Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v sporovej veci žalobcu: A. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 924,06 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 924,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 20.12.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia paušálnej náhrady za stratu na zárobku za obdobie nezákonného väznenia od 12.06.1996 do 15.05.1997, a teda za obdobie 11 mesiacov a 4 dní vo výške 924,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodného súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v tom čase platnom znení a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Podľa rozsudku Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan proti Arménii je perzekúcia osôb pre odopretie vojenskej služby z náboženských dôvodov porušením práva na slobodu náboženstva podľa čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikáciu tohto rozsudku na pomery Slovenskej republiky rieši Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.03.2014 č. k. IV. ÚS 161/2014-11 vo veci H. B. tak, že na odstránenie dôsledkov kriminalizácie odmietnutia výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia je spravidla potrebné aplikovať zákon č. 119/1990 Zb. Ústavný súd Slovenskej republiky nehovorí konkrétne ktoré ustanovenie zákona č. 119/1990 Zb. by sa malo použiť. Vo veci prejedávanej Ústavným súdom Slovenskej republiky použil Okresný súd Bratislava I § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a vyslovil účasť odsúdeného na súdnej rehabilitácii. Podobne postupovali súdy aj v ďalších podobných prípadoch. V prípade žalobcu išlo o jeho odsúdenie pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Tento trestný čin je vyslovene uvedený v § 4 písm. e/ zákona č. 119/1990 Zb. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015 bola vyslovená účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. per analogiam. Žalobca bol

odsúdený po 01.01.1990 a preto § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. musí byť použitý per analogiam s prihliadnutím k tomu, že žiadny iný nástroj na nápravu ako zákon č. 119/1990 Zb. neuvádza. Dňa 31.05.2016 žalobca požiadal žalovaného o odškodnene. Žalovaný dňa 23.11.2016 odškodnenie odmietol s tým, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., lebo žalobca bol väznený v období po 01.01.1990. Pokiaľ bol ale žalobca rehabilitovaný per analogiam podľa zákona č. 119/1990 Zb., tak má per analogiam podľa rovnakého zákona aj nárok na odškodnenie. Konkrétne má nárok na paušálnu náhradu ušlého zisku podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. Predmetom žaloby je paušálna náhrada ušlého zisku za obdobie nezákonného väznenia od 12.06.1996 do 15.05.1997 vo výške 924,07 €. Žalobca požiadal žalovaného o odškodnenie dňa 23.11.2016 a jeho nárok mal byť uspokojený do 6 mesiacov. Keďže sa tak nastalo žalobca má od 01.12.2016 nárok na úrok z omeškania.

3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca k žalobe pripojil rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, uznesenie Vyššieho vojenského súdu Trenčín zo dňa 23.05.1996, sp. zn. 4 To 91/1996, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.05.1997, uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatné dňa 09.03.2016, žiadosť o odškodnenie zo dňa 31.05.2016, žiadosť o odškodnenie - odpoveď žalovaného zo dňa 23.11.2016.

4. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 20.02.2017, osobne podaným na tunajší súd dňa 20.02.2017, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Namietal, že nie sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia podľa zákona č.119/1990 Zb. Poukázal na § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., podľa ktorého účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti a na § 33 ods. 2 tohto zákona, ktorý sa má použiť na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi v období od 25.02.1948 do 01.01.1990. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca (rozsudok ESĽP zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan proti Arménii a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2014, č. k. IV. ÚS 161/2014-11 vo veci H. B.) označil za skutkovo odlišné, ktoré nie je možné použiť na danú vec. Podstatným rozdielom je to, že vo veci prejednávanej Ústavným súdom Slovenskej republiky bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1959 Zb. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 22.12.1959, sp. zn. 2 T 202/1959, t. j. v období ktorý zodpovedá účelu zákona č. 119/1990 Zb. vymedzenému v jeho ustanovení § 1 ods. 1. Žalobca bol ale odsúdený v čase, kedy slovenský právny poriadok umožňoval odopretie výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia, čím nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho nemožno prihliadať na rozsudok ESĽP zo dňa 07.07.2011 vo veci Bayatyan proti Arménsku, ktorý reflektuje na situáciu, kedy právny poriadok túto možnosť nepripúšťa. Aj samotný odsudzujúci rozsudok žalobcu konštatuje, že žalobca svoju zákonom stanovenú možnosť na odopretie vojenskej služby nevyužil včas. Ak Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015 vyslovil účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii pre analógiam podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. nezakladá to aj žalobcov nárok na odškodnenie podľa tohto zákona. Pri priznávaní odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb. je nevyhnuté osobitne skúmať, či sú splnené všetky podmienky pre jeho priznanie. V danom prípade tieto podmienky s poukazom na časové hľadisko vydania odsudzujúceho rozsudku a účel zákona, splnené nie sú. Z opatrnosti sa žalovaný vyjadril aj k podmienkam pre priznanie odškodnenia podľa všeobecného odškodňovacieho predpisu, a to zákona č. 58/1969 Zb. a bol toho názoru, že ho nie je možné na odškodnenie žalobcu aplikovať pretože takýto nárok nebol vopred predbežne prerokovaný na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, čo je hmotnoprávna podmienka pre podanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a tiež nie sú kumulatívne splnené podmienky pre priznanie takéhoto nároku a to: existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Uznesenie o účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015 nie je možné ani per analogiam považovať za zrušujúce rozhodnutie. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal ani podmienku vzniku škody ako majetkovej ujmy, predstavujúcej zmenšenie jeho majetku. Vo svojom vyjadrení žalovaný namietol výšku uplatneného úroku z omeškania, ktorú žalobca stanovil na 5,05 % ročne od 01.12.2016 do zaplatenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. V zmysle predmetného nariadenia výška úroku z omeškania v rozhodnom období predstavuje 5 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 31.07.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2017 tak, že podstatné v danej veci je to, že žalobca bol odsúdený a následne právoplatne rehabilitovaný podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a preto má nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 tohto zákona. O odškodnenie riadne požiadal dňa 31.05.2016 a žalovaný jeho nárok odmietol dňa 23.11.2016, to znamená že jeho nárok bol predbežne prerokovaný. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a vznik majetkovej škody žalobca uvádza, že odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 je nezákonným rozhodnutím. Pričom skutočnosť, že išlo o nezákonné rozhodnutie, potvrdzuje rehabilitačné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015. Vznik majetkovej škody žalobca preukázal potvrdením, že v súvislosti s takýmto nezákonným rozhodnutím bol od 12.06.1996 do 15.05.1997 vo výkone trestu. Žalobca má za to, že výšku nároku nemusí nijakým spôsobom preukazovať, pretože ide o paušálnu náhradu podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, uznesenie Vyššieho vojenského súdu Trenčín zo dňa 23.05.1996, sp. zn. 4 To 91/1996, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.05.1997, uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatné dňa 09.03.2016, žiadosť o odškodnenie zo dňa 31.05.2016, žiadosť o odškodnenie - odpoveď žalovaného zo dňa 23.11.2016, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.02.2017, osobne podaným na tunajší súd dňa 20.02.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 tunajší súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona, pretože v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej službe odmietol prevziať povolávací rozkaz č. 020575, na základe ktorého mal nastúpiť na základnú vojenskú službu dňa 04.10.1994 k VÚ 8700 Michalovce a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Na výkon trestu bol žalobca zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.

8. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, tunajší súd zistil, že súd týmto uznesením rozhodol tak, že podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, je A. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XX, XXX XX I., účastný súdnej rehabilitácii vo vzťahu k rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996.

10. Žiadosťou o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 31.05.2016, doručenou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "MS SR"), žalobca požiadal o odškodnenie a zadosťučinenie na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, ktorým bola per analogiam vyslovená jeho účasť na súdnej rehabilitácii podľa § § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení. Žiadal a/ náhradu mzdy za obdobie nezákonného väznenia v trvaní 11 mesiacov a 4 dní; paušálna náhrada vo výške 924,07 € (83 x 11 + 83 : 30 x 4) s prihliadnutím k § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení, b/ náhradu nákladov výkonu trestu za rovnakú dobu; paušálna náhrada vo výške 55,67 € (5 x 11 + 5: 30 x 4) s prihliadnutím k § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení, c/ náhradu nákladov pôvodného trestného konania; paušálna náhrada vo výške 6,70 € s prihliadnutím k § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení, d/ cestovné výdavky zo dňa 09.03.2016 vo výške 85,17 € podľa rozpisu. e/ náhradu nemateriálnej ujmy (morálnej a citovej) na základe princípu primeranosti s prihliadnutím k čl. 5 ods. 5 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6 Medzinárodného protokolu o občianskych a politických právach (č. 120/1976 Zb.) a rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 29.05.1997, č. 54/1996/673/859-860 v obdobnej kauze Tsirlis a Kouloumpas proti Grécku - 11.133,- €.

11. MS SR odpoveďou na žiadosť o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 23.11.2016, č. 43680/2016/143 žalobcovi oznámil, že vychádzajúc zo zákona č. 119/1990 Zb. jeho žiadosti o odškodnenie nevyhovuje, keďže nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa uvedenej

právnej úpravy vzhľadom na to, že žiadateľ bol odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný v roku 1994 a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, teda v období po 01.01.1990.

12. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali. Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: a/ náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, b/ náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov, c/ náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov, d/ náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, e/ náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia.

14. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, veta prvá, odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.

17. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne k rehabilitácii a odškodneniu osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, i keď nebolo zahájené trestné konanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa skôr platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa použije obdobne.

18. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 924,06 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % (pôvodne 5,05 %) ročne od 01.12.2016 do zaplatenia, ako paušálnej náhrady za stratu na zárobku za obdobie nezákonného väznenia od 12.06.1996 do 15.05.1997, potom ako tunajší súd uznesením zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016, rozhodol o jeho účasti na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996 mal za preukázané, že dňa 17.04.1996 bol žalobca uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Uvedené medzi stranami sporné nebolo. Sporné nebolo ani to, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016, bola vyslovená účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996. Žalobca na základe tohto uznesenia, žiadosťou doručenou MS SR dňa 31.05.2016 požiadal o odškodnenie vo výške 924,07 €. Odpoveďou MS SR na žiadosť o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 23.11.2016, č. 43680/2016/143 mal tunajší súd za preukázané, že MS SR žiadosti žalobcu na odškodnenie nevyhovelo, z dôvodu, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb. vzhľadom na to, že žalobca bol odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný v roku 1994 a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, teda v období po 01.01.1990.

20. Sporným v konaní bolo to, či žalobcovi na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, o jeho účasti na súdnej rehabilitácii, patrí odškodnenie vo výške 924,06 € podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. Vychádzajúc z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, ktorým bola vyslovená účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. bol súd toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. Vychádzajúc z § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., podľa ktorého sa odškodné poskytuje osobám nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, dospel súd k záveru, že názor žalobcu pre priznanie odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb. je správny.

21. K podmienkam pre priznanie odškodnenia podľa všeobecného odškodňovacieho predpisu, a to zákona č. 58/1969 Zb. súd je toho názoru, že žalobcovi nemožno uplatnený nárok priznať podľa zákona č. 58/1969 Zb. pretože zákon č. 119/1990 Zb. je špeciálnym zákonom o súdnej rehabilitácii a keďže žalobcovi bola uznesením tunajšieho súdu č09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatného dňa 09.03.2016, vyslovená účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. je potrebné aj jeho nárok na odškodnenie posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. Podľa všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a špeciálnom (lex specialis derogat generali) jednoznačne vyplýva, že ak sú naplnené podmienky pre použitie špeciálnej úpravy, musí sa táto úprava aplikovať a nemožno použiť úpravu všeobecnú. Znamená to, že pre osoby, ktoré podľa zákona č. 119/1990 Zb. sú osobami oprávnenými žiadať odškodnenie, platí pre uplatňovanie a uspokojovanie majetkových nárokov vo vzťahu medzi nimi a štátom zvláštna právna úprava, bez ohľadu na to, ktorý predpis je pre ne priaznivejší.

22. Je pravdou, že trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona je uvedený v § 4 písm. e/ zákona č. 119/1990 Zb. Uvedený trestný čin bol žalobcom spáchaný tým, že v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej službe odmietol prevziať povolávací rozkaz č. 020578, na základe ktorého mal nastúpiť na základnú vojenskú službu dňa 04.10.1994 k VÚ 8700 Michalovce. Za tento trestný čin bol žalobca odsúdený rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.04.1996, sp. zn. 1 T 97/1996, teda po 01.01.1990, pričom žalobca bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, čím žalobca je osobou nezákonne zbavenou osobnej slobody. Keďže žalobcovi bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 9 Nt 2/2015, právoplatným dňa 09.03.2016, vyslovená účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. je potrebné aj jeho nárok na odškodnenie posudzovať podľa zákona č. 119/1990 Zb. Hoci žalobca bol odsúdený po 01.01.1990, tunajší súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol rehabilitovaný per analogiam podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., a preto má aj per analogiam podľa tohto predmetného ustanovenia zákona č. 119/1990 Zb. aj nárok na odškodnenie, a to vo výške 924,06 €.

23. V prípade príslušenstva, kedy si žalobca v žalobe pôvodne uplatňoval úrok z omeškania 5,05 %, tunajší súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo

výške 5 % s poukazom na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podľa pomeru úspechu vo veci a plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.