Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/227/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného R. Q., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č.k. 9PP/140/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 22.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č.k. 9PP/140/2017 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného R. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica v konaní spisová značka 4T/79/2014. Odsúdený sa nachádza na slobode. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval. Za obdobie výkonu väzby nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Vo svojich osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni, pracovne zaradený nebol. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené všetky materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Súd uviedol, že riziko recidívy je príliš veľké a to najmä s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť. Súd poukázal na skutočnosť, že ide o tzv. špeciálnu recidívu, t. j. odsúdený opakovane porušoval alebo ohrozoval rovnaký záujem chránený Trestným zákonom, dopúšťal sa najmä trestnej činnosti proti majetku. V minulosti mu boli ukladané podmienečné tresty aj nepodmienečné tresty, účel nepodmienečného trestu odňatia slobody sa nenaplnil a odsúdený pokračoval v protispoločenskom konaní napriek tomuto postihu. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že z celkového uloženého trestu 3 roky a 10 mesiacov má vykonaný trest vo výške 36 mesiacov, a to od 22.1.2013 do 22.1.2016, kde mu uplynula zákonná lehota väzby, ktorá sa započítava do celkového trestu, spĺňa podmienku vykonaného trestu 2/3 z celkového trestu 3 roky a 10 mesiacov. Z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov je hodnotený kladne, konflikty nevyvolával a príkazy príslušníkov rešpektoval. Odsúdený uviedol, že si privyrába v Českej republike v spoločnosti Q. B. N.., nechce prísť o prácu, pretože by chcel splatiť ním spôsobenú škodu z trestnej činnosti.

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný. U odsúdeného je vyššie riziko sociálneho zlyhania. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal možnosti preukázať že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti, je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.

V prípade rozhodovania o podmienečnom prepustení a pri rozhodovaní o tom, či je naplnená aj druhá materiálna podmienka, sa súd musí vysporiadať s odpoveďou na otázku, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd zdôrazňuje, že u odsúdeného sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať jednak správanie odsúdeného vo výkone väzby (trestu), ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Aj v prípade, že mu nie je možné vyhovieť a v súčasnosti ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu, bude na odsúdenom, aby aj v prípade, že by nariadený trest vykonal celý, sa správal v budúcnosti tak, že sa viac do výkonu trestu odňatia slobody nedostane. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného R. Q. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.