Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Ing. V. Z., bytom P. 2, XXX XX S. proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/221/2015-111 zo dňa 21.10.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 3 ods.1, § 9 ods.1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Výrok o trovách konania ust.§ 255 ods.1 v spojení s ust.§ 262 ods.1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na ustanovenia § 3 a § 9 ods.1,2,3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, pretože zo strany žalovanej nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda, či už materiálna ujma, resp. nemajetková škoda, na strane žalovanej je nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, neboli naplnené podmienky stanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach pre priznanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím súdu, žalobca nepreukázal, aby boli splnené zákonné podmienky na priznanie mu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej, pretože žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by mala žalobcovi vzniknúť škoda nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Vo vzťahu k záväzkom štátnej organizácie voči žalobcovi a s vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2016, že si žalobca uplatňuje nárok titulom úhrady dlhu súd uvádza, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní, žalovaná nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu k žalobcovi, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 255 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p. rozhodol o priznaní úspešnej žalovanej nároku na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podľa neho uniesol dôkazné bremeno v predmetnej veci. V danom prípade ide o zodpovednosť štátu za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcií voči nej. Štátny subjekt Nemocnica s poliklinikou v Stropkove, Akademika Pavlova, IČO: 17 335 892, 091 01 Stropkov bol rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 06.03.2001 č.k. 7Cb/165/00-49 zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 110.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.1999 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 6.960,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2001. Nemocnica s poliklinikou v Stropkove však žalobcovi z dlžnej sumy zaplatila len istinu v 5 splátkach a 17,6 % úroky z omeškania v celkovej výške 47.393,- Sk ani trovy konania žalobcovi nezaplatila. Žalobcovi, ktorý tak 06.02.2006 podal na Exekútorskom úrade Mgr. Eduarda Bira proti subjektu Nemocnica s poliklinikou v Stropkove návrh na vykonanie exekúcie vznikli v súvislosti s predmetnou exekúciou trovy vo výške 500,- Sk za kolkové známky a 2.480,- Sk za dva úkony právnej pomoci a 1.075,- Sk a 2 x režijný paušál po 165,- Sk. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súdny exekútor vykonal voči subjektu Nemocnica s poliklinikou v Stropkove exekúciu do výšky pohľadávky žalobcu (47.393,- Sk), trovy súdneho konania (6.960,- Sk) a trov exekučného konania (2.980,- Sk). Exekúcia voči povinnému je pre jeho nemajetnosť nevykonateľná a pohľadávka žalobcu voči štátnej organizácie tak nedobytná, pričom exekučné konanie sa dodnes vedie na súde pod sp.zn. 4Er/159/06 u súdneho exekútora pod sp.zn. Ex 36/2006. Právnym dôvodom žaloby je tak zodpovednosť štátu za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcií voči nej. Neide o aplikáciu zákona č. 514/2003 Z.z., ale Občianskeho zákonníka titulom zodpovednosti za škodu. Zriaďovateľom Nemocnice s poliklinikou v Stropkove je totiž štát. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.02.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu sú iba zhrnutím jeho skutkovej a právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naopak v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

8. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu vo veci samej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

9. Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 21.07.2014 domáha proti žalovanej náhrady finančnej a morálnej ujmy titulom nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu priznanej v konaní vedenom pred Okresným súdom vo Svidníku , sp. zn. 7Cb/165/2000. Uznesením Krajského súdu v

Prešove zo dňa 12.03.2015, č. k. 13NcC 4/2015-32 boli sudcovia Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2014, nachádzajúce sa na čl. 15 spisu uviedol, že za žalovaného bude konať Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom ide o zodpovednosť štátu za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcii, pričom štátny subjekt Nemocnica s poliklinikou v Stropkove bol rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 06.03.2001, č. k. 7Cb 165/200-49 zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 110.000,- Sk s príslušenstvom, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2001. Žalobca uviedol, že právnym dôvodom žaloby je tak zodpovednosť štátu za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcii. Na pojednávaní pred Okresným súdom Bardejov dňa 21.10.2016 žalobca uviedol, že čo sa týka predmetného konania poukazuje na to, že sa nejedná o náhradu škody, ale o nezaplatenie dlhu.

10. Možno prisvedčiť žalovanému, tak ako to vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.02.2016, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci absentuje jednoznačné tvrdenie žalobcu v súvislosti s akým konkrétnym rozhodnutím, resp. úradným postupom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, ktorej náhrady sa domáha, teda vo vzťahu k ust.§ 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu ku konkrétnym stranám sporu chýba príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou, keďže vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, pričom keďže nejde o nesprávnym úradný postup podľa osobitného zákona o zodpovednosti za škodu, nemôže byť takýmto postupom spôsobená škoda podľa tohto zákona. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že sa nejedná o škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale o zodpovednosť štátu za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcií, odvolací súd uvádza, že tak ako to vyplýva z obsahu spisu, i odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný, tak ako ho špecifikoval žalobca po úprave žaloby, nemôže byť pasívne legitimovaný za neuhradené záväzky štátnej organizácie pri nevykonateľnej exekúcií s ohľadom na to, že exekúcia stále prebieha vo vzťahu k Nemocnici s poliklinikou v Stropkove.

11. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia okrem trov konania podľa ust.§ 387ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

12. Nesprávne je však rozhodnutie čo do výroku o trovách konania z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol od súdnych poplatkov oslobodený uznesením č.k. 3C/221/2015-56 zo dňa 13.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2015.

13. Ustanovenia § 255 až § 261 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) účinného od 01.07.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

15. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

16. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

17. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

19. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

20. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ustanovenia § 257 C.s.p. nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z toho hľadiska predčasné. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.