Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletú K. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - P. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. A., Š. XX, zastúpená JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, a otec - W. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š., M. XXX/XX, zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otcovi na maloletú K. F., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 26.09.2017.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 26.09.2017 do 28.02.2018 v sume 516,67 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14P/62/2014-50 zo dňa 07.11.2014.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 26.09.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 300 eur mesačne s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2014 sumou 100 eur) náklady spojené s výchovou dieťaťa vzrástli, maloletá navštevovala vtedy základnú školu, v súčasnosti je žiačkou gymnázia, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školských výdavkoch a na cestovnom do školy v Š.. Otec nad určené výživné neprispieva.

(2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 15.11.2017 tým, že s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasí, navrhol zvýšenie na 150 eur mesačne. Uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. F., N.. M. Y. XXXX), s partnerkou a spoločným dieťaťom bývajú v jej byte, na bývanie majú výdavky 130 eur mesačne, na splátky úveru 185,79 eur a na telefón 50 eur mesačne. Príjem má 1.270 eur mesačne, cestovné do práve predstavuje 110 eur mesačne.

(3) V replike zo dňa 15.02.2018 matka uviedla, že otcom navrhovaná suma výživného je nízka, nakoľko neprihliada na potreby maloletej, pričom príjem otca sa podstatne zvýšil. Matka je v súčasnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke, bez príjmu, bola jej zastavená aj výplata prídavku na maloletú (nakoľko sa prídavok uplatnil otec v T.). S partnerom, ich spoločným dieťaťom a maloletou žijú v dome otca jej partnera, náklady na bývanie majú vo výške 186 eur mesačne. Zvýšené (mesačné) výdavky na

maloletú uviedla na stravnom v školskej jedálni cca 30 eur, cestovnom 29,40 eur, antikoncepčné tabletky 11,14 eur, výživové doplnky na posilnenie imunity 25 eur a príspevok do ZRŠ 35 eur na rok.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14P/62/2014-50 zo dňa 07.11.2014 bolo otcovi na základe dohody rodičov zvýšené výživné na maloletú (vtedy vo veku 12 rokov) zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne. Otec vykázal príjem zo zamestnania 362 eur mesačne, matka poberala rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne (bola na rodičovskej dovolenke s mal. Z., N.. M. V. XXXX) a poberala prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne. Maloletá bola žiačkou 7. triedy ZŠ, matka na ňu uviedla zvýšené výdavky do školy (na začiatku školského roka 35 eur, cestovné 2x 0,55 eur denne), vyšetrenia kvôli skolióze vo výške 10 eur mesačne. Obaja rodičia už mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

(6) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že jej pomery sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, v súčasnosti je na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. Z., na ktorú poberá prídavok. Vlastný príjem nemá. Jej partner, otec mal. Z., je živnostník - maliar, príjem má 700 eur mesačne. Je nemajetná. Maloletá v súčasnosti navštevuje 1. triedu gymnázia v Š., výdavky spojené so začiatkom školského roka mala matka 46 eur, platí jej obedy v školskej jedálni 30 eur mesačne a doučovanie z anglického jazyka - hodina stojí 10 eur týždenne, doučuje sa o hodinu v týždni, ale v podľa matky to asi nestačí na zlepšenie prospechu. Maloletá bola v poslednom období častejšie chorá, má oslabenú imunitu. Matka sa nemôže zamestnať, nakoľko maloletá Z. je často chorá, skúšala to brigádnickou formou. V konaní predložila rozhodnutie úradu práce o pozastavení výplaty prídavku na dieťa s poukazom na prácu otca v T., doklady o výdavkoch na bývanie.

(7) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od F. XXXX pracuje v T., v mraziarni, príjem má 1.270 eur mesačne, je nemajetný. Mal. F. chodí do škôlky, jeho partnerka pracuje ako živnostníčka. Cestou advokátky uviedol, že o rodinných prídavkoch v T. rozhodnuté ešte nebolo, pokiaľ budú otcovi poskytnuté, prídavky na maloletú bude poukazovať matke. V konaní predložil potvrdenie o návšteve škôlky druhého dieťaťa s poplatkom 13 eur mesačne, pracovnú zmluvu, podľa ktorej jeho mesačný príjem predstavuje 1542,28 eur brutto, potvrdenie o príjme za december 2016 vo výške 1.270,71 eur netto, doklady o výdavkoch na bývanie.

(8) Procesný opatrovník dieťaťa navrhol v záujme maloletej zvýšiť otcovi výživné s poukazom na jej odôvodnené potreby a schopnosti a možnosti rodičov.

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(10) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(12) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(16) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.

(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 3 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, a na strane otca vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletej sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (nástup na strednú školu) zvýšili, jej fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Významne sa zmenili zárobkové pomery otca, má o 900 eur vyšší príjem než v čase predchádzajúcej úpravy, matka je však v súčasnosti naopak úplne bez príjmu. Zmena pomerov je na strane dieťaťa (v súčasnosti vo veku skoro 16 rokov) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Zmene a možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá zvýšenie výživného na 200 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo v prípade otca predstavuje rozpätie 254 až 317 eur na

dve vyživovacie povinnosti). Určené výživné spolu so starostlivosťou matky (ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť v súčasnosti plní len zabezpečovaním bývania a finančnou pomocou zo strany jej partnera), budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.

(18) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol (výživné za mesiac február už bolo splatné) takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 100 eur a 5 dní mesiaca september 2017

- 100/30 x 5, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.

(19) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(20) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)