Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_4To-4-2018.pdf
PDF · 69.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 22. februára 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie obžalovaného V. A. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 21. 6. 2017, sp. zn. 5T 155/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. A. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 21. 6. 2017, sp. zn. 5T 155/2016 bol obž. V. A. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15. 7. 2016 v čase od 10.20 h do 10.40 h v okolí obce A., v časti zvanej W. F., okres D. vyhrážal sa J.. W. Q., nar. XX. X. XXXX tým spôsobom, že kričal naňho, že ho zajebe a následne aj na zvýraznenie svojich vyhrážok ho železným predmetom o dĺžke 60 cm fyzicky napadol, čím vzbudil u J.. W. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. dôvodnú obavu o svoj život a fyzickým útokom mu boli spôsobené zranenia a to povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy a pomliaždenie pleca ramena, ktoré zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 14 mesiacov.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný napadol poškodeného J.. W. Q., čo vyplývalo tak z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede svedka V. V..
Proti rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 21. 6. 2017, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Poukazoval na to, že sa nedopustil spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a tým pádom ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním táto skutočnosť nebola preukázaná. Žiadal potom, aby krajský súd prehodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu, zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby krajský súd sám rozhodol a jeho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na V. A. obžalobu dňa 6. 12. 2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Samosudca okresného súdu dňa 24. 1. 2017 vydal na V. A. trestný rozkaz, ktorým mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor prostredníctvom svojho obhajcu a tak bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obž. V. A., poškodený J.. W. Q. a svedok V. V.. Ďalšie dôkazy a to listinné dôkazy boli vykonané prečítaním týchto listín.
Obžalovaný popieral spáchanie skutku, keď tvrdil, že v žiadnom prípade sa poškodenému J.. Q. nevyhrážal fyzickým napadnutím alebo zabitím a poukazoval na to, že tento skutok nebol preukázaný.
Naproti tomu obžalovaný bol v plnom rozsahu usvedčený výpoveďou poškodeného J.. W. Q., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní detailne popísal ako došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a ním, keď obžalovaný sa mu vyhrážal, že ho zabije a zajebe, pričom ho aj napadol železným kolom o dĺžke 60 cm a tak poškodený sa bál o svoj život, pričom ho dreveným kolom aj sčasti zasiahol, pričom mu spôsobil povrchové zranenie vlasatej časti hlavy a pomliaždenie pleca a ramena.
Zhodne na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok V. V., keď uviedol, že po tom ako prišiel obžalovaný k poškodenému, tohto zhodil na zem, pričom obžalovaný mal v ruke hranol, zaháňal sa na poškodeného, vyhrážal sa mu, pričom proti úderu sa poškodený zohol a tak sčasti túto ranu vykryl.
Konanie obžalovaného bolo preukázané aj trestným oznámením poškodeného J.. W. Q., ktorý podal trestné oznámenie ešte dňa 18. 7. 2016 a toho istého dňa, kedy sa skutok stal, t.j. 15. 7. 2016 bol na lekárskom ošetrení v Nemocnici D., a.s., keď ošetrujúci lekár konštatoval povrchové poranenie vlasatej kože hlavy s pomliaždením pleca a ramena s liečením do 7 dní.
Obžalovaný teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom a to so zbraňou, pričom takéhoto konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom a dopustil sa výtržnosti tým, že iného napadol, čím po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Pri ukladaní trestu u obžalovaného nepochybil prvostupňový súd ani v tom smere, keď dôsledne sa riadil zásadami ukladania trestov, tak ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Prvostupňový súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, predovšetkým na tú skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a uložil mu potom úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Takýto trest považuje aj krajský súd za dostatočný, potrebný k ochrane spoločnosti a prevýchove páchateľa.
Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. V. A. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.