Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-4-2017.pdf
PDF · 128.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobkyne: S. Q., rod. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, zastúpená Mgr. Miroslavom Huljakom, advokátom so sídlom 29. januára 666, 059 38 Štrba, proti žalovanej: T. Q., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania od žalobkyne súd n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2017 sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčkou 1 podielu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej Správou katastra D. P., na LV č. XXXX ako parcely registra C evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č. 1588/1 zastavanéplochy a nádvoria o výmer 573 m2 a parc. č. 1588/2 orná pôda vo výmer 259 m2 pod B 1, na ktorom je ako vlastníčka evidovaná žalovaná. Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľností previedla ona a jej manžel I. Q. darovacou zmluvou z 10.9.1986 na ich syna I. Q. a jeho bývalú manželku, t.j. bývalú nevestu T. Q., každému v X podiele. Žalobkyňa ako darca sa z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie T. vydaného dňa 18.2.2014 dozvedela, že žalovaná nepovedala pred sobšom jej synovi I. Q., že je neplodná a nemôže mať deti, pretože sa bála, že by ju I. Q. nechal, čím sa dopustila podvodu, ktorým získala jeho manželský sľub. Toto konanie žalovanej žalobkyńa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov pričom ide o spoločenský neakceptovaateľné správanie. Keby žalobkyňa a jej manžel vedeli že žalovaná získala manželstvo s ich synom podvodom, nikdy by jej nedarovali predmetné pozemky. Toto konanie žalovanej naplnilo podmienky uvedené v § 630 Obč. zák., preto listom zo dňa 12.12.2016 požiadala žalovanú o vrátenie daru. I. Q. zomrel dňa XX.X.XXXX, preto sa vrátenia darú domáha len žalobkyňa. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že písomnou požiadavkou darcu na vrátenie daru zaniká medzi nimi právny vzťah vytvorený zmluvou o darovaní. Vlastnícke právo žalovanej trvá, a to do čas, kedy sám obdarovaný uzná odôvodnenosť požiadavky darcu na predmet darovacej zmluvy mu dobrovoľne na základe dvojstranného právneho úkonu vydá. 2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a doložila listinné dôkazy a to: Výzvu na vrátenie daru z 12.12.2016, Notársku zápisnicu N 215/86, NZ 243/86 z 10.9.1986, úmrtný list manžela žalobkyne, potvrdzujúci dekrét Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie T. z 18.2.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. I.. 3. Súd poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil žalobu s prílohami. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré doručili súdu dňa 3.11.2017 (po nariadení pojednávania), so žalobou nesúhlasila uviedli, že žaloba je nedôvodná. Zdôraznila, že predmetný pozemok je v súčasnosti zastavaný domom a priľahlý pozemok nadobudli spolu s bývalým manželm
I. Q. od rodičov bývalého manžela žalovanej a to po uzavretí manželstva na základe darovacej zmluvy. Žalovaná bola svojmu bývalému manželovi - synovi žalobkyne počas takmer tridsať rokov trvajúceho manželstva dobrou a vernou manželkou, pričom sa okrem iného vo významnej miere starala o deti, rodinu a domácnosť. Možno mať vážne pochybnosti o tom, či sa tvrdenie žalobkyne zakladá na pravde, nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný listinný dôkaz od lekárov z príslušných odborov o tom, že syn žalobkyne bol resp. je fertilný a naopak žalovaná nie. Z uvedených dôvodov nie je možné objektívne vyvodiť záver o tom, že žalovaná bola v čase uzavretia manželstva so synom žalobkyne neplodná. Žalovaná má za to, že žalovaná sa voči žalobkyni ani voči členom jej rodiny nikdy nesprávala tak, žeby tým hrubo porušovala dobré mravy. Žalovaná navrhla vykonanie dôkazov výsluchom strán sporu, svedkom W.. I. T. a Y. T., ktorých účasť zabezpečí. 5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval uviedol, že žalobkyňa sa o dôvode na vrátenie daru dozvedela z rozhodnutia cirkevného súdu, z ktorého vyplýva, že žalovaná podvodne uzatvorila manželstvo, keďže zatajila bývalému manželovi - synovi žalobkyne pred uzavretím manželstva, že je neplodná a tento podvod ako vyplýva z cirkevného rozhodnutia bol vykonaný za účelom získania súhlasu druhej strany. Ide o konanie žalovanej, ktoré je v rozpre s morálkou spoločností. Výzva na vrátenie daru bola realizovaná v decembri 2016 a žalobkyňa sa domáha vrátenia daru aj v mene svojho už nebohého manžela, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 z ktorého vyplýva, že žijúci manžel sa môže domáhať vrátenia celého daru, ktorý patril do BSM. 6. Právny zástupca žalovanej so žalobou nesúhlasil, zdôraznil, že žalovaná sa voči žalobkyni a členom jej rodiny nikdy nesprávala v rozpre s dobrými mravmi. K jej výpovedí pred cirkevným súdom uviedol, že žalovaná bola v strese a neuvedomila si dôsledky svojej výpovedí. Tvrdil, že neexistuje dôkaz o tom, či už v podobe lekárskej správy alebo iné preukázujúce skutočnosti, že žalovaná uviedla pred uzavretím manželstva syna žalobkyne do omylu, v otázke či môže resp. nemôže mať detí. Žalovaná ultimatívne nevyžadovala od syna žalobkyne uzavretie manželstva. 7. Žalovaná na doplňujúce otázky súdu k skutkovým tvrdeniam uviedla, že o tom, že je neplodná v čase uzavretia manželstva so synom žalobkyne nevedela, avšak na otázky týkajúce sa odstránenia rozporov medzi jej tvrdením na pojednávaní a v konaní pred cirkevným súdom najprv sa tvárila, že otázke nerozumie, po viacerých objasneniach či už zo strany súdu, alebo jej právneho zástupcu na otázku neodpovedala, no nakoniec uviedla, že vedela. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 9. Žalovaná a syn žalobkyne I. Q. uzatvorili dňa 15.2.1986 manželstvo. Žalobkyňa a jej manžel I. Q. ako darcovia (rodičia bývalého manžela žalovanej ) a žalovaná a jej vtedy manžel I. Q. ako obdarovaní (syn a nevesta žalobkyne) dňa 10.9.1986 na Notárskom úrade JUDr. Jána Rubického , do notárskej zápisnice pod N 215/86, NZ 243/86 uzatvorili darovaciu zmluvu na základe ktorej žalovaná a jej manžel nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 nehnuteľností - parcelu č. 1588 zapísanú ako orná pôda o výmer 902 m2 na LV č. XXXX k.ú. I.. Na predmetnom pozemku žalobkyňa a jej manžel počas trvania manželstva postavili rodinný dom, v súčasností ide o parcely č. 1588/1 o výmere 573 m2
- zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. 1588/2 o výmere 259 m2 - orná pôda evidované na LV č. XXXX k.ú. I.. Manžel žalobkyne dňa XX.X.XXXX zomrel.
10. Manželstvo žalovanej a jej manžela I. Q. bolo rozvedené.
11. Rozsudkom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropolie v Prešove v spojení s potvrdzujúcim dekrétom Cirkevného súdu Gréckokatolícke eparchie T., z 18.2.2014 bolo manželstvo žalovanej a syna žalobkyne vyhlásené za neplatné, lebo považujú za preukázané naplnenie skutkovej podstaty kán. 821 CCEO kladne zo strany pozvanej stránky, či podvod vykonaný na získanie súhlasu druhej stránky. Z bodu 6 citovaného dekrétu cirkevného súdu (strana 9 spisu) vyplýva, že citujem : „zo zhromaždeného dôkazného materiálu vyplýva, že manželstvo medzi I. Q. a T. rod. T. bolo slávené po dvojročnej známosti. Pätnásť rokov pred sobášom nadviazali prvýkrát vzťah, ale po tom ako I. žiadal od T. intímny styk, sa rozišli. Po deviatich rokoch nadviazali nový vzťah, ktorý vyústil do manželstva. Spočiatku harmonický manželský život narušili nedorozumenia, ktoré vznikli, keď sa I. dozvedel o zdravotných problémoch T., že je neplodná a nemôže mať deti. T. nepovedala pred sobášom I. o týchto svojich problémoch, pretože sa bála, že by ju I. nechal. Vo svojej výpovedi pred metropolitným tribunálom potvrdila tento fakt. Tým sa dopustila pred slávením manželstva podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas. Na základe týchto faktov sudcovia Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie T. nadobudli morálnu istotu v tom, že T. rod. T. v čase slávenia manželstva podviedla I. Q., keď mu zatajila svoju neplodnosť, o ktorej vedela, čím slávila manželstvo neplatne.“
12. Listom zo dňa 12.12.2016 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovanú na vrátenie daru. Vrátenie daru žalobkyňa odôvodnila tým, že z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie T. vydaného dňa 18.2.2014 sa dozvedela, ako je to uvedené v bode 6. Dekrétu, že nepovedala pred sobášom jej synovi I., že je neplodná a nemôže mať detí, pretože sa bála, že by ju I. - jej syn nechal, čím sa dopustila podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas. Toto jej konanie považujeme za hrubé porušenie dobrých mravov. Keby ona a jej manžel vedeli, že žalovaná získala manželstvo s ich synom podvodom, nikdy by jej nedarovali predmetný pozemok. Má za to, že konaním žalovanej došlo k naplneniu ustanovenia § 630 Obč. zák.
13. Žalobkyňa je vo veku 92 rokov, z jej výpovede na pojednávaní mal súd preukázané, že žalovaná a jej syn detí nemali, o existencií cirkevného rozvodu sa dozvedela od ľudí, uviedla, že žalovaná už skôr musela vedieť, že nebude mať detí, ona o tom v tom čase nevedela, oklamali ju, chce aby jej žalovaná pozemok vrátila.
14. Žalovaná vo svojej výpovedí uviedla, že so žalobkyňou mala dobrý vzťah, nie je si vedomá aby jej ublížila, práve naopak ublížila jej žalobkyňa. K predmetu daru uviedla, že ona ho žalobkyňu nepýtala, na otázky právneho zástupcu žalobkyne či je morálne, zákonné a správne, že manželský sľub získala tým, že manželovi zamlčala, že je neplodná tvrdila, že nerozumie otázke.
15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
16. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
18. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
20. Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
21. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
22. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
23. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
24. Právne posúdenie vecí:
25. Predmetom konania je určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou 1 podielu nehnuteľností, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej už nebohého manžela a ktorú spolu s manželom v roku 1986 darovali žalovanej ako manželke svojho syna.
26. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.
27. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o prípady v ktorých sa určením, či tu právo je či nie je, vytvorený pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencií naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
28. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
29. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.
30. Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že žalovaná napriek jej písomnej výzve na vrátenie daru, je stále na liste vlastníctva evidovaná ako spoluvlastníčka, čím je postavenie žalobkyne neisté, dosiahnutie zákonného stavu iným spôsobom, ako je podanie žaloby nie je možné .
31. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobkyňa a má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.
32. Následne súd riešil otázku či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru, teda či došlo k obnoveniu vlastníckeho práva darcu.
33. V zmysle § 630 Obč. zák. k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností a to kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru.
34. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.
35. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.
36. Dobré mravy, čiže boni mores, patria k zásadám súkromného práva. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
37. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na okolností prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
38. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Obč. zák. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.
39. Za členov rodiny darcu je potrebné považovať predovšetkým manžela, rodičov a detí.
40. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.
41. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t.j. až od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu.
42. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru (revocare donationem) a ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní (Ro NS SR z 30. 11. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04). Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká jeho smrťou. Iné osoby sa preto vrátenia daru domáhať nemôžu. Ak však došlo k zrušeniu darovania ešte za života darcu, zrušením sa darca opäť stáva vlastníkom daru, a preto môžu dediči žiadať vydanie daru.
43. V prejednávanej veci za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru treba považovať list žalobkyne zo dňa 12.12.2016 doručenie, ktorého žalovaná nespochybnila, teda dostal sa do sféry vplyvu obdarovanej. Dôvodom na vrátenie daru je, že z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie Košice vydaného dňa 18.2.2014 sa dozvedela, ako je to uvedené v bode 6. dekrétu, že nepovedala pred sobášom jej synovi I.ovi, že je neplodná a nemôže mať detí, pretože sa bála, že by ju Ján - jej syn nechal, čím sa dopustila podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas.
44. Dôvodom pre ktorý žalobkyňa žiada vrátiť dar je, že žalobkyňa podvodom získala manželský sľub jej syna, pretože mu zatajila, že je neplodná o čom pred uzavretím manelstva vedela. Žalovaná túto skutočnosť pred súdom poprela, čomu súd neuveril. Žalovaná pred cirkevným súdom bez pochyb potvrdila, že o tom, že je neplodná v čase uzavretia manaželstva so synom žalobkyne vedela, no nepovedala mu to. Súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, aby žalovaná pred cirkevným súdom nehovorila pravdu. Súd neuveril tvrdeniu jej právneho zástupcu, že pred cirkevným súdom sa žalovaná tak vyjadrila v strese, neuvedomujúc si dôsledky takéhto vyjadrenia. Súd má za to, že žalovaná bola v strese aj na pojednávaní, ako veriaci človek však pred cirkevným súdom nedokázala nehoviť pravdu, naproti tomu pred tunajším súdom taký rešpekt, takú vážnosť ako pred cirkevným súdom nepociťovala. Jej výpoveď na pojednávaní súd posúdil ako spôsob jej obhajoby, jej výpovedí o tom, že o skutku ktorý je predmetom vrátenia daru nevedela, neuveril.
45. Vychádzajúc zo Zákona o rodine § 1 ods. 1, 2 a 3 manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodntia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok uvádzaných zákonom o rodine. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdraovtný stav. Morálnou povinnosťou každého snúbenca (muža či ženy, ktorí chcú vstúpiť do manželského zväzku) je informovať druhého partnera o svojom zdravotnom stave, hlavne v takej citlivej oblasti ako je oblasť reprodukčná, tak aby tento získal všetky relevantné informácie a na ich základe sa mohol slobodne o vstupe do manželstva rozhodnúť. Konanie žalobkyne v tom, že zatajila pred uzavretím budúcemu manželovi - synovi žalobkyne, že nemôže mať detí, je vážným porušením dobrých mravov. Teda ak premietnenme všeobecné právne úvahy na daný prípad, je nesporné, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania sa žalovanej - obdarovanej k synovi darcov - žalobkyni a jej manželovi vôbec nezodpovedá uznávaným pravidlám ani elementárnym pravidlám slušnosti v našej spoločnosti. Podľa názoru súdu konanie žalovanej možno kvalifikovať ako hrube porušením dobrých mravov, teda ako porušenie dobrých mravov značnej intenzity, ktoré napĺňa hmotnoprávnu podmienku na vrátenie daru.
46. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru, spočívajúcom v konaní žalovanej pred uzavretím manželstva, keď manželstvo so synom žalobkyne uzatvorila podvodným konaní, ktorého sa dopustila tým, že neinformovala syna žalobkyne, že je neplodná. O dôvode na vrátenie daru sa žalobkyňa dozvedela až po smrti svojho manžela v roku 2016, čo zo strany žalovanej nebolo nijakým spôsobom spochybnené.
47. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobkyňa sa môže domáhať vrátenia daru aj v mene svojho nebohého manžela. Právný zástupca žalobkyne na pojednávaní tvrdil, že toto právo v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 jej patrí, pretože nehnuteľností ktoré boli predmetom darovania pred ich darovaním patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej už nebohého manžela. Potiaľ sa súd s tvrdením právneho zástupcu žalobcu stotožňuje.
48. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 zo dňa 20.3.2008 okrem iného vyplýva, cituje: „Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630 Občianskeho zákonníka (viď napr. R 88/1998). Dovolací súd poukazuje na to, že vrátenie daru zo strany obdarovaného v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je možné v podstate považovať za zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť všetko, čo na základe darovania získali, respektíve čo získal obdarovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že právny záver odvolacieho súdu o tom, že právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka), je vo všeobecnosti potrebné považovať za správny. Pri uplatňovaní nárokov z vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je však potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, či sa darovaná nehnuteľnosť (jej časť) nenachádzala v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - darcov.V takomto prípade vrátenia daru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa totiž zákonné vlastnícke právo darcov obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku prejavu vôle na vrátenie daru. Súdna prax je v otázkach vlastníctva vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednotná v tom, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného z manželov sú obmedzené rovnakými právami druhého (viď napr. R 42/1972). Preto aj jeden z manželov, ktorí darovali spoločne vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa (§ 175x O.s.p.), v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
49. Predmetom konania vo veci NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 bolo vydanie tam špecifikovaných nehnuteľností, predmetom tohto konania (predmet podanou žalobou vyšpecifikovala samotná žalovaná) je určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou 1 podielu nehnuteľností, ktoré boli darované žalovanej, žalobkyňou a jej už nebohým manželom z predmetu tvoriaceho ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
50. Je nepochybné, že z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 vyplýva, že aj jeden z manželov, ktorí darovali spoločne vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Obč. zák. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa (§ 175x O.s.p.) akutálne podľa § 211 C.m.p. , v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
51. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa mohla a úspešne sa dovolala vrátenia daru, ktorý bol darovaný ňou a jej nebohým manželom voči žalovanej, po dovolaní sa vrátenia daru obnovuje sa vlastníce právo darcom. V súdenej veci sa obnoví vlastnícke právo v prospech bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej už nebohého manžela, čo umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa - manžela žalobkyne. V dedičskom konaní dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a k podielu zomrelého manžela nadobúdnu vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. V tomto konaní žalobkyňa však priamo, obídením dedičského konania novoobjaveného majetku jej nebohého manžela, žiada určiť, že ona je vlastníčkou celého predmetu súdneho sporu, darovaného oboma darcami, teda ňou a jej už nebohým manželom. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa svojho práva mala domáhať iným typom žaloby, nie určovacou žalobou (že je výlučnou vlastníkom podielu nehnuteľností, ktoré boli darované žalovanej), ale napr. žalobou o vydanie spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností, tak ako to bolo v konaní NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007. Civilné sporové konanie nemôže nahradiť dedičské konanie, tak ako to v podstate podanou žalobou navrhuje žalobkyňa. Pre civilné sporové konanie, ktorým je konanie o žalobe žalobkyne, platia iné procesné podmienky iná procesná právna úprava, je v ňom iný okruh strán sporu, ako je to v dedičskom konaní, na ktoré sa vzťahuje iný procesný zákon, účastníkmi musia byť všetci do úvahy pripadajúci dedičia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Nevykonanie navrhovaných dôkazov 52. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré súd nevykonal, žalovaná navrhla výsluch svedkov W.. I. T. a Y. T., na pojednávaní na výsluchu svedka T. netrvala trvala len na výsluchu Y. T., s odôvodnením, že ide o jej blízku osobu. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, keďže svedkyňa by informácie o dôvode na vrátenie daru mala len sprostredkovane od žalovanej, informácie takéhoto charakteru nemohla získať nestranne, keďže nie je lekárom špecialistom v danom odbore. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, až po určení súdom (§ 181 ods. 2 C.s.p.), ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a po uvedení predbežného právneho posúdenia vecí , navrhol pojednávanie odročiť, za účelom predloženia lekárskej správy o zdravotnom stave žalovanej, pred nariadením pojednávania vykonanie takého dôkazu nenavrhovala.
53. Súd poukazuje na ustanovenie § 153 C.s.p. v zmysle ktorého, sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa názoru súdu žalovanej nič nebránilo pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, aby vykonanie takéhoto prostriedku procesnej obrany navrhla už skôr, nie priamo na pojednávaní. Bez ohľadu na túto skutočnosť, súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil, keďže nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede žalovanej pred cirkevným súdom, preto návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol.
Trovy konania
54. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
57. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
59. Účelom je tu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
60. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
61. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
62. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj strán sporu.
63. Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.
64. Medzi stranami sporu bol príbuzenský vzťah svokra a nevesta. Žalobkyňa s manželom previedli nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve do podielového spoluvlastníctva syna a nevesty. Až s odstupom niekoľkých desaťročí sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná - bývala nevesta zatajila synovi, že je neplodná, o čom mala vedomosť už pred uzatvorením manželstva. Aj keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaná naplnila hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru, žalobkyňa, keďže podanou žalobou obišla dedičské konanie po jej manželovi, nemohla byť úspešná.
65. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu , ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorú došlo k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 O.s.p., kde žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania priznaný nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.