Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-8-2016.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavlom Naďom a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: SCORP, spol. s r.o., so sídlom Jaroslawská 7, Michalovce, IČO: 31 662 919, zastúpeného: JUDr. Mikuláš Pavlik, advokát, Š. Kukuru 14, Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21344456/2015 zo dňa 01.12.2015 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 21344456/2015 zo dňa 1.12.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20903418/2015 z 29.9.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 4.2.2015 včas podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 5.2. 2015 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21344456/2015 zo dňa 01.12.2015, ktoré žiadal zrušiť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.
2. Správca dane rozhodnutím č. 20903418/2015 dňa 29.09.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 902,90 eura . Z rozhodnutia správcu dane č. 20903418/2015 z 29.9.2015 vyplynulo, že žalobca podal v zákonom stanovenej lehote dňa 29.12.2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom žiadal priznal vlastnú daňovú povinnosť (riadok 31 daňového priznania) vo výške 38 059,27 eura. Podľa názoru správcu dane sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku tým, že v dodatočnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 /23.01.2015 o 7.44 hod /uviedol vyššiu vlastnú daňovú povinnosť ako uviedol v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie /23.01.2015 o 7.40 hod /.
3. Správca dane uviedol v odôvodnení, že žalobca mu doručil elektronicky 23.01.2015 o 7.40 hod. pod evidenčným číslom 6/00717846/2015 prvé dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom daňový subjekt priznal vlastnú daňovú povinnosť (riadok 31 daňového priznania) vo výške 1 552,35 eura. Dňa 23.01.2015 o 7.44 hod. žalobca elektronicky doručil správcovi dane druhé dodatočné daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie, zaevidované pod evidenčným číslom 6/00817189/2015, v ktorom daňový subjekt na riadku 31 priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 39 611,62 eura.
4. Podľa správcu dane správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. i) bodu 1 Daňového poriadku je konanie daňového subjektu, ktorý uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
Rozdiel medzi vyššou daňovou povinnosťou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní /39 611,62 eura /a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v prvom dodatočnom daňovom priznaní /1 552,35 eura/, predstavuje 38 059,27 eura /bod 2 tohto odôvodnenia rozsudku súdu/. Podľa § 155 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku uložil pokutu vo výške 5 percent z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bodu 1 daňového poriadku.
5. Žalobca podal dňa 12.10.2015 odvolanie pod č. 6/12877947/2015, proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. 20903418/2015 zo dňa 29.9.2015 a namieta spôsob výpočtu pokuty. Pokladal za dodatočné daňové priznanie, ktoré podal 23.01.2015 o 7,44 hod. a ktorým opravil svoje riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty /za zdaňovacie obdobie november 2014, zo dňa 29.12.2015/, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 38 059,27 eura. Namietal, že daňový portál elektronických daňových priznaní mu neumožňoval stornovať resp. opraviť už podané dodatočné daňové priznanie podané 23.01.2015 o o 7,40 hod. Pokladal „prvé dodatočné priznanie“ podané 23.01.2015 o 7,40 hod. v ktorom priznal daň vo výške 1 552,35 eura za neúplné a v ten istý deň, 23.01.2015 o 7,44 hod. DDP opravil v riadok 31 a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 39 611,62 eura. Uviedol, že vnútornou kontrolou identifikoval chybu a následne svoje podanie opravil podaním druhého dodatočného daňového priznania. Žalobca namietal nesprávny postup správcu dane v spôsobe výpočtu pokuty. Pokladal za správny výpočet pokuty z rozdielu medzi vyššou daňovou povinnosťou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty podaného dňa 23.01.2015 o 7.44 hod. vo výške 39.611,62 euro a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v riadnom daňovom priznaní zo dňa 29.12.2015 v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 38 059,27 eura. Predložil výpočet pokuty, ktorý vychádza z rozdielu dodatočného daňového priznania a daňového priznania 38 059,27 eura z 29.12.2015, ktorý činí 1552,35 euro. Pokuta potom je 5 percent z 1552,35 euro a činí 77,62 euro.
6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 21344456/2015 zo dňa 01.12.2015 potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20903418/2015 zo dňa 29.09.2015.
7. V odôvodnení rozhodnutia po právnom posúdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu / správcu dane/ podľa § 3 ods.1, § 15 ods.1, § 154 ods. 1 písm. i/ bodu 1 a 155 ods.1, písm. g/ § 155 ods. 4 a 5, § 161 Daňového poriadku a § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty uzavrel, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 29.9.2015 je nedôvodné, preto rozhodnutie správcu dane potvrdil.
8. Žalovaný vychádzal zo zistení správcu dane, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí č. 20903418/2015 z 29.9.2015. Konštatoval správnosť postupu správcu dane, ktorý posúdil obidve podané dodatočné daňové priznania do elektronickej podateľne správcu dane, zaevidované v informačnom systéme pod číslami 6/00717846/2015 a č.6/00817189/ ako dodatočné daňové priznania žalobcu. Podľa žalovaného postup správcu dane a jeho rozhodnutie č. 20903418/2015 zo dňa 29.09.2014 je v súlade s platnou právnou úpravou.
9. K námietkam žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol nasledovné: „Odvolávajúci sa daňový subjekt v odvolaní namieta spôsob výpočtu pokuty, pretože podaním druhého dodatočného daňového priznania považuje prvé podané dodatočné daňové priznanie za bezpredmetné, preto je podľa jeho názoru správny výpočet pokuty z rozdielu medzi riadnym daňovým priznaním a druhým dodatočným daňovým priznaním. Finančné riaditeľstvo SR preverilo správnosť postupu správcu dane a zistilo, že obidve dodatočné daňové priznania boli doručené na adresu elektronickej podateľne správcu dane zákonom stanoveným spôsobom a boli riadne zaevidované v informačnom systéme daňovej správy (č. 6/00717846/2015 a č. 6/00817189/2015), preto správca dane akceptoval obidve podané dodatočné daňové priznania“. Žalovaný trval na tom, že žalobca nepreukázal nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože uviedol v poslednom dodatočnom daňovom priznám k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 vyššiu vlastnú daňovú povinnosť ako uviedol v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie, preto bol správca dane bol povinný v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku uložiť žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia majú kogentný charakter a správca dane bol povinný tak urobiť.
10. Žalobné dôvody žalobcu sú totožné s odvolacími dôvodmi, ktoré uvádza súd v bode 5 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa žalobcu správca dane postupoval nezákonne, keď rozhodnutím č. 20903418/2015 z 29.9.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 902,90 eura a pri jej výpočte vychádzal z rozdielu medzi vyššou vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v predchádzajúcom podanom dodatočnom daňovom priznaní. /Body 2, 3 a 4 odôvodnenia tohto rozsudku, t.j. dodatočného daňového priznania žalobcu z 23.01.2015 o 7.40 hod a 7. 44 hod./. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku pokutu uložil vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočných daňových priznaniach podľa § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi trovy konania.
11. Zo stanoviska žalovaného k žalobe zo dňa 20. 7. 2016 vyplýva, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.20903418/2015 zo dňa 29.9.2015 o uložení pokuty podľa § 155 ods.1, písm. g) a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku vo výške 1 902,90 eura. Žalovaný zopakoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Zopakoval, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie november 2014 nasledujúce daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, ktoré sú evidované v informačnom systéme finančnej správy ako riadne daňové priznanie (ev. č. 6/23030162/2014), podané dňa 29.12.2014, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť výške 38 059,27 eura, prvé dodatočné daňové priznanie (ev. č. 6/00717846/2015), podané dňa 23.01.2015 o 7:40 hod, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 552,35 eura, (ďalej len „prvé dodatočné daňové priznanie") a druhé dodatočné daňové priznanie (ev. č. 6/00817189/2015), podané dňa 23.01.2015 o 7:44 hod, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 39 611,62 eura (ďalej len „druhé dodatočné daňové priznanie“). Obidve dodatočné daňové priznania boli doručené na adresu elektronickej podateľne správcu dane zákonom stanoveným spôsobom (§ 13 ods. 5 Daňového poriadku) a v predpísanej forme (§ 16 ods. 6 Daňového poriadku), t.j. obidve dodatočné daňové priznania spĺňajú zákonom stanovené náležitosti a boli riadne zaevidované v informačnom systéme finančnej správy (ev. č. 6/00717846/2015 a ev. č. 6/00817189/2015).
12. Žalovaný konštatoval k námietke žalobcu, že daňový portál elektronických daňových priznaní neumožnil stornovať resp. opraviť podané dodatočné daňové priznanie a že v podanom prvom dodatočnom daňovom priznaní sú vyplnené len riadky 21, 23, 31, 34 a 38, preto ho považoval za zmätočné, že ak daňové priznanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti povinnosť podať dodatočné daňové priznanie upravuje § 16 ods. 2 Daňového poriadku.
13. K námietke žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia absentujú skutočnosti, akými úvahami hol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami, resp. dôvodmi žalobcu, žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku. V prvom dodatočnom daňovom priznaní žalobca deklaroval vlastnú daňovú povinnosť na riadku 31 vo výške 1 552, 35 eura. Podľa žalovaného správca dane vypočítal pokutu správne vo výške 5 % z rozdielu medzi vyššou vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní (39 611,62 eura) a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní (1 552,35 eura) 39 611,62 - 1 552,35 = 38 059,27 x 0,05 = 1 902,90, a v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. g) v spojitosti s § 155 ods. 5 Daňového poriadku. V zmysle § 157 Daňového poriadku mohol žalobca požiadať správcu dane len úľavu z uloženej sankcie alebo odpustenie sankcie za podmienok stanovených v zákone.
14. V duplike zo dňa 3. 1. 2017 žalobca žiadal žalobe vyhovie, zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a žiadal zrušiť i rozhodnutie správcu dane č. 20903418/2015 z 29.9.2015 .
15. Správny súd preskúmal žalobu v intenciách žalobných námietok, v rozsahu § 182 ods. 1 písm. e/ SSP a podľa § 191 ods.1 písm. c./ SSP posúdil žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/. Podľa § 491 ods.1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku /účinného k 10/2015 ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
18. Podľa § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
19. Podľa § 155 ods. 1 písm. g/ SSP správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5- násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i).
20. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku tohto ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa § 155 ods. 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.
21. Podľa § 155 ods. 5 SSP ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
24. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 190 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Podľa § 191 ods.1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podľa § 191 ods.3 písm. a/ SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
28. Podľa § 191 ods.6, veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
29. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 29.12.2014 riadne daňové priznanie a uviedol daňovú povinnosť 38.059,27 Eur. Dňa 23. 1. 2015 podal dve dodatočné daňové priznania, ktoré boli v informačnom prijaté v systéme daňového úradu. Prvé dodatočné daňové priznanie podal žalobca o 7,40 hod, a uviedol v tomto vlastnú daňovú povinnosť 1552,32 Eur.
30. Podľa správneho súdu žalobca dodatočnom daňovom priznaní podanom 23. 1. 2015 o 7. 40 hod. nespáchal správny delikt podľa § 154 ods.1 písm. i/ bod 1 Daňového poriadku. V uvedenom dodatočnom daňovom priznaní neuviedol zvýšenie dane, ak uviedol vlastnú daňovú povinnosť 1552,32 Eur vo vzťahu k riadnemu daňovému priznaniu, kde uviedol daňovú povinnosť 38.059,27 Eur, dňa 29.12.2014.
31. Zo znenia § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku vyplýva, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane. V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza rozdiel medzi dodatočnými daňovými priznaniami.
32. Druhé dodatočné daňové priznanie žalobca podal 23.1.2015 o 7.44 a uviedol daňovú povinnosť sumou 39611,62 Eur. Pretože žalobca dňa 29.12.2014 v riadnom daňovom priznaní uviedol daňovú povinnosť 38.059,27 Eur, /nižšiu/, podaním tohto daňového priznania v zmysle § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku spáchal správny delikt.
33. Podľa správneho súdu správca dane mal vychádzať pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správny delikt z ustanovenia § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku, teda z rozdielu dodatočného daňového priznania žalobcu vo výške 39.611,62 Eur žalobcom podaného 23.1.2015 o 7.44 a sumou daňového priznania zo dňa 29.12.2014 vo výške 38.059,27 Eur.
34. Správca dane vec nesprávne právne posúdil podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku a pokutu vypočítal postupom uvedeným v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Daňový poriadok predpokladá vznik správneho deliktu v ustanovení § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku, tak, že sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
35. V posudzovanom prípade dodatočné daňové priznanie, v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane ako to súd uvádza v bode 30 až 34 odôvodnenia tohto rozsudku. Správca dane pokutu za správny delikt spáchaný žalobcom počítal nesprávne z rozdielu medzi dvoma dodatočnými daňovými priznaniami podľa § 155 ods. 1 písm. g/ a § 155 ods. 5 daňového poriadku.
36. Podľa § 154 ods. 1 písm. i/ bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí len ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
37.V zmysle ust. § 155 ods.1, písm. g/ v spojení s § 154 ods.1 písm.i/1 Daňového poriadku žalobca nespáchal správny delikt podaním prvého dodatočného daňového priznania. Žalobca v odvolaní i v žalobe opodstatnene tvrdil, že prvé dodatočné daňové priznanie nemalo náležitosti. Podľa správneho súdu napokon bez ohľadu na toto tvrdenie žalobcu, dodatočné daňové priznanie podané o 7,40 hod na sumu 1552,35 Eur, k riadnemu daňovému priznaniu v decembra 2014 nespôsobilo vznik administratívnej zodpovednosti za správny delikt, v zmysle § 154 ods.1 písm.i/1 v spojení s ust. § 155 ods.1, písm. g/ a § 155 ods. 5 Daňového poriadku.
38. Daňovým priznaním k dani z pridanej hodnoty zo dňa 29.12.2014 žalobca uviedol daňovú povinnosť 38. 059,27 Eur a. V dodatočnom daňovom priznaní, ktoré žalobca podal 23.1.2015 o 7.44 a uviedol daňovú povinnosť vyššiu /39611,62 Eur/ a spáchal tak správny delikt, podľa § 154 ods.1 písm.i/1 daňového poriadku, za ktorý mal správca dane vyrubiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku.
39. Prvostupňový správny orgán potom vychádzal nesprávne pri výpočte z rozdielu medzi výškou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní z 23.1.2015 o 7.44, kedy žalobca uviedol daňovú povinnosť 39. 611,62 Eur a prvým dodatočným daňovým priznaním podaným 23.1.2015 o 7,40 hod, kedy uviedol 1552,32 Eur. Správca dane pokutu vyčíslil nesprávne z rozdielu vo výške 38059,27 Eur a 1902,90 Eur.
40. Pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti správne orgány nesprávnym právnym posúdením veci vydali nezákonné rozhodnutia. Žalovaný tým, že správnou žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
41. Správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods.3 písm. a/ SSP zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov. Podľa § 191 ods.6, veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a priznal ich úspešnému žalobcovi. O výške trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
43 .Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konanie o správnej žalobe podľa§ 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.