácii svedok G.. M. uviedol, že svedka Q. M. tam nevidel stáť, ani prichádzať, obžalovaný mu predložil výplatné pásky a k tomu aj doklady so slovami, aby ich podpísal, to on odmietol a požadoval od neho nech mu najskôr vyplatí mzdu a potom mu podpíše doklady, keď mu odmietol podpísať príjmové doklady, obžalovaný sa ohradil, začal mu nadávať, že on poslednú mzdu svojim zamestnancom nevypláca.

Svedkyňa O. X. (F. O.) uviedla, že bola prítomná v čase, keď malo byť nedorozumenie medzi obžalovaným a poškodeným, videla, že poškodený vtedy odišiel pokojným krokom asi po piatich minútach, ako aj slovnú konfrontáciu medzi nimi dvoma predtým. Mala vedomosť od poškodeného, že mu nebola vyplatená mzda. Už predtým jej to hovoril. Aj ona musela dva roky chodiť kvôli nevyplatenej mzde. Ani jej ju obžalovaný nevyplatil, ale vyplatil jej ju brat obžalovaného. Táto svedkyňa nepotvrdila výpoveď svedka Q. M., ktorý spolu s obžalovaným tvrdili, že poškodený išiel zrýchleným krokom po tom, čo vytrhol z ruky doklady a peniaze, taktiež táto svedkyňa nepotvrdila prítomnosť svedka U. W. v autosalóne dňa 10.9.2008. Svedok M. tam bol, pretože sa jej potom pýtal, čo sa deje.

Svedkyňa P. P. vo svojej výpovedi uviedla, že keď v kritickom čase odchádzala z práce, doklad o mzde, ako aj peniaze pre M. odovzdala obžalovanému. Keď odchádzala z práce, na pracovisku bol pán M., obžalovaný W. bol niekde v dielni. Keď následne žiadala od pána W. doklad o tom, že odovzdal peniaze M., obžalovaný jej odpovedal, že doklad nemá, ale nepovedal jej nič. Keďže ona doklad nemala, tak ho nemohla posunúť do účtovníctva.

Svedkovia C. D., Q. Q., Q. W., F. U.X., P. X. vo svojich výpovediach uviedli, že v poslednom období, keď odchádzali z firmy, mali problémy s výplatou mzdy. Svedok Q. Q. vypovedal, že jemu bola posledná výplata zaplatená až po tom, čo podal trestné oznámenie, čo zodpovedá aj obsahu spisu, kde trestné oznámenie sa nachádza na čl. 343 a bolo podané dňa 18.12.2008, na základe čoho bolo aj začaté trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. pod ČVS:E.-XXX/ HE-M.-XXXX dňa 30.1.2009, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené dňa 27.3.2009, kde rovnako obv. G.. Ľ.H. W. mal tvrdiť, že nezaplatil náhradu poslednej mzdy poškodenému Q. Q., aj keď predtým mu vždy mzdu posielal na účet v banke, poslednú mzdu mu nevyplatil na účet, pretože ho podľa obžalovaného Q. Q. požiadal, že si mzdu príde vyzdvihnúť sám. Túto skutočnosť však Q. Q. vtedy poprel keď tvrdil, že aj posledná mzda mu mala byť poukázaná obžalovaným na jeho účet v banke, napokon bolo trestné stíhanie vo veci poškodeného Q. zastavené, nakoľko dňa 22.2.2009 dodatočne obžalovaný W. poslal peniaze na osobný účet Q. Q.. Taktiež na čl. 347 spisu sa nachádza trestné oznámenie, ktoré podal C. D. z titulu, že mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za mesiac máj, ktorá bola splatná k 30.6.2009.

V tomto prípade došlo k odloženiu veci podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko zanikla trestnosť činu, keďže po tom, čo C. D. podal trestné oznámenie, mu bola mzda, ktorá bola splatná k 30.6.2009 za mesiac máj 2009, vyplatená dňa 20.7.2009 na osobný účet.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC XX/XX zo dňa 12.4.2007, z ktorého plynie, že v tejto veci bola spoločnosť REMO s.r.o. Humenné zaviazaná zaplatiť z titulu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za r. 2004 navrhovateľke P. X. sumu 28.203,- Sk s príslušenstvom od 1.8.2005 do zaplatenia. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC XXX/ XX zo dňa 24.10.2008, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise na č. l. 297-300, plynie, že v tomto prípade sa navrhovateľka O. Q. domáhala voči odporcovi spoločnosti REMO s.r.o. Humenné zaplatenia sumy 20.450,- Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia mzdy a odstupného. V tomto prípade odporca uhradil dlžnú sumu dňa 23.10.2008, teda pred prvým pojednávaním v tejto veci. Teda je zrejmé, že aj vo vzťahu k iným zamestnancom nebola mzda obžalovaným riadne vyplatená.

Súd sa oboznámil s uznesením OS Humenné v právnej veci G.. U. M. ako žalobcu proti žalovanému Remo spol. s r. o., Mierová Humenné o zaplatenie sumy 363,- eur s prísl., ktorým uznesením bolo zastavené konanie, nakoľko žalobca zobral žalobu späť.

O tom, že bol výber z pokladne uskutočnený, svedčí aj fotokópia z pokladničnej knihy, podľa ktorej dňa 10. 9. okrem iných úkonov si poznačila aj výber mzdy pre M. F. P.. Je tu sporná otázka, či obžalovaný poškodenému dňa 10. 9. mzdu odovzdal a ten výplatu zobral so sebou a pokladničný doklad poškodil, ako to tvrdí obžalovaný alebo, že obžalovaný poškodenému dal iba výplatnú pásku.

Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, sa stal, pretože skutočnosť, že obžalovaný nevyplatil v lehote splatnosti, teda najneskôr dňa 31.5.2008 a ani dodatočne v lehote 60 dní ( § 86 ods.1 písm. c) Tr. zák.) svojmu zamestnancovi

- poškodenému G.. U. M. mzdu za mesiac apríl 2008, bola potvrdená tak výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodeného G.. M., teda o tejto skutočnosti, že poškodenému nebola vyplatená mzda za prácu, na ktorej vyplatenie mal ako zamestnanec nárok v deň splatnosti, hoci v tento deň mal obžalovaný peňažné prostriedky na ich výplatu, čo plynie z výpisu z účtu spoločnosti ku dňu 30.5.2008, resp. 31.5.2008 ako aj zo samotnej pokladničnej knihy, napriek tomu, že mal k tomuto dňu obžalovaný dostatok finančných prostriedkov na účte, mzda poškodenému vyplatená nebola. Súd vzal do úvahy aj celý rad výpovedí svedkov svedčiacich v prospech poškodeného, ktorí boli v obdobnej situácii, ktorí to však na rozdiel od poškodeného, neriešili trestným oznámením, čo však naznačuje pravdivosť tvrdení poškodeného.

Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol súd vnútorné presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Súd tak uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1 Tr. zák., pretože mal za preukázané, že ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Konanie obžalovaného súd považuje za závažné, pretože vlastne bezdôvodne ukrátil svojho zamestnanca o včasné vyplatenie jeho mzdových nárokov. Nemožno také konanie obžalovaného bagatelizovať a považovať ho za nezávažné.

Obžalovaný má v Registri trestov GP SR dva záznamy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku. Prihliadol pri výmere trestu na neprítomnosť poľahčujúcich okolností a naopak na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zák.. Súd má ale za to, že ešte nie je nutné, na dosiahnutie účelu trestu ukladať trest spojený s hrozbou či s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Súd tak uložil obžalovanému samostatný peňažný trest vo výške 200 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil zodpovedajúci

náhradný trest odňatia slobody, a to v trvaní dvoch mesiacov. Nateraz je predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaného k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Keďže poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenému G.. U. M., A.. XX. X. XXXX, W. N. XXX, E. M., vo výške 363,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.