Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-55-2017.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: TIPO, s.r.o., sídlo: Moskovská 4, Bratislava 811 08, IČO: 36 015 938, právne zastúpený: JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava a žalovaného: ProPharma s. r. o., sídlo: Na Bystričku 796/9, Martin 036 01, IČO: 46 142 401, právne zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., sídlo: Národná 10, Žilina 010 01, IČO: 47 248 327, o zaplatenie 27.500.- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.500,- Eur od 8.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.500,- Eur od 8.11.2017 do zaplatenia a trovy konania
2. V žalobe uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili na základe objednávky kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal a žalovaný od žalobcu prevzal tovar podľa špecifikácie uvedenej vo faktúre č. 20160364 zo dňa 31.10.2016. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na faktúre č. 20160364. Žalovaný kúpnu cenu vyúčtovanú v tejto faktúre nezaplatil napriek upomienkam zo dňa 12.1.2017 a 26.1.2017. Uviedol citáciu § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/55/2017-38 zo dňa 19.7.2017.
4. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu svojho nároku vyúčtovaného vo faktúre č. 20160364 zo dňa 31.10.2016. Uviedol, že predložené doklady, faktúra č. 20160364 zo dňa 31.10.2016 na sumu 27.500,- Eur a dokument s názvom „Zoznam vydaného materiálu“ pod hlavičkou Lekáreň Charis, Ružinovská 6, Bratislava, neboli žalovaným potvrdené, ako tvrdí žalobca. Žalovaný tovar ani predmetnú faktúru neprezval. Podpisy a pečiatka, ktoré sú na oboch dokumentoch rovnaké, nepatria žiadnemu zo zamestnancov žalovaného ani inej osobe oprávnenej konať v týchto veciach za žalovaného. Taktiež nie je ani len možné identifikovať osobu, ktorá údajne mala za žalovaného tovar a faktúru prevziať - podpísať, keďže pri pečiatke je len akási neidentifikovateľná parafa. Ďalej nie je uvedené žiadne meno preberajúcej osoby ani jej funkcia, ani žiadna iná informácia. Takúto pečiatku si mimochodom môže nechať vyrobiť každý a teda sama osebe nie je a ani nemôže byť zárukou konania za subjekt, ktorý je v pečiatke označený.
5. Žalovaný spochybnil pravosť a autentičnosť žalobcom predložených listín, ktorými svoj údajný nárok preukazuje. Popiera, že by vo faktúre označený tovar v označenom termíne prevzal, a že by niekto za neho doklady - faktúru č. 20160364 a zoznam vydaného tovaru podpísal a opečiatkoval, a teda túto dodávku tovaru popiera v celom rozsahu. Žalobcovi tak nevzniklo ani právo fakturovať. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Pečiatka s parafou bez akejkoľvek identifikácie je absolútne bez výpovednej hodnoty. Žalobcom predložené doklady nijako nepreukazujú, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Uviedol citáciu § 409 ods. 1 OBZ, že predpokladom pre vznik nároku na akúkoľvek odmenu musí byť existencia nejakého protiplnenia (tovaru v tomto prípade), ak teda predávajúci tovar nedodá, nemôže mať ani nárok na zaplatenie ceny zaň. Odkazom na § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) má za to, že vierohodnosť žalobcom predložených listinných dôkazov je pochybná a preto by súd na tieto dôkazy vôbec nemal prihliadať.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k tvrdeniam uvedeným v odpore uviedol, že sú absolútne nepravdivé a že dokladá ako dôkaz identický podpis s pečiatkou na faktúre č. 20160355 zo dňa 21.10.2016 na sumu 529,40 Eur so splatnosťou 28.10.2016 a faktúre č. 20160362 zo dňa 28.10.2016 na sumu 659,- Eur so splatnosťou 4.11.2016, ktoré žalovaný bez výhrad o autentičnosti a iných prípadných pochybností prevzal tovar a uhradil. Poukázal, že porovnaním podpisu a pečiatky na faktúre č. 20160355 a faktúre č. 20160362 s neuhradenou faktúrou č. 20160364 je viac ako jednoznačné, že uvedený podpis a pečiatka sú identické, parafované tou istou osobou.
7. Pre vylúčenie pochybností predkladá aj ďalší dôkaz o pravosti podpisu preberajúcej osoby za žalovaného, kedy tento sa nachádza na faktúrach a výdajných listoch inej spoločnosti, ktorá je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom, spoločnosť VITALITA s.r.o., IČO: 31 395 112, so sídlom Líščie údolie 57, 841 01 Bratislava, ktorá rovnako ako žalobca predávala a žalovaný kupoval tovar za rovnakých podmienok, tj. na základe objednávok, kedy bez pochybností žalovaný uhrádzal napr. faktúru č. 201600286 zo dňa 21.10.2016 na sumu 5.486,18 Eur so splatnosťou 31.10.2016; faktúru č. 201600292 zo dňa 31.10. 2016 na sumu 1.199,20 Eur so splatnosťou 10.11.2016.
8. Z predložených faktúr a výdajných listov, či už žalobcu alebo inej spoločnosti, vystavených a splatných v rovnakom časovom období, tj. koncom mesiaca október 2016, všetky predložené faktúry boli bez pochybností žalovaného riadne uhradené, okrem neuhradenej faktúry, ktorej pravosť spochybňuje len svojim tvrdením. Trvá na tom, že je viac ako jednoznačná pravosť a autentičnosť podpisu preberajúcej osoby za žalovaného. Uvádza, že predkladá súdu ďalšie dôkazy - faktúry spoločnosti MEDIA TRADE spol. s.r.o., IČO: 313 33 150, so sídlom Krížna 28, 811 07 Bratislava, majetkovo a personálne prepojená so žalobcom, ktorá tiež eviduje v účtovníctve faktúry pre príjemcu - žalovaného. Predmetný podpis s pečiatkou na každej faktúre je identický s podpisom na spornej faktúre. Opätovne aj v tomto prípade žalovaný uhrádzal predmetné faktúry riadne a bez pochybností.
9. Poukázal, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia dôkazom, napr. inou faktúrou a výdajným listom s iným podpisom, kedy by bola jednoznačne preukázaná pravdivosť jeho tvrdení. S poukazom na dlhodobé podnikateľské vzťahy medzi žalobcom a žalovaným je viac ako zarážajúca obrana žalovaného, ktorá je absolútne nedôvodná a ničím nepodložená.
10. Žalobca na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho uzatvorili na základe objednávky kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal a žalovaný od žalobcu prevzal tovar podľa špecifikácie uvedenej v daňovom doklade - fa č. 20160364 zo dňa 31.10.2016. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru svojím podpisom na tejto faktúre.
11. Keďže žalobca ako aj iné spoločnosti majetkovo a personálne prepojené so žalobcom a žalovaný majú dlhodobý podnikateľský vzťah, objednávanie tovaru sa konalo formou hromadnej objednávky, v ktorej bol špecifikovaný názov produktu. Sporná faktúra je vystavená na produkt C40795 HUMIRA 40 MG INJEKCN SOL INJ 2X0,8 ML/40 v objeme 25 ks za jednotkovú cenu 1.000,- Eur bez DPH. Žalobca ďalej odkazuje na dôkaz, maily od Mgr. Martina Danka, vystupujúceho v mene žalovaného, ktorý uvádza v jednom maili: „Mám očakávať faktúru od tých lekární, ktorí ešte neposlali alebo môžem teda poslať šoféra do tých, ktorí poslali?“ Uviedol, že tá istá osoba vystupujúca menom žalovaného uvádza v ďalšom maili pre žalobcu: „.. zvoz vašej z Vašej lekárne sa uskutoční v piatok 30.9.2016 .. v priebehu dňa by sa zastavil šofér...dajte mi prosím vedieť, či pre nás máte tovar.“
12. Žalovaný mailom zo dňa 2.11.2016 oznámil žalobcovi, že ukončujú spoluprácu, kedy uvádza, že všetky záväzky voči žalobcovi budú v plnom rozsahu splatené.
13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu nevyjadril. Uznesenie s výzvou, aby sa žalovaný písomne vyjadril k tomuto vyjadreniu žalobcu, bolo doručené žalovanému 28.1.2018 (č.l. 104-106).
14. Súd dňa 22.2.2018 vykonal pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými do spisu, vypočul právnych zástupcov (ďalej len „PZ“) strán sporu a zistil: Žalobca vo faktúre č. 20160364 zo dňa 31.10.2016 vyúčtoval žalovanému sumu 27.500,- Eur spolu s DPH, za tovar C40795 HUMIRA 40 MG INJEKCN SOL INJ 2X0,8 ML/40 za 25 ks, jednotková cena 1.000,- Eur + 10 % DPH, jednotková cena s DPH 1.100,- Eur. Faktúra bola splatná 7.11.2016 (č.l. 4).
15. Podľa zoznamu vydaného materiálu vo Výdajke č. 2016VD0219 s dátumom výdaja 31.10.2016 k faktúre č.20160364 je uvedený tovar totožný s tovarom uvedeným vo faktúre č. 20160364. Na faktúre aj na zozname vydaného materiálu (č.l. 4 a 5) je pečiatka žalovaného, ktorá obsahuje obchodné meno, sídlo, IČO a IČ DPH. Tiež je opatrená pečiatkou žalobcu, ktorá obsahuje rovnaké údaje ako pečiatka žalovaného a pri obidvoch pečiatkach sú nečitateľné podpisy.
16. Žalobca upomienkami č. 1 a 2 upozorňoval žalovaného na záväzok z faktúry č. 20160364, ktorý žiada uhradiť. Doručenie upomienky preukazuje podacím lístkom, podľa ktorého bola podaná na pošte zásielka dňa 12.1.2017 pre adresáta - žalovaného a rovnako pre adresáta žalovaného bola podaná zásielka na pošte dňa 26.1.2017 (č.l. 7 a 9).
17. Vo faktúre č. 201660355 spoločnosť TIPO, s.r.o. IČO: 36 015 938 vyúčtovala žalovanému sumu 529,40 Eur za tam uvedený tovar. Na faktúre sa nachádza pečiatka žalovaného a nečitateľný podpis a pečiatka dodávateľa, TIPO, s.r.o. Na zozname vydaného materiálu vo výdajke č. 2016VD0211 s dátumom výdaja 21.10.2016 je identický tovar ako vo faktúre č. 20160355. Zoznam vydaného materiálu je potvrdený pečiatkou žalovaného a s nečitateľným podpisom, rovnako na faktúre č. 20160355. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z faktúry dodávateľa TIPO, s.r.o. pre žalovaného č. 20160362 a zo zoznamu vydaného materiálu vo výdajke č. 2016VD0216 s dátumom výdaja 28.10.2016 (č.l. 65-66), kde na oboch dokumentoch je pečiatka žalovaného s nečitateľným podpisom.
18. Spoločnosť VITALITA, s.r.o., IČO: 31 395 112 vyúčtovala žalovanému vo faktúre č. 201600286 sumu 5.486,18 Eur za tam identifikovaný tovar, ktorý je totožný s tovarom podľa zoznamu vydaného materiálu vo výdajke č. 2016VD0186 s dátumom výdaja 21.10.2016 (č.l. 67-69). Aj táto faktúra a zoznam vydaného materiálu je opatrený pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Rovnako je to aj vo faktúre tejto spoločnosti ako dodávateľa č. 201600292 (č.l. 70-71) a vo faktúrach spoločnosti MEDIA TRADE spol. s r.o., IČO: 31 333 150, kde faktúry č. 20160235 (č.l. 72), 20160268 (č.l.73), 20160275 (č.l. 74), 20160277 (č.l. 75), 20160281 (č.l. 76), 20160316 (č.l. 77), 20160318 (č.l. 78), 20160335 (č.l. 79), ktoré boli vydané v období od 17.8.2016 do 31.10.2016, sú opatrené pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Porovnaním všetkých účtovných dokladov, faktúr a zoznamom vydaného materiálu (č.l. 63-79) súd zistil, že sú opatrené pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom na tejto pečiatke, rovnako ako na faktúre č. 20160364 na č. l. 4, z ktorej nároky sú uplatnené v tomto spore. Na základe voľného porovnania súd dospel k záveru, že ide o totožnú pečiatku a podpis pri tejto pečiatke ako na všetkých účtovných dokladoch, ktoré na porovnanie doložil žalobca v zmysle č.l. 63 a nasl.
19. V maili zo dňa 28.9.2016 od žalovaného, adresovaný žalobcovi (č.l. 91), sa uvádza, že zvoz z lekárne sa uskutoční v piatok 30.9.2016 s tým, že v priebehu dňa by sa zatavil šofér s požiadavkou dať vedieť, či má pre žalovaného tovar. V maili zo dňa 24.10.2016 (č.l. 92) je uvedený text, či má žalovaný očakávať faktúru od tých lekární, ktoré ešte neposlali alebo môže poslať šoféra do tých, ktoré poslali. V maili zo dňa 31.10.2016 (č.l. 93) od žalovaného k žalobcovi sa uvádza, že zvoz z vašej lekárne sa uskutoční v stredu 2.11.2016, v priebehu dňa by sa zastavil šofér, dajte mi prosím vedieť, či máte pre nás tovar. V maili zo dňa 2.11.2016 (č.l. 94) od žalovaného k žalobcovi sa uvádza poďakovanie za spoluprácu s tým, že objednávku za mesiac november už vydávať žalovaný nebude, že všetky záväzky voči žalobcovi budú v plnom rozsahu splnené (č.l. 94).
20. Podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom bola prijatá úhrada bezhotovostným vkladom dňa 18.11.2016 na VS 0020160362 vo výške 659,- Eur od žalovaného. Uvedená úhrada a VS korešponduje s faktúrou, ktorú vystavila spol. TIPO s.r.o. žalovanému, faktúra 20160362, ako protiúčet je vo výpise z účtu o prijatej úhrade uvedený protiúčet žalovaného s tým, že sa uhrádza za spoločnosť TIPO s.r.o.
21. Na pojednávaní dňa 22.2.2018 žalobca trval na uplatnenom nároku. Uviedol, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola dlhodobejšia a prebiehala tak, že žalovaný si objednal tovar písomne alebo telefonicky a tento tovar si v niektorej lekárni zriadenej žalobcom vybral. Na preukázanie, že žalobca takým istým spôsobom doručoval tovar aj faktúry a žalovaný takým istým spôsobom ako v spornej faktúre prevzatie tovaru a faktúry potvrdzoval v minulosti, dokladá ďalšie faktúry od i. spoločnosti, že išlo o spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj medzi žalovaným a so spoločnosťami, s ktorými je žalobca osobne prepojený. Žalovaný na faktúrach, ktoré prevzal a následne aj zaplatil, rovnakým spôsobom potvrdil prevzatie tovaru ako v sporovej veci. Na preukázanie koľko faktúr bolo vystavených, a teda že išlo o opakovanú spoluprácu, predložil saldokonto medzi žalobcom a žalovaným so zoznamom faktúr, ktoré žalobca vystavil za rok 2016, ktoré žalovaný rovnakým spôsobom prevzal, tj. identickým podpisom a všetky okrem jednej, ktorá je predmetom sporu, aj uhradil (č.l. 128-130).
22. PZ žalovaného trvala na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Namietala potvrdenie prevzatia faktúry z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení. Naďalej spochybňovala, že podpis na faktúre, ktorá je predmetom konania, ako aj na zozname vydaného tovaru k tejto fa, že je identický s podpisom osoby, ktorá v minulosti preberala a podpisovala tovar za žalovaného na vykonaných listinách v zmysle č.l. 64-65. Vo vzťahu k svojim tvrdeniam nenavrhla vykonať ani na pojednávaní žiadne dôkazy.
23. Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
24. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
25. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
26. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
27. Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva v ústnej forme v zmysle ust. § 409 a nasl. OBZ. Z ust. § 409 a nasl. OBZ nevyplýva písomná forma kúpnej zmluvy. Žalobca listinným dôkazom - faktúrou č. 20160364, kde bola vyúčtovaná kúpna cena za predmet kúpnej zmluvy, ako aj zoznamom vydaného materiálu podľa Výdajky č. 2016VD0219 (č.l. 4 a 5), súdu preukázal splnenie jeho povinnosti z kúpnej zmluvy, dodať žalovanému ako kupujúcemu tovar, ktorý bol určený, ako to vyplýva z faktúry a dodacieho listu na č.l. 4 a 5. Na základe toho vznikla žalovanému ako kupujúcemu povinnosť zaplatiť žalobcovi za tento tovar kúpnu cenu vyúčtovanú vo faktúre č. 20160364 a to vo výške 27.500,- Eur spolu s DPH. Žalovaný ku dňu rozhodovania súdu túto povinnosť, zaplatiť kúpnu cenu, nesplnil, preto súd žalobe vyhovel.
29. Pokiaľ žalovaný v spore namietal nesplnenie povinnosti žalobcu dodať tovar vyúčtovaný v predmetnej faktúre a potvrdený v zozname vydaného materiálu podľa Výdajky č. 2016VD0219 z dôvodu, že pečiatka aj podpis pri pečiatke nepatrí žalovanému, toto tvrdenie žalovaného bolo len vo všeobecnej rovine. Žalovaný ani po tom, čo žalobca predložil faktúry z inej obchodnej spolupráce so žalovaným,
z ktorých vyplýval rovnaký spôsob prevzatia tovaru ako v spornej faktúre, nekonkretizoval osobu, ktorá preberala v minulosti tovar za žalovaného od žalobcu, resp. od ďalších spoločností, ktoré sú personálne a majetkovo so žalobcom prepojené a od ktorých žalovaný rovnakým spôsobom preberal tovar.
30. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu v jeho písomných vyjadreniach aj na pojednávaní dňa 22.2.2018, že žalovaný v minulosti tak vo vzťahu k žalobcovi ako aj k spoločnostiam, ktoré sú so žalobcom personálne a majetkovo prepojené, rovnakým spôsobom, ako vyplýva z faktúry č. 20160364 a zoznamu vydaného materiálu s dátumom vydania 21.10.2016 (č.l. 4 a 5), aj v minulosti tovar a faktúru od žalobcu preberal. Súd je toho názoru, že medzi stranami sporu bola zavedená prax, ktorú dokladoval žalobca inými účtovnými dokladmi (v zmysle č.l. 63 a nasl.), tiež v zmysle údajov, ako tieto vyplývajú zo saldokonta (č.l. 128), pri aplikácii § 266 ods. 3 OBZ, že pri spornej faktúre č. 20160364 a výdajke č. 2016VD0219 k faktúre č. 20160364 išlo medzi stranami sporu o prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli pri ich obchodnej spolupráci v zmysle ust. § 266 ods. 3 OBZ. Pokiaľ išlo o prax zavedenú medzi stranami sporu, bolo dôvodné aplikovať toto zákonné ustanovenie aj vo vzťahu k zavedenej zmluvnej praxi nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi spoločnosťami, ktoré sú so žalobcom personálne a majetkovo prepojené, ako to vyplýva z listín - účtovných dokladov, ktoré doložil žalobca v zmysle č.l. 67 a nasl., na ktorých žalovaný rovnakým spôsobom ako aj na faktúre č. 20160364 a k nej prislúchajúcej výdajke č. 2016VD0219 potvrdil prevzatie tam vydaného a vyúčtovaného tovaru. Svoje tvrdenie o tom, že potvrdenie faktúre č. 20160364 a k nej prislúchajúcej výdajke č. 2016VD0219 nie je potvrdením žalovaného, súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal zavedenú prax medzi stranami sporu, resp. medzi spoločnosťami, s ktorými je majetkovo a personálne prepojený a s ktorými mal ním tvrdenú a dokladovanú zmluvnú prax čo do dodávok tovaru a potvrdenie týchto dodávok žalovaným, t. j. o jeho prevzatí ako aj o prevzatí faktúry, kde bola vyúčtovaná cena dodávaného tovaru. Aj obsah mailov od žalovaného k žalobcovi (ods. 19) dotvrdzuje žalobcom tvrdenú obchodnú prax so žalovaným. Žalovaný nepreukázal ani dôvodnosť aplikácie ust. § 191 ods. 2 CSP, lebo len všeobecnými tvrdeniami bez ďalšieho vierohodnosť žalobcom predkladaných dôkazov o zavedenej zmluvnej praxi nespochybnil. Sám ani nespochybňoval žalobcom tvrdenú zmluvnú prax dokladovanú účtovnými dokladmi žalobcom, ani tvrdenie, že faktúry, ako ich dokladoval žalobca v súvislosti s dodávkami tovaru rovnakým spôsobom ako pri spornej faktúre, že tieto dodávky spôsobom, ako vyplýva z predmetných účtovných dokladov, potvrdil a následne dodaný tovar, takto potvrdený, riadne žalobcovi, prípadne spoločnostiam, ktoré sú so žalobcom personálne a majetkovo prepojené, aj skutočne zaplatil.
31. Aj keď súd si je vedomý skutočnosti, že na posúdenie, či išlo v spornej faktúre o identicky nečitateľný podpis ako na ostatných účtovných dokladoch, ktoré produkoval žalobca v spore v súvislosti so zaužívanou zmluvnou praxou, je potrebné odborné vedomosti, prípadne aj vedecké poznatky; súd v danom prípade vychádzal z vizuálneho porovnania, na základe ktorého sám nezistil žiadne rozdiely a pokiaľ žalovaný neprodukoval dôkaz na preukázanie svojich tvrdení ohľadne zneužitia pečiatky žalovaného a jeho tvrdenia o tom, že podpis osoby na faktúre č. 20160364 a k nej prislúchajúcej výdajke č. 2016VD219 nie je podpisom zástupcu žalovaného, potom len na základe samotných tvrdení bez doloženia, resp. označenia dôkazov na preukázanie týchto tvrdení súd prijal záver, že žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazné bremeno má zásadne ten, v koho záujme je preukázanie ním tvrdenej určitej skutočnosti.
32. Súd na základe uvedeného žalobe vyhovel, nakoľko žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku titulom kúpnej ceny za tovar vyúčtovaný vo faktúre č. 20160364. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka nakoľko uplatnený úrok z omeškania nebol v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.