Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-50-2017.pdf
PDF · 90.25 KB
No categories available
30C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO 35 910 739, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, konajúca Mgr. Branislavom Jakubčákom, proti žalovanému: X.E. U., O.. XX.X.XXXX, V. Č. XXX/XX, U., o zaplatenie 595,33 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 25.7.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 595,53 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to vyúčtovanie škody za odber zemného plynu zo dňa 21.12.2015, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 7.12.2015, zápis zo dňa 21.10.2015, výzvu zo dňa 18.12.2015, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu zo dňa 19.4.2016, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 3.3.2016, zápis zo dňa 1.3.2016, výzvu zo dňa 29.3.2016, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu zo dňa 6.12.2016, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 28.11.2016, výzvu zo dňa 28.11.2016 a montážny list meradla zo dňa 22.11.2016.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu.
5. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov.
7. Žalobca v žalobe uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov, zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej
siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Ďalej uviedol, že pri kontrole odberného miesta dňa 21.10.2015 bol zistený odber zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 12919 m3 a pri kontrole dňa 21.10.2015 (?) bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 13907 m3. Z uvedeného je zrejmé, že mu vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú škodu vyčíslil dňa 7.12.2015 na 346,48 eur a vystavil faktúru na sumu 346,48 eur, ktorú žalovaný v čase splatnosti nezaplatil. Pri kontrole odberného miesta dňa 1.3.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 14348 m3. Z uvedeného je zrejmé, že mu vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú škodu vyčíslil dňa 3.3.2016 na 131,73 eur a vystavil faktúru na sumu 131,73 eur, ktorú žalovaný v čase splatnosti nezaplatil. Pri poslednej kontrole odberného miesta dňa 22.11.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 14492 m3. Z uvedeného je zrejmé, že mu vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú škodu vyčíslil dňa 25.11.2016 na 117,32 eur a vystavil faktúru na sumu 117,32 eur, ktorú žalovaný v čase splatnosti nezaplatil. Podľa jeho podkladov k úhrade zostáva suma 595,53 eur, ktorú povinnosť si žalovaný riadne a včas nesplnil a dostal sa tak do omeškania.
8. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
9. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ust. § 3 písm. c) bod 10., 11., 12., 13. a 14 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, odberateľom plynu mimo domácnosti osoba, ktorá nakupuje plyn, ktorý nie je využívaný na vlastnú spotrebu odberateľa plynu v domácnosti, oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.
12. Podľa ust. § 82 ods. 1 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
13. Podľa ust. § 82 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
14. Podľa ust. § 82 ods. 3 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
15. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody za neoprávnený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu.
16. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
17. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).
18. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
19. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
20. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 595,33 eur s príslušenstvom za neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste Č. XXX/XX, U.. Svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že zmluva na odberné miesto bola ukončená dňa 17.7.2015, avšak zmluvu o dodávke plynu, ktorá mala byť ukončená podľa jeho tvrdení dňa 17.7.2015 nepredložil, ani neprodukoval rozhodujúce tvrdenia o ukončení pôvodne uzatvorenej zmluvy na odber zemného plynu. Zo zápisu zo dňa 21.10.2015 vyplýva, že odberateľom je X. U.Á., ktorá zomrela. Jej syn mal uviesť, že v dome býva pán X. U., plyn používa na vykurovanie a že dedičské konanie ešte neprebehlo. V spore nebolo preukázané (ani tvrdené), že následne vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a že došlo
i k ukončeniu tohto právneho vzťahu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu a neboli preukázané ani základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Predovšetkým žalobca nepreukázal z akého titulu mu vznikla škoda a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca vôbec neprodukoval rozhodujúce tvrdenia o tom, že to bol skutočne žalovaný, kto v danom období a na danom odbernom mieste plyn neoprávnene odoberal, z akých dôvodov nepristúpil k odpojeniu plynu v niektorý z bezprostredne nasledujúcich dní po ukončení zmluvného vzťahu s pôvodnou odberateľkou a z akých dôvodov teda ponechal odber plynu na odbernom mieste bez uzavretia zmluvy. Súd tiež poukazuje, že zákon o energetike v citovaných ustanoveniach neoprávnený odber a povinnosť nahradiť škodu s vlastníctvom nehnuteľnosti nijako nespája a navyše v ust. § 3 vysvetľuje len pojem „odberateľa plynu“, „koncového odberateľa plynu“, „odberateľa plynu v domácnosti“, „odberateľa plynu mimo domácnosti“ a „oprávneného odberateľa plynu“. Pojem „neoprávnený odberateľ“ v zákone špecifikovaný nie je. Samotné vlastníctvo rodinného domu z hľadiska zákona o energetike nie je právne významné. Ak teda žalobca vo všeobecnosti o žalovanej osobe tvrdí, že ide o neoprávneného odberateľa, musí túto okolnosť právne významnými dôkazmi preukázať. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že sporným je aj objem dodaného zemného plynu, keď stav meradla k 17.7.2015 (teda počiatočný stav pre výpočet škody) zostal nepreukázaný (nie je zrejmé ako k tomuto údaju žalobca dospel pre absenciu rozhodujúcich tvrdení).
21. Ak má byť žalobca v konaní o náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike úspešný, musí preukázať nielen to, že na nejakom odbernom mieste boli splnené podmienky neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1, ale že plyn nad všetky pochybnosti preukázateľne neoprávnene odoberala konkrétna žalovaná osoba.
22. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v spore svoj nárok právne relevantným spôsobom nepreukázal, a preto žalobu zamietol.
23. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.