Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-3-2022.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, p r o t i žalovanému: O. D., L.. X.X.XXXX, J. G., T. XXXX/ XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, o zaplatenie 787,53 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 787,53 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou z 24.1.2022 uplatnil titulom regresnej náhrady podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2007 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na zaplatenie sumy 787,53 Eur, ktorú ako služobný úrad zaplatil za služobný úraz príslušníkovi PZ práp. J.. C. G.. Išlo o náhradu škody, ktorá mu vznikla pri služobnom zákroku voči žalovanému, ktorý mu spôsobil zranenie. Konkrétne poškodenému policajtovi bolo vyplatené bolestné vo výške 406 Eur a služobný plat počas jeho práceneschopnosti vo výške 381,53 Eur.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadal o odpustenie dlhu z dôvodu, že je vo výkone trestu, nepracuje a teda nemá finančné prostriedky. Navyše spochybnil nárok z dôvodu, že v konaní nebol vypracovaný žiadny znalecký posudok a nechápal ako sa došlo k výške žalovanej sumy. Súd následne písomne upozornil žalovaného na to, že nie je nevyhnutné výšku bolestného preukazovať znaleckým posudkom, postačuje lekársky posudok o bolestnom, ktorý bol pripojený k žalobe a preto súd vyzval žalovaného, aby jasne uviedol, či navrhuje znalecké dokazovanie, ohľadom čoho a s upozornením, že bude musieť zaplatiť preddavok s poukazom na § 253 ods. 2, 3 CSP. Žalovaný na toto upozornenie, ktoré mu bolo doručené 18.3.2022, nereagoval.
3. K odporu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril 7.3.2022 s tým, že je nedôvodný. Uplatnený nárok a jeho výška bola totiž preukázaná pripojenými listinnými dôkazmi. Lekársky posudok o bolestnom navyše kontroloval aj posudkový lekár žalobcu MUDr. Katarína Ježková a predložil aj vyčíslenie služobného platu G.G.. C. G..
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému stanovisku žalobcu uviedol, že on sa len bránil proti zlomeniu prsta, všetko považuje za podvod a žalovanú sumu navyše považoval za neprimerane vysokú. Prehlásil tiež, že nechce byť prítomný na pojednávaní.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, potvrdením o výplate bolestného, rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-Ba-VO-5/2021-Ú zo dňa 6.7.2021, lekárskym posudkom o bolestnom, vyčíslením služobného platu, trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava III 2T/6/2020 zo dňa 31.1.2020, kontrolou bodového hodnotenia služobného úrazu a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 29.10.2019 na OOPZ Bratislava - Nové mesto - západ v priestore pre zadržané osoby žalovaný napadol G.G.. C. G. po tom, čo menovaný k nemu pristúpil z dôvodu vykonania bezpečnostnej prehliadky, pri ktorej kládol žalovaný aktívny odpor a pri ňom sa žalovaný zahryzol do predlaktia ľavej ruky G.. C. G. a spôsobil mu povrchovú oválnu ranu a krvnú podliatinu. Vyplýva to z právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava III 2T/6/2020 zo dňa 31.1.2020, ktorý sa stal právoplatným 26.2.2020. Ním bol žalovaný uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
7. Za uvedené ublíženie na zdraví bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom dňa 4.12.2019 všeobecným lekárom MUDr. Dagmar Petrášovou, ktorým bolo stanovené bolestné vo výške 10 bodov za položku 114 - povrchovú ranu hornej končatiny, chirurgicky ošetrenú. Tento lekársky posudok preverila aj posudková lekárka žalobcu MUDr. Katarína Ježková, ktorá v písomnom stanovisku z 25.2.2020 s ním súhlasila. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-VO-5/2021-Ú zo dňa 6.7.2021 bola G.. C. G. priznaná náhrada za bolesť vo výške 406 Eur, pričom bolo vychádzané z hodnoty 20,26 Eur za jeden bod a podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bola táto suma zvýšená na dvojnásobok, takže po zaokrúhlení išlo o sumu 406 Eur. K vyplateniu tejto sumy poškodenému došlo dňa 14.9.2021, čo vyplýva z potvrdenia žalobcu, sekcie personálnych a sociálnych činností zo dňa 16.9.2021.
8. G.. C. G. bol práceneschopný od 31.10.2019 do 7.11.2019. Služobne pritom bol zaradený na výkon štátnej služby ako referent na OOPZ Bratislava - Nove Mesto - západ, odboru poriadkovej polície. Ako vyplýva z vyjadrenia Krajského riaditeľstva PZ Bratislava za obdobie od 31.10.2019 do 7.11.2019 bol následkom služobného úrazu mu vyplatený služobný plat za uvedené obdobie práceneschopnosti a to podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške 381,53 Eur.
9. Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení účinnom v čase spáchania skutku t.j. v znení účinnom od 1.2.2019 do 31.12.2019, ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej v súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
10. Podľa § 173 ods. 3 citovaného zákona ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
11. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činnosti vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.
12. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
13. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania má okrem prípadov uvedených v ods. 7 až 9 a v § 7 nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých 30 dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti.
14. V danom prípade súd mal za preukázané, že G.. C. G. utrpel pri výkone služby služobný úraz
- zranenie, ktoré mu spôsobil žalovaný, čo nepochybne vyplýva z právoplatného trestného rozkazu. Súd v tejto súvislosti pripomína, že v občianskoprávnom konaní s poukazom na § 193 CSP je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd teda bol
viazaný výrokom trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným za skutok konkretizovaný v jeho výrokovej časti vrátane zranenia, ktoré žalovaný spôsobil spomínanému policajtovi. Za preukázané súd mal aj to, že za tento služobný úraz žalobca ako služobný úrad vyplatil poškodenému policajtovi bolestné vo výške 406 Eur a počas doby jeho práceneschopnosti aj služobný plat vo výške 381,53 Eur.
15. Nárok na bolestné je bližšie upravený v zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
16. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
17. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
19. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
20. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
21. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.
22. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
23. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, teda bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom, žalovaný ak nesúhlasí s jeho záverom mal možnosť ako osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví, teda osoba uvedená v § 7 ods. 4 citovaného zákona žiadať o vypracovanie znaleckého posudku, na čo súd žalovaného upozornil s tým, že musí jasne uviesť ohľadom čoho navrhuje znalecké dokazovanie a upozornený bol aj na to, že v takom prípade bude musieť zaplatiť aj preddavok na znalecké dokazovanie, v opačnom prípade súd navrhnutý dôkaz nevykoná ako je to upravené v § 253 ods. 2, 3 CSP. Žalovaný však na toto upozornenie súdu nereagoval.
24. Navyše súd poukazuje aj na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
25. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak jej popretie je neúčinné.
26. V kontexte s vyššie citovanými ustanoveniami CSP vzhľadom na to, že vyjadrenia žalovaného súd považuje za zmätočné a navyše v nich absentuje výslovné popretie konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu resp. žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto možno dospieť k záveru o neúčinnosti ich popretia resp. o fikcii o nespornosti skutkových tvrdení uvedených v žalobe.
27. Súd preto považoval výšku bolestného za preukázanú spomínaným lekárskym posudkom predstavujúcu 10 bodov, pričom hodnota za jeden bod bola stanovená na 20,26 Eur opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL z 15.5.2019, ktorým sa stanovuje výška náhrady za bolesť na rok 2019. Po zaokrúhlení ide o sumu 203 Eur, ktorá sa však zvyšuje na dvojnásobok s
poukazom na § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a teda predstavuje 406 Eur. Uvedenú sumu žalobca vyplatil poškodenému policajtovi dňa 14.9.2021.
28. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
29. Je nesporné, že žalobca vyplatil poškodenému C. G. dávku úrazového zabezpečenia - bolestné a dávku nemocenského zabezpečenia - služobný plat a preto s poukazom na § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. súd považoval za právne dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Na záver súd dodáva, že požiadavka žalovaného o odpustenie dlhu je úplne irelevantná a nemá žiadne právne opodstatnenie a to ani v prípade, že žalovaný je v súčasnosti bez príjmu a vykonáva trest odňatia slobody.
30. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.