Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 8C/100/2016 - 37 zo dňa 25.05.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a výroku o trovách konania.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.809,19 eura, úrok vo výške 84,96 eura, úroky z omeškania vo výške 1,49 eura a 5% ročne zo sumy 1.809,19 eura od 31.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 99,52%.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.809,19 eura spolu s úrokom vo výške 84,96 eura a úrokmi z omeškania vo výške 1,49 eura a 5% ročne z istiny 1.809,19 eura od 31.05.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 84,96 eura od 31.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Súd citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods, 1 až 3, 5, 9, 10, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že dňa 06.06.2014 uzavreli sporové strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 29,80 eura, splatných v 20. deň v kalendárnom mesiaci. Termín prvej splátky bol stanovený na 20.06.2014 a splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.05.2024. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola 3.676,- eur, RPMN úveru predstavovala 15,41% a priemerná RPMN 17,94%. Žalovaná mala taktiež splácať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eur mesačne.

Žalovaná nesplácala splátky úveru riadne a včas. Splátku splatnú dňa 21.08.2015 namiesto predpísanej splátky vo výške 29,80 eura uhradila len v rozsahu 0,68 eura, pričom k zvyšnej úhrade nedošlo ani do troch mesiacov od splatnosti. Dňa 30.05.2016 žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ku dňu predčasného zosplatnenia mala tak podľa žalobcu ostať nesplatená časť istiny vo výške

1.809,19 eura. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná s výnimkou nároku na úroky z omeškania z nezaplatených úrokov uplatnených vo výške 5% ročne zo sumy 84,96 eura od 31.03.2016 do zaplatenia. Tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný vzhľadom na to, že Občiansky zákonník (ale ani ) nezakladá právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel ohľadne povinnosti žalovanej zaplatiť 1.809,19 eura, spolu s úrokom vo výške 84,96 eura a úrokmi z omeškania vo výške 1,49 eura a 5% - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.809,19 eura od 31.05.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 1.999,69 eura a neúspešný v rozsahu 4,89 eur, čím o 99,52% prevýšil úspech žalovanej, preto mu v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca v rozsahu zamietavého výroku a výroku o trovách konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008. Vzhľadom na ústavný princíp právnej istoty mal za to, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Z tohto dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá ma zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľa. V ďalšom rozsahu žalobca namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu, ale aj na príslušenstvo. Žalobca poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov a uviedol, že pri posudzovaní úspechu mal súd dospieť k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, žalovanú zaviazať uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi náhradu trov konania, ako aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.02.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku týkajúcu sa nároku na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 84,96 eura je vecne správny. Otázku úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky súd správne právne posúdil. Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom“. Ani Občiansky zákonník, ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

K argumentu žalobcu, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 4 Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008 odvolací súd uvádza, že do registra „Cob“ sa zapisujú spory vedené medzi podnikateľmi, resp. obchodnými spoločnosťami, pritom spor v predmetnom konaní je sporom spotrebiteľským, na ktorý nie je možné aplikovať závery z obchodných sporov. Navyše v zmysle článku 2 ods. 1 v súlade so zásadou právnej istoty, každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít sa považuje prax Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Odvolací súd nemohol akceptovať prezentovaný názor iného všeobecného súdu iného členského štátu EÚ, na rozhodnutie ktorého poukázal žalobca.

7. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania sa v sporovom konaní spravuje zásadou úspechu, ktorá je vyjadrená v ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia. Plný úspech vo veci by mal žalobca len vtedy, ak by žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, v opačnom prípade má vždy len čiastočný úspech. Odvolací súd uvádza, že z obsahu ust. § 255 ods. 2 nevyplýva, že by súd pri zohľadňovaní pomeru úspechu strany v konaní nemal prihliadať na prípadný neúspech žalobcu vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,52%, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol úspešný čo do uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5% z nezaplatených úrokov vo výške 84,96 eura.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej nárok na ich náhradu nebol priznaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.