Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Pc-12-2016.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: C. J., L.. X.X.XXXX, P. J. L. O. X, G., právne zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanej: C. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. G., právne zastúpenej JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom Jarková 89, Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, X. vchod v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, okres Prešov, katastrálne územie Prešov a to v lehote 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží, 6. vchod v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres Prešov, katastrálne územie Prešov v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetná nehnuteľnosť - byt č. X je v jeho vlastníctve, nadobudol ju na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 535/91, Nz 541/91 dňa 19.6.1991 od C. T., ktorá bola jeho tetou, v podiele 1, pričom druhú 1 nadobudla jeho sestra C. I. od ich rodičov, vzhľadom k tomu, že ide o dvojbytový rodinný dom. V predmetnej nehnuteľnosti žil od narodenia s rodičmi, sestrou a tetou. Po uzatvorení manželstva so žalovanou sa k nemu žalovaná presťahovala. Manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2013 sp. zn. 11C 55/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 36/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.3.2015. Žalovaná už nemá dôvod bývať v tejto nehnuteľnosti. Viackrát vyzval žalovanú nehnuteľnosť vypratať, a to výzvou zo dňa 26.6.2015, zo dňa 20.8.2015 a zo dňa 9.10.2015, čo však žalovaná odmietla. Predložil jej aj viaceré ponuky prenájmu nehnuteľnosti, napriek tomu nehnuteľnosť neopustila. Spolužitie so žalovanou bolo už počas manželstva neznesiteľné. Správanie žalovanej voči nemu mu spôsobuje zdravotné komplikácie. Žalovaná sa s ním nerozpráva, keď sa ku nej ozve, slovne na neho zaútočí. Skrýva pred ním veci, zamyká izbu, robí mu napriek. Správanie žalovanej mu spôsobuje psychickú traumu, trpí depresiami. Je pozorovaný na psychiatrickej ambulancii. Má za to, že žalovaná nemá nárok ani na bytovú náhradu. Jej priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, najmä s poukazom na správanie žalovanej voči nemu nielen počas manželstva, ale aj doteraz.
3. Žalobca ako dôkaz predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, notársku zápisnicu N 535/91, Nz 541/91, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11C 55/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 36/2014, predžalobné výzvy - pokusy o zmier, lekárske správy zo psychiatrickej ambulancie, kópiu zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 11C 55/2013,
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobca, ktorý tento rodinný dom vlastní v podiele 1 so svojou sestrou. Táto nehnuteľnosť mu však bola darovaná jeho tetou za trvania ich manželstva, a to predovšetkým preto, že mal rodinu. Inak by mu určite táto nehnuteľnosť darovaná nebola, čo vyhlásila darkyňa pri tomto darovaní. Aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 36/2014 má byť otázka jej bývania v tomto byte po rozvode manželstva posudzovaná zo širších hľadísk, a to nielen skutočnosť, že navrhovateľ je vlastníkom tohto rodinného domu s ďalšími osobami, ale aj odvodené právo jej bývania v tomto dome v dôsledku dlhoročného manželského spolužitia a spoločného bývania v ňom so žalobcom. Do predmetného bytu vložila svoje úspory, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva, a to cca 100.000 Sk/3.319 eur a hodnotu 1 izbového bytu, ktorý mala v tom čase v užívaní a na podnet žalobcu ho odstúpila, pretože po uzavretí manželstva tento chcel bývať v rodinnom dome. Hodnota tohto bytu je t.č. cca 35.000 eur. Uviedla, že nemá žiadne úspory ani majetok, jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 286,60 eura, ktorý jej ale neumožňuje získať iné bývanie a platiť nájomné. Naviac má podlomené fyzické i psychické zdravie. Poukázala na to, že pred podaním žaloby prebiehalo na súde konanie o vypratanie bytu pod sp. zn. 25C 494/2015, ktoré však bolo na základe späťvzatia žaloby zastavené. K spolužitiu so žalobcom uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, bolo to práve naopak, ona najviac trpela v ich manželstve aj po rozvode. Žalobcom bola šikanovaná, osočovaná a psychicky deptaná, ako aj ich deti. Ona sa stará o domácnosť, poriadok a hygienu, upratovanie spoločných priestorov okrem izby obývanej žalobcom, ktorú tento zamyká. Žalobcovi finančne prispieva na elektrinu v rozsahu 2/3 nákladov a za dodávku plynu na ohrev vody 17 eur mesačne. Jeho rodičom, ktorí bývajú na prízemí spoločne obývaného rodinného domu, platí 1 za plyn na kúrenie a 1 za vodné a stočné. Pokiaľ ide o podlomené zdravie a psychický stav žalobcu, určite to nie je následkom ich zlých vzťahov, ale ide o jeho vlastnú psychiku a osobné povahové vlastnosti, príp. aj dôsledok zlých rodinných vzťahov s jeho sestrou a rodičmi. Žalovaná pripojila ako dôkaz lekárske správy, vyjadrenie k predžalobnej výzve.
5. Žalobca v replike naviac uviedol, že nie je človek, ktorý by žalovanú vyhodil len tak na ulicu, a preto sa už takmer rok a pol snaží žalovanej pomôcť vyriešiť jej bytovú situáciu. Nazháňal jej množstvo inzerátov, bol ochotný jej pomôcť so sprostredkovaním a uzatvorením nájomnej zmluvy. Uviedol, že žalovaná neplatí nájom, odmieta s ním uzatvoriť nájomnú zmluvu. V prípade, že má žalovaná voči nemu akékoľvek pohľadávky, nemá problém sa s ňou spravodlivo majetkovo vyporiadať, napr. v konaní o vyporiadanie BSM.
6. Žalovaná v duplike navyše poukázala na to, že samotné výlučné vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti v zmysle doloženého LV nespochybňovala, ale len poukázala na spôsob a dôvod jeho nadobudnutia. Tiež poukázala na to, že konanie žalobcu odporuje vyjadreniu žalobcu, že nie je pravdou, že by ju po rozvode vyhodil na ulicu a že je ochotný ju prijať bývať v jeho dome, pokiaľ si byt nenájde, pričom počíta, že to bude trvať aj 5 rokov. Doplnila, že aj dňa 4.2.2017 vyvolal žalobca v rodine konflikt a to voči synovi Matúšovi, pričom rozbil stoličku a luster v kuchyni na márne kúsky. Syn privolal OOPZ, ktorí zariadili prevoz žalobcu sanitkou na psychiatrické vyšetrenie. Taktiež v decembri 2011 žalobca po hádke so sestrou poškodil plynový kotol v dome, následkom čoho počas celej zimy mrzli. V mesiaci marec 2012 žalobca na ňu slovne útočil, nadával a nebezpečne sa vyhrážal, musela volať na pomoc OOPZ.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedka, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, notárskou zápisnicou N 535/91, Nz 541/91, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C 55/2013, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 36/2014, predžalobnými výzvami - pokusy o zmier, vyjadrením k predžalobnej výzve, lekárskymi správami, kópiou zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 11C 55/2013, vyjadreniami sporových strán, oznámením o zrušení trvalého pobytu, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
8. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží, X. vchod v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, okres Prešov, katastrálne územie Prešov v 1. Predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol žalobca na
základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 535/91, Nz 541/91 dňa 19.6.1991 od Márie Kuchárovej.
9. Manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 17.6.1982 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2013 sp. zn. 11C 55/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 36/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.3.2015. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplýva, že súd za príčinu rozvratu manželstva účastníkov považoval ich diametrálny povahový nesúlad, ich rozdielne predstavy o spolužití a o partnerovi, ale aj šikanózne správanie sa navrhovateľa k ostatným členom rodiny v súvislosti s ich obmedzovaním riadneho užívania domu, ktorého je vlastníkom.
10. Z predžalobných výziev - pokusov o mimosúdny zmier zo dňa 26.6.2015, 20.8.2015 a 9.10.2015 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú, aby predmetný byt vypratala v lehote 3 mesiacov. Žalovaná na predmetné výzvy reagovala v tom smere, že z bytu sa môže vysťahovať len za predpokladu, že jej bývalý manžel zabezpečí adekvátny náhrady byt, resp. jej vyplatí aspoň sumu 38.632 eur.
11. Z oznámenia mesta Prešov zo dňa 15.7.2015 vyplýva, že žalovanej bol zrušený trvalý pobyt ku dňu 15.7.2015, pričom miestom jej nového trvalého pobytu je obec Prešov.
12. Na základe lekárskych správ bolo zistené, že žalobca trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa a žalovaná má diagnostikovanú zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu reaktívne potencovanú.
13. Žalobca pri svojom výsluchu poukázal na to, že žalovaná sa s ním nezhovára, nevyperie mu, je hysterická, nechce investovať do kúrenia. Spolu so synom si zamykajú izby. Keď začne hovoriť o peniazoch, začne žalovaná zvadu.
14. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný byt darovala žalobcovi jeho teta počas manželstva. Keby nemal rodinu, k darovaniu by podľa jej názoru nedošlo, nevie to však preukázať. Poukázala na to, že v rodine uzmierovala konflikty. Bolí ju, že ich deti kvôli žalobcovi nedoštudovali. Najmladší syn išiel do Anglicka. Žalobca závidel vlastným deťom, bol zlý, ak mu niekto odporoval. Poukázal na to, že má nízky dôchodok, nevie, ako by si mohla dovoliť platiť byt aj stravu. Bola sa informovať aj o sociálnom byte, nemá však o tom doklad. Uviedla, že každý z nich má 1 izbu. Keď k nim príde dcéra, býva u nej v izbe, syn býva u druhého syna.
15. Z výsluchu syna strán sporu C. J. súd zistil, že keď mal štyri roky, konkrétne keď sa narodil jeho brat, zaútočil žalobca na žalovanú s tým, že to nie je jeho dieťa. Následne keď mal brat tri roky, opäť zaútočil na žalovanú. Vtedy odišli k prababke. Teta T. ich však zavolala späť s tým, že prenechá byt celej rodine. V rodine boli neustále zvady medzi rodičmi. Nakoniec došlo k tomu, že teta Magda prepísala hornú časť bytu na otca a jeho sestru. O všetky deti sa starala mama, teda žalovaná, a teta. Otec o nich nejavil žiadny záujem, neprejavoval žiadne známky otcovstva, ani dodnes neprejavuje, ignoroval ich. Aj v súčasnosti má rád počúvanie hudby, čím však obťažuje susedov. Všetko je v réžii žalovanej. Žalobca sa o nich nikdy nestaral. Žalovaná nakupovala, varila, starala sa o platbu inkasa, o záhradu, žalobca nerobil nič. Bola privolaná aj policajná hliadka kvôli hádke rodičov, kde bol žalobca agresívny, čo konštatovali aj policajti. Druhýkrát potom dostal pokutu od polície kvôli tomu, že rozbil kotol kvôli zvade so sestrou, ktorej vykrikoval, že ona nič nerobí. Následne doma mrzli. Za to dostal pokutu, čo dal zosobniť mame. Pred aj po rozvode žalovaná platila energie a dane. Žalobca platiť nič nechce. Zo strany žalobcu sú rôzne konflikty, útoky, vodu platia spolu so žalovanou. Pokiaľ ide o hygienu, o to sa stará v plnom rozsahu žalovaná. Nakupuje všetky hygienické prostriedky. Poukázal tiež na to, že žalobca bol agresívny, rozbil televízor a nástenné hodiny. Po poslednom pojednávaní v tejto veci ich žalobca odhlásil z trvalého pobytu. Matka je dobrosrdečná. Vo všetkom žalobcovi ustupuje. Doteraz riešila všetky veci zaňho. Je nekonfliktný typ. Nemajú za čo a kam odísť.
16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nim.
18. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
20. Podľa § 713 ods. 1 OZ, ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.
21. Podľa § 712 ods. 2 OZ, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva; najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu všetkých vlastníckych žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania vlastníckeho práva totiž nie je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.
23. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Prešov ako spoluvlastník bytu číslo X, nachádzajúceho sa vo vchode č. X na X. poschodí rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X v podiele 1/2. Ako titul nadobudnutia je na predmetnom liste vlastníctva uvedená darovacia zmluva č. RI 1048/91. Z tejto darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 535/91, Nz 541/91 dňa 19.6.1991 vyplýva, že C. T. ako darkyňa darovala svoj 1 podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. Prešov evidovaných na LV XXXX par. č. XXXX, ktoré okrem iného tvorí aj dvojbytový rodinný dom č. XXXX, žalobcovi. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. X, o vypratanie ktorej v tomto konaní ide. Z vyjadrení žalovanej vyplýva, že táto nespochybňuje vlastníctvo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, len poukazuje na spôsob a dôvod jeho nadobudnutia.
24. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov navrhnutých žalovanou ohľadne jej tvrdenia, že do predmetného rodinného domu vložila svoje úspory nadobudnuté pred uzavretím manželstva, ako aj hodnotu 1-izbového bytu, ktorý odstúpila po uzavretí manželstva. Uvedené okolnosti nie sú relevantné v prejednávanom spore (význam by mohli mať v konaní o prípadnom vyporiadaní BSM), nič totiž nemenia na skutočnosti, že žalobca je spoluvlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti.
25. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca a žalovaná boli od 17.6.1982 do 11.3.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o ich rozvode, manželmi. Žalovaná, ktorá za trvania manželstva užívala byt v dome, ktorého spoluvlastníkom je žalobca, odvodzovala svoje právo bývať tomto byte od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe mala žalovaná právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome v spoluvlastníctve žalobcu a žalobca mal povinnosť jej toto bývanie (užívanie bytu) umožniť.
26. Rozvodom manželstva sporových strán však uvedený právny dôvod bývania zanikol, preto žalobcovi ako spoluvlastníkovi bytu vzniklo právo domáhať sa vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná v predmetnom byte býva aj po rozvode manželstva, a to bez právneho dôvodu, bolo dôvodné žalobe o vypratanie nehnuteľnosti vyhovieť.
27. Vzťah vyplývajúci z užívania bytu v rodinnom dome žalobcu žalovanou po rozvode ich manželstva je občianskoprávnym vzťahom. Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu existencie a podmienok nároku na bytovú náhradu pri zániku uvedeného odvodeného právneho dôvodu užívania bytu. Z toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v týchto prípadoch vylučoval. Na daný právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle § 853 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.
%2523853'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ tie jeho ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t.j. ustanovenia § 713 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523713'&ucin-k- dni='30.12.9999'> OZ, ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než nájomcom bytu a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží nájomcovi. Podľa názoru súdu niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome, mal mať horšie postavenie po rozvode manželstva ako manžel, ktorý užíval služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo ustanovením § 713 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523713'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Analogicky je chránený aj bývalý manžel vlastníka rodinného domu, ktorý tiež nie je povinný vysťahovať sa z bytu v tomto rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 43/99, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 7.6.2006, sp. zn. 26Cdo 1544/2005)
28. Táto analogicky poskytnutá ochrana však nie je neobmedzená. Výkon práva na bytovú náhradu nesmie byť totiž v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, inak môže byť ochrana odopretá. Odopretie práva na náhradný byt s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je však možné iba ojedinele a v mimoriadnych situáciách, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti významné pre posúdenie veci. V prejednávanom spore nebolo zistené, že by žalovaná svoje právo na bývanie zneužívala, resp. sa k žalobcovi správala v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, súd mal za preukázané, že žalovaná sa počas trvania manželstva, ako aj po rozvode tohto manželstva, v plnom rozsahu stará o údržbu a vedenie domácnosti, o poriadok v nej, upratuje aj spoločné priestory (okrem izby obývanej žalobcom, ktorá je uzamknutá). Rovnako prispieva na náklady na elektrinu, plyn a vodu. Správanie žalovanej, na ktoré poukazuje žalobca, je podľa názoru súdu podmienené práve jeho správaním, pretože žalobca, ako vyplýva z výsluchu svedka a z rozsudku o rozvode manželstva, sa k ostatným členom rodiny správal šikanózne a obmedzoval ich v riadnom užívaní bytu. Pod vplyvom správania žalobcu, ako aj povahového nesúladu a rozdielnych predstáv o spolužití dochádzalo medzi stranami sporu k nezhodám. Svoj podiel viny na nevhodnom riešení životných situácií má vo veľkej miere sám žalobca. Z týchto skutočností nemožno podľa názoru súdu vyvodiť záver o existencii dôvodov pre nepriznanie náhradného bytu pre žalovanú.
29. Súd nepovažoval za opodstatnené nariadiť žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom komplexného psychiatrického vyšetrenia žalobcu, a to z dôvodu, že zdravotný stav žalobcu bol dostatočne preukázaný lekárskymi správami, ktoré sú obsahom spisu. Rovnako posúdil ako nedôvodný a nehospodárny návrh na vyžiadanie si vyjadrenia OOPZ a psychiatrického oddelenia nemocnice v Prešove k riešeniu konfliktu v rodine dňa 4.2.2011, ako aj vyjadrenia od okresného úradu k riešeniu incidentu v marci 2012 a v decembri 2011. Uvedené okolnosti totiž žalobca nerozporoval a naviac boli dostatočne preukázané aj výpoveďou svedka.
30. Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto zaviazal žalovanú vypratať predmetnú nehnuteľnosť podľa výroku rozhodnutia, a to do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobcom.
31. Podľa § 255 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin- k-dni='30.12.9999'> CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.