Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11P-5-2017.pdf
PDF · 110.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. E., nar. XX.XX.XXXX, a E. E., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u otca, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny A., K., deti rodičov - matka: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX XX B., G., a otec: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XXX XX K., SR, zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, 917 01 Trnava, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Výživné matky na maloletého L. sa z v y š u j e s účinnosťou od 20.01.2017 do 30.06.2017 zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 50,- eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
II. Výživné matky na maloletú E. sa z v y š u j e s účinnosťou od 20.01.2017 do 30.06.2017 zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 50,- eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého L. za obdobie od 20.01.2017 do 28.02.2018 v sume 546,21 eura sa matke p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú E. za obdobie od 20.01.2017 do 28.02.2018 v sume 546,21 eura sa matke p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/31/2007-124 zo dňa 13.12.2010 v časti výšky bežného výživného matky na maloleté deti Davida a Lauru.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom zo dňa 19.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné matky na maloletého L. zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu 170,- eur mesačne, a výživné matky na maloletú E. zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu 150,- eur mesačne, a to od 01.09.2016.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Tmava zo dňa 13.12.2010 č.k. 20P/31/2007 súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 25,38 eura mesačne. Matka si riadne svoju vyživovaciu povinnosť neplní a ani dlh na výživnom doposiaľ neuhradila. O maloleté deti sa stará výlučne otec, matka žije v G. republike, o maloleté deti sa vôbec nestará. Vzhľadom k tomu, že vyživovacia povinnosť určená vyššie uvedeným rozsudkom nebola už 6 rokov žiadnym spôsobom modifikovaná a pomery na strane maloletých sa zmenili, týmto otec podáva návrh na zvýšenie výživného. Otec ďalej uviedol, že maloleté deti sú vekovo staršie proti svojmu veku v čase ostatného rozhodovania o výživnom, maloletý L. je žiakom X. ročníka a maloletá E. je žiačkou X.. ročníka I. školy T. A. v K.. Otec je invalidným dôchodcom, jeho jediný prijem je invalidný dôchodok vo výške 192,- eur mesačne. Nakoľko od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti prišlo k zmene pomerov na strane maloletých, čo odôvodňuje zvýšenie výživného, navrhuje otec, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel jeho návrhu.
3. Matka sa k návrhu vyjadrila v podaní zo dňa 12.04.2017, kde uviedla, že stanovené výživné spočiatku hradila podľa dohody s otcom v hotovosti k jeho rukám. Potom ale došlo k prerušeniu kontaktu, jeho telefón bol nedostupný, zmenil i miesto bydliska a matka až do prevzatia návrhu na začatie konania dňa 07.04.2017 nevedela, kde sa s deťmi zdržuje. Naviac bola v dobe od 09.01.2009 do 18.01.2010 vo výkone trestu odňatia slobody, rovnako ako v dobe od 13.05.2013 do 25.01.2017. Matka ďalej uviedla, že má záujem svoj dlh na výživnom splácať, ale keďže momentálne po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom k záznamu v registri trestov nemôže nájsť prácu a poberá tak len dávky pomoci v hmotnej núdzi - príspevok na živobytie - vo výške 2.200 Kč a je evidovaná na úrade práce, žiada o umožnenie splátok. V prípade, že nastúpi do zamestnania a bude mať vyšší príjem, samozrejme je ochotná výšku splátky navýšiť podľa možností. Matka ďalej uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného musí vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam vyjadriť svoj nesúhlas. Svoje deti od roku 2007 nevidela, pretože jej v tom ich otec bránil. Určite sa nebráni plateniu výživného na svoje dve deti, ale žiada súd o prihliadnutie k vyššie uvedeným skutočnostiam.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že súhlasia s návrhom otca na zvýšenie výživného, pomery detí sa zmenili, výšku výživného ponechávajú na úvahu súdu.
5. Súd vykonal dokazovanie rodnými listami maloletých detí, výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 26.01.2017, potvrdeniami o návšteve školy, Potvrdením o poskytnutí dávky pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 12.04.2017, odpoveďou Úradu práce ČR zo dňa 29.06.2017, Protokolom o výsluchu matky zo dňa 17.07.2017, oznámením Úradu práce ČR zo dňa 10.07.2017, odpoveďou Úradu práce ČR zo dňa 10.07.2017, odpoveďou Úradu práce ČR zo dňa 15.09.2017 a zo dňa 18.09.2017, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 26.09.2017, odpoveďou K. zo dňa 02.10.2017, Uznesením Krajského soudu v Brně č.k. KSBR 31 INS 13164/2017 A-13 zo dňa 22.08.2017, Dohodou o pracovní činnosti č.: 14194460, Dohodou o hmotné odpovědnosti, Potvrzením o převzetí potvrzení o zaměstnání, Oznámením Úradu práce ČR zo dňa 05.09.2017, odpoveďou K. s.r.o. zo dňa 02.10.2017, Čestným vyhlásením zo dňa 05.10.2017, odpoveďami Úradu práce ČR zo dňa 25.10.2017, odpoveďou T. zo dňa 13.12.2017, odpoveďami Úradu práce ČR zo dňa 14.12.2017, Protokolom z OS v Kroměříži zo dňa 03.01.2018, výtlačkami z kurzy.cz, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 20P/31/2007, z neho najmä rozsudkom č.l. 124, zápisnicou z pojednávania zo dňa 30.11.2009 a správou z prešetrených pomerov zo dňa 29.11.2009, výsluchom otca, výsluchom matky prostredníctvom dožiadaného súdu v ČR, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie na posledné pojednávanie doručené prostredníctvom dožiadaného súdu, na pojednávanie sa nedostavila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20P/31/2007 súd zistil, že rozsudkom č.k. 20P/31/2007-124 zo dňa 13.12.2010 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť na každé z maloletých maloleté detí výživné v sume 25,38 eura mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že v čase skoršieho rozhodnutia maloletý David navštevoval 3. ročník ZŠ a maloletá Laura bola v predškolskom veku. Matka bola v čase skoršieho rozsudku nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, bez príjmu. Otec bol nezamestnaný, poberal iba rodinné prídavky na obe deti. Matka mala v čase skoršieho rozsudku dve a otec tri vyživovacie povinnosti.
7. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného (20.01.2017) navštevoval maloletý L. X. ročník ZŠ a maloletá E. X. ročník ZŠ (potvrdenia na č.l. 31 a 32), v tomto školskom roku navštevujú X. a X. ročník. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 199,50 eura (odpoveď SP na č.l. 83). Otec býva s deťmi v domácnosti spolu so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť každý mesiac sumou 150,- eur (čestné vyhlásenie na č.l. 112). Matka bola od 13.05.2013 do 25.01.2017 vo výkone trestu odňatia slobody (vyjadrenie matky na č.l. 40). Od 31.01.2017 je matka evidovaná ako nezamestnaná, pričom od 31.01.2017 do 29.06.2017 jej bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti, a to za 1/2017 v sume 89,- Kč, za 2/2017 v sume 2.736,- Kč, za 3/2017 v sume 2.715,- Kč, za 4/2017 v sume 2.104,- Kč, za 5/2017 v sume 2.098,- Kč. Za obdobie od 01.03.2017 do 30.06.2017 bola matka práceneschopná, z ktorého dôvodu jej v uvedenom období nebolo ponúknuté vhodné pracovné miesto (odpoveď ÚP ČR na č.l. 60). Matke je od 2/2017 vyplácaný príspevok na živobytie, pričom od 9/2017 je vyplácaný vo výške 2.604,- Kč mesačne (odpoveď ÚP ČR na č.l. 81, oznámenie ÚP ČR na č.l 96). Matka má základné vzdelanie (výpoveď matky na č.l. 62). Matka je v insolvenčnom konaní, bolo jej povolené oddlženie, má iba výdavky na potraviny, hygienu a oblečenie, nemá výdavky na bývanie, pretože býva u príbuzných (vyjadrenie matky na č.l. 86, uznesenie na č.l. 88). Otec má okrem maloletých detí vyživovaciu povinnosti aj voči maloletému E. E., matka má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletým deťom. Z vyjadrenia Úradu práce ČR na č.l. 146 vyplýva výška hrubej minimálnej mzdy v ČR v roku 2017 vo výške 11.000,- Kč (cca 430,- eur) a v roku 2018 vo výške 12.200,- Kč (cca 480,- eur).
8. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že matka na deti neplatí žiadne výživné, nenavštevuje ich, naposledy ich videla pred 10 až 12 rokmi. Matka má ukončené základné vzdelanie. Má také informácie, že matka predáva drogy, že bola zavretá za drogy. Ďalej uviedol, že matke nie je možné veriť, že si hľadá prácu. Od podania návrhu matka nezaplatila žiadne výživné, nebolo mu vyplatené ani náhradné výživné. Matka sa s deťmi nekontaktuje, nevolá im. Otec nevlastní nehnuteľnosti, je na neho písané motorové vozidlo F. 20-ročné, on ho nepoužíva.
9. Matka pri výsluchu účastníka pred dožiadaným súdom v ČR uviedla, že vo výkone trestu bola, lebo predávala drogy. Má dve deti, L. a E., je pravdou, že ich nevidela 12 rokov. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Má základné vzdelanie.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
24. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného na obe deti je z časti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého L. a na maloletú E. zo sumy 25,38 eura mesačne s účinnosťou od 20.01.2017 do 30.06.2017 na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 50,- eur mesačne.
25. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia u každého z maloletých detí, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/31/2007-124 zo dňa 13.12.2010 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti.
26. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 6 rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých detí a k zvýšeniu nákladov na ich stravu, hygienické potreby, oblečenie. Zároveň prišlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s prestupom maloletého L. z 1. stupňa ZŠ na 2. stupeň ZŠ a s nástupom maloletej E. na 1. stupeň ZŠ a následne na 2. stupeň ZŠ, ktorým prestupom sa zvýšili najmä náklady na školské potreby. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletých detí preto bolo, aby sa nej podieľala matka vo zvýšenej miere ako v sume 25,38 eura mesačne na každé z maloletých detí, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné, ktoré v súčasnosti ani nedosahuje minimálne výživné (27,13 eura, resp. 27,32 eura od 01.07.2017).
27. Žiadnemu z rodičov maloletých detí oproti času skoršieho rozsudku nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec oproti času skoršieho rozsudku poberá invalidný dôchodok vo výške 199,50 eura mesačne, čím sa jeho príjem zvýšil o uvedenú sumu. Matka je nezamestnaná, poberá iba príspevok na živobytie vo výške 2.604,- Kč (102,77 eura) mesačne, pričom má iba bežné výdavky na potraviny, hygienu a oblečenie. Matka v konaní poukazovala na to, že je nezamestnaná, pričom z dôvodu záznamu
v registri trestov má problém nájsť si zamestnanie. Súd mal za to, že u matky je potrebné prihliadnuť na to, že po skončení výkonu trestu odňatia slobody v januári 2017 sa zaevidovala na úrade práce ako nezamestnaná, pričom jej nebolo v prvých mesiacoch ponúknuté žiadne pracovné miesto. Je možné uznať, že v prvých mesiacoch po prepustení z výkonu trestu, kde bola takmer 4 roky, mala matka sťaženú pozíciu v zabezpečení si dostatočného príjmu, musela sa prispôsobiť novým podmienkam na slobode, pričom následne bola práceneschopná od 01.03.2017 do 30.06.2017. Súd preto uznal, že za obdobie od podania návrhu (t.j. odo dňa 20.01.2017) do skončenia preukázanej práceneschopnosti matky (t.j. do dňa 30.06.2017) je dôvodné zvýšenie výživného matky zo sumy 25,38 eura mesačne len na sumu minimálneho výživného, teda na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho príjem. V uvedenom období od 20.01.2017 do 30.06.2017 minimálne výživné predstavovalo sumu 27,13 eura mesačne na každé z detí.
28. Za ďalšie obdobie, t.j. od 01.07.2017, však mal súd za to, že nie je možné akceptovať nezamestnanosť matky ako nezvrátiteľný stav, ale mal za to, že matka sa dostatočne nesnažila a nesnaží nájsť si zamestnanie a hľadá si zamestnanie len formálne. Matka poukazovala na svoj záznam v registri trestov, avšak keby uvedené malo byť prekážkou, neboli by jej vôbec ponúknuté voľné pracovné miesta (viď č.l. 148), nakoľko Úrad práce ČR údajom o zázname matky v registri trestov nepochybne disponoval, napriek tomu jej voľné pracovné miesta ponúkal. Súd tiež poukazuje na to, že matka uvádzala (na č.l. 86), že pred podpisom zmluvy s T. jej budúci zamestnávateľ oznámil, že vzhľadom k jej záznamu v registri trestov nie je vhodným kandidátom a odmietol ju zamestnať, pričom k podpisu zmluvy nedošlo. Uvedené však nie je pravdou, keďže z predloženej Dohody o pracovnej činnosti (č.l. 91) vyplýva, že zo strany zamestnávateľa bola dohoda podpísaná, nebola podpísaná zo strany matky, a zároveň sa T.. vyjadrila (na č.l. 106), že matka má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 28.08.2017 k výkonu brigádnických prác, zatiaľ u nich neodpracovala žiadnu smenu, pričom smeny sú len na voľbe pracovníka samotného. Súd má za to, že matka nevyvíja dostatočnú snahu nájsť si zamestnanie, resp. hľadanie zamestnanie len predstiera a súčasný stav jej vyhovuje. Z vývoja nezamestnanosti v ČR v roku 2017 a 2018 (č.l. 153 a 154) vyplýva, že miera nezamestnanosti v ČR je okolo 4%, čo predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti v rámci EÚ. Zároveň je dostatok voľných pracovných miest, pričom nedostatok zamestnancov bude musieť ČR riešiť dovozom pracovnej sily zo zahraničia. V súvislosti s tým má súd za to, že ak by matka skutočne mala záujem nájsť si zamestnanie, toto by si našla, pričom by tak dosahovala aspoň minimálnu mzdu vo výške 11.000,- Kč (430,- eur) v roku 2017 a 12.200,- Kč (480,- eur) v roku 2018. Matka si musí byť vedomá toho, že je v produktívnom veku, s dvoma vyživovacími povinnosťami, a musí vynaložiť všetko úsilie, aby vykonávala akékoľvek zamestnanie (s prihliadnutím na jej základné vzdelanie) a dosahovala hoci len minimálnu mzdu, nakoľko jej deti sú na ňu svojou výživou odkázané. Bolo by proti záujmu maloletých detí, aby súd prihliadal na dobrovoľnú nezamestnanosť matky, pretože je povinnosťou rodiča starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí. Ak matka ani minimálny príjem zo zamestnania v súčasnosti nedosahuje, je tomu tak z dôvodov jej nezáujmu o prácu, keď si prácu hľadá len formálne, a v podmienkach s najnižšou nezamestnanosťou v EÚ a pri nedostatku pracovnej sily v ČR je dobrovoľne nezamestnanou. Na také správanie matky je s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR potrebné nahliadať ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu príjmu. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať minimálnu hrubú mzdu vo výške 430,- eur, resp. 480,- eur mesačne, čo predstavuje čistú mzdu vo výške cca 415,- eur, resp. 445,- eur mesačne (z dôvodu podobného sociálneho systému orientačne použitý kalkulátor čistej mzdy na stránke ekonomika.sme.sk za rok 2017 a 2018), ktorú by dosahovala, ak by prejavila skutočný záujem sa zamestnať, a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Z uvedenej čistej mesačnej mzdy vo výške 415,- eur, resp. 445,- eur, by bola matka schopná plniť vyživovaciu povinnosť na svoje dve maloleté deti v rozmedzí od 20 do 25% z čistého príjmu, t.j. v rozmedzí od 80,- eur do 110,- eur. Nakoľko má matka dve vyživovacie povinnosti, avšak zároveň sa ešte predpokladá potreba zvýšenia výživného v budúcnosti, bolo potrebné sa pohybovať v strede daného rozmedzia. 23% z uvedenej sumy 445,- eur pritom predstavuje sumu cca 100,- eur. Zo sumy 100,- eur mesačne potom súd považoval za primeranú sumu výživného na každé z maloletých detí vo výške 50,- eur mesačne, t.j. v rovnakej výške, nakoľko je medzi nimi nízky vekový rozdiel a zároveň sú v súčasnosti obaja žiakmi 2. stupňa ZŠ, a teda náklady na ich výživu sú približne rovnako vysoké. Pokiaľ ide o skutočnosť, že matka má viacero dlhov (čo vyplýva z toho, že jej bolo povolené oddlženie), táto okolnosť nemôže byť na ťarchu maloletých detí, keď výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
29. Súd mal za to, že od 01.07.2017 bolo a je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by stačila na zabezpečenie výživného vo výške 50,- eur mesačne na každé z jej maloletých detí. Povinnosťou matky ako rodiča je starať sa o výživu svojich maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovala príjem, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že všetku starostlivosť o maloleté deti dlhodobo zabezpečuje výlučne otec. Výšku výživného na maloleté deti v sume 50,- eur mesačne na každé z detí považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, vzhľadom k príjmu ich otca, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky v zmysle § 75 ods. 1 ZR, aj s prihliadnutím k tomu, že matka má dve vyživovacie povinnosti, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany matky a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa nich podieľal otec, ktorá má oproti času skoršieho rozsudku vyšší príjem, a ktorý je rovnako povinný sa finančne podieľať na výžive maloletých, nakoľko jeho osobná starostlivosť o ne je menšia ako v čase skoršieho rozsudku. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby svojich detí. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti vo výroku I. a II. rozsudku vyhovel, považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a výživné matky zvýšil s účinnosťou od 20.01.2017 do 30.06.2017 zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne (27,13 eura) a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 50,- eur mesačne na každé z maloletých detí, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po 6 rokoch od času pôvodného rozhodnutia, považuje súd zvýšenie výživného o cca 25,- eur (od 01.07.2017) na každé z detí za primerané. Súd zvyšoval výživné na maloleté deti odo dňa podania návrhu na súd dňa 20.01.2017, keď otec nepreukázal žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo dôvodné priznať výživné spätne od 01.09.2016, ako to otec požadoval v návrhu. Otcovi nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného skôr ako 20.01.2017, a ak tak neurobil, nie je to možné pričítať na ťarchu matky.
31. V dôsledku zvýšenia výživného od 20.01.2017 a rozhodovania o výživnom dňa 22.02.2018 súd vyčíslil matke vo výroku III. a IV. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.01.2017 do 28.02.2017 na každé z maloletých detí vo výške v sume 546,21 eura. Uvedené nedoplatky boli pri každom z maloletých detí vypočítané spôsobom - za obdobie 20.01.2017-31.01.2017 (t.j. 12 dní) mala matka dať 10,56 eura (27,13 eura/31 dní = 0,88 eura na 1 deň x 12 dní), za toto obdobie dala 0 eur; za mesiace 2/2017 - 6/2017 mala matka dať 135,65 eura (5 mesiacov x 27,13 eura), za toto obdobie dala 0 eur; za mesiace 7/2017 - 2/2018 mala matka dať 400,- eur (5 mesiacov x 50,- eur), za toto obdobie dala 0 eur; čo predstavuje nedoplatok pri každom dieťati vo výške 546,21 eura (10,56 + 135,65 + 400).
32. Súd z dôvodu výšky nedoplatkov povolil matke v súlade s návrhom otca splácať nedoplatky na obe maloleté deti v splátkach po 20,- eur mesačne na každé spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátok budú nedoplatky zo strany matky uhradené v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatkov v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na obe maloleté deti po určitý čas, čo je viac na prospech maloletých, ako jednorazovo vyplatená suma.
33. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/31/2007-124 zo dňa 13.12.2010 v časti výšky bežného výživného matky na maloleté deti.
34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.