Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-71-2017.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: M-Plus s.r.o., Moyzesova 33/36, 040 01 Košice, IČO: 47 808 985, právne zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanej: D.U. Š.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 231,68 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/156/2016-41 zo dňa 22.06.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 231,68 eura istiny s prísl. zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z) a uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 01.07.2015 zmluva o inkasnej službe, podľa ktorej inkasnou službou je osobné prevzatie peňažnej hotovosti poskytovateľom, alebo splnomocnencom poskytovateľa od objednávateľa na úhradu peňažného plnenia objednávateľa, ku ktorému plneniu sa objednávateľ zaviazal zmluvou o úvere. Žalovaná sa za poskytovanie pravidelnej inkasnej služby zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu odplatu vo výške 265,68 eura, a to v pravidelných týždenných splátkach v počte 54 vo výške 4,92 eura. Splátky odplaty boli splatné spolu so splátkami poskytnutého úveru v zmysle zmluvy o úvere H. XXXX zo dňa 30.06.2015, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 400,- eur pri úrokovej sadzbe 27,90 % ročne, t.j. vo výške 116,- eur, ktorý mal byť splatený v 54. týždňových splátkach vo výške 9,56 eura, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vo výške 65,51 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 37,67 %. Splatnosť prvej splátky bola k 7. dňu po poskytnutí úveru a každej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 14.07.2016. Uzatvorenú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú s tým, že uviedol, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom č. 129/2010 Z.z. (ust. § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Na základe toho, súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na to, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná pre rozpor dojednania s dobrými
mravmi s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné) uzatvorených na dobu 1 až do 5 rokov v júni 2016 boli v sadzbe 9,74 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu vo výške 27,90 % ročne je viac ako 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav spravidla pôjde aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za inkasné služby v zmysle zmluvy zo dňa 01.07.2015, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Aj zmluva o inkasnej službe je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Jedná sa o služby, ktoré sú viazané na samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata za tieto služby v celkovej sume 265,68 eura predstavuje 66,42 % z poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka túto dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 5,78 eura, súd prvej inštancie uviedol, že ho nepovažoval za dôvodný. Poukázal na to, že žalovaná ako spotrebiteľka nemohla dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom ovplyvniť, a preto sa nejedná o individuálne ani dojednané zmluvné ustanovenia. Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalovanej boli reálne poskytnuté. Mal preukázané, že žalovanej bolo poskytnutých 400,- eur, žalovaná uhradila 550,- eur, a preto z titulu úverovej zmluvy už žalobcovi nie je povinná zaplatiť žiadne finančné prostriedky. Z týchto dôvodov preto žalobu ak nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalovanej v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorej nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere č. H. XXXX zo dňa 30.06.2015 je v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď neobsahuje uvedené ust. § 9 ods. 2 písm. k) a údaje o termínoch splátky istiny úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, citované ustanovenie nepožaduje do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviesť presný deň, kedy má byť úver splatený, nie je porušením zákona, ak je doba splatnosti úveru uvedená ako 7. deň 60. týždňa. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, z ktorého záveru vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej uviedla, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom 550,- eur s tým, že jej boli poskytnuté informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej RPMN na štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere pred samotným uzatvorením zmluvy. Žalovaná svojím podpisom potvrdila, že jej boli zrozumiteľne vysvetlené podmienky poskytnutia úveru, splácanie a právne následky prípadného nesplácania úveru a že nepotrebuje žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktoré jej boli poskytnuté. Podotkla, že zmluvy žalobcu boli preverované ako Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nevytkla ako nezákonné ani výšku úrokovej sadzby, výšku zmluvnej pokuty, ani sa nezmienila o rozpore so zákonom zmluvy o zabezpečení splátok z úveru. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnila si náhradu trov konania. Súčasťou podaného odvolania je pripojené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15.
3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného do 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.02.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 30.06.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 30.06.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie s tým, že na upresnenie uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o úvere zo dňa 30.06.2015 chýba údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba údaj o počte splátok a výške mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy považoval pre žalovanú ako spotrebiteľku za nejasné, neurčité a najmú nie v súlade so zákonným ustanovením. V tejto časti nesprávne uviedol, lebo sa jedná o náležitosť požadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá skutočnosť však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je náležitosťou v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 30.06.2015. Z tohto dôvodu uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie nekonštatoval nesprávny údaj o RPMN, ani priemernej RPMN. Zaoberal sa len súdnou kontrolou dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o úvere zo dňa 30.06.2015 (v spise na č.l. 3 až 7) a následne zmluvou o inkasnej službe uzatvorenej dňa 01.07.2015 (v spise na č.l. 13 až 14). Správne súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ bol úver poskytnutý vo výške 400,- eur a žalovaná preukázateľne zaplatila splátky vo výške 550,- eur, ktorá skutočnosť nebola spochybnená ani žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní, žaloba žalobcu voči žalovanej je nedôvodná. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu správne ako nedôvodnú zamietol.
6. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 z 09.11.2016, na ktoré poukázala právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda, či môže zákon vykladať eurokomformne. Takýto eurokomformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenie podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ust. smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01 rozsudok, zo dňa 05.10.2004, vec Faccini Dori C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986). Nepriamy účinok smernice nie je možný, nakoľko vnútroštátne právo nad
rámec smernice zakotvuje prísnejšie podmienky v otázke členenia splátok, čo vzhľadom na zásadu zákazu výkladu contra legem a zásadu právnej istoty zakladá prekážku eurokomformného výkladu.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.