Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/111/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného J. J., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.7.2017, č.k. 16T/53/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.2.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora, ako aj obžalovaného J. J., nar. XX.XX.XXXX zamietajú.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. J. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase asi o 17:10 hodine dňa 23.01.2015 vo V., na ulici X. T. XXX/X v pivničných priestoroch bytového domu fyzicky napadol A. J. tak, že ho opakovane udieral päsťami do oblasti hlavy a tváre, udrel ho a sotil do oblasti hrudníka, po čom tento stratil rovnováhu a narazil pravým bokom tela do steny, kde ho päsťami niekoľkokrát udrel do chrbta a do oblasti pravého ramena, keď uvidel, že v pravej ruke drží fotoaparát zn. Fujifilm S5800, ktorý mal prevlečený šnúrkou cez zápästie, chytal a trhal ho za ruky a aj fotoaparát s úmyslom mu z ruky vytrhnúť, po tom, ako mu ho z ruky vytrhol z miesta ušiel do svojho bytu číslo XX na X. X., následkom čoho poškodenému A. J., spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, brady a pravého ucha s odreninou kože na brade, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny v oblasti hrudnej kosti bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravej lopatky, pravého pleca, ramena a pravej ruky s odreninami kože a podvrtnutie základného kĺbu III. prsta pravej ruky bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia 21 dní a zmocnením sa fotoaparátu spôsobil A. J. škodu vo výške 50 eur.

Za to súd obžalovanému podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. decembra 2016, sp. zn. 9Tk/1/2016, právoplatný a vykonateľný 16. marca 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko X.. T. XXX/X, V., škodu vo výške 1.079,60 €. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázala na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil viacerými podaniami, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázal dôkazy, z ktorých mal byť ustálený skutkový stav, a to jednak na výpoveď poškodeného, ktorý vzhľadom na iné preukázané skutočnosti, nevypovedal pravdu o spôsobených zraneniach. Poukázal na výpoveď obžalovaného, svedkyne P., na znalecký posudok MUDr. Pamulu. Kľúčovým sa javí to, či mal poškodený fotoaparát zavesený na krku a obžalovaný mu ho zvesil bez použitia násilia alebo mal fotoaparát v ruke a obžalovaný mu ho z ruky s použitím násilia vytrhol. Poukázal tiež na to, že príčinou konfliktu bolo provokatívne fotenie J. J. A. J.. Poukázal na charakter osoby poškodeného, ktorý potvrdil, že si v minulosti vymyslel oznámenia na obžalovaného z pomsty, kvôli tomu, že ho napádal. Čo sa týka uloženého trestu, považuje ho za neprimerane prísny. Za zbiehajúci sa trestný čin vraždy mu už bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov. Vzhľadom na okolnosti prípadu je akékoľvek navyšovanie trestu v rozpore s účelom trestu. Prokuratúrou navrhovaný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov by bol zvýšený o 6 rokov, a preto sa treba zamyslieť, či by mu bol takýto ukladaný aj v prípade samostatného trestu. Obžalovaný vo svojich podaniach poukázal na to, že záver o jeho vine je založený výlučne na výpovedi poškodeného, pričom súd nepreveril dostatočným spôsobom jeho hodnovernosť. Poukázal na rozpory v jeho výpovedi týkajúce sa okolnosti kam chcel v predmetný čas poškodený ísť, na to, že ho poškodený chcel fotiť bez jeho súhlasu. Ďalej na to, že keby motiváciou konania obžalovaného malo byť fyzické napadnutie, tak pri jeho fyzických dispozíciách by mu nespôsobil len zranenia so slabou intenzitou, na to, že pri jeho príjme sa nepotreboval zmocniť fotoaparátu za 50 eur. Poškodený fabuluje, jeho tvrdenia nekorešpondujú s ostatnými dôkazmi, poukázal na výpoveď svedkyne P., ako jedinej priamej svedkyne, ktorá vyvrátila slová o tom, že obžalovaný mal vez vyzvania udierať poškodeného, vykrútiť mu stredný prst a vytrhnúť mu fotoaparát. Svedkyňa už nebola v čase hlavného pojednávania družkou obžalovaného a preto neexistovala žiadna motivácia vypovedať tendenčne. Poukázal na výpovede manželov Z.., ktorí na nikom nevideli zranenia. Súd ich ani len nevyhodnotil. Poškodený mohol požiadať o pomoc manželov Z., jeho následné konanie je totiž nelogické. Ide potom o svojvoľné rozhodnutie súdu. Obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia. Navrhol vypočuť svedkov A. a V. ako susedov, ktorí majú dosvedčiť, že obžalovaný nemal problémy s nikým iným v bytovke. Poukázal na správanie sa poškodeného v minulosti voči jeho osobe a k jeho synovi. Poukázal na to, že poškodený tvrdí, že obžalovaný mu fotoaparát nevrátil, pričom si zhotovil fotodokumentáciu svojich zranení. Navrhol vypočuť svojho syna, k fotkám vo fotoaparáte. K právnej kvalifikácii uviedol, že ustanovením § 188 Trestného zákona nie je chránený majetok a osobná sloboda. Táto ochrana platí pre trestný čin vydierania, nie lúpeže. V prípade lúpeže je chránená telesná integrita a majetok. Zo strany obžalovaného k násiliu neprišlo. Nikdy netvrdil, že fotoaparát nevzal, ale nebolo to násilím. Zmätočná je časť rozhodnutia kde súd tvrdí, že nešlo o klasickú lúpež so zištným motívom. Maximálne v tomto prípade mohlo ísť o priestupok. Čo sa týka trestu, tento je uložený nad zákonnú trestnú sadzbu pri aplikácii sčítacej zásady, ktorá je neprípustná. Súd opomenul absorpčnú zásadu. Súd mal vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie na 19 rokov trestné stíhanie zastaviť. V zákonnej lehote podal odvolanie aj prokurátor, ktorý nesúhlasil s uloženým trestom ako aj z dôvodu absencie uloženia ochranného dohľadu. Uložený trest považuje vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu za nedostatočný. Súd ukladal súhrnný trest za tri úmyselné trestné činy a to za jeden prečin, jeden zločin a jeden obzvlášť závažný zločin. Vyselektovaním trestu za trestný čin lúpeže z uloženého súhrnného trestu dospel k záveru že za lúpež bol uložený trest vo výmere 2 roky, pričom základná trestná sadzba pri tomto trestnom čine je 3 roky až 8 rokov. U obžalovaného nebola zistená ani jedna poľahčujúca okolnosť, len jedna priťažujúca. Zároveň mal za to, že bol zrušený aj výrok rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 9Tk/1/2016 zo dňa 21.12.2016, právoplatný 16.3.2017, o uložení ochranného dohľadu, nakoľko tento výrok obsahovo nadväzuje na výrok o treste a nie na výrok o vine. Uvedené vyplýva aj zo systematiky Trestného zákona, nakoľko ustanovenia o ochrannom dohľade sú zaradené hneď za ustanoveniami o ukladaní trestov. Žiadal tiež o predĺženie doby trvania ochranného dohľadu na tri roky a uloženie povinnosti obžalovanému oznamovať informácie o spôsobe a zdrojoch obživy a tieto aj preukazovať a osobne sa jedenkrát v kalendárnom mesiaci hlásiť u probačného a mediačného úradníka súdu a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Ochranný dohľad je súčasťou postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov obzvlášť závažných zločinov. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali obžalovaný a prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o ich odvolaniach. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora ani obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka-poškodeného A. J.. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou preverenia a posúdenia dôveryhodnosti jeho výpovede. Bolo a je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú narušené, a preto bolo potrebné vysporiadať sa aj s tým, či nešlo v prípade poškodeného o výpoveď, ktorú by si vymyslel práve z dôvodu pomsty voči obžalovanému. Okresný súd v tomto smere dostatočne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že je možné rozhodnutie o vine obžalovaného oprieť práve o výpoveď poškodeného. V tomto smere odvolací súd považuje za povinnosť už len dodať k námietkam obžalovaného v odvolaní, že ako bolo uvedené vyššie, nie je pravdou, že sa súd nevysporiadal s otázkou možnej fabulácie

poškodeného a motivácie takéhoto prípadného správania. Námietky obžalovaného k nezrovnalostiam v otázke kam malv predmetný čas poškodený úmysel ísť, akým spôsobom odfotil svoje zranenia, alebo prečo neoznamoval napadnutie hneď práve svedkovi Z., ale až svojej priateľke, sú v kontexte ostatných súvisiacich dôkazov nepodstatné. Je pravdepodobné, že sa nebude obracať na niekoho, kto je vyrušený spôsobeným hlukom (svedok vypovedal, že na buchot a hrmot v pivnici vyšiel na chodbu a zakričal, že čo tam robia, potom ich okríkol). Treba podotknúť, že poškodený nečakal až na svoju priateľku, ale o tom, čo sa stalo, povedal už svedkyni U., ktorá mu volala. K motivácii konania obžalovaného možno doplniť to, že ním bol zištný motív a to zmocnenie sa fotoaparátu poškodeného, ale nie za účelom obohatenia sa, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zabrániť poškodenému vo fotení, prípadne zmocnením sa fotoaparátu poškodeného sa s ním takýmto spôsobom tzv. „vysporiadať“ za predchádzajúce konflikty. V každom prípade, ako to správne vyhodnotil okresný súd, obžalovaný sa svojim konaním zmocnil cudzej veci za použitia násilia. Nedôvodnou je aj námietka obžalovaného, že ak by chcel voči obžalovanému použiť násilie, využil by svoje fyzické dispozície. Je totiž zrejmé, že obžalovaný použil takým spôsobom násilie a v takej intenzite, ako bolo v prípade danej situácie z pohľadu obžalovaného potrebné. A je pri tom možné, že nemusel využiť svoju silu v plnom rozsahu. V kontexte doteraz uvedeného je potom bez významu v akej hodnote bol fotoaparát, ktorého sa obžalovaný zmocnil a aký je príjem a majetkové pomery obžalovaného. K námietkam obžalovaného ohľadom nesprávneho vyhodnotenia výpovede svedkyne P. odvolací súd dodáva len, že nie je ani jednoznačné, či svedkyňa vzhľadom na svoju polohu bola od miesta konfliktu obžalovaného a poškodeného v takej vzdialenosti, aby skutočne jeho priebeh mohla sledovať. Skutočnosť, že svedkyňa v čase výpovede na hlavnom pojednávaní nebola už vo vzťahu s obžalovaným a preto nebol dôvod na prípadnú tendenčnú výpoveď, nie je rozhodujúca. Poškodená by totiž v prípade zmeny výpovede na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní mohla čeliť následkom stíhania za krivú výpoveď, a tak práve preto na hlavnom pojednávaní (aj napriek zmene vzťahu k obžalovanému) sa v podstatných bodoch svojej predchádzajúcej výpovede pridržiavala. K výpovedi svedka Z. treba uviesť len toľko, že priebeh skutku nevidel, a následne je otázne, či vôbec mohol vidieť zranenia na niektorej z osôb, keďže nakoniec vo výpovedi uviedol, že v čase keď prechádzali okolo jeho bytu, bol už vo vnútri bytu. Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, že súd odmietol vykonať ním navrhované dôkazy (výsluch svedkov), odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu takáto skutočnosť nevyplýva. Obhajoba nemala návrhy na doplnenie dokazovania v konaní pred súdom a súd preto ani o odmietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nerozhodoval. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obranou obžalovaného, keď zrozumiteľne a logicky vyhodnotil výpoveď poškodeného a práve dlhodobo narušené vzťahy medzi poškodeným a obžalovaným, a motív konania obžalovaného zohľadnil v ukladanom treste. Obžalovaný v odvolaní k uloženému trestu namieta skutočnosť, že súd nesprávne tento uložil nad rámec zákonnej trestnej sadzby, pri použití sčítacej zásady, ktorá je neprípustná. Obžalovaný však zrejme prehliadol, že okresný súd sa aj s touto otázkou vysporiadal správne a v odôvodnení rozsudku doslova uviedol, že pri ukladaní súhrnného trestu použil zásadu asperačnú a absobčnú. Naopak, k prokurátorom navrhovanému trestu vo výmere 25 rokov súd uviedol, že neprípustná je sčítacia zásada, ktorá by sa uplatnila, ak by oproti už uloženému trestu za zbiehajúcu trestnú činnosť vo výmere 19 rokov, bol trest navýšený o 6 rokov. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku. K samotnej právnej kvalifikácii je potrebné poznamenať, že je nepochybné, tak ako už bolo vyššie uvedené vykonaným dokazovaním preukázané, že právne posúdenie skutku obžalovaného plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu. I touto otázkou sa okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne zaoberal a jasne v súlade so zákonom vyložil na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona. I v tomto smere preto krajský súd dôvody prvostupňového rozhodnutia akceptuje a v podrobnostiach na ne len poukazuje. V tomto smere je nedôvodná tiež námietka obžalovaného, že ustanovením §188 Trestného zákona nie sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. V tomto smere je možné dodať k námietke prokurátora, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj súhrnný trest vo výmere 21 rokov, najmä s ohľadom na výmeru trestu obžalovanému už uloženého za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo výmere 19 rokov. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

maximálnym stupňom stráženia. Rovnako tak bol správny aj postup okresného súdu keď neukladal ochranné opatrenie - ochranný dohľad a súvisiace povinnosti - uložené obžalovanému predchádzajúcim rozsudkom, keďže neprišlo k ich zrušeniu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu majú tieto výroky svoj základ vo výroku o vine a nie v zrušenom výroku o treste. Je to zrejmé aj z dikcie tohto zákonného ustanovenia, keď súd ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania okresného prokurátora a obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.