Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-176-2016.pdf
PDF · 136.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd L. X. samosudcom C.. C. Y. v právnej veci žalobcu: M. B. O. W. S.A. so sídlom Q. L. XX, sektor 1, XXX XXX J. (J.), sole registration code (identifikačné číslo): XXXXXXXX, O. (O.), právne zastúpený: I.. G. N., advokát, AK J., Q. XX a S. kancelária T. B. s.r.o., O. XXXX, K. T., W.: XX XXX XXX proti žalovanému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., L. XXX/XX, právne zastúpený: S. kancelária Y. & G., K. 3, L., W.: XX XXX XXX o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
D. žalobu z a m i e t a.
X. súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa svojou žalobou domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu M. S., E.: F R.: L pôvodné R.: B-XX-ZYZ, farby: lotus white, rok výroby: XXXX (ďalej aj sporné motorové vozidlo), keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých má byť jeho pôvodným vlastníkom a na tomto závere nemá nič meniť skutočnosť, že motorové vozidlo malo byť medzičasom odcudzené a ocitnúť sa v dispozícii žalovaného. G. na podanie tejto žaloby vyplýva z postupu polície, ktorá mala sporné motorové vozidlo ako vozidlo odcudzené zaistiť a dotknuté strany upozorniť a vyzvať, aby si podali žalobu na určenie vlastníckeho práva.
X. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. K. do popredia, že sporné motorové vozidlo si riadne zakúpil v roku XXXX v L., dohodnutú kúpnu cenu zaplatil a predmet kúpy si bol riadne vyzdvihnúť u predávajúceho vo V. nad C.. G. užívaní motorového vozidla nebol nikým rušený až do roku XXXX, kedy sa rozhodol ho odpredať a až vtedy mali nastať problémy v súvislosti s prepisom jeho držiteľa na polícii, čo malo mať za následok zrušenie tohto zamýšľaného predaja. X. mal za to, že je vlastníkom motorového vozidla titulom kúpnej zmluvy z roku XXXX a pre prípad, že by tento právny úkon bol neplatný, mal za to, že vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu nadobudol vydržaním, pretože mal spĺňať všetky predpoklady vydržania uvedené v § 134 OZ.
X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením pripojených správ a dokladov, výpisu z obchodného registra, inzerátu, odborného posudku, osvedčenia o evidencii, protokolu o technickej kontrole, protokolu o emisnej kontrole, rozhodnutia M. úradu pre cestnú dopravu a pre cestné komunikácie v L. X. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia o uložení zaistenej veci do úschovy, prekladov, spisový materiál M. úradu pre cestnú dopravu a pre cestné komunikácie v L. X. č. XXXX/ XXXXX, pripojeného spisu tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, pripojeného spisu M. súdu K. T. XC/XXX/ XXXX, spisového materiálu OR PZ v K. T. M.-DK-KP-XXX/XXXX a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
X. k žalobe pripojil listinu, z ktorej po zabezpečení prekladu bolo zistené, že predstavuje výpis žalobcu z obchodného registra Z. obchodného registra na súde v J.. X. bolo pridelené identifikačné číslo: XXXXXXXX a jeho sídlom je J., sektor 1, Q. L. č. XX. V priebehu konania bol žalobcom priložený aj ďalší preklad a to preklad listiny - výpis z registrácie vozidla B-XX-ZYZ, ktorého držiteľom je podľa tejto registrácie žalobca, keď registráciu vozidla vykonával G. inšpektorát J. - riaditeľstvo pre vydávanie vodičských oprávnený a registráciu vozidiel a s dátumom registrácie XX.XX.XXXX. K žalobe bola pripojená žalobcom aj ďalšia listina v cudzom jazyku a po zabezpečení prekladu bolo zistené , že sa jedná o úradné overenie notárskeho koncipienta notára D. D. T. z J., keď bolo osvedčené, že vyhotovený dokument v cudzom jazyku, ktorý je pripojený k osvedčeniu, bol podpísaný I. W. D. a Dr. J. Q., ako zástupcami so spoločným zastupovacím právom spoločnosti M. V. X.. so sídlom J., C. č. 8. C. stranami nie je sporné a vyplýva to aj z oznámenie OR PZ v K. T. zo dňa XX.XX.XXXX, že sporné motorové vozidlo bolo zaistené policajtmi M. OR PZ K. T. dňa XX.XX.XXXX, na základe pátrania podľa E.: F v Q. D. ID v Q. Z zo dňa XX.XX.XXXX. OR PZ K. T. vydal písomné upovedomenie, že svoj nárok na určenie vlastníckeho práva si je potrebné podať v lehote XX dní na príslušnom súde s poukazom na ustanovenie § 21 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov s upozornením, že v opačnom prípade vec prepadne štátu. K. tohto postupu polície bolo zistenie, že sa objavilo viacero osôb, ktoré si na sporné motorové vozidlo uplatňovalo vlastnícke právo. L. je aj ďalšia skutočnosť, že od zaistenia vozidla, teda od XX.XX.XXXX sa sporné motorové vozidlo stále nachádza na OR PZ K. T.. X. svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu preukazoval vyššie citovaným výpisom registrácie vozidla zo dňa XX.XX.XXXX. E. právo k motorovému vozidlu v konaní preukazoval aj žalovaný, ktorý vo veci bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a uviedol nasledovné. V októbri XXXX žalovaný prejavil záujem o ojazdené motorové vozidlo a napriek jazykovej bariére si vyhľadal na internetovom portáli C. - DE a za pomoci internetového prekladača k inzerátom na predaj ojazdených motorových vozidiel, z ktorých sa mu javil ako prijateľný inzerát na sporné motorové vozidlo. W. mal telefonicky komunikovať so svojim príbuzným I. J. žijúcim v L., ktorý mal inzerát preveriť, zistiť, aké sú možnosti a dohodnúť aj už finálnu fázu samotného predaja. X. tak vycestoval s vlastným vozidlom C. D. na miesto predaja, teda do V. nad C. mal prísť ráno, kde mal sporné motorové vozidlo kúpiť za kúpnu cenu XX XXX,- eur a to aj napriek tomu, že pripojená kúpna zmluva bola vyhotovená v nemeckom jazyku a žalovaný ako kupujúci nemecký jazyk neovládal. V konaní bola žalovaným predložená jednak kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovená v nemeckom jazyku, ako aj jej úradný preklad do jazyka slovenského. M. tejto písomnej kúpnej zmluvy je, že sa jedná o kúpnu zmluvu pre jazdené motorové vozidlo M. S., rok výroby XXXX, č. podvozku: F pri celkovej cene XX XXX,- eur, s platobnými podmienkami: hotovosť a dodaním ihneď, keď predávajúcim bol Y. T.. X. dojednaním bolo, že sa jednalo o havarované vozidlo. X. ďalej upresnil, že uvedené vozidlo si doviezol na územie D. bez problémov a začal vyvíjať všetky kroky, ktoré by umožňovali riadnu legálnu prevádzku tohto motorového vozidla na pozemných komunikáciách. X. sa tak na vybavenie kontroly originality, vykonanie D., emisnej kontroly a následného pridelenia R. tomuto motorovému vozidlu. Za tým účelom si súd zabezpečil spisový materiál bývalého M. úradu L. X. odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. XXXX/XXXXX a zistil z neho nasledovné: X. dňa XX.XX.XXXX doručil M. úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v NZ žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla s tým, že sa jednalo o sporné motorové vozidlo. D. spisového materiálu je aj odborný posudok o kontrole originality č. D zo dňa XX.XX.XXXX, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá je v podrobnostiach špecifikovaná vyššie osvedčenie o evidencii vozidla časť X a časť X v nemeckom jazyku a preklady, podľa ktorých držiteľom tohto vozidla bol v D. republike L. Y. T., V. nad C.. O. M. úradu pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu v L. X. zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX bolo uznané typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu s tým, že sa jednalo o sporné motorové vozidlo. X. však boli uložené ďalšie podmienky a to do XX dní prihlásiť vozidlo do evidencie vozidiel na príslušnom orgáne policajného zboru, ďalej mu bola uložená povinnosť podrobiť technickej kontrole do X dní od prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel, pričom lehota platnosti technickej kontroly bola určená do XX.XX.XXXX a emisnej kontroly do XX.XX.XXXX. V roku XXXX sa žalovaný rozhodol sporné motorové vozidlo odpredať. Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v tomto smere doplnil, že si zadal inzerát na portál autobazar.eu, na čo mu mal zareagovať I. Spišák z K. T.. K. medzi nimi aj k stretnutiu v júni XXXX v bydlisku žalovaného, kde sa hneď mali aj dohodnúť na uzavretí kúpnej zmluvy za kúpnu cenu XX XXX,- eur aj za prítomnosti dvoch doprevádzajúcich osôb kupujúceho, kúpna cena bola hneď vyplatená z ruky do ruky, kupujúcemu bolo hneď dané k dispozícii motorové vozidlo, kľúče od vozidla, malý technický preukaz a zároveň sa dohodli, že žalovaný, ako predávajúci vykoná najbližší týždeň v stredu odhlásenie motorového vozidla na M. dopravnom inšpektoráte v L. X.. P. úkon mal
žalovaný aj záujem vykonať, no zistené bolo, že motorové vozidlo je v pátraní, teda že bolo kradnuté, žalovaný o tom informoval kupujúceho p. D., ktorému medzičasom, resp. za prítomnosti jeho manželky, p. D. sporné motorové vozidlo bolo zaistené políciou v K. T.. X. podľa vlastného vyjadrenie nemal záujem robiť problémy, a preto sa s p. D. dohodol na ukončení, resp. zrušení kúpnej zmluvy a vrátení kúpnej ceny. A. ešte predchádzalo súdne konanie na M. súde K. T., kde pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX, v ktorom Y. D. a D. D. ako žalobcovia žalovali SC G. autoleasing O. W. S.A. o určenie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu. D. tohto spisového materiálu je aj potvrdenie OR PZ K. Kubín zo dňa XX.XX.XXXX o zaistení sporného motorového vozidla, ktoré bolo vydané Y. D. a ktorá následne bola upovedomená o možnosti podať si žalobu na súde o určenie vlastníckeho práva a to listom zo dňa XX.XX.XXXX. D. spisu M. súdu K. T. XC/XXX/XXXX je aj kúpnopredajná zmluva v písomnej forme zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi predávajúcim - žalovaným C. Q. a kupujúcim - D. D.. V. I. a II. vymedzujú predmet zmluvy ako sporné motorové vozidlo, článok W.. upravuje platobné podmienky, teda kúpnu cenu a spôsob platby- XX XXX,- eur vyplatených v hotovosti pri podpise zmluvy. G. článku V. sa predmet kúpy odovzdal v deň podpisu zmluvy. B. zo dňa XX.XX.XXXX Y. D. a D. D. ako kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX odstúpili od kúpnej zmluvy na predaj motorového vozidla a zároveň požiadali žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia XX XXX,- eur. X. na to reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že mal záujem sa s nimi dohodnúť. G. uznesením M. súdu K. T. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby. V konaní M. súdu L. X. XXC/XX/XXXX sa C. Q. ako žalobca domáhal voči žalovanému SC M. V. D., registračné číslo: XXXXXXXX, so sídlom D.. L. G. Q. XX, D. 2, XXX XXX J., O. určenia vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu s tým, že konanie bolo začaté dňa XX.XX.XXXX. G. uznesením M. súdu L. X. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaný sa nepovažuje za údajného vlastníka sporného motorového vozidla a preto nebol ďalší dôvod na pokračovanie v konaní. D. si zabezpečil spisový materiál M. riaditeľstva PZ K. T. M. -DK-KP-XXX/XXXX a zistil z neho nasledovné. K. XX.XX.XXXX M. riaditeľstvo PZ L. X. postúpilo OR PZ K. T. informáciu, podľa ktorej dňa XX.XX.XXXX sa na M. L. X. žalovaný pokúsil odhlásiť osobné motorové vozidlo M. S. R.: L E.: F na osobu D. D., avšak neúspešne, pretože pri lustrácii bolo zistené, že sporné motorové vozidlo sa nachádza v pátraní od roku XXXX; vozidlo sa však toho času nachádzalo u osoby D. D. v okrese K. T.. A. predchádzal úradný záznam zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovený na OR PZ L. X., podľa ktorého pri uvedenej lustrácii vozidla bolo zistené, že je po ňom vyhlásené pátranie od roku XXXX v O.. D. tohto spisového materiálu je aj osvedčenie o technickej kontrole a emisnej kontrole, platnej do XX.XX.XXXX, kúpnopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi C. Q. ako predávajúcim a D. D. ako kupujúcim a ktorá je v podrobnostiach uvedená vyššie, potvrdenie OR PZ K. T. zo dňa XX.XX.XXXX o zaistení sporného motorového vozidla od Y. D., vyrozumenie o zaistenej veci, ktorého obsahom je konštatovanie, že vozidlo bolo zaistené na základe pátrania v V D. D. ID v Q. Z zo dňa XX.XX.XXXX a sporné vozidlo bolo uložené na dvore OR PZ K. Kubín. L. listom zo dňa XX.XX.XXXX sa OR PZ K. T. obrátil na G. policajného zboru J. so žiadosťou o podanie informácií na ďalšie úkony v súvislosti so zaisteným motorovým vozidlom. C. listom zo dňa XX.XX.XXXX OR PZ K. T. požiadalo G. policajného zboru J. o zrušenie pátrania po uvedenom vozidle. G. policajného zboru J. oznámilo listom zo dňa XX.XX.XXXX OR PZ K. T., že súčasným majiteľom sporného motorového vozidla má byť SC G. B. O. W. SA. D. policajného spisu je aj odborné stanovisko T. a expertízneho ústavu PZ D. B. na osobné motorové vozidlo M. S., NZ XXX DY. I. obsahom je konštatovanie, že prehliadkou karosérie motorového vozidla bolo zistené, že na obvyklom mieste karosérie sa nachádza výrobné číslo vozidla F D. neboli zistené žiadne cudzie zásahy do čitateľnosti a vyhotovenia jednotlivých znakov E. ani do povrchu a celistvosti karosérie v mieste vyhotovenia E. a v jeho bezprostrednom okolí. P. výrobný štítok bol označený E. v totožnom tvare, ako je E. na karosérii vozidla. Na obvyklom mieste prístrojovej dosky sa nachádzal identifikačný štítok s E. v totožnom tvare, ako je E. na karosérii vozidla. Na základe vykonaného skúmania bolo uzatvorené, že skúmaním neboli zistené žiadne cudzie zásahy do čitateľnosti a vyhotovenia jednotlivých znakov E. a taktiež do povrchu a celistvosti karosérie v mieste vyhotovenia E. a v jeho bezprostrednej blízkosti. E. v tvare F je pôvodné výrobné číslo skúmaného vozidla. E. číslo motora sa nachádza na ťažko prístupnom mieste a teda nebolo možné vykonať jeho dokumentovanie a podrobné metalografické skúmanie. D. vozidlo bolo vyrobené v roku XXXX. B. zo dňa XX.XX.XXXX G. policajného zboru oznámilo OR PZ K. T., že po zaistení predmetného vozidla a potvrdení pozitívnej lustrácie v IS MV SR Q. bola bezodkladne zaslaná uvedená informácia o zaistení partnerskej ústredni D. O. s vyžiadaním všetkých dostupných informácií a poukázaním na informovanie majiteľa o zaistení a preverením jeho záujmu o prevzatie vozidla. Z O. strany však doteraz neprišla žiadna odpoveď. D. D. nemá so súčasťou G. policajného zboru možnosť a ani prístup odvolať, resp. zmazať záznam v D. cudzieho zahraničného záznamu. K.
XX.XX.XXXX bolo sporné motorové vozidlo zaistené z dôvodu pátrania podľa E. F v Q. D. ID v Q. X XXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX bolo vozidlo odtiahnuté z OR PZ K. T. do S. SR X. X. (úradný záznam k odťahu vozidla). C. listom zo dňa XX.XX.XXXX G. policajného zboru J., L. ústredňa D. oznámila OR PZ K. T., že D. záznam nemôže byť vymazaný z dôvodu, že príslušná prokuratúra nemá uzavretý prípad a vlastník má záujem na vrátanie vozidla. C. má byť SC M. V. D.- IN J., D.. L. Q., č. XX, D. 2, spoločnosť bola upozornená, že vozidlo sa zaistilo na D.. C. spoločnosť, prostredníctvom osoby S. V. R. prehlásila, že má záujem na prevzatie vozidla. P. spoločnosť, ako aj žalovaného OR PZ v K. T. upovedomilo o uložení zaistenej veci do úschovy listom zo dňa XX.XX.XXXX. B. zo dňa XX.XX.XXXX však právny zástupca žalobcu I.. G. N., advokát, so sídlom J., Cukrová XX oznámil OR PZ K. T., že za vlastníka sporného motorového vozidla sa považuje jeho klient, teda žalobca M. B. O. W. S.A., XX L. Q., J., O. republika, ktorý mal zistiť, že spoločnosť M. V. D. si nikdy neuplatňovala a ani neuplatňuje vlastnícke právo k uvedenému vozidlo a rešpektuje vlastnícke právo žalobcu, ktorý žalobca si uplatnil ochranu svojho vlastníckeho práva v súdnom konaní.
X. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. G. § 21 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o G. zbore ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar G. zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do XX dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. M., ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru G. zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru G. zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar G. zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. G. § X34 ods. 1 OZ držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. X. nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne) existencii práva , ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. G. záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. M. podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. E. je osobitný originálny (prvotný či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). G. vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. P. minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na D. do XX. decembra XXXX, ďalej § X15 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 M. zákonníka č. XXX/XXXX Zb., § 135a M. zákonníka v znení do účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 M. zákonníka v znení od 1. januára XXXX) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec. G. oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou . K. viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. P. vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. G., či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska(osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. K. viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. K. viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku). Vo všeobecnosti je možné uviesť, že dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. W. samotná detencia k vydržaniu nestačí. M., ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. G. toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. K. viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. K. viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. P. titul nemusí byť vždy daný. G., ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. G., či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. X. prevody vlastníckeho práva sú v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. W. povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak ( uznesenie L. súdu D. republiky X M Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ). Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. P. sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ( nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). G. však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. E. riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (nález Z. súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo XX. marca XXXX). G. toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. K. (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. P. domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie L. súdu SR z XX. apríla XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX). V. vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". M. ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. E. tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Z. vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie L. súdu SR z XX. marca XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX).Ustanovenie § X34 ods. 1 a X M. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. W. o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. E. vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. V. vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". M. ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. E. tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Z. vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie L. súdu z 1. marca XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX). X. D. v súdenej veci predstavuje vec s cudzím prvkom, pretože v prípade žalobcu sa
jedná o zahraničnú právnickú osobu a zároveň predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa bolo v prvom rade potrebné vysporiadať, či je vo veci vôbec daná právomoc slovenského súdu a ak áno, podľa akého právneho poriadku je nutné postupovať. D. má za to, že právomoc slovenského súdu daná je a vyplýva zo všeobecnej právomoci upravenej v článku X odsek X L. O. (ES) č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, t.j. L. J. I.. Čo sa týka právneho poriadku, ktorý je nutné aplikovať na súdenú vec, súd vychádza z toho, že medzi stranami neexistuje žiadny zmluvný vzťah, čo má za následok, že nie je možné aplikovať nariadenie O. I., teda nariadenie R. parlamentu a O. (ES) č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. L., je potrebné postupovať podľa nariadenia O. II., teda nariadenia R. parlamentu a O. (ES) č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky. V tejto súvislosti sa ešte dodáva, že z časového hľadiska sa nariadenie O. II. uplatní, pokiaľ udalosť spôsobujúca vznik mimozmluvnej zodpovednosti nastala po jeho účinnosti, teda od XX.XX.XXXX. G. účinnosťou nariadenia O. II. sa na uvedené otázky vzťahoval zákon č. XX/ XXXX Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. G. určovaní rozhodného práva pri mimozmluvných záväzkoch platí princíp univerzálnej aplikácie definovaný v článku 3, podľa ktorého právny poriadok uvedený v tomto nariadení sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom členského štátu. V článku X (1) sa uvádza, že na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu ,alebo z predzmluvnej zodpovednosti. L. O. II. sa teda aplikuje aj na následky bezdôvodného obohatenia. E. pravidlo tohto nariadenia je uvedené v článku X a jeho obsahom je konštatovanie, že pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. O. právo sa teda určuje na základu princípu miesta vzniku škody. E. uvedených úvah je záver, že vec sa bude posudzovať podľa právneho poriadku D. republiky, pretože na jej území vznikla škoda vo vzťahu k obom stranám sporu. Po doriešení si týchto základných a zásadných otázok, teda otázky právomoci slovenského súdu a stanovenia právneho poriadku D. republiky použiteľného na súdenú vec súd sa v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z ustanovenia § 137 písmeno c) C.s.p. vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade naliehavý právny záujem žalobca nemusel preukazovať, pretože vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je vyššie citovaný § 21 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. D. na jednej strane nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k spornému motorovému vozidlu ku dňu XX.XX.XXXX a ktoré mu vyplýva z výpisu registrácie vozidla zo dňa XX.XX.XXXX. W. o listinu, o ktorej hodnovernosti súd nemá pochybnosti. V samotnej žalobe, ale aj z postoja samotného žalobcu v priebehu celého konania nevyplýva, či uvedené motorové vozidlo žalobca na základe zmluvy, pravdepodobne leasingovej zmluvy, dal k dispozícii nájomcovi, a ak áno, ktorému, za akých podmienok, no predovšetkým žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, kedy, kde a za akých okolností malo dôjsť k odcudzeniu sporného motorového vozidla. W. je len to, že do evidencie zoznamu odcudzených vozidiel bol sporné motorové vozidlo zaevidované až v roku XXXX, t.j. dva roky potom, čo si sporné motorové vozidlo zakúpil v L. žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá je v podrobnostiach špecifikovaná vyššie. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný preukázal skutočný záujem motorové vozidlo zakúpiť za dohodnutých zmluvných podmienok (XX XXX,- eur), v čase kúpy toto vozidlo malo riadne vystavené technické preukazy L. spolkovej republiky na meno predávajúceho Y. T., na území D. republiky žalovaný vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k umožneniu k legalizácii premávky sporného motorového vozidla na pozemných komunikáciách, teda predovšetkým sa podrobil testu kontroly originality, vykonaniu D., emisnej kontroly a následného pridelenia evidenčného čísla vozidla na dopravnom inšpektoráte G. zboru. P. skutočnosti sú jednoznačné nielen z postoja žalovaného, ale aj z pripojeného spisu bývalého M. úradu pre cestnú dopravu a pre cestné komunikácie v L. X. č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. X. v konaní nepreukázal spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, že by už v roku XXXX žalovaného kontaktoval priamo sám, alebo prostredníctvom polície na vydanie sporného motorového vozidla. L., z výpovede žalovaného, no predovšetkým zo všetkých listinných dôkazov uvedených vyššie má súd za to, že žalovaného nikto neobmedzoval pri užívaní sporného motorového vozidla až do leta XXXX, kedy mal záujem po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej odpredal sporné motorové vozidlo kupujúcemu I. Spišákovi za XX XXX,- eur vykonať odhlásenie motorového vozidla na M. dopravnom inšpektoráte PZ L. X. a až pri
tomto úkone bolo políciou zistené v rámci lustrácie, že vozidlo je v pátraní od roku XXXX a teda že je odcudzené. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní súd výhrady nemá, pretože ten síce uvedené motorové vozidlo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX odpredal, no, ako je uvedené vyššie, kupujúci dodatočne tak ústne, ale aj písomne od kúpnopredajnej zmluvy odstúpil, čo predávajúci , teda žalovaný akceptoval a navzájom spolu následne uzatvorili dohodu o urovnaní spôsobom pre nich prijateľným. Ak súd vychádza z predpokladu, že žalobca potom, čo jeho vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu vyplýva z registrácie zo dňa XX.XX.XXXX už toto vozidlo vlastnícky neprevádzal na ďalšiu osobu do okamihu, kedy malo dôjsť k jeho odcudzeniu, a v roku XXXX došlo k zahláseniu jeho odcudzenia do systému odcudzených vozidiel podľa E., tak je možné mať za to, že v tomto spore došlo k stretu dvoch vlastníckych práv a to pôvodného vlastníckeho práva žalobcu a vlastníckeho práva žalovaného na základe vydržania podľa § X34 ods. 1 OZ . D. má totiž za to, že zmluvné prevody vlastníckeho práva, tak ako konštatoval aj L. súd SR X M Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. X. to, že aj kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný zakúpil motorové vozidlo v L. od Y. T. je potrebné považovať za neplatnú kúpnu zmluvu podľa § 39 OZ. Na druhej strane od XX.XX.XXXX až do leta XXXX, t.j. po XX.XX.XXXX žalovaný motorové vozidlo užíval ako svoje vlastné s vedomím, že za ne riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, že si vybavil evidenčné číslo vozidla, kontrolu originality, D. a emisnú kontrolu a pri tom všetkom ho nikto počas tohto obdobia nerušil v dobromyseľnej držbe. V prípade žalovaného tak ide podľa názoru súdu o nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidla vydržaním podľa § 134 OZ, pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady uvedené vyššie. E. toho je, že proti sebe stoja pôvodné vlastnícke právo žalobcu a vlastnícke právo žalovaného na základe vydržania. G. riešení tohto problému súd poukazuje na nález Z. súdu SR spisová značka I. ÚS XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že musí sa prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a je nutné zvažovať všeobecné súvislosti, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. J. vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej vôle, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť, ako vec opustila vlastníkovu sféru. G. rešpektovaní tohto nálezu má súd za to, že žaloba nemôže byť dôvodná a vyššie riziko nesie žalobca. Je síce pôvodným vlastníkom sporného motorového vozidla, no možno konštatovať v jeho prípade, že sa jednalo o nedbalého vlastníka, pretože v roku XXXX už sporné motorové vozidlo bezpochyby bolo odcudzené, keďže žalovaný ho kúpil v L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX , no do zoznamu odcudzených vozidiel sa sporné motorové vozidlo dostalo až v roku XXXX. D. vôbec nie je jasné, prečo približne po dobu dvoch rokov odcudzené motorové vozidlo nebolo evidované v zozname odcudzených vozidiel a už pri vybavovaní R. na území D. žalovaným v roku XXXX, resp. XXXX sa mohlo okamžite zistiť, že sa jedná o odcudzené vozidlo. X. týmto spôsobom postupoval pre súd z neznámych dôvodov a jeho konanie je potrebné vyhodnotiť ako konanie nedbalého vlastníka. L., v konaní žalovaného nebola vzhliadnutá žiadna nedbanlivosť a ani nekalé správanie, ktoré by mali mať za následok spochybnenie jeho vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu vydržaním. E. týchto úvah je záver, že žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože za vlastníka sporného motorového vozidla je potrebné považovať žalovaného.
X. G. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
G. § 256 ods. X C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
G. § X56 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. G. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. X. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. D. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. A. odsekov X a X sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p., § 256 C.s.p. a § 257 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.
A. § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. X C.s.p.). D. výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K. hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. E. týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia L. súdu SR, sp. zn. XMCdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo XX/XXXX či sp. zn. XMCdo XX/XXXX) nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. P. normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. D., ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K. hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strany sporu, g) nízky príjem. X. Súd v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. X C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p. až XXX C.s.p.. X. sa vo veci samej domáhal určenia vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, pričom tak postupoval na pokyn M. riaditeľstva PZ K. T. a v súlade s § 21 ods. X zákona o G. zbore v znení neskorších predpisov. L. je možné konštatovať, že z jeho strany by sa jednalo o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. L., žaloba voči nemu bola zamietnutá až po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov a zistení, že proti sebe stoja pôvodné vlastnícke právo žalobcu a vlastnícke právo žalovaného na základe vydržania. L. pochýb ani o tom, že sporné motorové vozidlo bolo žalovanému odcudzené a až dodatočne bolo znovu objavené v roku XXXX. Z pohľadu súdu sa jedná o natoľko závažné okolnosti, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a pre ktoré žalovanému úspešnému v konaní nebola priznaná náhrada trov konania podľa § 257 C.s.p.. V podrobnostiach súd poukazuje predovšetkým na to, že priznanie nároku na náhradu v konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi by na okolnosti veci súd považoval za neprimerane tvrdé. O. aj podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu nemožno vyhodnocovať v neprospech jednej alebo druhej strany, pretože vzniknutý problém bolo jednoducho nutné riešiť súdnou cestou na základe upovedomenia OR PZ K. T.. O. aj povaha a okolnosti sporu sú mimoriadne a ich nezohľadnenie by bolo vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi neprimerane tvrdé.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).