Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/211/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcov 1/ Y. O., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. XXX, X/ U. I., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. XXX, X/ F. Š., A.. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX X., žalobcovia 1/ - 3/ zast. JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina, IČO: 37813145, proti žalovanému D. F. X. X.Č., X. Y. XXX, XXX XX X., G.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Katarínou Belešovou, PhD., MPH, 023 12 Svrčinovec 778, v konaní o zrušenie spoločenstva a jeho likvidáciu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e D. F. X. X., X. Y. XXX, XXX XX X., G.E.: XXXXXXXX, zapísané v osobitnom registri OÚ - Čadca - pozemkový a lesný odbor Čadca dňa 27.3.2014 pod číslom H. XX/XXX a n a r i a ď u j e likvidáciu spoločnosti bez právneho nástupcu.

II. Spoločnosť z a n i k n e dňom výmazu spoločnosti z osobitného registra po likvidácii spoločnosti.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške vyčíslenej po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: § 212 ods. 2 CSP: Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode. § 216 ods. 1 CSP: Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. § 216 ods. 2 CSP: Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. § 391 ods. 2 CSP: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. § 391 ods. 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. § 234 ods. 2 CSP: Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. V žalobe zo dňa 27.7.2015 žalobcovia žiadali rozhodnúť proti označenému Lesnému spoločenstvu podľa rozsudočného návrhu tak, že toto spoločenstvo sa zrušuje a nariaďuje sa majetkové vyporiadanie. Súd však nie je viazaný len rozsudočným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami,

teda základom nároku. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach však boli uvedené rozporné tvrdenia v porovnaní s rozsudočným návrhom. Okrem rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré sa viazali k rozsudočnému návrhu a týkali sa zrušenia spoločenstva, ktoré bolo založené v rozpore so zákonom, rozhodujúce skutkové tvrdenia obsahovali aj tvrdenia o tom, že jednotlivé uznesenia schválené zhromaždením spoločenstva boli schválené v rozpore so zákonom, čo umožňovalo súdu sa domnievať, že žalobcovia žiadajú v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach určenie neplatnosti prijatých uznesení. Uvedený rozpor súd vyhodnotil ako vady žaloby, pre ktoré nemožno ďalej pokračovať v konaní, pretože nie je zrejmé, akým predmetom sporu má súd byť viazaný, čo tvorí záväzný predmet sporu, o ktorom má súd rozhodnúť. Preto uznesením č. k. 4C/211/2015-195 zo dňa 13.10.2016 vyzval žalobcov k odstráneniu vád žaloby, k odstráneniu rozporu medzi rozsudočným návrhom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Na základe uvedeného uznesenia dňa 15.11.2016 odstránili vady žaloby žalobcovia podaním na čl. 200 spisu tak, že rozsudočný návrh znel: Uznesenie - bod 5 programu: Prejednanie a schválenie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva D.É. F. X. X., X. X. X. Y. XXX, XXX XX X., G.: XXXXXXXX, ktoré bolo prijaté na zhromaždení vlastníkov, ktoré sa konalo dňa 1.4.2014, osvedčené notárskou zápisnicou N 87/2014, Nz 10829/2014, je neplatné. Uznesením č. k. 4C/211/2015-210 zo dňa 16.1.2017 súd vyhodnotil podanie žalobcov, doručené súdu dňa 15.11.2016 (čl. 200 - 202), na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 1.3.2014, bod 5, o prejednaní a schválení zmluvy, o založení pozemkového spoločenstva za zmenu žaloby v porovnaní s pôvodným rozsudočným návrhom, v ktorom žalobcovia žiadali zrušiť spoločnosť. Mal za to, že týmto návrhom namiesto zrušenia spoločnosti žiadajú určiť neplatnosť uznesenia o založení spoločnosti, čo vyhodnotil súd podľa § 140 ods. 1 tak, že uplatňujú iné právo, než uplatnili v pôvodnej žalobe a podľa § 143 ods. 1 nepripustil zmenu žaloby, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe pre iné rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sú základom určenia pre neplatnosti spoločnosti (zrušenia spoločnosti) a iné pre určenie neplatnosti prijatých uznesení. Výrok II. o nepripustení zmeny žaloby nebol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/192/2017-235 zo dňa 25.8.2017, preto v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Predmetom sporu tak nebol návrh žalobcov na určenie neplatnosti uznesenia o založení a vzniku spoločnosti. Pokiaľ ide o výroky I., III., ktorým prvostupňový súd odmietol podanie pre vady žaloby, v tejto časti Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/192/2017-235 zo dňa 25.8.2017 zrušil uznesenie prvostupňového súdu o odmietnutí podania pre vady žaloby. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že neobsahuje žaloba opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení smerujúcich ku existujúcemu rozsudočnému návrhu. Cítiac sa viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (súčasťou ktorého bolo, že nezrušil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby o určenie neplatnosti uznesenia) mal prvostupňový súd za to, že záväzným predmetom sporu bude určenie neplatnosti spoločnosti žalovaného (zrušenie spoločnosti žalovaného) s likvidáciou.

2. Aké prostriedky procesného útoku produkovali žalobcovia k predmetu sporu, ktorým bolo určenie neplatnosti spoločnosti žalovaného (zrušenie spoločnosti žalovaného) s likvidáciou: § 132 ods. 1 CSP: V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. § 132 ods. 2 CSP: Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. § 132 ods. 3 CSP: Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. § 149 CSP: Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. § 150 ods. 2 CSP: Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V žalobe zo dňa 27.7.2015 čl. 1 spisu k záväznému predmetu sporu žalobcovia uviedli. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú združené v D. F. X. X.. Lesné pozemkové spoločenstvo bolo založené zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 1.3.2014. Členmi pozemkového spoločenstva sú podieloví spoluvlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Zoznam zakladajúcich členov Lesného pozemkového spoločenstva tvorí prílohu zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Zmluvu o pozemkovom spoločenstve schválilo zhromaždenie dňa 1.3.2014. Priebeh zhromaždenia bol osvedčený notárom, notárskou zápisnicou N 87/2014, Nz 10829/2014 (JUDr. Ladislavom Kupkom). Pri založení spoločenstva bol porušený zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových

spoločenstvách. Zmluva o pozemkovom spoločenstve je taktiež v rozpore so zákonom o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvo bolo založené bez toho, aby vznikla spoločná nehnuteľnosť. Účelom zákona o pozemkových spoločenstvách bolo založiť spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. O založení spoločenstva mali hlasovať vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa mali stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Zhromaždenia sa zúčastnil zástupca Lesov SR, š. p., zhromaždenia sa nezúčastnil zástupca Slovenského pozemkového fondu. V rozpore s § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, podľa ktorého pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, podľa § ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch správca vykonáva práva lesníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu a zastupuje ho. Obdobne postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Z notárskej zápisnice nie je možné zistiť, aké percento neznámych vlastníkov zastupovali Lesy SR, š. p., pretože súčasťou notárskej zápisnice ani iných listín nie je zápisnica prítomných. Najdôležitejším bodom zhromaždenia bolo založiť spoločenstvo schválením zmluvy o spoločenstve. O založení spoločenstva mali rozhodnúť vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach (jednotlivých pozemkoch) nemusia byť totožní vlastníci, a to je rozdiel medzi spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a spoločnou nehnuteľnosťou. Pri hlasovaní o zmluve o spoločenstve sa nehlasovalo o konkrétnych pozemkoch, ktoré majú tvoriť spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Neprihliadalo sa na druh pozemku (lesný pozemok, poľnohospodárska pôda) a zástupca Lesov SR hlasoval za neznámych vlastníkov bez ohľadu na to, či išlo o poľnohospodársky pozemok, alebo lesný pozemok, napriek tomu, že neznámych vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov nemohol na zhromaždení zastupovať zástupca Lesov SR, š. p. Takýmto procesným postupom sa stalo, že neboli schválené jednotlivé pozemky spoluvlastníkmi do spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. V zmluve o založení spoločnosti nie sú uvedené parcelné čísla, druh pozemku, výmera pozemkov a listy vlastníctva spoločne obhospodarovaných nehnuteľností v rozpore s obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách. V návrhu na zápis do registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 24.3.2014 sú listy vlastníctva, druh pozemku a čísla parciel uvedené, aj keď neboli schválené na zhromaždení a nie sú obsiahnuté v zmluve. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi na parcelách, ktoré patria do spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Ich nehnuteľnosti sa stali spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou napriek tomu, že s tým vyjadrili nesúhlas a bol porušený zákon. V rozpore so zákonom boli aj pozemky žalobcov začlenené do spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Aj keď nevlastnia na uvedených nehnuteľnostiach nadpolovičnú väčšinu, majú naliehavý právny záujem na zrušení pozemkového spoločenstva, keďže spoločenstvo bolo vytvorené v rozpore so zákonom. Žiadali preto spoločenstvo zrušiť (určiť za neplatné) a vyhlásiť likvidáciu spoločnosti. V podaní zo dňa 15.7.2016 čl. 158 žalobcovia uviedli. Žalobcovi 1/ pripadá výmera z parcely EKN XXXX v podiele 1/6, na žalobcu tak pripadá z tejto parcely výmera 1738 m2, z parcely EKN XXXX - 1/6, teda 91 m2, na žalobcu 1/ tak v nehnuteľnostiach patriacich do spoločnej nehnuteľnosti pripadá výmera 1829 m2. Ani zo zmluvy, ani z notárskej zápisnice, ani zo zápisnice zakladajúceho zhromaždenia nevyplýva, koľko hlasov bolo pridelených pri hlasovaní na zhromaždení žalobcom 1/, 2/, 3/. Žalobcovia sa len domnievajú, že každému spoluvlastníkovi za 1 m2 pripadá 1 hlas. Vychádzajúc z takého záveru potom žalobcovi 1/ z parcely EKN XXXX pripadá 1738 hlasov a z EKN XXXX - 91 hlasov, žalobcovi 2/ na parcelu EKN XXXX pripadá 1401 hlasov, EKN XXXX - 269 hlasov, EKN XXXX/XX - 12828 hlasov, EKN XXXX - 680 hlasov, na žalobcu 3/ na parcelu EKN XXXX pripadá 666 hlasov, EKN XXXX - 60 hlasov, EKN XXXX - 494 hlasov, EKN XXXX - 1279 hlasov, EKN XXXX - 57 hlasov, EKN XXXX/X - 548 hlasov, EKN XXXX - 173 hlasov, EKN XXXX - 43 hlasov, EKN XXXX - 76 hlasov, EKN XXXX/XX - 3758 hlasov. V podaní zo dňa 15.11.2016 čl. 200 spisu žalobcovia doplnili predchádzajúce podania nasledovne. Zhromaždenie ako najvyšší orgán schválil zmluvu o založení pozemkového spoločenstva uznesením pod bodom 5 programov dňa 1.3.2014 napriek tomu, že neprebehlo hlasovanie podľa výšky spoluvlastníckych podielov a podľa jednotlivých parciel na listoch vlastníctva. Žalobcovia 1/, 3/ sa zúčastnili zhromaždenia osobne, nesúhlasili so schválením zmluvy a boli prehlasovaní. Sú nútení sa obrátiť na súd a domôcť sa svojho práva. Vecná príslušnosť súdu prvého stupňa vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. Výška spoluvlastníckych podielov v konkrétnych nehnuteľnostiach vyplýva z listov vlastníctva.

3. Aké prostriedky procesnej obrany použil žalovaný:

§ 149 CSP: Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. § 150 ods. 2 CSP: Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. § 151 ods. 1 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. § 151 ods. 2 CSP: Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Dňa 20.8.2015 čl. 60 spisu sa k žalobe vyjadril žalovaný. Mal za to, že žalobcovia vychádzajú z neplatnej právnej úpravy. § ods. 1 písm. b/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zmien a doplnkov len konštatuje, že spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Neupravuje podmienky, kto môže podať návrh na zrušenie spoločenstva a za akých podmienok, a to na rozdiel od pôvodného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý v § 24 obsahoval ustanovenie, že súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo sa jeho založením porušil zákon. Poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ OSP (teraz § 137 písm. c/ , že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože rozhodnutie neodstráni právnu neistotu žalobcov a výsledok možno dosiahnuť aj iným spôsobom a rozhodnutie neodvráti budúce spory. Rozhodnutie má deklaratórny charakter. Vzhľadom k tomu, že ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom žalovaného, teda pred 27.3.2014, žalovaný nie je v spore pasívne legitimovanou stranou konania. Dôvodom, prečo nie je pasívne legitimovaný, okrem už uvedeného, je aj to, že žalovaný za členov spoločenstva koná len vo veciach podnikania na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania, obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Tento spor nie je uvedeným prípadom. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, ako by sa zmenilo po zrušení spoločenstva ich právne postavenie. Právne postavenie žalobcov vo vzťahu k výnosom a možnostiam obhospodarovania bude horšie ako pred zrušením žalovaného. Žalovaný tento záver preukazoval výsledkami svojej hospodárskej činnosti. Preukazovaním minoritného vlastníctva nepreukázali naliehavý právny záujem na určení. Žalobca 1/ sa zúčastnil valného zhromaždenia dňa 1.3.2014 osobne aj splnomocnený zástupca žalobcu 3/. Námietky sú obsiahnuté v zápisnici. Ani jedna sa netýkala predmetu žaloby. Nehlasovali. Žalobca 2/ sa odmietol zapísať do prezentácie prítomných, na hlasovaniach sa nepodieľal, napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný. Hmotnoprávne sa žalobcovia podriadili existencii združenia, čím uznávajú existenciu združenia, čo vyplýva z ich hmotnoprávneho správania, že žiadajú povolenie a súhlas na ťažbu dreva. Žalovaný uviedol, že je právnym nástupcom spoločenstva bez právnej subjektivity, a to Združenia vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy Svrčinovec, založeného na základe zmluvy o združení zo dňa 9.6.2002. Transformáciou podľa § 31 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách boli upravené právne pomery žalovaného. Dňa 16.6.2003 mu boli vrátené súkromné lesy na základe dohody o odovzdaní do užívania zo dňa 16.6.2003, ktoré boli rozhodnutím OMV v Čadci pod číslom 1.9.00/1976-les. zo dňa 22.9.1976 prikázané do užívania Štátnym lesom SR, Lesný závod Čadca. Stanovy nie sú podmienkou existencie žalovaného, nikdy sa o prijatí stanov nejednalo a ani neboli schvaľované. V tomto smere sú tvrdenia žalobcov nepravdivé. Nevie sa žalovaný vyjadriť k tvrdeniu žalobcov, že nebolo rozhodované nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, pretože založením ani vznikom spoločenstva žiadna spoločná nehnuteľnosť nevznikla. Žalobcovia nerozoznávajú rozdiel medzi spoločnou nehnuteľnosťou a spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami. Zástupca SPF sa nezúčastnil zhromaždenia z toho dôvodu, že dňa 20.9.2013 odpovedal žalovanému, že nezastupuje neznámych vlastníkov podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a žalovaný sa má obrátiť na Lesy SR, š. p. Pri prezentácii každému účastníkovi boli pridelené hlasovacie práva, ktoré predstavovali 1 hlas = 1 m2 v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Preto bolo zrejmé, koľko hlasov má zástupca Lesy SR, š. p., a vyplýva to aj z notárskej zápisnice. Lesom SR, š. p., boli priznané hlasovacie práva za neznámych vlastníkov len na lesnej pôde. Lesom SR, š. p., tak pripadala výmera 2676320 m2, čo je 34,59 % z celkovej výmery pozemkov. Nie je pravdivé tvrdenie, že súčasťou notárskej zápisnice nie je zápisnica prítomných. Súčasťou notárskej zápisnice je prezencia prítomných a splnomocnenia a podpísané hlasovacie lístky. Notárska zápisnica s prílohami

bola odovzdaná na OÚ Čadca. Žalobcovia tvrdia, že nebolo hlasované o konkrétnych pozemkoch, ktoré majú tvoriť spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Nezúčastnili sa však celého zhromaždenia. Zhromaždenie bolo konané dvakrát. Dňa 30.11.2014 bolo uložené prepracovať návrh zmluvy tak, aby súčasťou D. F. X. X. boli len tie pozemky, na ktorých sa aspoň sčasti nachádza les. Žalobca 2/ sa dňa 1.3.2014 zhromaždenia nezúčastnil a žalobcovia 1/, 3/ nehlasovali (buď neboli prítomní, alebo odmietli hlasovať). Za prijatie zmluvy bolo hlasované prítomnou väčšinou vlastníkov. Tvrdenia žalobcov ohľadne zastúpenia Lesov SR aj u lesnej pôdy, aj u poľnohospodárskej pôdy sú právne irelevantné v nadväznosti na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E. Podľa § 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch za lesné pozemky sa považujú aj pozemky, ktoré nie sú úplne zalesnené. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, k tomu žalovaný uviedol. Zmluva má svoju prílohu, kde sú označení vlastníci, čísla parciel, listy vlastníctva, výmera. Príloha je vedená v elektronickej forme vzhľadom k veľkému počtu položiek. Aj k zápisu do registra bola doručená elektronická podoba prílohy.

4. Ktoré dôkazy súd vykonal, aký skutkový stav mal súd z vykonaných dôkazov preukázaný: 1. Zoznam zakladajúcich členov D. F. X. X. s celkovým súčtom výmery pozemkov, nie podielov, v jednotlivých pozemkoch na jednotlivých LV. Nie je zo zoznamu zrejmé, či ide o prítomných členov v čase založenia spoločnosti. 2. Čl. 18 - zápisnica zo zakladajúceho zhromaždenia D.É. F. X. X. zo dňa 1.3.2014, kde sa konštatuje pozvánka a program, ktorý sa v súdnom spise nenachádza a nie je zrejmé, či bol doručený všetkým spoluvlastníkom. Zo zápisnice je zrejmé, že poľnohospodárska pôda bola zlúčená vo výmere aj s lesnou pôdou napriek námietkam. Prítomný hlasujúci za neznámych nebol v súlade so zákonom, čo bolo namietané. Nebolo odlíšené medzi zástupcom neznámych čo do lesov a zástupcom neznámych čo do poľnohospodárskej pôdy. Hlasovanie prebehlo podľa výmery a nie podľa podielov. Zmluva neobsahuje žiadne parcelné čísla, druh pozemku, výmeru, listy vlastníctva a tým pádom ani nerozlučný okruh spoluvlastníkov a výšky podielov. Z tohto dôkazu súd má aj preukázané, že žalobcovia síce nemajú nadpolovičnú väčšinu, ale majú naliehavý právny záujem v súlade so zákonom na zrušení spoločnosti, pretože ich tvrdenie, že bola založená v rozpore so zákonom, je preukázané minimálne zo zápisnice zakladajúceho zhromaždenia. Z uznesenia súd má preukázané aj prijatie 5 uznesení, jedným z nich je aj uznesenie o schválení zmluvy o založení Lesného pozemkového spoločenstva, ktorá tvorila základ. V odvolacom konaní bolo ustálené, že predmetom pri odstraňovaní vád žaloby nie je určenie neplatnosti uznesenia, ale zrušenie spoločnosti. Predmetom dokazovania teda neplatnosť uznesení bude len v nadväznosti na základný predmet sporu - zrušenie spoločnosti. 3. Čl. 22 - notárska zápisnica zo dňa 1.3.2014 - N 87/2014, Nz 10829/2014 - kde sa konštatuje pozvánka a program, ktorý však doteraz netvorí súčasť spisu a nie je zrejmé, či bol doručený spoluvlastníkom do vlastných rúk, resp. akým spôsobom im bol doručený. Z notárskej zápisnice vyplývajú námietky o zaradení poľnohospodárskej pôdy do lesného spoločenstva. Pri založení nebola vypustená napriek námietkam poľnohospodárska pôda. 4. Čl. 26 a 108 - listinný dôkaz Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor, z ktorého vyplýva potvrdenie lesného odboru, ktoré pozemky boli zaradené do spoločenstva a z tohto zoznamu jednoznačne súd má preukázané, že bola zaradená poľnohospodárska pôda aj lesná pôda. 5. Čl. 33 - zmluva o Lesnom pozemkovom spoločenstve zo dňa 1.3.2014, z ktorej súd má preukázané, že počet podielov zakladajúcich členov nie je uvedený v podieloch, ale vo výmere, aj u lesov, aj u poľnohospodárskej pôdy. 6. Čl. 37 - 52 - LV č. XXXX - trvalý trávnatý porast, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - trvalý trávnatý porast, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - lesný pozemok, LV č. XXXX - TTP, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - TTP, LV č. XXXX - TTP, LV č. XXXX

- TTP, LV č. XXXX - TTP, LV č. XXXX - orná pôda, LV č. XXXX - lesný pozemok + orná pôda + TTP, LV č. XXXX - lesný pozemok, LV č. XXXX - orná pôda + zastavané plochy, nádvoria. 7. Čl. 60 a nasl. - vyjadrenie žalovaného k žalobe + pripojené listinné dôkazy, čl. 65 - 67 - súhlas s ťažbou, čl. 68 - výsledok hlasovania na valnom zhromaždení 1.3.2013, ale nie podľa podielov, ale podľa výmery, čl. 69 - 80 - zoznam prítomných akcionárov na valnom zhromaždení. Súd nemá zrejmé, či pojem akcionári z tohto listinného dôkazu je rovný pojmu spoluvlastníci. Taktiež z tohto zoznamu nevyplýva podpis a výška podielov. 8. Čl. 81 - zmluva o združení osôb zo dňa 9.6.2002 podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Čl. 85 - listinný dôkaz z Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 3.10.2003, ktorým bol vydaný súhlas, avšak len k lesným pozemkom. Aj sa tu konštatuje, že ide o lesný, pôdny fond. Súhlas bol vydaný na základe dohody o odovzdaní užívania č. 392/241/2003 zo dňa 16.6.2003. 10. Čl. 86 - vyjadrenie SPF. 11. Čl. 88 - zápisnica z valného zhromaždenia 30.11.2013, kde zmluva prvýkrát nebola schválená. 12. Čl. 93 - opakovane notárska zápisnica zo dňa 30.11.2013. 13. Čl. 99 - 107 - listinné dôkazy doručené žalovaným, správy a fotodokumentácie o stave lesa, zalesňovaní, štatistické údaje o zlepšení činnosti a stavu lesov po vzniku spoločenstva. 14. Čl. 122 - potvrdenie o zápise Lesného spoločenstva do registra ako obhospodarovateľa lesa, IČO: XXXXXXXX. 15. Čl. 123 - potvrdenie registrácie pod č. R 15/502. 16. Čl. 158 - písomné podanie, oznámenie žalobcov, s výškou podielov pripadajúcich na žalobcov v lesnom spoločenstve a počet hlasov pripadajúcich na žalobcov, čím je podľa názoru súdu daný ich naliehavý právny záujem na takomto určení. 17. Čl. 164 - sťažnosť na lesy na porušenie zákona - Y. O., U. I., F. Š.. 18. Čl. 167 - rozhodnutie OÚ Žilina zo dňa 30.6.2014 - zastavenie správneho konania o preskúmaní zápisu Lesného spoločenstvo do zoznamu lesných spoločenstiev. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2014. Dôkazy súd pod čl. 192. 19. Čl. 195 - výzva na odstránenie vád žaloby. 20. Čl. 200 - neplatnosť uznesení bodu 5 - prejednanie a schválenie zmluvy o založení Lesného spoločenstva na valnom zhromaždení 1.3.2014. 21. Čl. 203 - 207 - mimosúdne konania. 22. Čl. 210 - odmietnuté podanie. 23. Čl. 217 - odvolanie, kde v odvolaní žalobcovia uviedli, že žiadajú zrušiť spoločnosť a nie určiť neplatnosť uznesení. 24. Čl. 235 - uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorý ponechal výrok II., ktorým zmena nebola pripustená, právoplatný a konštatoval, že predmetom je určenie neplatnosti spoločnosti a súd má rozhodnúť v súlade so žalobou.

5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu:

A. Naliehavý právny záujem na určení: § 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu v pôvodnom zákone č. 181/1995 Z. z., § 23 písm. c/ bolo konštatované, že spoločnosť možno zrušiť rozhodnutím súdu, pričom v § 24 tohto ustanovenia bolo uvedené, že súd tak môže urobiť na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem. V príčinnej súvislosti s porušením povinností pri založení spoločnosti právny záujem sa osvedčoval v príčinnej súvislosti s ochranou vlastníckeho práva a princípov zákonnosti, ktoré boli založením spoločnosti porušené. § 6 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách pod písm. b/ konštatuje len možnosť zrušenia spoločnosti súdom. Neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 24 pôvodného zákona o pozemkovom spoločenstve, ktorý by definoval, kto je aktívne legitimovaný a ktorý by uvádzal, či je potrebné osvedčiť právny záujem. Súd mal za to, že ak osobitná úprava neobsahuje žiadne ustanovenia, potom je potrebné aplikovať podporne Občiansky a (§ 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka, § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 20a ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na uvedené § 68a ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a § 70 Obchodného zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy osobitný zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. neobsahuje ustanovenie, z ktorého by vyplýval naliehavý právny záujem žalobcov priamo zo zákona na podaní určovacej žaloby, potom treba aplikovať § 137 písm. c/ a skúmať, či je na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, alebo nie je daný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spoločnosti žalovaného (zrušení spoločnosti žalovaného) skúmal súd prioritne a z hľadiska ochrany vlastníckeho práva žalobcov (článok 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a ods. 4 - vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujem, a to na základe zákona a za primeranú náhradu). Naliehavý právny záujem vyplývajúci zo všeobecnej ochrany vlastníckeho práva žalobcov bolo potrebné skúmať v príčinnej súvislosti, či boli dodržané princípy zákonnosti vyžadované zákonom

na vznik spoločenstva, alebo či sa pri založení spoločenstva porušil zákon a v príčinnej súvislosti s tým došlo k obmedzeniu vlastníckych práv žalobcov nezákonným spôsobom (článok 46 ods. 1 Ústavy SR - každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR). V prípade, ak pri vzniku spoločenstva sú menšinoví spoluvlastníci prehlasovaní a vznikne spoločná nehnuteľnosť, dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Podstatné však je, či k obmedzeniu došlo zákonným spôsobom za dodržania zákonných ustanovení, alebo nezákonným spôsobom. Podstatou zistenia naliehavého právneho záujmu na určení je potom aj zistenie, či sa zlepší právne postavenie žalobcov touto žalobou na určenie. Súd dospel k záveru, že zrušením spoločnosti žalovaného sa zlepší právne postavenie žalobcov. Nebudú nútení trpieť obmedzenie svojich spoluvlastníckych práv v nútenom spoločenstve, ktoré vzniklo nezákonným spôsobom, obmedzením ich vlastníckych práv v rozpore so zákonom. Môžu si založiť zákonným spôsobom iné spoločenstvo, ktoré bude rešpektovať zákon a Ústavou chránené vlastnícke právo alebo nemusia založiť žiadne spoločenstvo a spoluvlastníci môžu na každej z nehnuteľností, kde majú spoluvlastnícky podiel, spoločne s ostatnými hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti bez zriadenia pozemkového spoločenstva. Teda súd dospel k záveru, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na tom, aby nemuseli byť v nútenom spoločenstve a mať v nútenom spoločenstve svoj majetok za situácie, kedy spoločenstvo vzniklo nezákonným spôsobom s obmedzením vlastníckych práv.

B. Spoločnosť žalovaného vznikla dňa 27.3.2014 zápisom v registri pozemkových spoločenstiev pod č. R 15/502 s uvedením názvu D. F. X. X., X. Y. XXX, XXX XX X., G.: XXXXXXXX. Ide o spoločenstvo s právnou subjektivitou. Zápisnica zo zakladajúceho zhromaždenia D. F. X.B. X. je zo dňa 1.3.2014 čl. 18 spisu, bolo na ňom prijaté aj uznesenie o schválení zmluvy o lesnom pozemkovom spoločenstve (čl. 18), pričom zmluva z 1.3.2014 je na čl. 33 spisu a notárska zápisnica z 1.3.2014 o osvedčení priebehu zhromaždenia na čl. 22 spisu. Ku dňu 1.3.2014 je teda potrebné skúmať, či došlo k porušeniu zákona pri založení spoločnosti. K 1.3.2014 neplatil zákon č. 181/1995 Z. z., podľa ktorého bolo možné zrušiť spoločnosť, ak osvedčí právny záujem osoba a preukáže, že založením bol porušený zákon (§ 23 písm. c/, § 24). Na tento prípad bolo potrebné aplikovať zákon platný a účinný ku dňu 1.3.2014, ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý však v § 6 písm. b/ obsahuje len ustanovenie, že spoločnosť možno zrušiť dňom, ktorý bude uvedený v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Na rozdiel od predchádzajúcej zákonnej úpravy nie je uvedené, kto môže návrh podať a či je povinná táto osoba osvedčiť právny záujem (pôvodný § 24 pôvodného zákona o pozemkovom spoločenstve nemá ekvivalent v novom zákone o pozemkových spoločenstvách). Prioritne je potrebné aplikovať osobitný zákon. Za situácie, keď osobitný zákon neobsahuje ustanovenia, je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 18 ods. 2 písm. d/, § 19 ods. 2, § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 20a ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a o zrušení spoločnosti - § 68, 69, 68a ods. 2 písm. a/). Zákon o pozemkových spoločenstvách je špeciálnou právnou úpravou podielového spoluvlastníctva (§ 136 - 142 Občianskeho zákonníka). Osobitným spôsobom upravuje organizačnú stránku rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 Občianskeho zákonníka), pričom špeciálna úprava v zákone o pozemkových spoločenstvách má taktiež prednosť v porovnaní so všeobecnými ustanoveniami zákona občianskeho. Občiansky zákon sa aplikuje len podporne, ak osobitná úprava neobsahuje žiadnu úpravu. Vzhľadom k tomu, že zákon o pozemkových spoločenstvách neupravuje problematiku právnych vzťahov podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti komplexne, v neupravených otázkach postavenia spoluvlastníkov odkazuje na Občiansky zákonník. Terminológia Občianskeho zákonníka z oblasti spoluvlastníctva je prejavená pojmami spoločná vec, spoluvlastník, spoluvlastnícky podiel. Zákon o pozemkovom spoločenstve obsahuje upravené pojmy Občianskeho zákonníka, ktoré majú prednosť, a to spoločná nehnuteľnosť, vlastník podielu, vlastnícky podiel, vlastníctvo podielu. Žalovaný tvrdil, že na žalovaného nemožno aplikovať ustanovenia o zrušení spoločnosti, pretože je právny nástupcom pôvodnej spoločnosti a vznikol transformáciou tejto pôvodnej spoločnosti na základe zákona. Týmto pôvodným subjektom bola zmluva o združení osôb zo dňa 9.6.2002 podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka bez právnej subjektivity (čl. 81 spisu). Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa spoločenstvá bez právnej subjektivity považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinností podľa odseku 5, podľa ktorého sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam zákona o pozemkových spoločenstvách a do 30.6.2014 podať návrh na zápis. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 5, 6, zrušuje sa. Z čl. 178 spisu vyplýva - z prezenčnej pečiatky, že návrh na zápis novozaloženej spoločnosti bol

podaný v zákonnej lehote. Napriek tomu však súd konštatuje, že nejde o právne nástupníctvo, tak ako to tvrdil žalovaný, pretože nedošlo k zmene pôvodnej spoločnosti transformáciou na novú spoločnosť, ale tieto spoločnosti boli povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam zákona o pozemkových spoločenstvách, čo znamená, že bez splnenia týchto zákonných podmienok podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a iných zákonných ustanovení (Občiansky a ) spoločnosť nemohla byť platne založená. Vyplýva to aj z § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého spoločenstvom podľa tohto zákona sa rozumie aj spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Pokiaľ by žalovaný vznikol ako právny nástupca pôvodnej spoločnosti, nebolo by potrebné založiť spoločnosť žalovaného, tak ako to vyžaduje § 2 ods. 1 písm. d/ zákona a § 31 ods. 1, ods. 5, 6 zákona, z ktorých vyplýva, že novozaložené pozemkové spoločenstvo bolo povinné pri založení splniť zákonné povinnosti a zosúladiť právne pomery pôvodnej spoločnosti pri založení s ustanoveniami tohto zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že je právnym nástupcom pôvodného subjektu a z tohto dôvodu súd nemá právo skúmať, či pri jeho založení bol porušený zákon. Nestotožnil sa s jeho názorom, že vznikol transformáciou bez založenia a že nemusel splniť pri založení podmienky podľa zákona č. 97/2013 Z. z. Opak je pravdou. Zákon v uvedených ustanoveniach neukladal spoluvlastníkom pôvodných spoločností povinnosť založiť pozemkové spoločenstvo. Ak však chceli, aby existencia pozemkového spoločenstva trvala, potom výslovne trval na premene doterajších spoločenstiev, ktoré vznikli podľa iných právnych predpisov tak, aby spoločenstvo, ktoré zakladajú, bolo v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak osobitné ustanovenia nemajú inú úpravu. Podľa § 3 zákona o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo je právnická osoba (§ 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Členstvo v spoločnosti je spojené s vlastníctvom podielu, pričom podiel vyjadruje mieru (§ 137 Občianskeho zákonníka), akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel je zapísaný ku každej nehnuteľnosti na liste vlastníctva a je záväzný v nadväznosti na § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona. Samotné rozhodnutie spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ktorým rozhodnú o zriadení pozemkového spoločenstva, je rozhodnutím spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka. § 139 Občianskeho zákonníka ods. 2 vyžaduje rozhodovanie väčšinou hlasov, pričom prehlasovaní spoluvlastníci sa podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka môžu brániť podaním na súd. Rozhodnutie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového spoločenstva (či už združením sa do spoločenstva bez právnej subjektivity, alebo uzatvorením zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou) je rozhodnutím spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka. Rozhodovanie je modifikované procedurálnymi pravidlami platnými pre použitú organizačnú formu v konkrétnom prípade. Musí rozhodnúť väčšina spoluvlastníkov vo forme platného právneho úkonu pre prehlasovanú menšinu zakotvenú v § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prehlasovaní sa stanú členmi v spoločenstve, aj keď hlasovali proti a rovnako aj neznámi spoluvlastníci. Preto v záujme ochrany prehlasovaných spoluvlastníkov tak Občiansky zákonník v § 139 ako aj špeciálna doplňujúca úprava chráni vlastnícke právo prehlasovaných spoluvlastníkov. Ochrana spočíva v tom, že stanovuje, aké kogentné náležitosti musí mať zriaďovací akt spoločenstva (zmluva o založení spoločnosti, spoločenstva), upravuje základné vzťahy medzi spoločníkmi, predpisuje kvalifikovanú väčšinu pre rozhodovanie, predpisuje konanie o registrácii spoločenstva s právnou subjektivitou, umožňuje zrušenie spoločenstva rozhodnutím súdu, ak bol jeho založením porušený zákon, pričom návrh môže podať subjekt, ktorý prejaví, preukáže právny záujem, napríklad teda aj prehlasovaný spoluvlastník. Umožňuje teda prehlasovaným spoločníkom domáhať sa rozhodnutia súdu v prípade rozhodovania valného zhromaždenia spoločenstva s právnou subjektivitou o otázkach vyžadujúcich kvalifikovanú väčšinu alebo v prípade dôležitej zmeny spoločnej veci podľa všeobecného ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na podielové spoluvlastníctvo v spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka len vtedy, ak osobitný zákon o pozemkovom spoločenstve nemá osobitnú úpravu. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou (vrátane založenia pozemkového spoločenstva), platí väčšinový princíp (majorizácia), podľa ktorého rozhoduje väčšina počítaná podľa veľkosti podielov a nie väčšina prítomných. Veľkosť podielov vyplýva z listov vlastníctva katastra nehnuteľností. S tým súvisí aj to, že podľa zákona č. 330/91 Zb. Slovenský pozemkový fond je oprávnený spravovať poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti neznámych spoluvlastníkov, ku ktorým vlastnícke právo nebolo preukázané, čo má význam pri vzniku pozemkového spoločenstva, kde je potrebný nielen súhlas spoločníkov vlastniacich najmenej 2/3 spoločnej nehnuteľnosti, ale aj súhlas Slovenského pozemkového fondu. Pokiaľ ide o správu podielov patriacich do lesného pôdneho fondu, túto správu v rovnakom duchu realizujú Lesy SR (zákon č. 80/1998 Z. z.). Spoločenstvo s právnou

subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorú zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou je zo zákona oprávnené na podnikateľskú činnosť, je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka, a teda možno podporne aplikovať aj . Pri pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou SPF má právo vyjadriť sa za neznámych spoluvlastníkov tak, že vyjadrí súhlas alebo nesúhlas. Zákon stanovuje kogentné náležitosti zmluvy o založení, ktorá musí byť písomná. Podmienkou teda je, že súčasťou tejto zmluvy musia byť všetky náležitosti, teda aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú a nedostatok písomnej formy zmluvy, resp. časti robí neplatnou zmluvu v nadväznosti na § 40 Občianskeho zákonníka. Na zriadenie spoločenstva sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina spoluvlastníkov (má sa na mysli všetkých spoluvlastníkov, nie len prítomných spoluvlastníkov). Na uzavretie zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou stačí väčšina zakladajúcich spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktorí sú uvedení v zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. Po uzavretí zmluvy sa dohodnutým spôsobom zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie, ktoré schvaľuje zmluvu, a to 2/3 väčšinou. Následne sa predloží návrh na zápis do registra spoločenstiev. Zoznam spoluvlastníkov v zmluve o založení spoločenstva je zoznamom zakladajúcich členov. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že v danom prípade samotným založením spoločnosti bol porušený zákon, spoločnosť je neplatná, teda zákonné predpoklady založenia spoločnosti neboli dané už v okamihu založenia spoločnosti (spoločnosť vznikla neplatne). Preto súd v nadväznosti na § 6 písm. b/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách s použitím ustanovení § 20a ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 68 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 68a ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka rozhodol o zrušení spoločnosti. § 68a ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka: Súd môže rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie, len ak nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo nebola vyhotovená zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych úkonov. Zároveň bolo potrebné aplikovať na likvidáciu spoločnosti § 70 Obchodného zákonníka. Bolo potrebné aplikovať aj § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, keďže založenie spoločnosti je rozhodnutím spoluvlastníkov, pričom ide o rozhodnutie, ktoré sa týka dôležitej zmeny spoločnej veci, a preto prehlasovaní spoluvlastníci môžu žiadať, aby o zmene rozhodol súd (teda aj o zrušení spoločnosti, ak bola založená nezákonne). Tým je daný aj naliehavý právny záujem žalobcov na podaní tejto žaloby, pretože sú z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci, oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne a stali sa takto spoločne zaviazanými na základe dôležitej zmeny, s ktorou nesúhlasili a ktorá bola uskutočnená nielen že v rozpore s ich vôľou, ale aj v rozpore so zákonom. Kogentné ustanovenia zákona boli porušené nasledovným spôsobom v príčinnej súvislosti s čím je založenie spoločnosti neplatné a spoločnosť musí byť zrušená: a) V nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V nadväznosti na § 4 zákona č. 97/2013 Z. z. s právnym úkonom zmluvy o pozemkovom spoločenstve je spojené založenie pozemkového spoločenstva, nútené spoločenstvo a podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka to, že sú z právnych úkonov spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločnej a nerozdielne. Teda možno konštatovať, že v nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. je zmluva o pozemkovom spoločenstve právnym úkonom, pri ktorom spoluvlastníci musia prejaviť vôľu k vzniku práv a povinností, ktoré sú so založením pozemkového spoločenstva spojené. Z tohto dôvodu zmluva o pozemkovom spoločenstve vzhľadom k veľkej závažnosti dôsledkov pre spoluvlastníkov, musí mať náležitosti kogentne stanovené § 5 zákona č. 97/2013 Z. z., a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu (podľa § 37 Občianskeho zákonníka - ak nebol právny úkon urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, podľa § 39 Občianskeho zákonníka - ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a podľa § 40 Občianskeho zákonníka - ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zmluva o spoločenstve musí byť písomná, ak má jej dôsledkom byť platný vznik pozemkového spoločenstva a musí kogentne obsahovať názov spoločenstva, sídlo spoločenstva, katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, parcelné čísla, druh a výmera pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, orgány spoločenstva, ich oprávnenie a povinnosti, spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva, práva a povinnosti členov spoločenstva, druh činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. 1, údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú

činnosť podľa § 19 ods. 3, počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1, 2 alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. 6, ďalšie skutočnosti podľa odseku 2 § 13, ods. 1 písm. d/, 13 ods. 3 a 4, § 15 ods. 1, 3, 4. Podľa § 5 ods. 3 zákona súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj zoznam členov spoločenstva. Zmluva o pozemkovom spoločenstve zo dňa 1.3.2014 čl. 33 nemá náležitosti kogentne stanovené § 5 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, preto je neplatným právnym úkonom a nemohla ako neplatný právny úkon vyvolať vznik platnej spoločnosti. Vzniknutá spoločnosť žalovaného je neplatná odpočiatku, a preto ju súd zrušil ako neplatnú spoločnosť. Keďže § 5 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách kogentne stanovuje písomnú formu zmluvy, v nadväznosti na § 40 Občianskeho zákonníka nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V danom prípade zmluva o pozemkovom spoločenstve v písomnej podobe neobsahuje podmienku podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o pozemkových spoločenstvách, teda uvedenie katastrálneho územia, čísla listov vlastníctva, na ktorých je zapísaná spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť, parcelné čísla, druh a výmera pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. Ide o neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor zmluvy s kogentným ustanovením zákona § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o pozemkových spoločenstvách (z toho vyplýva aj naliehavý právny záujem prehlasovaných spoluvlastníkov žalobcov na podaní žaloby o určenie neplatnosti spoločnosti z dôvodu, že v čase schvaľovania zmluvy o pozemkovom spoločenstve nemali objektívnu možnosť zo zmluvy zistiť, ktoré pozemky sú súčasťou zmluvy a aký spoluvlastnícky podiel im prináleží podľa jednotlivých listov vlastníctva a aký je počet ich hlasov pri hlasovaní vzhľadom k výške podielu na liste vlastníctva. V zmluve o pozemkovom spoločenstve v rozpore s kogentným ustanovením § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o pozemkových spoločenstvách nie sú uvedené podiely podľa jednotlivých nehnuteľností, ktoré sú zapísané na jednotlivých spoluvlastníkov na listoch vlastníctva, ale hromadne, neprehľadne a neurčitým spôsobom je počet podielov uvedený a odvodený z celkovej výmery všetkých nehnuteľností. Táto časť spôsobuje neplatnosť zmluvy o pozemkovom spoločenstve pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, nezrozumiteľnosť, ktorá spôsobila aj to, že nemohli žalobcovia ako spoluvlastníci vážne a slobodne hlasovať za schválenie zmluvy, keď im neboli známe nehnuteľnosti, o ktorých hlasujú, výška ich spoluvlastníckych podielov rovnajúca sa výške počtu hlasov a keď nedošlo k hlasovaniu podľa podielov, ale podľa výmery a keď nedošlo k hlasovaniu podľa jednotlivých nehnuteľností, ale hromadne. Zároveň ide o neplatnosť zmluvy v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože zmluva sa svojím obsahom prieči zákonu, odporuje kogentnému ustanoveniu zákona, § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o pozemkovom spoločenstve a zároveň podľa § 39 Občianskeho zákonníka takáto zmluva, taký postup sa prieči aj dobrým mravom. Z rovnakých dôvodov je zmluva neplatná aj v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. i/ zákona o pozemkových spoločenstvách, keďže neobsahuje podiely, výšku podielov zapísaných na listoch vlastníctva na jednotlivé nehnuteľnosti na neznámych spoluvlastníkov, osobitne pre Slovenský pozemkový fond a osobitne pre Lesy SR. Zmluva obsahuje len celkovú výšku hlasov, ale nie podľa podielov zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva, na jednotlivé pozemky, ale podľa celkovej výmery, čo je neprehľadné, neurčité, nezrozumiteľné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spôsobuje z tohto dôvodu nemožnosť slobodne a vážne žalobcom hlasovať pri znalosti, akú výšku podielov pri hlasovaní mali zástupcovia neznámych SPF a Štátne lesy, preto aj z tohto dôvodu je právny úkon - zmluva neplatným právnym úkonom a nemohla vyvolať dôsledky platného vzniku spoločnosti. Zmluva je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, ktorí spoluvlastníci podľa listov vlastníctva a v akej výške podielov založili zmluvu o spoločenstve a taktiež je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentným ustanovením zákona, ktorým je § 5 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého vyplýva, že súčasťou zmluvy je aj zoznam členov spoločenstva, súd si tento pojem vysvetlil tak, že ide o neoddeliteľnú súčasť obsahovú zmluvy a nie prílohu zmluvy a už vôbec nie v elektronickej podobe vzhľadom k ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého zmluva musí byť písomná a musí obsahovať (v písomnej podobe) aj náležitosť podľa odseku 3, teda zoznam členov spoločenstva. V nadväznosti na uvedenú neplatnosť a neexistenciu podstatnej náležitosti zmluvy potom žalobcovia v nadväznosti na § 4 zákona o pozemkových spoločenstvách nemohli posúdiť, ktorí spoluvlastníci podľa listov vlastníctva, ktorých konkrétnych nehnuteľností, v akej výške podielov založili zmluvu o pozemkovom spoločenstve. Nemali možnosť posúdiť, či zmluva o pozemkovom spoločenstve bola založená nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v spore nie je pasívne legitimovaný, pretože v čase uzatvárania zmluvy o založení pozemkového spoločenstva nebol ešte subjektom zapísaným v registri, nebol nositeľom právnej subjektivity. Pri konštatovaní neplatného založenia zmluvy potom pasívne legitimovanými sú iné subjekty, ktoré nekonkretizoval (súd sa domnieval, že mal na mysli všetkých spoluvlastníkov, ktorí spoločenstvo založili). Aj keď zrušenie spoločnosti má deklaratórny charakter, súd

konštatuje, že spoločnosť bola založená neplatne, učiní tak výrokom, ktorým spoločnosť zruší, a táto spoločnosť zaniká až výmazom z osobitného registra. Pokiaľ by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé a žalovaní by boli všetci spoluvlastníci namiesto založeného spoločenstva, potom pri úspešnosti žaloby by žalovanú spoločnosť takýto rozsudok nezaväzoval vzhľadom k tomu, že by nebola stranou konania a nemohlo by dôjsť k výmazu žalovaného D. F. X. X. z osobitného registra. Rozsudok by bol teda nezapísateľný v osobitnom registri, nevykonateľný. Nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, výsledkom ktorej by bol nezapísateľný, nevykonateľný rozsudok, tak ako tvrdí žalovaný. Z toho dôvodu súd má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom pre tento druh sporu. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu spoločnosti bez právneho nástupcu, súd musel nariadiť aj zrušenie spoločnosti s likvidáciou tejto spoločnosti v nadväznosti na § 70, § 68 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Po zrušení spoločnosti sa významne zmení právne postavenie spoločnosti. Naďalej má subjektivitu, ale obmedzenú subjektivitu. Spoločnosť má právnu subjektivitu len v rozsahu, ktorý je potrebný pre ukončenie svojej existencie pre likvidáciu spoločnosti a podanie návrhu na výmaz z obchodného registra. Teda spoločnosť následne môže vykonávať len úkony, ktoré smerujú k vykonaniu likvidácie a následnému výmazu spoločnosti. Podľa § 23 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách do osobitného registra sa zapisuje aj zrušenie spoločenstva a dôvod jeho zrušenia. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/61/2012 zo dňa 9.1.2013, v prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nie je pre Okresný súd Čadca záväzné, pretože odvolací súd v Prešove nerozhodoval o rozhodnutí prvostupňového súdu v Čadci, aby bol Okresný súd Čadca viazaný záväzným právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí v nadväznosti na § 391 ods. 2, 3 a § 234 ods. 2 CSP. Inak je súd viazaný len v nadväznosti na § 193 a § 194 CSP. Okrem toho uvedené rozhodnutie rieši iný skutkový a právny prípad. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo, v tomto prípade súd konštatoval právne nástupníctvo, ale išlo o právne nástupníctvo po spoločenstve bývalých urbarialistov, kým v prípade žalovaného tvrdeným právnym predchodcom bolo združenie bez právnej subjektivity podľa Občianskeho zákonníka. V prípade uvedeného rozhodnutia bol podávaný v súlade s transformáciou len návrh na zápis spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev, nešlo o založenie nového spoločenstva, kým v prípade žalovaného žalovaný založil nové spoločenstvo, ktoré pri zakladaní musí splniť všetky zákonné podmienky. U žalovaného nešlo len o preregistrovanie, transformáciu, ale o založenie nového spoločenstva, o čom svedčí zakladacia zmluva, ktorá bola uzavretá. V uvedenom prípade nešlo o porušenie povinností pri založení spoločnosti (pretože spoločnosť nebola novozakladaná ako v tomto prípade), ale o porušenie zákona po vzniku spoločnosti, po preregistrovaní spoločnosti, pričom nebol zistený naliehavý záujem na zrušení, pretože porušovanie zákona po vzniku spoločnosti bolo možné odstrániť iným spôsobom, rozhodnutím o hospodárení. V tomto konkrétnom prípade 4C/211/2015 však ide o porušenie zákona pri založení spoločnosti, nie po založení spoločnosti a takéto porušenie zákona nie je možné odstrániť iným spôsobom než zrušením spoločnosti. Spoločnosť je založená neplatne a neexistuje iný spôsob nápravy neplatne, nezákonne založenej spoločnosti ako jej zrušenie. Aj keď žalobcovia sú spoluvlastníkmi ideálneho spoluvlastníckeho podielu, po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi tej- ktorej nehnuteľnosti majú právo vo výške podielu hospodáriť na nehnuteľnostiach buď samostatne, alebo vytvoriť iné združenie so spoluvlastníkmi, ktoré bude založené zákonným spôsobom a ktoré bude rešpektovať ich vlastnícke právo, čím je taktiež daný naliehavý právny záujem na určení. Spoločnosť bola neplatne založená nielen pre neplatnosť zriaďovacieho aktu spoločenstva, zmluvy, tak ako už bolo zdôvodnené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozsudku, ale aj pre nezákonný procedurálny postup pri schvaľovaní zriaďovacieho aktu spoločenstva - zmluvy. Pre platnosť právneho úkonu zmluvy sa vyžaduje platný procedurálny postup, ktorý sa končí platným uznesením o schválení zmluvy o založení spoločenstva. Uvedená zmluva o založení spoločenstva je neplatná aj z toho dôvodu, že nedošlo k platnému schváleniu právneho úkonu o zriadení spoločenstva. V čase schvaľovania tohto právneho úkonu pre jeho platnosť sa vyžadovalo schválenie (prijatie uznesenia o schválení) rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov. Vtedy je právny úkon - platná zmluva o zriadení spoločenstva záväzná aj pre prehlasovanú menšinu vychádzajúc z ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a len vtedy im vzniká členstvo, spoločná zodpovednosť za záväzky v spoločnosti, napriek tomu, že so založením spoločnosti nesúhlasili, a to aj v prípade, ak ide o neznámych spoluvlastníkov. V záujme ochrany prehlasovaných spoluvlastníkov, ktorí sa takto stanú nútenými spoločníkmi spoločnosti, do ktorej nechceli vstúpiť, existuje špeciálna a doplňujúca úprava k § 139 Občianskeho zákonníka. Preto osobitný zákon o pozemkových spoločenstvách predpisuje kvalifikovanú väčšinu pre prijatie rozhodnutia o schválení zmluvy, počítanú podľa spoluvlastníckych podielov zapísaných na listoch vlastníctva jednotlivých nehnuteľností. Ochrana prehlasovaných spoluvlastníkov spočíva aj v tom, že sa umožňuje zrušenie nezákonne založeného spoločenstva rozhodnutím súdu, ak bol založením

porušený zákon, pričom návrh môže podať aj prehlasovaný spoluvlastník. V porovnaní s § 139 Občianskeho zákonníka, všeobecnou normou, má teda prednosť osobitné ustanovenie § 4 zákona č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého o založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých spoluvlastníkov (nielen prítomných na valnom zhromaždení), pričom výslovne je uvedené, že o založení rozhodujú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch. Veľkosť podielov na jednotlivých pozemkoch vyplýva z objektívnej evidencie listov vlastníctva na jednotlivé pozemky z katastra nehnuteľností, kde výška spoluvlastníckeho podielu podľa § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona je záväzným údajom. Výmera pri parcelách EKN, ktoré boli predmetom založenia spoločenstva, nie je záväzným údajom (záväzným údajom je až v stave parciel CKN). V konaní bolo preukázané, že bola odňatá možnosť spoluvlastníkom - žalobcom hlasovať podľa jednotlivých pozemkov (neboli ani známe pozemky ku dňu hlasovania, pretože neboli obsiahnuté v zmluve o založení spoločnosti ako podstatná, kogentná náležitosť) a nebolo hlasované podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ale podľa výmery. Výmera nebola vypočítaná na každý jednotlivý pozemok u každého jednotlivého spoluvlastníka, ale spoločne bola spočítaná výmera každého spoluvlastníka vo veľkom počte nehnuteľností. Žalobcovia tak nemali akúkoľvek objektívnu možnosť nebyť prehlasovanými spoluvlastníkmi pri jednotlivých parcelách v porovnaní so súčtom výmery všetkých ostatných nehnuteľností. Za tejto situácie sa tak stali nútenými spoločníkmi v spoločenstve nezákonným spôsobom a za tejto situácie sa tak stal ich majetok predmetom spoločnej nehnuteľnosti nezákonným spôsobom, čo možno podporiť aj nezákonným obmedzením vlastníckeho práva v rozpore s Ústavou SR. Pred hlasovaním nielen že žalobcovia nemali možnosť preveriť výšku svojich podielov, keďže im neboli známe pozemky zo spoločenskej zmluvy, ktoré sa zaraďujú do spoločnej nehnuteľnosti, nemohli si podľa listov vlastníctva overiť výšku svojich podielov a podľa výšky podielov a jednotlivých nehnuteľností sa ani nehlasovalo, ale taktiež nemohli si overiť vierohodnosť a pravdivosť hlasovania a prehlasovania zo strany Štátnych lesov, keďže bolo aj z ich strany hlasované nie podľa výšky podielov na jednotlivých nehnuteľnostiach za neznámych spoluvlastníkov lesov, ale vyjadrením celkovej výmery (nie spoluvlastníckeho podielu) vo všetkých nehnuteľnostiach (ktoré ale neboli známe, pretože ku dňu hlasovania neboli uvedené v zmluve o založení spoločenstva) a Štátne lesy zastupovali pri hlasovaní všetkých neznámych spoluvlastníkov, teda aj poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola zahrnutá do tohto spoločenstva. Okrem porušenia už uvedených ustanovení tak došlo aj k porušeniu § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého neznámych spoluvlastníkov u poľnohospodárskej pôdy zastupuje Slovenský pozemkový fond (teda aj pri rozhodnutiach o vstupe alebo nevstupe do spoločenstva) a v rozpore s § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorého správca vykonáva práva vlastníka (v tomto prípade neznámeho spoluvlastníka) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu. Rovnako postupuje v prípadoch, kde vlastník nie je známy. Podľa § 4 zákona č. 97/2013 Z. z. o založení spoločenstva (teda schválení zmluvy o založení pozemkového spoločenstva) riadnym procedurálnym postupom sa vyhotoví notárska zápisnica. Podľa notárskeho poriadku spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch musí spĺňať zákonné podmienky a náležitosti. Notárska zápisnica musí obsahovať miesto, deň, mesiac, rok úkonu, meno, priezvisko notára, jeho sídlo, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia účastníkov, ich zástupcov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí k právnym úkonom, údaj, ako bola overená totožnosť účastníkov, zástupcov (úradný doklad - občiansky preukaz), obsah úkonu, v tomto prípade priebeh hlasovania o schválení zmluvy o založení spoločnosti, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie - uznesenie o schválení, pričom z tohto obsahu úkonu musí byť zrejmé, aké boli zákonné podmienky hlasovania, akým spôsobom boli dodržané. Údaj o tom, že notárska zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov, zástupcov a odtlačok úradného razítka notára. Notárska zápisnica N 87/2014, Nz 10829/2014 zo dňa 1.3.2014 čl. 22 spisu nemá uvedené náležitosti podľa notárskeho poriadku, nevyplývajú z nej podmienky osobitného a všeobecného zákona pre platné založenie spoločnosti (§ 139 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 97/2013 Z. z.). Zápisnica len komentuje priebeh, ktorý sa dňa 1.3.2014 udial, bez toho, že by sa z nej dalo zistiť, aké zákonné podmienky hlasovania mali byť splnené, aké zákonné podmienky hlasovania pri založení spoločnosti skutočne existovali a či boli splnené, teda či uznesenie bolo prijaté platným alebo neplatným spôsobom (uznesenie o schválení zmluvy o založení spoločenstva). Nie je uvedená konkretizácia spoluvlastníkov prítomných hlasujúcich účastníkov. Je uvedený len výsledný počet hlasov (počítaný podľa výmery a nie podľa jednotlivých pozemkov a podľa spoluvlastníckych podielov), čo je neurčité a anonymné, nepreskúmateľné. Z týchto údajov sa nedá zistiť, že podľa § 4 zákona č. 97/2013 Z. z. prijala zmluvu nadpolovičná väčšina hlasov spoluvlastníkov počítaných podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z týchto údajov sa nedá zistiť, o ktorých nehnuteľnostiach sa hlasovalo a či sa hlasovalo podľa spoluvlastníckych podielov u každej nehnuteľnosti samostatne (podľa jednotlivých pozemkov). Zápisnica je spísaná v rozpore so skutočným stavom, kedy z obsahu vyplýva,

že hlasujúci boli informovaní, že poľnohospodárska pôda bude zo zmluvy vypustená a bude tam len lesná pôda patriaca do katastrálneho územia Svrčinovec. V skutočnosti po založení spoločnosti bol doručený k zápisu zoznam pozemkov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že do spoločnej nehnuteľnosti bola zaradená aj poľnohospodárska pôda (čl. 26 - tým je taktiež daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, keďže poľnohospodárska pôda týmto postupom, zaradením do lesného spoločenstva v rozpore s prejavenou vôľou spoluvlastníkov, mohla podliehať režimu podľa zákona o lesoch, teda potencionálne mohla byť aj zalesnená, minimálne nebola obrábaná ako poľnohospodárska pôda, pričom žalobcovia ako spoluvlastníci obrábanie poľnohospodárskej pôdy v spolupráci s ostatnými spoluvlastníkmi mohli zabezpečiť, resp. prostredníctvom iného pozemkového spoločenstva, aby nedošlo k zníženiu kvality poľnohospodárskej pôdy, a to nenávratným spôsobom). Z toho vyplýva, že nielen že sa nehlasovalo podľa výšky spoluvlastníckych podielov a podľa jednotlivých pozemkov, ale z notárskej zápisnice vyplýva, že na schôdzi sa nehlasovalo ani o poľnohospodárskej pôde, pretože tá bola po založení spoločnosti dodatočne zaradená do zoznamu pri zápise spoločenstva do registra. Neboli teda realizované námietky spoluvlastníkov o vypustení, resp. nezaradení poľnohospodárskej pôdy do spoločenstva. Z obsahu notárskej zápisnice taktiež vyplýva, že na niektorých spoluvlastníckych podieloch viazne exekúcia, čo bolo v konaní namietané a zachytené v notárskej zápisnici. Po vzniku núteného spoločenstva žalobcov v spoluvlastníctve s takými spoluvlastníkmi, ktorí sú zadlžení, nastáva ich solidárna zodpovednosť podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.“ Je to ďalší dôvod, pre ktorý je daný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení a je zrejmé, že zrušením spoločnosti sa ich právne postavenie zlepší, kedy nebudú spoločne a nerozdielne zodpovedať so zadlženými spoluvlastníkmi, ale len so spoluvlastníkmi na tých listoch vlastníctva, kde sú sami zapísaní ako spoluvlastníci v nadväznosti na § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že za tejto situácie neprehľadnej, kedy právny úkon - zmluva o založení spoločnosti bola neplatná a priebeh hlasovania nespĺňal kogentné ustanovenia zákona, pri aplikácii logického výkladu žalobcom i ostatným muselo byť zrejmé, že ich hlasovanie za týchto okolností je zbytočné, pretože za situácie, kedy sa nehlasuje podľa veľkosti podielov podľa jednotlivých pozemkov, ale hromadne podľa výmery všetkých pozemkov, budú vždy prehlasovaní, preto je pochopiteľné, že za týchto okolností logickým dôsledkom bol ich postup, kedy hlasovali proti, resp. odmietli hlasovať. Podstatné však je, že vzniesli námietky proti zmluve aj proti nezákonnému spôsobu schválenia tejto zmluvy. Taktiež je v konaní preukázané, že iným spôsobom nemohli dosiahnuť platnosť zmluvy o založení spoločnosti a regulárny postup pri schválení zmluvy než podaním žaloby o zrušenie spoločnosti, čím je taktiež daný naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Využili aj iné prostriedky na dosiahnutie účelu. Je zrejmé, že nevyvolali zbytočný súdny spor, pretože na čl. 164 je sťažnosť žalobcov, ktorú podali na Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, kde namietali tieto skutočnosti, porušenie povinností zo strany odštepného závodu Čadca pri hlasovaní, kde uvádzajú, že takto nanútili spoluvlastníkom vybraný blok pozemkov v celku bez ohľadu na druh pozemku (lesný, poľnohospodárska pôda), hoci nemali oprávnenie zastupovať neznámych pri poľnohospodárskych pozemkoch, neboli uvedené parcelné čísla, čísla listov vlastníctva, boli doložené k zápisu dodatočne. Predsedovi dozornej rady bolo bránené predniesť správu a bránené v prístupe k interným dokladom spoločenstva, čo je v rozpore s právami spoluvlastníkov. Navrhli, aby obhospodarovanie bolo zverené späť Lesom SR, š. p., Banská Bystrica. Požiadali o pomoc. Taktiež je zrejmé, že riadne postupovali aj v správnom konaní, o čom svedčí rozhodnutie čl. 167 spisu zo dňa 30.6.2014, kde v správnom konaní bol preskúmaný zápis Lesného pozemkového spoločenstva Svrčinovec do registra pozemkových spoločenstiev. Konanie bolo zastavené. Uvedený orgán vychádzal z počtu hlasov podľa výmery bez bližšieho zdôvodnenia. Mal za to, že rozhodnutie o založení spoločnosti bolo prijaté v súlade so zákonom nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Na záver tohto rozhodnutia sa však uvádza, že platná legislatíva umožňuje prehlasovaným členom spoločenstva v prípade nespokojnosti s výsledkami prijatými na ustanovujúcom valnom zhromaždení D. X. 1.3.2014 obrátiť sa na príslušné súdy. Z toho dôvodu, keďže žalobcovia nemali možnosť napriek snahe zmeniť nezákonnú zmluvu o založení spoločnosti a nezákonné hlasovanie o schválení tejto zmluvy iným spôsobom (ktoré však využili), boli nútení podať žalobu na súd (žaloba zo dňa 27.7.2015 čl. 1 spisu, kde žiadali zrušenie spoločenstva a jeho likvidáciu). Z predchádzajúcej časti odôvodnenia zároveň vyplýva, že na rozhodnutie o schválení zakladajúcej zmluvy nemožno aplikovať len ustanovenia o správnom konaní (vzhľadom na osobitný zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý odkazuje na ustanovenia o správnom konaní, ale taktiež aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti, neplatnosti zakladajúcich právnych úkonov v nadväznosti na § 37 - 40 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o obchodných spoločnostiach v Občianskom zákonníku, ustanovenia o rozhodovaní spoluvlastníkov podľa § 139 Občianskeho zákonníka s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení

zákona o pozemkových spoločenstvách a ustanovenia Obchodného zákonníka o určení, že spoločnosť vznikla neplatne a je potrebné ju zrušiť s nariadením likvidácie. Záver, že má rozhodovať súd, vyplýva aj priamo zo zákona o pozemkovom spoločenstve, z § 6 písm. b/ zákona č. 97/2013 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd rozhodne o zrušení spoločenstva, teda nie správny orgán. Otázkou však bolo, či týmto súdom mal byť súd, ktorý rozhoduje o otázkach týkajúcich sa správneho konania (zákonná sudkyňa nie je zákonnou sudkyňou podľa rozvrhu práce pre spory týkajúce sa správneho konania), alebo týmto súdom má byť súd a sudca, ktorý rozhoduje občiansko-právne a obchodné veci (zákonná sudkyňa je zákonnou sudkyňou podľa rozvrhu práce pre občiansko-právne aj obchodno-právne spory). Sudkyňa dospela k záveru, že je zákonnou sudkyňou pre rozhodovanie tohto sporu a že nejde o rozhodnutie podľa predpisov, ktoré sa týkajú preskúmavania rozhodnutí v správnom konaní, ale ide o rozhodnutie podľa § 139 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie o založení spoločenstva je rozhodnutím spoluvlastníkov o spoločnom hospodárení s predmetom spoluvlastníctva) pri prednostnej aplikácii špeciálneho zákona k § 139 Občianskeho zákonníka, ktorým je zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. Ak tieto pomery neupravuje osobitná právna norma - zákon o pozemkových spoločenstvách, je potrebné podporne aplikovať Občiansky zákonník, § 139, ustanovenia o platnosti a neplatnosti právnych úkonov, ustanovenia o spoločnostiach podľa Občianskeho zákonníka, o zrušení spoločnosti podľa Občianskeho zákonníka a podporne o zrušení a určení neplatnosti spoločnosti podľa Obchodného zákonníka na základe analógie legis, keďže špeciálna právna úprava neobsahuje konkrétne podmienky, za ktorých návrh na určenie neplatnosti spoločnosti (na zrušenie spoločnosti a jej likvidáciu) možno podať, hoci predchádzajúca osobitná právna norma takú úpravu obsahovala. Ak by súd odmietol rozhodnúť o žalobe, došlo by k odmietnutiu spravodlivosti - k porušeniu zásady denegatio iustitiae (článok 46 ods. 1 Ústavy SR: Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR). Z týchto dôvodov zákonná sudkyňa mala za to, že je zákonnou sudkyňou v tejto veci, vec prejednala a rozhodla. Počas celého konania ani žalobcovia, ani žalovaný nevzniesli námietku voči sudkyni z tohto dôvodu, že ide o vec patriacu rozhodnúť sudcovi, ktorý rozhoduje otázky týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov, hoci aj žalobcom, aj žalovanému bolo od počiatku zrejmé, že spisová značka 4C/211/2015 sa týka toho, že vec bola zaradená do registra „C“ - civilných vecí a nie do registra „S“ - vecí týkajúcich sa preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov. Sudkyňa len z iných dôvodov predložila námietky zaujatosti podaním zo dňa 5.1.2016 čl. 132 vzhľadom k vyjadreniu žalovaného na čl. 59 spisu o priateľskom vzťahu zástupkyne žalovaného so sudkyňou, čo sudkyňa vyhodnotila ako vznesenú námietku zaujatosti podľa § 15a OSP a § 14 ods. 1 OSP pre pomer zástupcu účastníka konania k sudcovi. Spis bol vrátený nadriadeným súdom dňa 18.2.2016 čl. 134 spisu z dôvodu, že sudkyňa sa necíti byť zaujatá pre vzťah k zástupkyni žalovaného, poznajú sa z minulosti, nenavštevujú sa, v minulosti rozhodla vec, v ktorej bola zástupkyňa, jej rodina účastníkmi konania. Žalovaný vyhlásil, že napriek tomu, že zástupkyňa žalovaného sa pozná so zákonným sudcom, majú priateľský vzťah, žalovaný nemá pochybnosti o objektívnej nestrannosti zákonného sudcu, a preto nepodáva námietku zaujatosti voči osobe sudcu. Neexistujú objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o jeho zaujatosti. Nadriadený súd konštatoval, že v tomto štádiu konania nedošlo k relevantnému vzneseniu námietky zaujatosti ani zo strany účastníka konania, ani zo strany sudcu, preto nadriadený súd nemal o čom rozhodovať. Sudkyňa preto ďalej pokračovala v konaní a rozhodla.

6. Trovy konania: Úspech v konaní mali žalobcovia v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % im súd priznal náhradu trov konania. Výrok o náhrade trov konania súd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Výška náhrady trov konania bude vyčíslená vyššou súdnou úradníčkou prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku. Súd osobitným spôsobom z tohto dôvodu nebude vyzývať žalobcov k vyčísleniu náhrady trov konania a k preukázaniu náhrady trov konania, keď im je známy časový moment vyčíslenia náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.