Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/252/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne U. X., B.. X.X.XXXX, bytom W., L. X, zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Košice, Škultétyho 3, proti žalovaným 1/ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., Bratislava Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zast. Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRAK & PARTNERI, s.r.o., Bratislava, Vlčkova 18, 3/ T. X., B.. XX.X.XXXX, bytom W., W. X, o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti rozsudku 10C/8/2015-293 z 9.6.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v I., III. a V.výroku.

Žalovaná v 1.rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré sú registrované na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, pre k. ú.: Y. T., na LV č. XXXXX: byt č. 2 v suteréne bytového domu súpisné č. 535, orientačné číslo (vchod) č. 3, L. D. P. W., postaveného na parc. „CKN“ č. 1897 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, na parc. „CKN“ č. 1898 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, na parc. „CKN“ č. 1899 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 146/10000, žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade zamietol, žalobkyni proti žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanú v 1. rade zaviazal aj na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 132,50 € a ďalej žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré sú registrované na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, pre k. ú.: Y. T., na LV č. XXXXX, ako byt č. 2 v suteréne bytového domu súpisné č. 535, orientačné číslo (vchod) č. 3, L. D. P. W., postaveného na parc. „CKN“ č. 1897 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, na parc. „CKN“ č. 1898 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, na parc. „CKN“ č. 1899 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 146/10000. Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že žalobkyňa za trvania manželstva s T. X. ako dlžníci uzavreli so žalovanou v 1.rade úverovú zmluvu, ktorej účelom bola kúpa bytu č. 2 na L. D. P. W., keď žalobkyňa namietala premlčanie pohľadávky a výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou z dôvodu, že žalovaná v 1.rade vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 12.7.2011 a jej nároky sa tak podľa Občianskeho zákonníka premlčali. Vzal do úvahy obranu žalovanej v 1.rade, ktorá žalobu navrhla zamietnuť s poukazom na to, že vzťah so žalobkyňou je nutné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, keď táto navyše svoj záväzok uznala a k jeho premlčaniu tak nedošlo. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení a stanovísk strán a zistil, že žalobkyňa spolu so žalovaným v 3.rade uzavreli dňa 10.10.2006 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úverovej linky vo výške 1.000.000,-Sk na kúpu nehnuteľnosti, bytu č. 28 na Y. B. v W., pričom splátkový kalendár bol stanovený tak, že deň splatnosti prvej splátky bol 15.1.2009 a poslednej splátky 15.12.2036. Z dodatku č. 1 k úverovej zmluve z 10.10.2006 mu vyplynulo, že žalovaná v 1.rade navrhla žalobkyni a žalovanému v 3.rade ako dlžníkom deklaráciu, že nastal dôvod mimoriadnej splatnosti k 12.7.2011, keď výška nevrátených peňažných prostriedkov predstavovala 18.527,94 €. Z oznámenia o upustení od dražby vykonávanej pôvodným dražobníkom a oznámenia o pokračovaní vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby zistil, že žalovaná v 1.rade ním oznámila, že upustila od dražby realizovanej pôvodným dražobníkom BKB Partners s.r.o. a pokračuje vo výkone záložného práva prostredníctvom dražobníka Dražobná spoločnosť a.s.. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru mu vyplynulo, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru dňa 12.7.2011. Uviedol, že uznesením pod sp.zn. 15C/21/2012 nariadil dňa 29.2.2012 predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1. a 2.rade vykonať dražbu bytu č. 2 na L. D. Č.. X P. W. do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaze dražby, vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 37C/23/2012. Zo spisu 37C/23/2012 Okresného súdu Košice I mu vyplynulo, že žaloba žalobkyne U. X. proti žalovanej UniCredit Banke Slovakia a.s. a spoločnosti BKB Partners s.r.o. bola zamietnutá. Právne vec posúdil podľa § 52, § 100 ods. 1,2, § 101, § 112, § 151a, § 151b, § 151c a § 151j ods. 1,2 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a tiež podľa § 407 ods. 3 a § 497 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 6 ods. 1,2 zákona č. 527/2002 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.rade je zmluvou spotrebiteľskou. Na vzťah strán sporu preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší oproti normám Obchodného zákonníka, pričom poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/12/2014. S poukazom na uvedené nemal žiadne pochybnosti o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka nielen vo vzťahu k 3-ročnej premlčacej lehote, ale aj k uznaniu záväzku, ktoré mala žalobkyňa uskutočniť úhradou splátok. Podľa jeho názoru nedošlo k uznaniu dlhu podľa § 558 Obč.zákonníka a ani čiastočné plnenie žalobkyňou nemalo za následok pretrhnutie premlčacej lehoty. Ku otázke premlčania výkonu záložného práva poukázal na § 112 vetu prvú Občianskeho zákonníka a mal za to, že k zastaveniu (k spočívaniu) premlčacej doby dochádza, ak veriteľ uplatní v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a k takémuto uplatneniu práva podľa neho nedošlo. Aby nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva mala podľa jeho názoru žalovaná v 1.rade najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty podať žalobu o zaplatenie pohľadávky na súde, čím by následne spočívala aj premlčacia lehota na výkon záložného práva a na tomto závere nič nemení ani fakt, že rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia z 29.2.2012 bolo zakázané vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou. Nad rámec uvedeného upozornil, že žalovaná v 1.rade už v minulosti na úhradu svojej pohľadávky vydražila druhú nehnuteľnosť identifikovanú v zmluve o úvere a v prípade realizácie dražby ohľadom bytu žalobkyne je zrejmé, že existuje určitý nepomer medzi nehnuteľnosťou, ktorá má byť predmetom dražby a zabezpečenou pohľadávkou. Keďže u žalovaných v 2. a 3.rade existuje nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v spore, voči ním žalobu zamietol. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.rade rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 O.s.p.. Bral do úvahy aj znenie ust. § 257 CSP, avšak mal za to, že v danom prípade neexistujú žiadne okolnosti pre výnimočnú aplikáciu predmetného ustanovenia. Keďže žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, na ich úhradu zaviazal neúspešnú žalovanú v 1. rade.

3. Rozsudok v jeho I., III. a V. výroku napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 1. rade, navrhla ho zrušiť a konanie zastaviť alebo alternatívne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP. Zrekapitulovala priebeh konania a vzniesla námietku právoplatne rozhodnutej veci, keďže podľa nej už vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2013, keď v danej veci bolo rozhodované o tých istých subjektoch o povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a v tejto veci Krajský súd v Košiciach v čase vyhlásenia rozsudku zo dňa 26.3.2015 musel aj bez návrhu prihliadať na prípadné premlčanie jej nároku. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu, podľa ktorého došlo ku premlčaniu jej pohľadávky a s poukazom aj na všeobecné články Civilného sporového poriadku bola toho názoru, že na danú vec je nutné aplikovať normy obchodného práva. Zdôraznila, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uhradila dňa

19.3.2015 čiastočne svoj záväzok vo výške 120 € a bezpochyby tak nastali účinky uznania dlhu. S poukazom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov trvala na tom, že na otázku premlčania je potrebné aplikovať normy obchodného práva. Nestotožnila sa ani s právnym názorom súdu, že na zachovanie jej práva na realizáciu výkonu záložného práva bolo potrebné podať žalobu o zaplatenie pohľadávky na súde, keďže svoje právo na realizáciu záložného práva uplatnila návrhom na vykonanie dražby a v tomto konaní aj riadne pokračovala. V otázke trov konania podľa nej bolo možné aplikovať § 257 a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej v 1.rade uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

6. Žalovaná v 1. rade podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ .

8. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/c/ ( na ktoré odvolací súd vždy prihliada aj keď neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach (t.j. ani procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

11. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

13. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalovanej v 1.rade, na ktoré žalovaná opakovane poukazovala aj v odvolaní).

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

16. Okrem vyššie uvedených odvolacích dôvodov žalovaná v 1. rade namietala i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ tvrdiac, že pre konanie neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Podľa žalovanej totiž existuje prekážka rozsúdenej veci.

17. Totožnosť veci sa posudzuje v zásade rovnako, ako pri prekážke začatého konania, kedy vadou konania trpí ďalšie konanie medzi tými istými sporovými stranami o tom istom nároku a z toho istého právneho vzťahu. Za určitých okolností (relevantná zmena okolností, resp. skutkového stavu) nemusí však právoplatné rozhodnutie o určitej otázke predstavovať prekážku rozsúdenej veci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade prekážka rozsúdenej veci v prejednávanej veci neexistuje a túto nezakladá výsledok konania 37C 23/2012 Okresného súdu Košice I.

18. V konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 37C 23/2012 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti (okrem iného právnemu predchodcovi žalovanej v 1. rade) zdržať sa výkonu dražby jej nehnuteľnosti, avšak na základe argumentácie, že si svoje povinnosti z úverovej zmluvy z 10.10.2006 riadne plní. Súd prvej inštancie v rozsudku 37C 23/2012-97 z 24.10.2013 žalobu žalobkyne zamietol majúc za to, že uložením zákazu vykonania dražby na časovo neobmedzené obdobie by de facto rozhodol o zániku záložného práva v prospech žalovanej v 1. rade a Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 11 Co 256/2014-119 z 26.3.2015 si jeho argumentáciu osvojil a rozsudok z 24.10.2013 potvrdil ako vecne správny. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou tvrdiac, že pohľadávka z jej úverovej zmluvy a záložné právo, ktoré ju zabezpečovalo sa premlčali a svojich nárokov sa teda domáhala na podklade iného skutkového stavu za zmenených okolností. Navyše oproti pôvodnému konaniu žalovaná v 1. rade vytýčila ďalšie kolo dražby nehnuteľností.

19. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou premlčania pohľadávky žalovanej v 1. rade a súhlasiť možno aj s jeho záverom, že k účinnému uznaniu dlhu zo strany žalobkyne nedošlo. Neobstojí tak argumentácia žalovanej v 1. rade, podľa ktorej premlčanie pohľadávky malo byť posudzované v zmysle Obchodného zákonníka.

20. Odvolacia námietka žalovanej v 1. rade, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

21. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom

- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

22. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nárok žalovanej v 1.rade (mimoriadna splatnosť úveru nastala 12.7.2011) je premlčaný, ak aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná v 1. rade si pohľadávku neuplatnila podaním žaloby na súde.

23. Ani odvolacia námietka žalovanej v 1. rade, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3 MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že: „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčacie právo malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka

- zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka dňa 01.04.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Totožný právny názor bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3 M Cdo/14/2014.

24. O uznaní dlhu žalobkyne hovoriť nemožno, keďže tento jednostranný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre právne úkony (§ 34 a nasl. Obč. zák.) a uznanie dlhu musí byť vykonané v písomnej forme. Navyše v prípade uznania premlčaného dlhu má jeho uznanie taký následok len za predpokladu, ak si dlžník bol vedomý toho, že uznáva premlčaný dlh (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo 197/2009 z 25.3.2010). O takýto prípad uznania dlhu v prejednávanej veci nešlo.

25. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou premlčania výkonu záložného práva.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 100 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

28. Podľa § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

29. Záložné právo je právom, ktoré premlčaniu podlieha; z tohto správneho názoru vychádza aj súd prvej inštancie. Nejde tu totiž o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené.

30. Z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčuje aj záložné právo. Záložné právo sa však nepremlčuje skôr než zabezpečená pohľadávka. Z ustanovenia § 15 lj ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa možno zo zálohu uspokojiť aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná, vyplýva, že záložné právo sa môže premlčať neskôr než zabezpečená pohľadávka. To, že záložné právo sa spravuje Občianskym zákonníkom (§ 100 ods. 2) a nepremlčí skôr než zabezpečená pohľadávka, nebolo judikované iba v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ale aj v celom rade ďalších rozhodnutí (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok z 18. januára 2006, sp. zn. 21 Cdo 2048/2004; uznesenie z 15. novembra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3157/2006, ktoré preskúmal Ústavný súd Českej republiky a rozhodol uznesením z 23. októbra 2008 sp. zn. I.ÚS 269/08; rozsudok z 15. februára 2008, sp. zn. 21 Cdo 888/2007). Pokiaľ nie je premlčaná pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, nemôže sa premlčať ani samotné záložné právo - ide tu o prejav akcesority záložného práva. Rovnaký názor sa zastáva aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 494; Jiŕí Švestka, Jirí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I. Komentár, C. H. Beck, Praha 2009, 2. vydanie, str. 591).

31. Pre úplnosť k otázke premlčania odvolací súd zvýrazňuje a dodáva, že vo všeobecnosti je možné premlčanie definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť (súdnemu) uplatneniu práva námietkou premlčania. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, a to, že 1/ uplynula premlčacia doba, a to 2/ bez toho, aby oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol.

32. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom okresného súdu, že oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne právo (nárok) vzhľadom na vznesenie (uplatnenie) námietky premlčania nemožno priznať. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné. Je zrejmé, že samotné subjektívne právo veriteľa (záložného veriteľa) premlčaním nezaniká, avšak aj keď trvá naďalej, je oslabené v rovine jeho súdnej vynútiteľnosti. Hovorí sa mu tzv. naturálne právo, ktorému zodpovedá naturálny dlh - záväzok. Uplatniť námietku premlčania je oprávnený dlžník.

33. K otázke správnosti postupu okresného súdu, ktorý sa prejudiciálne zaoberal žalobkyňou uplatneným premlčaním záložného práva žalovanej v rámci rozhodovania o žalobe o povinnosti záložného veriteľa zdržať sa výkonu (premlčaného) záložného práva, odvolací súd uvádza, že postup a rozhodnutie okresného súdu bolo správne a neodporovalo normám hmotného ani procesného práva, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, citovaných v napadnutom rozsudku. Podľa odvolacieho súdu sa záložný dlžník môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (zákonom predpísanou) obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom vlastnej žaloby, pričom takouto žalobou môže byť žaloba o uloženie povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkon záložného práva. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej (zákonom poskytnutej) obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu. Na podporu vyššie uvedeného právneho názoru odvolací súd v rámci eurokonformného prístupu k rozhodovaniu v obdobných veciach primerane poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.12.2010, sp.zn. 21 Cdo 2185/2009, v zmysle ktorého by sa pri premlčaní záložného práva mohol záložný dlžník dovolať premlčania aj v konaní začatom podaním žaloby o určení, že tu záložné právo nie je. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky ďalej uviedol, že ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (až) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká, a je len oslabené o tzv. nárok a ide o tzv. naturálne právo. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania

záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva. Súd prvej inštancie zaujal i v danom prípade obdobný právny názor ako vyplýval z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Relevantné bolo, že ak žalovaná v 1.rade ako veriteľ v premlčacej lehote neuplatnila voči dlžníkovi, nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky s príslušenstvom z dotknutých úverových zmlúv, a to zákonom predpísaným spôsobom ako správne vysvetlil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a tiež, ak žalovaný ako záložný veriteľ po uplynutí premlčacej lehoty začal s realizáciou premlčaného záložného práva formou dobrovoľnej dražby, tak za týchto okolností bolo prípustné, aby žalobkyňa vlastnou žalobou (aktívne) vyvolala súdne konanie voči záložnému veriteľovi, v rámci ktorého sa dovolala premlčania predmetného záložného práva žalovanej v 1.rade. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď z ust. § 151j ods. 2 vyplýva, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná, avšak relevantné bolo, že v danom prípade došlo k premlčaniu i záložného práva a že žalobkyňa so statusom záložného dlžníka sa tohto premlčania dovolala, pričom ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 veta tretia premlčané (záložné) právo nemožno priznať. Uvedené sa vecne správne premietlo do napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu (premlčaného) záložného práva zo zálohu, ktorý podľa stavu v dobe rozhodovania súdu, zabezpečoval premlčanú pohľadávku žalovanej v 1. rade.

34. Súladný so zákonom je záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého sa záložné právo žalovanej v 1. rade premlčalo a táto ako záložná veriteľka k realizácii záložného práva opätovne pristúpila až po uplynutí premlčacej doby. Nie je pravdou, že žalovaná v 1. rade v začatej realizácii záložného práva riadne pokračovala. Veriteľ žalobkyni začatie výkonu záložného práva oznámil ešte listom zo 7.9.2011. Samotný odvolateľ vo svojom odvolaní z 23.6.2017 uvádza, že „namiesto okamžitého pokračovania v realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam kontaktoval žalobkyňu a ponúkol jej reštrukturalizáciu úveru dodatkom č. 1 k zmluve tak, že by tento opätovne mohla splácať v mesačných splátkach vo výške 120 €, pri sadzbe 2,79 p.a. a konečnej lehote splatnosti 20.7.2031“. Na to veriteľ upustil od dražby vykonávanej pôvodným dražobníkom a začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom nového dražobníka. Možno preto uzavrieť, že žalovaná v 1. rade, ako záložný veriteľ v realizácii záložného práva riadne nepokračovala, hoci konania o určovacích žalobách žalobkyne jej v tom samé o sebe nebránili (viď R 26/1975). Predbežné opatrenie v prejednávanej veci bolo pritom nariadené až uznesením zo 14.10.2015, ktoré sa stalo vykonateľným 19.10.2015 a pre dátum jeho realizácie už nemalo vplyv na uplynutie premlčacej doby.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (týkajúcom sa žalovanej v 1. rade) vecne správne a bolo nevyhnutné ho potvrdiť. Správne je totiž i rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania, keď v postupe žalobkyne, spočívajúcom v obrane jej práv a vznesení námietky premlčania úverovej pohľadávky nemožno vidieť „zjavné zneužitie práva“, keď nie sú dané ani iné okolnosti opodstatňujúce postup podľa § 257 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná v 1. rade úspech v odvolacom konaní nemala a žalobkyni preukázateľné trovy nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .