Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/221/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného K. H., o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2017, č.k. 6PP/103/2017-36, na neverejnom zasadnutí dňa 22.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: K. H., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 4T/131/2015, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2017, č.k. 6PP/103/2017-36, súd rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že odsúdený K. H. sa podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2015 sp. zn. 4T/131/2015. Taktiež bola odsúdenému podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov. Odsúdenému bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený K. H. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 v trvaní 3 roky a 6 mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2015 sp. zn. 4T/131/2015 v trvaní 1 mesiac. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený bol trikrát, disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený bol pracovne zaradený s kladným hodnotením. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného boli splnené všetky podmienky na podmienečné prepustenie. Súd v prípade odsúdeného dospel k záveru, najmä s ohľadom na riadne vedenie života pred odsúdeniami, ktorých trest vykonáva, ako aj s poukazom na kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, že doteraz vykonanou časťou trestu odňatia slobody bola u odsúdeného dosiahnutá jeho náprava a tiež zabezpečená i ochrana spoločnosti.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, ktorú bližšie odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie považuje za vydané v rozpore so zákonom. V prípade odsúdeného súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil existenciu tzv. druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd prehliadol

charakter páchanej trestnej činnosti, jeho význam pre rozhodnutie vo veci ako aj ostatné rozhodujúce okolnosti prípadu. Prokurátor ďalej uviedol, že s poukazom na register trestov odsúdeného a na podrobne oboznamovaný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/60/2014 zo dňa 17.09.2014, z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol uznaný vinným za 6 skutkov, pričom v štyroch bodoch sa jednalo o zločiny a v dvoch bodoch o prečiny, je potrebné poukázať, že sa jednalo o zločin sexuálneho zneužívania a obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom. Uvedený charakter spáchanej trestnej činnosti a z toho vyplývajúcu potrebu významnejšej ochrany spoločnosti súd prvého stupňa dostatočne nereflektoval, kedy sa uspokojil len s vykázaným polepšením odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a s nie celkom odôvodneným očakávaním, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život. Prokurátor považuje záver súdu o dosiahnutej náprave a zabezpečenej ochrane spoločnosti v prípade odsúdeného za predčasný a nenáležitý. Prokurátor na záver uviedol, že považuje výrok napadnutého uznesenia za nesprávny, pretože odsúdený nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia a len tesne splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a požiadal, aby Krajský súd vo veci sám rozhodol tým spôsobom, že žiadosť odsúdeného zamietne.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 4T/131/2015. Žiadosťou zo dňa 30.08.2017 odsúdený požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Následne dňa 30.10.2017 bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, zároveň v zmysle § 68 ods. 1 Trestného poriadku súd určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov a uložil odsúdenému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Sťažnostný súd musí konštatovať, že v prípade odsúdeného prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil existenciu tzv. druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Závery súdu prvého stupňa sú formulované tak, že súd vyhodnotil skutočnosť, že u odsúdeného sa nejednalo iba o jednorazové vybočenie z inak riadne vedeného života, a že odsúdený páchal úmyselnú trestnú činnosť opakovane, avšak v rozhodnutí neprišlo k adekvátnemu zohľadneniu spáchanej trestnej činnosti a jej významu pre rozhodnutie vo veci, ako aj ostatných rozhodujúcich okolností prípadu. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy,

keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Sťažnostný súd poukazuje na to, že trestná činnosť vyplývajúca z predchádzajúceho odsúdenia a spáchania siedmych skutkov nebola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom, odsúdený sa opakovane dopustil trestnej činnosti závažného charakteru. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež aj prostredie, v ktorom odsúdený žil pred spáchaním trestnej činnosti.

Sťažnostný súd v tomto smere považuje za dôvodnú námietku prokuratúry týkajúcu sa trestnej činnosti, ktorú spáchal odsúdený s poukazom na oboznamovaný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/60/2014 zo dňa 17.09.2014, z ktorého vyplýva že odsúdený bol uznaný vinným za spáchanie zločinov sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona a obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Prokurátor správne uviedol, že odsúdený v jednom skutku naplnil aj osobitný kvalifikačný znak - spáchanie trestného činu násilím a so zbraňou, z čoho vyplýva, že predmetné zločiny predstavovali druhovo rovnorodú trestnú činnosť, ktorú spájal ich sexuálny charakter. V prípade obmedzovania osobnej slobody sa jednalo o skutok voči maloletej osobe za účelom sexuálneho uspokojenia, pričom nemožno opomenúť, že odsúdený vyžadoval sexuálny styk násilím a aj so zbraňou. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že predmetné skutočnosti mal prvostupňový súd zohľadniť pre potrebu významnejšej ochrany spoločnosti, pretože iba konštatovanie o polepšení odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nie je celkom dostatočným odôvodneným očakávaním, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život.

Sťažnostný súd sa však nestotožnil s názorom prokurátora týkajúceho sa uloženej výšky trestu pre odsúdeného za spáchanú trestnú činnosť. V danom prípade prokurátorovi neprináleží polemizovať o právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Skalica, a o tom, že predmetný trest bol odsúdenému uložený v takmer spodnej hranici trestnej sadzby. Otázka uloženého trestu v trestnom konaní je v plnej a výlučnej kompetencii zákonného súdu.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku splnil dňa 31.08.2017. Taktiež sťažnostný súd poukazuje, že formálnu podmienku podmienečného prepustenia prvostupňový súd správne vyhodnotil.

Sťažnostný súd ďalej uvádza, že ak postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a prístup k jeho povinnostiam je naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní trestu odňatia slobody tak ako mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti za svoje správanie v minulosti a najmä znášanie následkov. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať nielen správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Uvedené úvahy potom viedli sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, bolo potrebné zrušiť. Sťažnostný súd sám rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.