Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. februára 2018 v trestnej veci proti obžalovanému Andrejovi Gurovičovi pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona jednohlasne, takto

rozhodol:

E. J., nar. X. X. XXXX v U., trvale bytom Z., t.č. Ú. T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období najmenej od 24.8.2014 do presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 na ul. N. Č.. X v V. a v období od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2016 na ul. N. Č.. XXXX/X v Kežmarku najmenej jedenkrát za mesiac, využívajúc situáciu, keď sa v domácnosti nikto nenachádzal, obchytkával dcéru svojej družky, Y.. Y.. V.., nar. XX.X.XXXX,s ktorou žije v spoločnej domácnosti po dobu 15 rokov, tým spôsobom, že vošiel pod jej oblečenie oboma rukami a hladkal ju po rôznych častiach jej nahého tela, okrem iného aj prsia, bozkával ju po tele a taktiež jej počas tohto konania trikrát strkal prsty do jej pošvy aj napriek tomu, že ona ho opakovane žiadala, aby s tým všetkým prestal, bránila sa mu svojimi rukami, na čo on neprestával, nereagoval a použitím svojej sily voči maloletej Y..V.. chytil a nepustil jej ruky s tým, aby sa podvolila, aby dosiahol svoj zámer, pričom sa jej pýtal, či jej je to príjemné, či sa už urobila, a takto sa k nej správal aj napriek tomu, že v tomto čase ešte maloletá Y..V.. nedovŕšila 18. rok svojho veku, pričom maloletej Y..V.. nar. XX.X.XXXX nespôsobil žiadne zranenia, t e d a

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 10.7.2017 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného E. J. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období najmenej od 24.8.2014 do 24.8.2016 v byte na ul. N. Č.. XXXX/X v V., najmenej jedenkrát za mesiac, využívajúc situáciu, keď sa v domácnosti nikto nenachádzal, obchytkával dcéru svojej družky, Y.. Y..V.., nar. XX.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti po dobu 15 rokov, tým spôsobom, že vošiel pod jej oblečenie oboma rukami a hladkal ju po rôznych častiach jej nahého tela, okrem iného aj prsia, bozkával ju po tele a taktiež jej počas tohto konania strkal prsty do jej pošvy aj napriek tomu, že ona ho opakovane žiadala, aby s tým všetkým prestal, bránila sa mu svojimi rukami, na čo on neprestával, nereagoval a použitím svojej sily voči maloletej Y..V.., chytil a nepustil jej ruky s tým, aby sa podvolila, aby dosiahol svoj zámer, pričom sa jej pýtal, či jej je to príjemné, či sa už urobila, a takto sa k nej správal aj napriek tomu, že v tomto čase ešte maloletá Y..V.. nedovŕšila 15.rok svojho veku a následne v období od 25.8.2016 do 21.11.2016 v takomto konaní voči Y.. Y..V.. nar. XX.X.XXXX, v byte na ul. Levočská č. 1768/8 v Kežmarku, najmenej jedenkrát za mesiac pokračoval, stále v čase, keď sa nikto iný v domácnosti bytu nenachádzal, opätovne jej vchádzal rukami pod oblečenie a hladkal ju po nahých prsiach, po nahom tele, strkal svoje prsty do jej pošvy, bozkával ju a nebral ohľad na jej prosby, aby s tým prestal, a keď sa začala proti tomuto konaniu maloletá Y..V.. brániť rukami, ruky jej chytil, aby mohol pokračovať, pričom maloletej Y..V.. nar. XX.X.XXXX nespôsobil žiadne zranenia.

Obžalovaný E. J. na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že nie je pravda, čo je uvedené v obžalobe. Na výpovedi z prípravného konania netrvá, v afekte možno aj niečo povedal, ale sám nevie čo, nevie čo rozprával a podpisoval, bol na tom zdravotne zle. Niečo si vyšetrovateľ vymyslel, niečo je pravda. Je pravda, že maloletú pred sviatkami v roku 2016 raz rukou chytil za prsník, ale bola oblečená. Ostatné nie je pravda. Povedal to vtedy aj svoje družke R. V., spolu to potom doma riešili. Nevie, ako sa to stalo, išli okolo seba, chytil ju a ona mu povedala, čo robíš oci, nič viac sa to nestalo. Hneď si to vysvetlili. Vychoval 10 detí, toto by si nikdy nedovolil. K Y. sa správal normálne, ako ku všetkým deťom. Pritúlil si ich a objímal ich ako deti. Zároveň uviedol, že na adrese N. Č.. X bývali do novembra 2016, odvtedy bývajú v dvojizbovom byte na adrese N. Č.. X, V.. S družkou pracovali do júla 2016 spolu v hydinárňach v V., od rána od šiestej až do večera, pracoval 5 dní v týždni. Spolu chodili do práce, aj z práce, preto nie je pravda, že bol stále doma s maloletou Y.. Ak by bola pravda, to čo sa mu kladie za vinu, nesprávala by sa k nemu Y. teraz tak ako sa správa.. Domnieva sa, že to bol Monikin biologický otec, kto to poslal ten anonym.

V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že uzneseniu o vznesení obvinenia porozumel, voči tomuto uzneseniu sťažnosť nepovedal, ani nebude podávať. Je pravda, čo je tam napísané. Veľmi to ľutuje. Nevlastnú dcéru L. vôbec nezneužíval. Y. áno, tak ako je tam napísané. Y. je strašne prítulná, tak ju obchytkával, bozkával. Nechcel ju pomilovať. Keď prišla k nemu, spolu si ľahli, ale nemal s ňou styk. Nevie, ako sa stalo, že jej palce „štúral“ medzi nohy, do jej pošvy. Mohla mať vtedy 13, 14 rokov, keď si ku nej začal líhať a takto sa ku nej správať. Nevie, prečo je tu, však nič zlé neurobil. Priznáva, že veci popísané uznesení urobil. Aj sa Y. ospravedlnil. Priznal si vinu s tým, že viackrát sa to už nestane, svoj čin oľutoval. Nevie, ako často to robil, niekedy to bolo častejšie, niekedy aj pár mesiacov nič. Na otázku vyšetrovateľa, prečo šiel prstami Y. do pošvy, odpovedal, tak ruka išla, ta čo už. Naposledy s Y. niečo mal pred Vianocami 2016 a potom už vôbec nič. K dcéram L., U., N. má dobrý vzťah. Alkohol nepožíva, dá si trochu vína s kolou. Na záver v uviedol, že sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vie že urobil zle.

Vzhľadom na rozpory obžalovaného vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku tieto odstraňoval, pričom obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a zmenu výpovede odôvodnil tým, že v čase výsluchu vypovedal v afekte, sám nevie, čo povedal, čo

podpisoval, bol na tom zdravotne zle, nepamätá si všetky otázky, ktoré mu boli kladené. Pravda je, že Y. chytil raz za prsník, bola oblečená, bolo to pred sviatkami v roku 2016, riešili to vtedy doma.

Svedkyňa poškodená R. V. družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný chytil jej dcéru Y. raz pred Vianocami za prsník a hneď ju pustil, Y. sa ho hneď opýtala, ocko čo to robíš, on na to, že dostal skrat a hneď si to všetci traja vysvetlili, nikdy sa nič iné nestalo. K tomu došlo na ulici N. Č.. X v V.. Y. nebola nikdy doma sama, nikdy nebola sama ani s obžalovaným. K Y. sa obžalovaný správala dobre. Žili v pohode, žiadne sexuálne náznaky nezbadala, nepostrehla ani nejakú citovú náklonnosť Y. k obžalovanému. Celé to má na svedomí jej bývalý manžel, ktorý to robí zo závisti, lebo žije s obžalovaným. Y. to povedala svojím sestrám a oni to zase svojmu biologickému otcovi, ktorý to pri alkohole poprevracal, chcel obžalovaného potopiť, teraz sa z toho smeje a ten biedak teraz sedí vo väzbe.

V prípravnom konaní poškodená uviedla, že s obžalovaným žije 15 rokov, postarala sa o ňu a o jej deti, ktoré vychovával od mala. Nevie, prečo to urobil. Určite išlo v jeho prípade o krátkodobé skraty, už to dávno oľutoval. Obžalovaný jej povedal, že Y. chytal za nahé prsia a za zadok a že ruky mu išli aj na jej stehná. Či jej dával prsty do pošvy, to jej nepovedal. Asi sa bál, alebo sa hanbil. Povedal je to asi pred pol rokom. Nevie, prečo sa obžalovaný tak správal, čo ho k tomu viedlo. Y. sa jej zdôverila, až keď sa to začalo riešiť, povedala jej, že obžalovaný jej dával prsty do pošvy, ale ona neverí, že ak to nechcela, že jej nedal potom pokoj. Obžalovaný sa k deťom správa dobre, čo chcú, to im dá, je milý, nevreští po nich. Nikdy ju, ani deti neudrel. Má dobrú povahu, má dobré srdce, nikomu neublíži. Na otázku vyšetrovateľa, či svedkyňa verí Y.Ý. tvrdeniam, odpovedala, že verí tomu, čo Y. hovorí. Má vedomosť o tom, že Y. šla na vyšetrenie ku gynekológovi, kvôli tomu, či jej obžalovaný niečo neurobil. Lekár ju nechcel vyšetriť bez prítomnosti zákonného zástupcu. Y. pri výpovedi neovplyvňovala.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal, súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku tento rozpor odstraňoval, svedkyňa nesúhlasila s tým, čo je uvedené v zápisnici z jej výsluchu z prípravného konania, že obžalovaný jej mal povedať, že chytá Y. za prsia a za zadok, to určite nepovedala. Nepovedala ani, že jej mal dávať obžalovaný prsty do pošvy a že toto mala počuť od Y.. Zápisnicu z výsluchu len rýchlo podpísala, rýchlo jej ju dali prečítať, nestihla to prečítať.

Svedkyňa N. V. vypočutá na hlavnom pojednávaní na výpovedi z prípravného konania nezotrvala s odôvodnením, že keď si ju prečítala, dávala iný význam, ako keby bola vytrhnutá z kontextu. Po poučení o možnosti si výpoveď prečítať a následnej ju podpísať, si ju v rýchlosti prečítala a podpísala. Ku skutku uviedla, že sa nestalo nič okrem toho, že obžalovaný chytil Y. cez pyžamo. Staral sa o nich, mojkali sa s ním. Obžalovaný by nebol schopný nič také urobiť. Y. im povedala, že to celé zveličila. Na Silvestra v roku 2016 sa jej, sestre U. a ich vlastnému otcovi Y. zdôverila, že oco ju asi obťažuje, že ju chytá za pyžamo, že sa to stalo len raz pred Vianocami. Vlastný otec to vedel ako prvý, bol rozčúlený, myslel si, že to asi trvá dlhšie. Zrejme to povedal psychologičke, kde chodí na sedenia. Sestra U. sa toho chytila a opýtala sa Y., či nechce ísť k lekárovi, ten ju vyšetriť odmietol, pretože nebola v prítomnosti zákonného zástupcu.

V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že nežije spoločnej domácnosti s matkou už približne 6 rokov. Počas doby, kedy žila s mamou, deťmi a starým - bačom / obžalovaným/, boli ťažšie časy. Obžalovaný bol zúrivý, presadzoval svoje, vulgárne nadával. Na Silvestra 2016 boli všetky sestry u nej, Y. im povedala, že obžalovaný jej strkal prsty do pošvy, že keby bola staršia, tak by do nej vnikol. Hladil ju po nahom tele, všade ju obchytkával. Ona sa bránila, ale neprestával, stále dosiahol svoje. Mala a má teraz k tomu všetkému neskutočný odpor. Bála sa to riešiť, že ako potom budú žiť. Obžalovaný to mal robiť, keď bola Y. sama doma, mama robila väčšinou poobede, domov chodila o 22.00 hod. Mama o tom možno mala vedomosť, snažila sa to neriešiť . L. potom ako sa im Y. zdôverila, vravela, že obžalovaný to skúšal aj na ňu, že ju obchytkával, ale že ona ho hneď zahriakla, viac si to už nedovolil, bolo to asi pred dvoma rokmi u maminej kamarátky. Matka je na obžalovaného veľmi citovo naviazaná, stále ho nazýva ocko, tatík, nedá na neho dopustiť, aj včera im vytýkala, že obžalovaný sa im snažil po materiálnej stránke dať všetko, čo chceli.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal, súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku tento rozpor odstraňoval, svedkyňa zotrval na

výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že Y. jej povedala len toľko, čo dnes uviedla, čo jej mala na Silvestra uviesť, nie je pravda, Y. vtedy zveličovala.

Svedkyňa U. T. ku skutku na hlavnom pojednávaní uviedla, že sestra Y. sa jej zdôverila s tým, že obžalovaný ju chytil za zadok a prsia, psychicky to zle znášala. Zľakla sa a preto zobrala Y. na vyšetrenie k lekárke, tá ju ale bez prítomnosti zákonného zástupcu odmietla vyšetriť. O tom, čo sa stalo vedeli aj ďalšie dve sestry N. a L., všetky štyri boli spolu, keď im to Y. povedala. Keď ju nechcela lekárka ju ošetriť, povedala to aj mame. Potom to riešili doma sami. Ona s nimi nežila v spoločnej domácnosti. Zároveň svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že na svojej výpovedi z prípravného konania netrvá, pretože sa dozvedela, že nebola všetko pravda, čo jej Y. povedala.

V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že nežije spoločnej domácnosti s obžalovaným a mamou už 7 rokov. S obžalovaným nemala dobrý vzťah, raz ju aj fyzicky napadol, sem tam padli aj nadávky, lebo sa kontaktovala s biologickým otcom. Na Silvestra 2016, keď boli spolu všetky sestry u sestry N., sa im Y. zdôverila s plačom, aby jej pomohli, že už ďalej nevládze, že ju nevlastný otec obťažuje, aby to riešili, aby s ňou išli na políciu. Preto vzala Y. ku gynekológovi, ten ju nevyšetril, pretože nebola na vyšetrení so zákonným zástupcom. Konkrétne sa jej Y. zdôverila s tým, že obžalovaný je strká palce do pošvy, že má silné bolesti, že má výtoky. Že ju bozkávam všade, že sa jej už hnusí, že ju hladí všade po holom tele, že sa už nemôže na neho ani pozerať. Zároveň svedkyňa uviedla, že Y. sa s týmto zdôverila aj svojej matke, ktorá dohovorila obžalovanému, ale neprestalo to. Toto sa malo diať, keď nikto nebol doma. Y. jej nespomínala, ako často ju mal obžalovaný obťažovať. Ale keď si tak spätne spomína, keď chcela ísť Y. von s kamarátkami, obžalovaný ju hladkal a pýtal sa, že kam ide, že mu je neverná. Na otázku vyšetrovateľa, prečo ich matka daný problém neriešila, svedkyňa uviedla, že si to nevie vysvetliť, zrejme si to matka nechcela pripustiť. Na otázku vyšetrovateľa, či má vedomosť, aby sa obžalovaný takto správal aj k sestre L., svedkyňa vypovedala, že áno, vie to od L. a od Y., stalo sa to u maminej kolegyni, u ktorej prespali. Mama, L. a obžalovaný spali na jednej posteli a vtedy sa pokúšal obžalovaný L. strkať palce medzi nohy. S týmto sa jej zdôverila L. na Silvestra 2016, keď počula, čo vravela Y.. Stalo sa to iba raz. Y. má lepší vzťah s obžalovaným ako L., tá sa s obžalovaným obchádza.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku tento rozpor odstraňoval. Svedkyňa zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania s odôvodnením, že veľa vecí sa po tom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby vysvetlilo, ona si nič nevymyslela, hovorila to, čo jej povedala Y.. Trvala na tom, že v prípravnom konaní nevypovedala, že obžalovaný strkal Y. prsty do pošvy, ale iba to, že ju hladkal po pyžame v rozkroku, prsiach a zadku. Ďalej, že ju bozkáva, ale nepovedala, že sa jej to hnusí, Y. jej povedala, že má výtoky, ale nevedela z čoho to má, nepovedala, že sa nemôže pozerať na obžalovaného, povedala, že ju hladí po holých prsiach, nie po celom tele. Na otázku súdu, či trvá na tom, čo uviedla pred vyšetrovateľom, že obžalovaný mal L. strkať prsty medzi nohy, svedkyňa uviedla, že to tak povedala vyšetrovateľovi, je to pravda, ale k tomu nedošlo, neviem prečo tak vypovedala, asi bola nahnevaná.

Svedok S. V. vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania. Ku skutku vypovedal, že sa dozvedel od svojich sestier U. a N. aj mamy, že obžalovaný mal obťažovať sestru Y., nič viac. Neveril im, povedal im, že je to somarina, v tom čase s nimi nežil v spoločnej domácnosti. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že mu rozprávala mama aj sestry, že vraj oco - obžalovaný nejako obťažoval Y., že ju chytal za vagínu. Nič viac nespomínali. Sestra Y. mu nič nehovorila, žiaden zo súrodencov sa mu nesťažoval na zlý vzťah s obžalovaným. Nevšimol si nič podozrivé v správaní obžalovaného k sestrám. On sa doma nezdržiava, posledné 3 mesiace býva so svojou mamou a sestrami Y. E. L. v V. na ulici N. X. S obžalovaným má dobrý vzťah, niekedy však mal svoje chvíľky, muselo byť tak, ako on chcel.

Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedka v prípravnom konaní, kedy uviedol, že od mamy a sestier sa dozvedel, že obžalovaný chytal Y. za vagínu a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nič mu nepovedali, len že ju mal obťažovať, súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku tento rozpor odstraňoval, svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a uviedol, že v prípravnom konaní tak vypovedal, lebo mu to povedala Y. a jemu to prišlo ako somarina.

Svedok S. V. vypočutý na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v septembri v roku 2016 sa stretol so svojou dcérou Y., ktorá sa mu zverila s tým, že keď je doma sama s otčimom,

ktorého nazývala Ondrejom, vezme ju do postele, kde sa s ňou láska a chytá za prsia. Druhýkrát sa mu s tým Monika zverila v januári 2017 cez facebook, kde mu uviedla, že ju bolí v podbrušku, že jej tam obžalovaný strkal prsty a že chodil s pohlavným údom nad jej vagínou. Následne na to kontaktoval dcéru U., ktorej povedal čo sa deje, tá vzala dcéru Y. na vyšetrenie ku gynekológovi, kde ju vzhľadom k tomu, že nebola so zákonnou zástupkyňou odmietli vyšetriť. S touto skutočnosťou sa zdôveril pracovníčke v rámci sociálneho výcviku, ktorému sa podrobuje a tá mu odporúčala danú vec riešiť, nechcel túto vec riešiť on, aby si nemysleli, že im chce rozbiť manželstvo. Začala to riešiť teda pani Ostrovská, ku ktorej chodí na sociálny výcvik. O danej veci sa rozprával potom s dcérami N. a U., ktoré mu povedali, že sa o tom rozprávali s mamou, tá im prisľúbila, že sa to už viackrát nestane, no stalo sa to znova v januári 2017. Má za to, že Y. bola zmanipulovaná obžalovaným, preto svoju výpoveď zmenila. Od prvej návštevy obžalovaného v ústave na výkon väzby s ním nie je v kontakte, vymazala si ho z Facebooku, ale aj zo života. Dovtedy mali normálny vzťah.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výsluchom maloletej svedkyne Y. V. zo dňa 22.4.2017 zachyteným na DVD nosiči, výsluch svedkyne vykonaný za prítomnosti sociálnej kurátorky Y.. A. L.. Svedkyňa bola vypočúvaná formou otázok kladených vyšetrovateľom, kedy po zákonnom poučení a po poučení v akej trestnej veci bude vypočúvaná svedkyňa vypovedala, že ju obžalovaný obťažoval, chytal za prsia, za zadok. Robil jej to aj dole s palcami. Stalo sa to trikrát. Bola na maródke, on bol tiež doma. Keď sa ku nej takto správal, bola v pyžame. Prvýkrát sa to stalo, keď mala 13 rokov. Vtedy mu vravela, aby jej to nerobil, že sa jej to hnusí, on že nie, že ešte chce, že ju nepustí. Pýtal sa jej pri tom, či sa už zrobila, či jej je to príjemné. Doposiaľ nemala žiadnu sexuálnu skúsenosť s iným chlapcom. Obžalovaného nazýva otec alebo oco, mala ho rada, už ho rada nemá. Na otázku vyšetrovateľa, či sa stalo niekedy že ju pritom pobozkal, svedkyňa uviedla, že áno, pri tom, ako jej to robil ju pobozkal na ústa. Za prsia a zadok ju chytal, keď nikto nebol doma, len oni dvaja. Bolo to raz za mesiac. Bola s palcami jej to robil trikrát, naposledy sa jej zdá, že pred Vianocami 2016. S týmto sa zdôverila svojím sestrám N., U., L.. Sestry povedali, že to budú riešiť, že ho udajú. Raz bola na vyšetrení u gynekológa, ten ju nechcel vyšetriť, lebo nebola so zákonným zástupcom. Ani jedna zo sestier sa jej nezdôverila s tým, aby ich obžalovaný mal obťažovať. Mamke to povedala, keď jej to spravil prvýkrát. Ona mu to povedala, on to nepochopil, stále to robil. Povedala jej to aj druhýkrát. Ona mu to povedala, zase sa to zopakovalo. Obchytkával ju po nahom tele. Keď si ku nej začal dovoľovať, prestala ho mať rada, hnusil sa jej. Bojí sa ho, keď je s ním sama doma. Nikdy ju neudrel. Keď jej to robil, hovorila mu, aby to nerobil, , chytil ju za ruky a nechcel ju pustiť. Keď sa to skončilo, nič jej nepovedal. Nechcel po nej, aby sa dotýkala jeho tela. Naživo mužský pohlavný orgán nevidela. Nevidela, aby on niečo robil so svojím penisom. Raz jej povedala L., že sa jej pokúšal tiež také raz urobiť, to čo jej, chytať ju za zadok a dole, že sa to stalo u maminkinej kolegyni. Obžalovaný sa správa k mamke milo, sú na seba naviazaní.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výsluchom maloletej svedkyne L. V. zo dňa 20.6.2017 zachyteným na DVD nosiči, výsluch svedkyne vykonaný za prítomnosti sociálnej kurátorky Y.. Y. W.. Svedkyňa bola vypočúvaná formou otázok kladených vyšetrovateľom, kedy po zákonnom poučení a po poučení v akej trestnej veci bude vypočúvaná svedkyňa vypovedala, že s obžalovaným vychádzala. Sestry s nimi nežili, prišli párkrát na návštevu. Sestra Y. jej povedala, že ju obchytkával. Ona jej povedala, nech to rieši s niekým starším, že ona je s tým nepomôže. Nič viac je nespomínala. Ona v minulosti nemala žiadne zlé skúsenosti s obžalovaným. Y. sa jej zverila asi pred pár mesiacmi. Nehovorila jej, koľkokrát ju mal obchytkávať. Povedala, že ju obchytkával, ale nič viac. Nevie, na akých miestach v obchytkával. Zdalo sa je, že obžalovaný Y. uprednostňoval, bol ku nej milší.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia R.. Y.. R. G. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 103/2017 s nasledovnými závermi: Z hľadiska psychiatrie u obžalovaného znalec nezistil žiadnu duševnú chorobu, obžalovaný nie je duševne chorý. Nezistil ani závislosť na alkohole alebo inej návykovej látke. Z hľadiska sexuologického zistil sexuálnu deviáciu Hebefíliu, čo znamená erotické, sexuálne zameranie muža na dospievajúce dievčatá, dievčatá so známkami pohlavného dospievania ako sú náznaky pŕs, náznaky pubického ochlpenia, najpodstatnejším podkladom pre stanovenie tohto záveru bolo vykonanie phalopletyzmografie. Phalopletyzmografia je meranie objemových zmien penisu pri premietaní rôznych erotických, aj neerotických podnetov na monitore. Pri normálnej sexualite sú reakcie vyšetrovanej osoby najvyššie na

dospelé ženy, na sexuálny styk s dospelými ženami. U dospelého heterosexuálneho muža sú reakcie na detské podnety štandardné nulové alebo minimálne. U obžalovaného boli pri vyšetrení reakcie na tieto podnety aj čo sa týka kvality, aj kvantity jednoznačne vyššie ako na dospelé ženy, preto bola stanovená diagnóza sexuálna deviácia Hebefília. Rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného zachované, neboli znížené, ovládacie schopnosti boli pod vplyvom tejto sexuálnej deviácie forenzne podstatnou mierou znížené, vymiznuté neboli. Vzhľadom na riziko sexuálnych kontaktov s nedospelými dievčatami, znalec navrhol uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavným spôsobom. Obžalovaný nikdy sexuologickú liečbu neabsolvoval, nikdy nebol odborne poučený o tom, ako by mal svoju sexualitu realizovať v medziach zákona, preto má znalec za to, že možno očakávať pozitívny efekt tejto liečby. Na otázku obžalovaného, ako k takému záveru znalec dospel, keď nikdy nič nemal s dievčatami, nikdy nepáchal násilné trestné činy, má 65 rokov, znalec odpovedal, že nie každá osoba so sexuálnou deviáciou sa vôbec niekedy v živote dopustí sexuálne motivovanej trestnej činnosti. Vek prvého deliktu v živote človeka má dva vrcholy tejto krivky, prvý výrazný vrchol je približne vo veku 15 až 25 rokov, kedy sa sexualita prebúdza a má muž aj najväčšie libido. Ak v tomto veku k deliktu nedôjde, zvyčajne sa vo veku dospelosti a stredného veku adaptuje na štandardné spolužitie s dospelou ženou. Obdobie druhého vrcholu sexuálnej deviantnej aktivity je kdesi okolo 50-55-60 rokov, skôr 50-55 rokov, kedy oslabnú autoregulačné schopnosti človeka a dostávajú sa na povrch tie vnútorné jadrové sexuálne pudy. Všetky sexuálne deviácie sú vrodené. Hebefília patrí k deviáciám, kde v rámci všetkých deviácií dochádza najľahšie k schopnosti spolužitia, alebo sexuálneho fungovania s dospelou ženou. Osoby s touto deviáciou si veľakrát za partnerku vyberajú osobu mladšiu, niekedy aj detského vzhľadu. Hebefília nepatrí k tým deviáciám, ktoré by sa prejavovali veľkou mierou agresivity. Hebefílne osoby sa veľakrát dievčat dotýkajú, hladia, dotýkajú sa prstami dievčenského genitálu, nie vždy sa pokúšajú o súlož. Hebefílne osoby sú o čosi ráznejšie k pristupovaniu k dievčatám ako pedofili, ale menej agresívny, ako to môže byť u iných sexuálnych deviáciách.

Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a Farmácia, odvetvie psychiatria Y.. E. C. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku vypracovaného v rámci prípravného konania. Znaleckým vyšetrením svedkyne Y. V. bola u menovanej diagnostikovaná proklamovaná depresívna reakcia na stres, jedná sa o poruchy prispôsobenia, čo je stav miernej depresie ako reakcie na expozíciu stresu, prejavuje sa subjektívnou tiesňou, úzkosťami, obavami, plačlivosťou, depresívnou náladou, zhoršením výkonu v každodenných činnostiach, nechutenstvom, poruchou spánku, psychosomatickými príznakmi, môže byť taktiež komplikovaná suicidálnymi pokusmi, samovražednými pokusmi. V čase znaleckého vyšetrenia mala táto porucha odznievajúci charakter. Prítomnosť iných duševných porúch alebo chorôb u svedkyne nebola zistená. K skutku svedkyňa v čase vyšetrenia uviedla, že si pamätá, čo sa stalo, obťažoval ju dvakrát, obchytkával ju cez šaty, aj on bol oblečený, neukájal sa sám, ona mu hovorila nech prestane, hovorila mu, že má na také veci čas, že nechce, aby jej to robil. Nasilu ju nedržal. Vypité pri tom nikdy nemal. Ona to povedala sestrám aj mame, tá jej povedala, že sa s ním porozpráva. Keď ho brali povedala mu, že snáď sa poučí a už to nebude robiť, lebo keď áno buď sa odsťahuje k sestrám alebo si niečo spraví. Mama povedala, že keď ho dajú do basy, že skočí pod kamión. Chvalabohu už nad tým, čo sa stalo nerozmýšľa. Počas vyšetrenia svedkyňa odpovedala na otázky po latencii, po pauzách, čo svedčí o zvažovaní odpovedí, bola tam zjavná snaha o účelovosť odpovedí a bagatelizáciu okolností činu za účelom pomôcť obžalovanému. Počas vyšetrenia bola svedkyňa napätá, očný kontakt nadväzovala veľmi sporadicky. Bližšie sa k vzťahu k obžalovanému nevyjadrovala. Subjektívny názor znalkyne je , že svedkyňa obžalovaného chráni, je pod vplyvom mamy, ktorá jej povedala, že skočí pod kamión, ak ho dajú do basy. Vzhľadom k veku svedkyne a pod akým bola tlakom jednak zo strany celého procesu, zjavne mamy, znalkyňa to nepovažuje za vhodné, bolo by to traumatizujúce, samotné okolnosti vyšetrovania, konfrontácia s obžalovaným by nebola vhodná.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu T.. E. L. T.., znalkyňu z odboru Klinickej psychológie, ktorá uviedla, že znalecký posudok svedkyne Y. V. č. 20/2017 vypracovala na základe vlastného psychologického vyšetrenia dňa 13. 5. 2017, na základe preštudovania spisového materiálu, k dispozícií mala zdravotnú dokumentáciu svedkyne a pri vyšetrení bol tiež vedený za neprítomnosti maloletej rozhovor matky, svedkyne R. V., nie sú jej známe iné nové skutočnosti, na záveroch znaleckého posudku trvá. U svedkyne maloletej bola zistená celková úroveň intelektových schopností osobnosti, celková úroveň jej pamäťových schopností v pásme podpriemeru. Dobre vníma realitu, celkovo bola vyšetrením preukázaná najmä vzhľadom k veku osobnosť nezrelá, ktorá sa vyvíja disharmonicky, prítomné boli znaky narušenia najmä jej oblasti afektivity, sexuality, prítomná je u nej tzv. psychosomatická symptomatológia a prítomnosť poruchy afektivity - depresívnej v čase vyšetrenia

stredne ťažkého stupňa. Svedkyňa je schopná vo všeobecnosti správne vnímať a neskôr reprodukovať prežité skutočnosti, čo jej dostatočne kvalitne umožňujú jej rozumové, pamäťové schopnosti, napokon aj vyvíjajúca sa osobnosť. Výpovede maloletej do dňa vypracovania znaleckého posudku, ktoré mala k dispozícií, ako aj čo maloletá uviedla počas znaleckého vyšetrenia pri rozhovore so znalkyňou vysoko pravdepodobne vykazujú vyššiu mieru špecifickej vierohodnosti, teda jej výpovede sa javia vysoko pravdepodobne ako pravdivé, za zvlášť dôležité považuje znalkyňa upozorniť na nasledovné: nemožno predpokladať, aby došlo k ovplyvneniu výpovedí maloletej inou osobou, alebo okolnosťami v neprospech obvineného, v jej výpovediach absentuje aj motív, tzv. krivej výpovede a skôr opačne vo výpovediach maloletej enormne možno identifikovať ovplyvnenie jej výpovedí inými osobami, konkrétne matkou, samotným obvineným, potom v prospech obvineného. Teda maloletá si vysoko pravdepodobne konanie obvineného nevymyslela, ani nezveličovala, skôr v čase vyšetrenia u nej možno predpokladať, identifikovať jej snahu chrániť ho, bagatelizovať jeho konanie a to najmä vzhľadom k rodinnému a vzťahovému kontextu a ostatným okolnostiam, ktoré nastali po odhalení skutku, vzhľadom k veku maloletej, charakteru vyšetrovanej veci, takéto konanie či prípadná zmena výpovede maloletej nie je v rozpore k tomu, ako sa obvykle vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu správa obeť. Vzhľadom k veku maloletej, jej osobnostnej, mentálnej výbave znalkyňa u nej neidentifikovala žiadne forenzne- psychologicky významnejšie prejavy správania, ktorými by obvineného provokovala k jeho konaniu. To znamená, že jej podiel na tom, že sa stala obeťou činu hodnotí ako úplne minimálny. Takisto považuje znalkyňa za dôležité upozorniť na to, že maloletá vzhľadom na jej stupeň vyspelosti, skúsenosti, nebola schopná rozpoznať a zhodnotiť dôvody, ktoré by ju viedli k tomu, aby konaniu obvineného odporovala, konanie obvineného z psychologického hľadiska enormne negatívne ovplyvnilo jej ďalší vývin, v prípade tohto konania obvineného došlo k narušeniu jej mravného, psychického a sexuálneho vývoja, ktorý vysoko pravdepodobne bude trvalo negatívny, determinovať všetky zložky jej budúceho života, jej psychický stav, duševné zdravie, druh a kvalitu nadviazania vzťahov, druh vyšetrovanej trestnej veci patrí k najťažším a terapeuticky minimálne ovplyvniteľným druhom zážitkov v živote osoby. Uvedené hodnotí preto ako prognosticky negatívne a to bez ohľadu na to, čo v súčasnom stave pri procese vyšetrovania maloletá verbalizuje. Odporúčala nariadiť práve s cieľom minimalizovať dopad uvedeného na psychický stav maloletej jej dlhodobú psychiatrickú - psychologickú intervenciu. Na otázku obhajcu, či je možný výsluch maloletej svedkyne na hlavnom pojednávaní, znalkyňa uviedla, že bez ohľadu na to, čo by maloletá chcela uviesť, čo je obsahom jej listov, týmto identifikuje práve ovplyvňovanie jej výpovede inými osobami, z forenzne-psychologického hľadiska majú najvyššiu váhu práve prvotné výpovede maloletých. Z psychologického hľadiska je absolútne nepredstaviteľné a vylučujúce to, aby obeť žila v domácom prostredí s obvineným, aby ho vôbec kontaktovala počas pobytu vo väzbe. To, že dieťa reaguje labilne a citlivo na túto situáciu súvisí práve s tým, že páchateľ nie je pre ňu cudzia osoba a takisto aj vzhľadom k tomu, aký druh vzťahu je medzi jej matkou a páchateľom. Na otázku obžalovaného, že ak by spáchal to, čo sa mu kladie za vinu, či by mu Y. písala listy, či by bola s ním v kontakte a chcela, aby sa vrátil domov, tak ako si to žiada, znalkyňa uviedla, že takéto konanie u maloletej zodpovedá konaniu obetí sexuálneho násilia. Nie je v žiadnom významnejšom rozpore, dieťa si chce udržať svoje domáce prostredie a pod nátlakom iných osôb ako aj procesom vyšetrovania je táto jej reakcia pochopiteľná vzhľadom k jej veku. Opakuje, že z forenzne psychologického hľadiska to, čo udáva maloletá a to čo sa laickej verejnosti javí ako žiaden negatívny dopad vyšetrovanej veci na maloletú, nie je v súlade s odborným posúdením jej stavu. Na otázku obžalovaného ako trpí jeho údajným konaním, keď si našla priateľa, znalkyňa odpovedala, že okrem iného aj nadviazanie akéhokoľvek vzťahu z tohto pohľadu možno hodnotiť ako predčasnú sexuálnu iniciáciu, ktorú možno hodnotiť ako jeden z dopadov sexuálneho násilia na obeť, vzhľadom k veku sa obeť bude správať tak, aby bola schopná, aby sa dokázala vysporiadať s prežitou udalosťou, toto jej konanie opäť vzhľadom k charakteru vyšetrovania veci, nijako neznižuje mieru dopadu konania obžalovaného na jej psychický stav.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dôkazy následne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že nie je pravda, to čo sa mu kladie za vinu, skutok nespáchal. Celé obvinenie si na neho vymyslel bývalý manžel poškodenej. Jediné k čomu sa priznal, bolo, že Y. chytil cez oblečenie za prsník, stalo sa to len raz pred sviatkami v roku 2016. Hneď sa Y. ospravedlnil, povedal to aj svojej družke Y. matke a spolu si to vydiskutovali. Zároveň uviedol, že na ulici N. Č.. X U. V. bývali od novembra roku 2016, dovtedy bývali v V. W. G. N.L.

Č.. X. Na výpovedi z prípravného konania, kde sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval nezotrval s odôvodnením, že niektoré tam uvedené veci si vyšetrovateľ vymyslel. Obžalovaný zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní odôvodnil aj svojím zlým zdravotným stavom pri výsluchu, pripustil, že niečo mohol povedať v afekte, ale už sám nevie čo. Keby sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, Y. by sa k nemu takto nesprávala.

Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďou svedkyne Y. V., ktorá podrobne opísala okolnosti, za ktorých došlo k páchaniu trestnej činnosti, ako aj spôsob, akým ju obžalovaný mal zneužívať, so sexuálnym obťažovaním zo strany obžalovaného sa zdôverila svojím sestrám U., N., L. ako aj svojej matke a biologickému otcovi S. V.. Práve on začal danú situáciu riešiť jednak so svojimi dospelými dcérami N. E. U. a dané podozrenie na sexuálne obťažovanie jeho dcéry Y. obžalovaným oznámil aj sociálnej pracovníčke. Svedok zároveň uviedol, že po prvom kontakte resp. po prvej návšteve Y. v ústave, kde obžalovaný vykonáva väzbu, s ním dcéra Y. odmieta byť v kontakte, vymazala si si ho zo sociálnej siete, aj zo života, má za to že jeho dcéra Y. bola ovplyvnená obžalovaným a matkou. Vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou T.. E. L. ako aj na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne Y. V.. Znalkyňa konštatovala, že výpovede maloletej vykazujú vyššiu mieru tzv. špecifickej vierohodnosti, z psychologického hľadiska sa javia jej výpovede vysoko pravdepodobne ako pravdivé, nemožno predpokladať ovplyvnenie inou osobou, vysoko pravdepodobne si maloletá konanie obvineného nevymyslela, nezveličovala, absentuje tu motív tzv. krivej výpovede, možno tu identifikovať nápadne ovplyvnenie výpovede maloletej matkou a obžalovaným. Rovnako možno predpokladať jej snahu chrániť obžalovaného, resp. bagatelizovať jeho konanie. V súlade s výpoveďou svedkyne Y. V. vyzneli aj výpovede svedkýň N. V., U. T. z prípravného konania, ktoré uviedli, že Y. sa im na Silvestra v roku 2016 zdôverila s tým, že ju obžalovaný sexuálne zneužíva, že sa ho bojí, zhodne vypovedali aj ohľadne spôsobu, akým mal obžalovaný Y. zneužívať, ako aj ohľadne skutočnosti, že U. po danom zistení, vzala Y. na vyšetrenie ku gynekológovi a že o tomto správaní obžalovaného mala vedomosť aj ich matka. Aj napriek skutočnosti, že svedkyne U. T. a N. V. svoje výpovede na hlavnom zmenili s odôvodnením, že Y. si niektoré veci vymyslela, zveličila, že po zatknutí obžalovaného sa veľa vecí vysvetlilo, že obžalovaný mal Y. len chytiť za zadok, za prsia cez pyžamo, súd zmeneným výpovediam svedkýň neuveril a tieto vyhodnotil ako tendenčné, účelové v snahe bagatelizovať konanie obžalovaného, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a aj ako nelogické. Rovnako tak vyhodnotil súd aj výpovede svedkyne poškodenej R. V. a svedka S. V. Y.. z hlavného pojednávania, kde svedkovia svoje výpovede zmenili, poškodená poprela, aby v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný mal strkať jej dcére Monike prsty do pošvy a že s týmto sa jej mala Y. zdôveriť, a poprela aj, aby v prípravnom konaní vypovedala, že jej mal obžalovaný povedať, že chytal Y. za prsia a za zadok. Zápisnicu z výsluchu podpísala, prečítať si ju nestihla. V neposlednom rade súd poukazuje na samotnú výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu priznal, svoje konanie oľutoval, pričom zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní odôvodnenú zlým zdravotným stavom a skutočnosťou, že si nepamätá, čo vlastne vypovedal, súd vyhodnotil ako účelovú. Po zákonnom poučení obžalovaný pri výsluchu uviedol, že sa po psychickej stránke a fyzickej stránke cíti byť zdravý, zmysel trestného konania chápe, po výsluchu si zápisnicu prečítal, proti jej obsahu nič nenamietal a vlastnoručne ju podpísal. Obrana obžalovaného prezentovaná na hlavnom pojednávaní jednak ním samotným ako aj svedkyňou poškodenou, že žalovaného skutku sa nedopustil, že vychoval 10 detí a nikdy pre obdobný skutok stíhaný nebol, bola okrem vyššie uvedených dôkazov vyvrátená závermi znaleckého posudku vypracovaného Y.. R.. R. G. znalcom z odvetvia Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria, Sexuológia, ktorý znaleckým vyšetrením obžalovaného dospel k záveru, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou Hebefíliou, čo je erotické zameranie muža na dospievajúce dievčatá - dievčatá so známkami pohlavného dospievania-náznakmi pŕs a pubického ochlpenia a na hlavnom pojednávaní sa vyjadril aj k vyššie uvedenej obrane obžalovaného.

Súd sa zaoberal aj listinnými dôkazmi predloženými poškodenou a to čestnými prehláseniami jej dcéry svedkyne Y. V., ktoré súd zákonným postupom na hlavnom pojednávaní oboznámil. Ako už súd konštatoval, návrh poškodenej na predvolanie a vypočutie svedkyne Y. V. v zmysle ustanovenia § 277 ods. 2 Trestného poriadku odmietol vzhľadom na závery znalkyne T.. L.C. uvedené v bode č. 5 záveru znaleckého posudku, na ktorých znalkyňa zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa v uvedených písomnostiach čestne prehlásila, že všetko, čo vypovedala do kamery, bolo klamstvo, že obžalovaný ju len chytil za prsia a ona si to zle vysvetlila, volala svojmu biologickému otcovi, ktorý to riešil pod vplyvom alkoholu, obžalovaného má strašne rada, žiadne traumy z neho nemá,

je nevinný, bez neho to majú doma ťažké, k výpovedi ju donútil biologický otec. Postoj menovanej svedkyne aký zaujala v daných písomnostiach k prejednávanej trestnej činnosti ako aj k samotnej osobe obžalovaného je diametrálne odlišný, aký prezentovala počas svojho výsluchu v prípravnom konaní. Podľa vyjadrenia znalkyne T.. L. je daná reakcia maloletej, ktorá je vystavená tlaku iných osôb, tlaku celého procesu vyšetrovania, ako aj vzhľadom na jej vek pochopiteľná. Takéto konanie zodpovedá konaniu obetí sexuálneho násilia a to, že dieťa reaguje labilne a citlivo súvisí práve s tým, že páchateľ nie je pre ňu cudzia osoba, dieťa si chce udržať svoje rodinné prostredie. Súd má za to, že menovaná svedkyňa bola pri daných vyjadreniach ovplyvnená predovšetkým svojou matkou R. V., u ktorej bola výrazná snaha bagatelizovať konanie obžalovaného, čo možno usúdiť z jej vyjadrení k jednotlivým dôkazom na hlavných pojednávaniach (ako napr. ...je to somarina, nič na tom nie je pravda, Y. neutrpela žiadnu ujmu, pripadá mi to smiešne, ako z rozprávky, biedak teraz sedí vo väzbe...). Zároveň má súd za to, že vplyvom poškodenej došlo aj k zmene vo výpovediach svedkov - jej detí N. V., U. T. E. S. V. Y.. na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa N. V. sa v prípravnom konaní vyjadrila k vzájomnému vzťahu matky k obžalovanému, konkrétne, že mama ho vždy oslovuje tatík, ocko, je na neho veľmi citovo naviazaná, nedá na neho dopustiť, aj včera im vytýkala, že po materiálnej stránke sa im obžalovaný snažil dať všetko, čo chceli. Ovplyvňovanie Y. matkou alebo obžalovaným je zrejmé aj z výpovede svedka S. V.M. L.., z ktorej vyplynulo, že Y. sa mu zdôverila so svojím chúlostivým problémom ako prvému v septembri 2016, neskôr aj v mesiaci január 2017, čo svedčí o dôvere maloletej Y. k biologickému otcovi, avšak po vzatí obžalovaného do väzby, Y. s otcom akýkoľvek kontakt prerušila. Za povšimnutie stojí aj odlišný postoj rodičov maloletej Y. po zistení, čo sa malo udiať ich dcére. Kým otec maloletej S. V. L.. sa ihneď skontaktoval s dospelými dcérami a hľadal riešenie ako dcére pomôcť, danú skutočnosť riešil so sociálnou pracovníčkou, matka maloletej R. V. situáciu riešila len rozhovorom s obžalovaným a Y. v domácom prostredí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd obrane obžalovaného neuveril a jeho výpoveď považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a, písm. c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť a skutku sa dopustí po dlhší čas na dieťati a blízkej osobe.

Dieťaťom sa v zmysle § 127 ods. 1 Trestného zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Blízkou osobou sa v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Zločin sexuálneho násilia je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v období najmenej od 24.8.2014 do presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 na ul. N. Č.. X v V. a v období od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2016 na ul. N. Č.. XXXX/X U. V. najmenej jedenkrát za mesiac, využívajúc situáciu, keď sa v domácnosti nikto nenachádzal, obchytkával dcéru svojej družky, Y.. Y.. V.., nar. XX.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti po dobu 15 rokov, tým spôsobom, že vošiel pod jej oblečenie oboma rukami a hladkal ju po rôznych častiach jej nahého tela, okrem iného aj prsia, bozkával ju po tele a taktiež jej počas tohto konania trikrát strkal prsty do jej pošvy aj napriek tomu, že ona ho opakovane žiadala, aby s tým všetkým prestal, bránila sa mu svojimi rukami, na čo on neprestával, nereagoval a použitím svojej sily voči maloletej Y..V.. chytil a

nepustil jej ruky s tým, aby sa podvolila, aby dosiahol svoj zámer, pričom sa jej pýtal, či jej je to príjemné, či sa už urobila, a takto sa k nej správal aj napriek tomu, že v tomto čase ešte maloletá Y..V.. nedovŕšila 18. rok svojho veku, pričom maloletej Y..V.. nar. XX.X.XXXX nespôsobil žiadne zranenia.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil v skutkovej vete rozsudku obdobie a miesto páchania trestnej činnosti tak, že za slovným spojením „...v období najmenej od 24.8.2014...“ vypustil slová „...do 24.8.2016...“. a nahradil ich slovným spojením „...do presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 na ul. N. Č.. X v V. a v období od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2016 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2016 ...“.

Zároveň súd upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil slová „...a následne v období od 25.8.2016 do 21.11.2016 v takomto konaní voči Y.. Y..V.. nar. XX.X.XXXX, v byte na ul. N. Č.. XXXX/X v V., najmenej jedenkrát za mesiac pokračoval, stále v čase, keď sa nikto iný v domácnosti bytu nenachádzal, opätovne jej vchádzal rukami pod oblečenie a hladkal ju po nahých prsiach, po nahom tele, strkal svoje prsty do jej pošvy, bozkával ju a nebral ohľad na jej prosby, aby s tým prestal, a keď sa začala proti tomuto konaniu maloletá Y..V.. brániť rukami, ruky jej chytil, aby mohol pokračovať,....“ a upresnil, že obžalovaný maloletej trikrát strkal prsty do pošvy.

Súd pri určení miesta, kde dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti vychádzal z výpovede obžalovaného a poškodenej, kedy obaja zhodne uviedli, že na adrese N. Č.. X U. V. bývali do mesiaca november 2016, kedy sa presťahovali na adresu N. Č.. X U. V.. Súd mal zároveň dokazovaním preukázanú skutočnosť, vyplývajúcu tak z výpovede obžalovaného, poškodenej, svedkyne Y. V. ako aj ostatných svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, že naposledy mal obžalovaný sexuálne obťažovať pred Vianocami v roku 2016, teda v mesiaci december v roku 2016 (z dokazovania nevyplynulo, aby sa uvedenej trestnej činnosti mal obžalovaný dopúšťať presne do dňa 21.11.2016, tak ako to bolo uvedené v obžalobe) a vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopúšťal na osobe, ktorá nedovŕšila 18 rok svojho veku, teda v zmysle § 127 ods.1 Tr. zákona na dieťati, súd mal za to, že nie je dôvod na špecifikovanie obdobia páchania zločinu pred a po dovŕšení 15 roku veku maloletej. Z výpovede svedkyne Y. V. mal súd zistené, že obžalovaný jej strčil prsty do pošvy trikrát. Súd v rozsudku teda vykonal len zmeny v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok...

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov má doposiaľ štyri záznamy, prevažne pre priestupok proti majetku. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bola doposiaľ sedemkrát súdne trestaný. Vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 26.4.2011, právoplatným dňa 26.4.2011 pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, skúšobná doba 16 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp zn. 6T 115/2010. Z ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody je obžalovaný hodnotený kladne.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ani priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona je sedem až pätnásť rokov. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný nebol v posledných rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia Psychiatria, Sexuológia súd v súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.